Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 22, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/422/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817202174
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7817202174.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Y. E., nar. XX.X.XXXX, bytom P. B., Z.
XX, zast. JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, proti žalovanému
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35792752, zast. Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o zaplatenie 2.091,29 € s

prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 5Csp/44/2017-73 z 23.6.2017 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 2.091,29 € s
prísl. do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu 2.091,29
€ a trovy konania na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavrel dňa 6.2.2012 zmluvu o
revolvingovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v celkovej výške úveru
1.500 €, s výškou úrokovej sadzby 70,01 % ročne, s RPMN 68,60 %, výškou mesačnej splátky 80,37
€, počtom mesačných splátok 42, pri celkovej čiastke splatnej dlžníkom (žalobcom, pozn. odvolacieho

súdu) 3.375,54 €, pričom táto zmluva podľa žalobcu nie je v súlade s právnou ochranou spotrebiteľa
a so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v zmluve je nejasným a nezrozumiteľným
spôsobom uvedená RPMN, pretože v bode 5. je uvedená iná RPMN ako v bode 6. a výška RPMN
nezodpovedá skutočnej výške RPMN vypočítanej vzhľadom na výšku úveru, poplatok, počet, výšku
splátok a celkové náklady spojené s úverom. Úverová zmluva ako aj dohoda o poskytnutí úveru uzavretá
súčasne s úverovou zmluvou, sú zmluvami formulárovými, ktorých obsah žalobca ako spotrebiteľ

nemohol ovplyvniť. Žalovaný v zmluve neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a
poplatky, čo spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov, okrem toho zmluva nemá ani ďalšie
náležitosti, pretože v nej nie je dojednaná konečná splatnosť úveru. Výška úrokovej sadzby uvedená v
predmetnej zmluve nezodpovedá výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov v čase
uzavretia predmetnej zmluvy a dohodnutá výška úrokovej sadzby takmer 6-násobne prevyšuje mieru
úrokov obchodných bánk v čase uzavretia zmluvy, preto ide o neplatný právny úkon. Z tohto dôvodu mal

povinnosť platiť úver len do výšky skutočnej istiny, ktorá sa rovná sume skutočne poskytnutého úveru
1.284,25 €. Pretože žalovanému zaplatil sumu 3.375,54 €, domáha sa rozdielu, teda toho, o čo zaplatil
viac teda 2.091,29 € z titulu bezdôvodného obohatenia.

3. Žalovaný popieral tvrdenia uvedené v žalobe a žiadal žalobu zamietnuť a okrem iného vzniesol aj
námietku premlčania.4. Súd po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1-3, § 53 ods. 1, 2, 4, , § 451, Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), § 9 ods. 1-14 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čl. 6 bod 1 Smernice
Rady č. 93/13/EHS a vykonanom dokazovaní uzavrel, že medzi stranami uzavretá zmluva o úvere je

bezúročná a bez poplatkov, pretože je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.,
nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, keď neustanovuje adresu
veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti, neobsahuje dobu trvania zmluvy, keď v nej nie je uvedený
začiatok splácania úveru ani dátum splatenia. V zmluve sú uvedené len splátky, ale nie je uvedené, čo
splátky zahŕňajú a čo sa do jednotlivých splátok započítava, nie je uvedený spôsob započítania splátok

úveru na istinu, úroky a poplatky tak, ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Súd dôvodil, že
medzi stranami bola uzavretá aj dohoda o poskytnutí služby, v zmysle ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi
možnosť požiadať o odklad splátok za odplatu vo výške 215,75 €, pričom zo zmluvy nie je zrejmé, či aj
táto odplata bola zahrnutá do výšky splátok a kedy mal dlžník túto odplatu zaplatiť, naviac aj táto odplata
za poskytnutie služby mala byť zahrnutá do RPMN - takto by RPMN predstavovala 78,60 % oproti RPMN
uvádzanej v zmluve 68,60 %. V zmluve je uvedená vyššia úrokovaná sadzba, ako bola v čase uzavretia

zmluvy, čo nezodpovedá výške priemernej úrokovej sadzby z úverov v peňažných ústavoch, keď podľa
tabuľky Národnej banky Slovenska priemerná úroková sadzba v čase uzavretia zmluvy bola 11,95 % a v
zmluve bola uvedená úroková sadzba vo výške 70,91 % ročne, čo takmer šesťnásobne prevyšuje mieru
z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetnej zmluvy, ide teda o rozpor s dobrými mravmi.

5. Žalobca mal preto žalovanému zaplatiť len poskytnutý úver vo výške 1.284,25 € a pretože mu zaplatil
sumu 3.375,54 €, teda o 2.091,29 € viac, zaviazal súd žalovaného na zaplatenie tejto sumy žalobcovi
z titulu bezdôvodného obohatenia spolu s úrokmi z omeškania.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP.

7. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b/, d/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok
a žalobu zamietol alebo aby ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Vytýkal súdu,
že rozhodol predčasne, pretože sa nevysporiadal s uplatnenou námietkou premlčania. Poukázal na
nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť záveru súdu o tom, že suma 2.091,29 € je bezdôvodným obohatením,
ktoré má vydať žalobcovi, pretože rozsudok neobsahuje žiadne skutkové ani právne závery o tom, že

žalovaná suma je bezdôvodným obohatením a ak ním (skutočne) má byť, v zmysle ktorej zo štyroch
skutkových podstát upravených v § 451 OZ. Namietal závery súdu o nedostatku náležitostí zmluvy
tak, ako to uviedol súd v odôvodnení. V súvislosti so záverom súdu, že zmluva neobsahuje „dobu
trvania“ zmluvy poukázal na čl. 9 zmluvných dojednaní podľa ktorého zmluva je uzavretá na dobu
neurčitú. Rovnako nie je správny záver súdu, že v zmluve absentuje údaj o adrese veriteľa pre podanie

reklamácie, lebo táto adresa je uvedená priamo na úvodnej strane pri označení veriteľa a aj v čl.
12. Na tieto skutočnosti odvolateľ poukazoval už počas konania na súde prvej inštancie, avšak tento
ich bez vysvetlenia nevzal do úvahy. K argumentu súdu, že zmluva neobsahuje čo jednotlivé splátky
zahŕňajú, čo sa do jednotlivých splátok započítava, nie je v nej uvedený spôsob započítania splátok
úveru na istinu, úroky a poplatky tak, ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, uviedol, že

zmluva je plne v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z., pretože obsahuje údaj splatnosti splátky v
príslušnom mesiaci, počet splátok a výšku splátky. Poukazujúc na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15
argumentoval, že nie je možné tento rozsudok odmietať a nerešpektovať pri požiadavke na uplatnenie
nepriameho účinku únijného práva, tiež zdôraznil, že žiadny zákon nevyžadoval, aby zmluva určovala,
aká časť splátky pripadá na úhradu istiny, úrokov a iných poplatkov. Tvrdil, že zákonná úprava vyžaduje

uvádzanie spôsobu započítania platieb len v prípade, ak ide o úver/jednotlivé nesplatené zostatky s
rôznymi úrokovými sadzbami, čo nie je daný prípad, kde má úver jednu úrokovú sadzbu, ktorá je fixná
a aj revolving má pevnú a fixnú úrokovú sadzbu. Vyčítal súdu, že nesprávne a bez opory v právnej
úprave uviedol, že odplata za poskytnutie služby podľa dohody o poskytnutí služby mala byť zahrnutá
do RPMN, v rozsudku chýba akékoľvek ustanovenie, o ktoré súd tento záver opiera. Ak ním malo byť

ustanovenie uvedené v bode 45 odôvodnenia, poukázal na to, že citované znenie ustanovenia (§ 2 písm.
g/ah/zákonaospotrebiteľskýchúveroch)jeúčinnéod23.12.2015apredmetnázmluvaorevolvingovom
úvere bola uzavretá 6.2.2012. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica
43CoR/5/2016 a mal za to, že záver súdu o nesprávnej RPMN nie je dôvodný a správny. Napadol ajzáverysúduohľadneúrokovaichvýškyargumentujúc,žezákladnáreguláciaúrokovvyplývazust.§502
ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorá má prednosť pred Občianskym zákonníkom, pretože ide o osobitný
druh regulácie záväzku platiť úroky v prípade, ak sú úroky dohodnuté vo výške vyššej než je prípustné

na základe alebo podľa zákona a ide o lex specialis pred všeobecnou úpravou občianskeho práva. Tento
právny názor potvrdila aj Národná banka Slovenska prostredníctvom stanoviska útvaru dohľadu nad
finančným trhom, vo svojom oznámení č. 1/2015 k použitiu Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských
obchodných vzťahoch. Súd prvej inštancie postupoval nesprávne a dospel k nesprávnemu právnemu
záveru o neplatnosti uzavretej úverovej zmluvy. Nie je možné dospieť k záveru o neplatnosti celej

úverovej zmluvy, ale len k záveru, že by dlžník z úverovej zmluvy bol povinný platiť úroky vo výške
najviac prípustnej podľa alebo na základe zákona.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok
je vecne správny a navrhol ho potvrdiť. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že zmluva je objektívne
v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch a že zákonná sankcia za takéto porušenie je

bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy. Právna úprava pritom neobsahuje žiadne výnimky, teda ak
nastanektorékoľvekzporušenízákona,prektoréjestanovenásankciabezúročnostiabezpoplatkovosti,
potomsatátozákonnásankciamusíuplatniťbezvýnimky.Žalovanýsalensnažíprostredníctvomsvojich
argumentov zľahčiť tieto porušenia zákona alebo vysvetliť, prečo k takému porušeniu došlo. Uplatnil si
náhradu trov odvolacieho konania.

9.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanéhoakovčaspodané
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a
z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a zistil, že nie sú dané dôvody na potvrdenie (§ 387 CSP)

ani na zmenu (§ 388 CSP) rozsudku , preto rozsudok v napadnutom výroku zrušil s poukazom na ust.
§ 389 ods. 1 písm. b/ a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP odvolací súd dospel k záveru, že

odvolanie žalovaného je dôvodné.

11. Žalovaný vymedzením odvolacích dôvodov proti napadnutému rozsudku učinil predmetom
odvolacieho prieskumu tiež správnosť procesného postupu prvoinštančného súdu z hľadiska
rešpektovania práva žalovaného na riadne odôvodnenie rozhodnutia (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).

12. Už skoršia judikatúra Najvyššieho súdu SR (R111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť
rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúmateľnosť bola považovaná len
za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada
konania, majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). S tým

názorom sa stotožnil aj Ústavný súd SR (por. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III.
ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016). Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu
konania, v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu
SR R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v
zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie

rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho
poriadku“. Zmeny v procesnej úprave, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu
tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. I naďalej teda z pohľadu
odvolacích dôvodov nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa

odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP
(z hľadiska podmienok prípustnosti dovolania podľa ust. § 420 písm. f/ CSP; do 30.6.2016 ust. § 237
ods. 1 písm. f/ O.s.p.) len v celkom ojedinelých (extrémnych) prípadoch, ktoré majú znaky relevantné
aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď
rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej

dôležitosti pre súdny systém” (por. Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k
vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).
Za procesnú vadu konania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (§ 420 písm. f/ CSP) teda nemožnopovažovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa (por.
uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 84/2017 zo dňa 25.10.2017).

13. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Vo všeobecnosti odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom
a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon preto určuje konkrétne požiadavky
na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a

spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzil tiež, ktoré skutočnosti
boli pre jeho rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami nesporné a aké skutkové závery
a na podklade ktorých dôkazov urobil vo vzťahu k skutočnostiam sporným. V odôvodnení rozsudku
súd vysvetlí, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej právnej normy, podá jej interpretáciu
na konkrétne okolnosti prípadu a vyvodí z nej závery o spornom práve či povinnosti. Povinnosťou

súdu je v odôvodnení sa vysporiadať tiež s rozhodujúcimi argumentmi strán; z odôvodnenia má pritom
podľa právnej praxe vyplývať dôvod, pre ktorý súd prijal či odmietol rozhodujúce argumenty, pričom
len konštatovanie nesprávnosti či irelevantnosti argumentácie bez náležitého zdôvodnenia, požiadavku
riadneho odôvodnenia nespĺňa.

15. V danom prípade treba dať za pravdu odvolateľovi, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
absolútne postráda riešenie otázky žalovaným vznesenej námietky premlčania napriek tomu, že v
bode 19. odôvodnenia súd konštatoval, že žalovaný „vzniesol námietku premlčania z pohľadu uplynutia
subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej lehoty v zmysle ust. § 107 ods. 1 OZ“. Pri vznesenej námietke
premlčania súd z dôvodu hospodárnosti musí prednostne vyriešiť, či námietka premlčania je dôvodná

alebo nie a svoj právny názor musí riadne, presvedčivo a logicky vyargumentovať. Nepostačuje,
že súd bez vyriešenia a zdôvodnenia tejto otázky riadne koná vo veci samej a rozhodne o nej,
majúc za to (pravdepodobne), že námietka premlčania nie je dôvodná. Aj keby uplatnený nárok
nebol podľa názoru súdu premlčaný, súd nemôže túto skutočnosť bez náležitého odôvodnenia v
rozsudku obísť. V prejednávanej veci možno teda konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vôbec neobsahovalo posúdenie vznesenej námietky premlčania a tento nedostatok odôvodnenia
možno bezpochyby považovať za už zmienenú celkom ojedinelú situáciu (extrém) pri odôvodňovaní
rozhodnutia a nie iba nespokojnosť odvolateľa so zdôvodnením. Pre tento nedostatok je rozhodnutie
súdu prvej inštancie nepreskúmateľným, čo zakladá nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma
strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva, a tým dôvodnosť odvolacieho dôvodu podľa

ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

16. Úlohou súdu prvej inštancie bude riadne sa zaoberať vznesenou námietkou premlčania, zistiť,
kedy začala plynúť subjektívna a kedy objektívna doba (§ 107 OZ) a kedy tieto mali uplynúť, resp. či
skutočne uplynuli. Pre potrebu posúdenia plynutia premlčacej doby (jej počítania a dĺžky) pri nároku

uplatnenému z titulu bezdôvodného obohatenia odvolací súd dáva do pozornosti napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 3 Cdo 169/2017 z 10.1.2018
alebo sp. zn. 3 Cdo 169/2017. Pokiaľ ide o otázku právnej úpravy premlčania, vzhľadom na to, že
ide o spotrebiteľský vzťah, nesporne sa otázka premlčania v prejednávanej veci riadi ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, ako je to judikované vo viacerých rozhodnutiach NS SR (napr. sp. zn. 5 M

Cdo 20/2009 z 22.1.2011, 3 M Cdo 14/2014 z 21.4.2015, 8 M Cdo 13/2014 z 28.5.2015, 4 M Cdo
17/2014 z 26.11.2015, uznesenie Ústavného súdu SR z 19.6. 2013 sp. zn. I. ÚS 402/2013). Pokiaľ ide
o ďalšie odvolacie dôvody žalovaného tvrdiaceho (v rozpore s názorom súdu vyslovenom v rozsudku),
že zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z., odvolací súd zastáva názor,
že posúdenie zmluvy ako bezúročnej a bezpoplatkovej je zatiaľ predčasné. Bude úlohou súdu prvej

inštancie zabezpečiť si, vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, skutkový podklad pre zistenie
úplnosti obsahových náležitostí predmetnej zmluvy podľa zák. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v
čase jej uzavretia, pričom pri právnom posudzovaní tejto otázky, vzhľadom na súdom prvej inštancie
vytýkaný nedostatok tiež obsahovej náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ uvedeného zákona (údajo výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), súd prvej inštancie vyjde z potreby
interpretácie tohto ustanovenia v tom zmysle, že nevyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky, a že

pokiaľ predmetné ustanovenie hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované
informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich
uvedenie v súhrne k splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky (por. uznesenie NS SR sp. zn.
3Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018). Záverom odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že

odôvodnenie rozhodnutia postráda akúkoľvek zmienku o priznaných úrokoch z omeškania, teda nie je
z neho zrejmé, z akého dôvodu priznal úroky z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 2.12.2016
a najmä z ktorého konkrétneho zákonom (OZ) uvádzaného dôvodu podľa názoru súdu bezdôvodné
obohatenie vzniklo (plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu, plnenie z
právneho dôvodu, ktorý odpadol a pod.).

17. Rozsudok súdu prvej inštancie je z dôvodov vyššie uvedených nepreskúmateľný, predčasný, preto
ho odvolací súd zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP) a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
v ktorom bude jeho úlohou odstrániť nedostatky doterajšieho rozhodovania ako aj vysporiadať sa so
všetkými právnymi a skutkovými tvrdeniami a relevantnou argumentáciou sporových strán a opätovne o
žalobe rozhodnúť, pričom nové rozhodnutie súd riadne odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP tak, aby

bolo zrozumiteľné, presvedčivé a preskúmateľné a bude reagovať a vyporiada sa tiež so skutočnosťami,
ktoré žalovaný uviedol v podanom odvolaní.

18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval

vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§

435 CSP).