Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. jún 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 31P/180/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316205922
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Topolčanská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:6316205922.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa

R. L., W.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, T. S., štátnej občianky Slovenskej republiky, Z.,
trvale bytom F., T. Q., R. XXXX/XX, toho času bytom H. W. U., T. XXXX/XX, a otca, R. L., bytom Y., T.
XXX/X, Č. C., o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Maloletý R. L. s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok bude matka.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživné pre maloletého R. sumou 30,- eur mesačne k rukám
matky, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.09.2016.

Dlh na výživnom za obdobie od 01.09.2016 do 30.06.2018 vo výške 325,- eur súd p o v o ľ u j e otcovi
splácať k rukám matky popri bežnom výživnom, v mesačných splátkach po 20,- eur, s účinnosťou od
nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie

s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka dieťaťa svojim návrhom žiadala, aby súd zveril maloletého R. do jej osobnej starostlivosti a
otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 30,- eur, vždy do 20. dňa v mesiaci k
jej rukám, od 01.09.2016. V návrhu uviedla, že dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu, rodičia
nežijú v spoločnej domácnosti. Matka žije spolu s R. a synom E. L., W.. XX.XX.XXXX. Poberá rodinné
prídavky na dve deti a rodičovský príspevok. Otec dieťaťa je nezamestnaný, žije so svojou priateľkou v

F.. Maloletý R. je v celodennej starostlivosti matky. Jeho zdravotný stav je dobrý.

2. Otec dieťaťa bol vypočutý na Okresnom súde F. U. Č. C. 16.10.2017. So zverením maloletého do
starostlivosti matky súhlasil. Žiadal, aby mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie, na ktorom
chcel byť prítomný.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením výsluchu otca (č.l. 52, 53 spisu), kolízneho

opatrovníka,rodnéholistumaloletého,lustráciamivsociálnejpoisťovni,pracovnouzmluvoupredloženou
matkou, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny F. o evidencii otca, správou Sociálnej poisťovne,
pobočka F. F. zo dňa 26.04.2017, správou zo šetrenia opatrovníka a výpismi z účtov predložené matkou,
a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:4. Maloletý R. má t.č. X rokov, je zdravý a má veku štandardné potreby. Pochádza z mimomanželského
vzťahu.

5. Matka dieťaťa žije s maloletým R. a E., nar. XX.XX.XXXX v 3-izbovom prenajatom byte, kde uhrádza
náklady 450,- eur mesačne. Zamestnaná je ako Z. v X. - X., V. XX, kde dosahuje priemerný mesačný
príjem vo výške 480,- eur brutto. S otcom dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti asi 5 rokov. Uviedla,
že otec platil výživné od 01.09.2016 nasledovne: v mesiaci december 2016 na výživu syna zaplatil 35,-

eur, v decembri 2017 zaplatil 50,- eur, v októbri 2017 zaplatil 60,- eur, v septembri 2017 zaplatil 70,-
eur, v auguste 2017 zaplatil 60,- eur a v auguste 2017 zaplatil ďalších 60,- eur. Spolu teda na výživu
syna zaplatil 335,- eur (uvedené preukázala výpismi z účtu). Žiadala zveriť maloletého R. do jej osobnej
starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Výživné žiadala otcovi určiť vo
výške 30,- eur od 01.09.2016. Dlh žiadala, aby jej otec splácal po 20,- eur popri bežnom výživnom.

6. Otec vo svojej výpovedi na Okresnom súde F. dňa 16.10.2017 uviedol, že súhlasí so zverením
maloletého do starostlivosti matky, vie, že je o neho dobre postarané. S matkou sa rozišli v H. XXXX, a
od tej doby nežijú v spoločnej domácnosti. Do XX.XX.XXXX bol vo výkone trestu vo väznici F. F.. Potom
bol krátko evidovaný na úrade práce v F.. Následne sa zamestnal v spoločnosti X. G. L., L..C..I.. so
sídlom V., kde pracoval do R. XXXX na pozícii I. s priemerným príjmom 10.000,- Kč. V mesiaci R. XXXX

sa odsťahoval do Y., kde žije doteraz. Hneď v R. 2017 sa zamestnal v spoločnosti V. Y., kde dosahuje
priemerný mesačný príjem 13.000,- až 14.000,- Kč. Od S. XXXX žije v spoločnej domácnosti s
priateľkou M. S.. Žijú v prenajatom byte za sumu 12.000,- Kč mesačne, z toho im prispieva 4.000,- Kč
agentúra, pre ktorú pracujú. Partnerka má dve maloleté deti. Na najmladšiu dcéru prispieva 100,- eur.
Priateľka má príjem 13.000,- Kč. Pracuje u toho istého zamestnávateľa ako on. Od 01.09.2015 prispieva

otec na syna rôznou čiastkou, a to od 60,- až do 100,- eur. Od R. XXXX do jesene XXXX býval v F.. Vtedy
sa so synom často vídal. Potom mu od E. XXXX matka so synom prestala umožňovať kontakt. Otec sa
dňa 01.02.2018 na pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný, nedostavil. Následne sa ospravedlnil
zo zdravotných dôvodov. Na pojednávanie dňa 19.06.2018 nemal riadne vykázané predvolanie. Súd pri
prejednaní a rozhodovaní veci z uvedených dôvodov prihliadal na výpoveď otca pred Okresným súdom

F..

7. Kolízna opatrovníčka uviedla, že prešetrením pomerov bolo zistené, že matka riadne zabezpečuje
starostlivosť o maloletého, doporučené bolo jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

8. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24,

§ 25 a 26 sa použijú primerane.

9. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a

spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja
rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak
súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a
ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň

jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

10. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)

sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a
povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosťna právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských
práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

11. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v
prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
dobrovoľne neplní.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

15.Vdanejvecibolopreukázané,žerodičiamaloletéhodieťaťadlhodobonežijúvspoločnejdomácnosti,
preto súdna úprava rodičovských práv a povinností k maloletému je dôvodná. Matka navrhovala
zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti a otec tiež súhlasil so zverením maloletého do osobnej
starostlivosti matky. Kolízny opatrovník tiež odporučil zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky.
Preto súd rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj doposiaľ vykonávala

osobnú starostlivosť o maloletého a voči jej starostlivosti neboli zistené žiadne výhrady.

16. S poukazom na ustanovenie § 28 Zákona o rodine súd rozhodol, že právo zastupovať maloletého
a spravovať jeho majetok bude matka.

17. Súčasne súd rozhodol aj o vyživovacej povinnosti otca k maloletému. S poukazom na odôvodnené
potreby maloletého a schopnosti a možnosti oboch rodičov súd zaviazal otca prispievať na výživu
maloletého sumou 30,- eur mesačne v zmysle návrhu matky. Vyživovaciu povinnosť otca k maloletému
súd určil v zmysle návrhu matky s účinnosťou od 01.09.2016, v ktorom mesiaci bolo začaté súdne
konanie. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2016 do 30.06.2018 súd vyčíslil vo výške 325,- eur s tým,

že odrátal otcovi sumy, ktoré už na výživu syna za uvedené obdobie zaplatil, a to spolu sumu 335,- eur
(22 mesiacov x 30,- eur = 660,- eur - 335,- eur = 325,- eur).

18. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) ak ide o opakujúce sa dávky
alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v

budúcnosti.

19. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

20. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.21. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

22. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín
(trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci ( § 62 ods.1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o

maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých
je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným

zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).

Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie

exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento
zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno
vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z
rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).