Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. jún 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 7Csp/146/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717210337
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717210337.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: MUDr. C. M., T.., W..

XX.XX.XXXX, M. F. U.. Š.E. XXXX/X, Y., zastúpeného splnomocneným zástupcom: Mgr. Ing. Miroslav
Zuberec, nar. 30.04.1971, trvale bytom Námestie A. Hlinku 11, 07/23, Ružomberok, proti žalovanému:
Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001, so sídlom v Bratislave, Dúbravská cesta 14, o
náhradu škody vo výške 1.022,40 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.022,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 1.022,40 € od 30.09.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.07.2017 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia
náhrady škody vo výške 1.022,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,3 % ročne od 24.07.2015
do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že škodová udalosť nastala na diaľnici D1 v jej

225 km pred odpočívadlom Turčianska Štiavnička v smere jazdy Turany - Dubná Skala. Vzniknutá
škoda spočíva vo vzniknutých nevyhnutých nákladoch na nájom náhradného vozidla po dobu opravy
vozidla žalobcu, poškodeného značky Hyundai Tuscon, ev. č. Y. - XXX Z.. Dňa 24.07.2015 pred
Turanmi so svojim osobným motorovým vozidlom nabehol na diaľnicu D1. Jednalo sa o nový úsek,
ktorý bol uvedený do prevádzky pár dni predtým. Vtedy už pomerne intenzívne pršalo. Cesta bola v
bezchybnom stave. Nebol na nej žiadny problém. V dôsledku poveternostných podmienok a mokrého
stavu diaľnice išiel výrazne zníženou rýchlosťou cca 70 km/h. Napriek výrazne zníženej rýchlosti, ktorou

išiel, neočakávane vošiel do „jazera“ na diaľnici, kde voda stála na vozovke v dĺžke 30-40 metrov
s hĺbkou cca 20-30 cm. Jednalo sa o výnimočné a neočakávané zhoršenie zjazdnosti, ktoré nebolo
možné predvídať ani pri obozretnej jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, mokrému
stavu a poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a vlastným schopnostiam. Uviedol, že 18
rokov je držiteľom vodičského oprávnenia. Precestoval viaceré krajiny Európy a ani v silnom prívalom
daždi sa s ničím takým nestretol. Žalovaný v liste zo dňa 12.07.2016 konštatoval, že v nadväznosti
na vznik predmetnej škodovej udalosti bola skúmaná príčina vytekania dažďovej vody cez kanalizačný

poklop, pričom bola zistená porucha na príslušnom stavebnom objekte SO 501-00 kanalizácia diaľnice
spočívajúca v uzavretí spätnej klapky a oddelení plavákovej časti od tejto klapky, čím bolo spôsobené
znefunkčnenie odvádzania vody. Žalovaný si uplatnil na zistenú vadu reklamáciu u zhotoviteľa stavby
listom zo dňa 18.08.2015. Zhotoviteľ príslušnú vadu v záručnej dobe odstránil. Z vyjadrenia žalovaného,z opísania rozhodujúcich skutočností je zrejmé, že predmetný stav vozovky možno subsumovať pod
pojem závada v zjazdnosti cesty v zmysle definícii Vyhlášky č. 35/1984 Zb. Zároveň možno vylúčiť,
že sa jednalo o stavebný stav diaľnice v zmysle § 13 ods. 1 cit. vyhlášky ako aj dopravno-technický

stav diaľnice v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky. V dôsledku náhlej závady v zjazdnosti došlo k tomu,
že žalobcu otočilo o 180 stupňov a ľavým bokom sa šúchal pár metrov po zvodidle. V dôsledku
toho došlo k poškodeniu vozidla. Keď zastal, spustil výstražné svetlá a privolal policajnú hliadku. Na
opačnej strane diaľnice náhle zaregistroval auto údržby žalovaného, kde sa niekoľko ľudí snažilo čistiť
vozovku s nánosom blata a vody. Na miesto nehody prišiel pracovník žalovaného. Napriek obozretnej

jazde rešpektujúc stav mokrej komunikácie a prípadné dôsledky poveternostných vplyvov nemohol
výskyt takejto závady predpokladať a účinne reagovať pri riadení vozidla tak, aby závada neovplyvnila
jeho jazdu. Na novovybudovanej diaľnici nemožno očakávať, že pri intenzívnejšom daždi bude krátky
úsek zaplnený vodou. Dôvodom škodovej udalosti nebol výtlk naplnený vodou, vyjazdené koľaje na
ceste naplnené vodou ani aquaplaning, ale hlboká vodná prekážka na vozovke, ktorú vodič na ceste
diaľničného typu nielenže nemôže, ale hlavne nemá očakávať. Po privolaní policajnej hliadky prítomný

policajt preveril a prešetril oznámenie na mieste. Medzitým došlo auto žalovaného s výstražnými
majákmi. Pracovník žalovaného konštatoval, že sa musí žalobcu zastať, že na ceste bol naozaj problém,
vyhodené poklopy a zatopená kanalizácia, pričom priznal zavinenie žalovaného. Prítomný policajt po
prešetrení skutočnosti konštatoval znaky potvrdzujúce škodovú udalosť zapríčinenú náhlou závadou
komunikácie. Pracovník žalovaného akceptoval zavinenie žalovaného. Bola klasifikovaná nehoda ako

škodová udalosť. Nebola splnená podmienka, aby mohla byť udalosť klasifikovaná ako dopravná
nehoda, keďže účastníci sa dohodli na jej zavinení. Akceptovanie objektívnej zodpovednosti a zavinenia
žalovaného za škodu vyplynulo nielen z vyjadrení na mieste prítomného pracovníka žalovaného, ale aj
následne z konania žalovaného, kedy žiadosť žalobcu na náhradu škody riešili požiadavku na poisťovňu
o priame vybavenie poškodeného v zmysle poistenia všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa zmluvy

č. 21-31545 zo dňa 28.01.2015. Žalovaný sa spoliehal na vybavenie nároku žalobcu poisťovňou, ktorá
však vybavenie odmietla. Zhoršenie zjazdnosti nemožno subsumovať pod stavebný stav a dopravno-
technický stav pozemnej komunikácie. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že závada mala príčinu v
nekvalitnom alebo nesprávnom prevedení zariadenia na odvodnení komunikácie. Pracovníci údržby
nezabezpečili včasné upozornenie na závadu hoc boli na mieste. Pracovník údržby žalobcu následne

informoval, že zostal stáť pred miestom zaplavenia, ale až po jeho nehode. Žalovaný nijako nepreukázal,
že nebolo v jeho možnostiach závadu odstrániť, ba práve naopak, závada v zjazdnosti mala primárnu
príčinuvzávadekanalizačnéhosystému,čobolokonštatovanéprítomnýmpracovníkomsprávudiaľnice.
V súvislosti so zodpovednosťou správcu pozemnej komunikácie poukazuje na rozsudok NS SR č.
17/80, v ktorom súd konštatoval, že medze možností, v ktorých je správca pozemnej komunikácie

povinný odstrániť závady v zjazdnosti alebo na nepredpísaným spôsobom upozorniť je potrebné chápať
objektívne. Súd musí posudzovať všetky možnosti, ktoré boli využité a vylúčiť možno len tie spôsoby
zistenia a odstránenia závad alebo upozornenia na ne, ktoré by sa objektívne ukázali nemožnými. V
danom prípade sa nejednalo o závadu, ktorú objektívne nemožno odstrániť a ani na ňu predpísaným
spôsobom upozorniť. Pričom za takéto závady ustanovená judikatúra považuje závady spôsobené

víchricou alebo povodňou bezprostredne pred nehodou. Aj samotné šetrenie poisťovne žalovaného
potvrdilo, že sa nejednalo o takú mimoriadnu situáciu, ale, že išlo o búrkovú činnosť s prívalovými
zrážkami. Pri posudzovaní možnosti organizácie odstrániť závady nemožno vyvodzovať, že by mali byť
vylúčenéaodstránenévždyokamžitevšetkyzávady,aletrebavyvodiť,žebymalabyťvždyzabezpečená
riadna a bezpečná premávka na vozovke, a to aspoň včasným upozornením na uvedené závady

predpísaným spôsobom. Nekvalitné alebo nesprávne prevedenie kanalizácie vylučuje nemožnosť
správcuzávaduodstrániťalebonaňupredpísanýmspôsobomupozorniťakoliberačnýdôvodobjektívnej
zodpovednosti správu komunikácie podľa § 9a ods. 2 Cestného zákona. Navyše na mieste závady boli
prítomní pracovníci údržby žalovaného, ktorí mohli, ale nezabezpečili včasné upozornenie na závadu.
Skutočnosti a aj šetrenie žalovaného preukázalo, že liberačné dôvody pre neuplatnenie objektívnej

zodpovednosti nemožno použiť, keďže závada bola spôsobená nesprávnym prevedením kanalizácie,
čo mu sa dalo predísť jej riadnym vyhotovením odkontrolovaním alebo údržbou. Ak by vznikli
pochybnosti o tom, či je daný prípad možné subsumovať pod osobitný prípad objektívnej zodpovednosti
za škodu podľa § 9a ods. 2 Cestného zákona, je potrebné uviesť, že nie je vylúčená všeobecná
zodpovednosť správcu diaľnice za konkrétne porušenie právnej povinnosti. Cestný zákon totiž upravuje

len objektívnu zodpovednosť správcu komunikácií za škodu, ktorej príčinou boli závady v zjazdnosti, nie
však všeobecnú zodpovednosť organizácie za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s porušením jej
konkrétnej právnej povinnosti. Ak by aj nebol dôvod na založenie objektívnej zodpovednosti správcu
diaľnice za škodu podľa Cestného zákona uplatnia sa ustanovenia všeobecnej zodpovednosti zaškodu spôsobenú porušením právnych povinností podľa OZ. Je nepochybné, že na novovybudovanom
diaľničnom úseku nemôže po cca 10 minútach dažďa vzniknúť súvislá vrstva vody. Samotný charakter
a rozsahu škôd na vozidle ukazuje, že nešlo o žiadne výrazné deformácie na vozidle, ktoré by vznikli pri

vyššej rýchlosti, a že škoda vznikla neovládateľnosťou vozidla v hlbokej kaluži vody. Zo strany žalobcu
nedošlo k porušeniu všeobecne záväzného predpisu o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
čo bolo preukázané aj pri samotnom policajnom vyšetrovaní udalosti. Šetrením udalosti políciou
bolo preukázané, že žalobca dodržal všetky dopravné predpisy. Prispôsobil rýchlosť jazdy všetkým
okolnostiam. V priamom dôsledku poškodenia motorového vozidla žalobcu pri škodovej udalosti bol

nútený si po dobu opravy od 27.07.2015 do 07.08.2015 prenajať si náhradné vozidlo od spoločnosti
Set Car, s.r.o., pričom s uvedeným nájmom mu vznikli účelne vynaložené náklady vo výške 1.022,40
€. Osobný automobil pritom nevyhnutne potrebuje vzhľadom na jeho rodinnú situáciu, keďže má dve
neplnoleté dcéry, pre ktoré musí zabezpečovať dopravu do školy a záujmové krúžky ako aj vzhľadom
na charakter práce, kedy ako lekár pracuje okrem fakultnej nemocnice v Martine aj v ambulancii mimo
miestabydliska.Preukázateľnevynaloženénákladypredstavujúmajetkovúujmurovnakejhodnoty,ktorá

je kvalifikovaná ako škoda, ktorá vznikla v priamej súvislosti so škodovou udalosťou, a ktorej náhrady
sa žalobou domáha. Žalovaný bol opakovane vyzývaný na náhradu škody, pričom sa spoliehal na
vybavenie nároku zo strany poisťovne, ktorá vybavenie odmietla. Žalovaný nárok žalobcu nepoprel ani
nenamietal. Žalovaný bol vyzvaný na náhradu škody listom zo dňa 29.09.2015. Poisťovňa odmietla
plnenie s konštatovaním, že žalovaný neporušil žiadnu právnu povinnosť ani všeobecnú prevenčnú

povinnosť predchádzať škode a škodovú udalosť ukončili bez poskytnutia poistného plnenia. Následne
žalobca listom zo dňa 27.06.2016 vyzval žalovaného na náhradu škody s odôvodnením nároku obdobne
ako v tejto žalobe.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac

nasledovný skutkový stav:

3. V súlade s výzvou podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) sa žalovaný
vyjadril k podanej žalobe. Uviedol, že má za to, že tvrdenia žalobcu sa nemôžu zakladať na objektívnych
skutočnostiach, nakoľko v rámci listinného dôkazu, konkrétne listu od poisťovateľa žalovaného vyplýva,

že v rámci spísanej správe od dopravnej polície o priebehu nehody nedošlo zo strany žalovaného k
žiadnemu pochybeniu. Zo samotného stanoviska likvidácie poistnej udalosti poisťovateľa vyplýva, že
v rámci posudku o poveternostnej situácii v čase vzniku škody bola zaznamenávaná v danom mieste
búrková činnosť s prívalovými zrážkami, ktorá mala za následok zdržiavanie sa väčšieho množstva vody
na komunikácií. S poukazom na uvedenú nepriazeň počasia a nepriaznivú poveternostnú situáciu je

vylúčené, aby ju žalovaný mohol ovplyvniť a teda, aby za ňu zodpovedal. Žalovaný má za to, že žalobca
nijakým spôsobom nepreukázal, že by prispôsobil rýchlosť jazde svojim schopnostiam, vlastnostiam
vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré
možno predvídať, a teda, že by v rámci riadenia vozidla postupoval v súlade s ust. § 16 Zákona o
cestnej premávke. Sám žalobca uvádza, že išiel rýchlosťou cca 70 km/h. Žalovaný má za to, že žalobca

nepreukázal,žerýchlosť,ktorouišielzaextrémnenepriaznivéhopočasiabolasprávna.Tvrdeniažalobcu
sa zakladajú na hypotézach, ktoré nie je možné vyhodnotiť ako dôkaz hodný objektívneho charakteru.
Všetky tvrdenia žalobcu ohľadom vyjadrení zamestnanca žalovaného, ktorý bol na mieste dopravnej
nehody sú ničím nepodložené. Tvrdenia majú účelový charakter. V prípade, ak by súd neakceptoval
dôkaznú núdzu žalobcu na samotný nárok na náhradu škody, žalovaný poukazuje na výšku škody.

Žalobca uvádza, že si bol po dobu opravy nútený prenajať náhradné vozidlo, a to z rodinných ako
aj pracovných dôvodov. Žalovaný má za to, že žalobca nepostupoval v súlade s ust. § 417 OZ.
Údajná nutnosť žalobcu prenajať si náhradné vozidlo bez toho, aby kontaktoval žalovaného za účelom
prekonzultovania alternatív prenájmu náhradného vozidlo s ohľadom na výšku prenájmu. Zapožičanie
si vozidla žalobcom konkrétne od spoločnosti Set Car, s.r.o., pričom výška škody priamo vyplýva z

nájomného prenajatého vozidla od tejto spoločnosti. Údajná nutnosť prenajať si vozidlo na 12 dní,
pričom 2 dni z prenájmu pripadli na dni pracovného pokoja. Žalobca nepreukázal nevyhnutnú nutnosť
zabezpečiť si náhradné vozidlo. Žalobca si prenajal vozidlo až o 3 dni neskôr. Nie je možné akceptovať
takúmieruohrozeniažalobcunasvojichprávach,ževprípadepoužitiainýchalternatívprepravybydošlo
kujmenajehoprávach.Žalobcasavrámcipreukázanianutnostizadovážiťsináhradnévozidloobmedzil

na tvrdenie, že ho potreboval na rodinné a pracovné účely, avšak nešpecifikoval nejaké vzdialenosti
ani konkrétne potreby v rámci výkonu svojich pracovných povinností. Kategória a značka vozidla, ktorú
si žalobcu zabezpečil je nadštandardná, ak sa malo jednať len o dočasnú potrebu užívania vozidla.
Žalovaný má za to, že v okrese Martin je mnoho ďalších požičovní automobilov, pričom výška prenájmuvozidlanajedendeňzávisíajodpočtuprenajatýchdní,pričomvšeobecnetietospoločnostiznižujúvýšku
nájomného na jeden deň zvyšujúcim sa počtom dní prenájmu. Ako príklad žalovaný uvádza spoločnosť
Auto požičovňa Martin, kde stojí prenájom vozidla zn. Škoda Fabia Combi na 11-20 dní 25 € na deň.

Prenájom osobného vozidla zn. Hyundai SantaFe na 8-14 dní 45 € deň. Žalovaný má za to, že žalobcom
tvrdená nutnosť prenajať si vozidlo aj na dni pracovného pokoja nebola objektívne ničím preukázaná.
Žalobca nepreukázal ako dlho bolo poškodené vozidlo v servise, teda, či bolo nevyhnutné prenajať
si náhradné vozidlo na taký dlhý časový úsek ako uvádza. Žalovaný riadne nepreukázal svoj nárok.
Žalovaný dáva do pozornosti aj možnú spoluúčasť žalobcu na škode v zmysle § 441 OZ. Na základe

uvedených skutočností navrhol žalobu zamietnuť.

4. V súlade s výzvou súdu podľa § 167 ods. 3 CSP sa žalobca písomným podaním zo dňa 06.11.2017
vyjadril k vyjadreniu žalovaného. Žalobca a prítomný pracovník, zástupca žalovaného Y. Š., ktorý
bol prítomný na mieste nehody bezprostredne po nehode spísali a obojstranne podpísali záznam
o dopravnej nehode. Medzi nimi bolo nesporné, že nehodu zavinil žalovaný. K nehode privolaný

policajt vykonal šetrenie udalosti, pričom zistil, že účastníkmi škodovej udalosti sú žalobca a žalovaný,
zistil znaky potvrdzujúce škodovú udalosť, že zo strany žalobcu nedošlo k žiadnemu priestupku,
a že škodová udalosť bola zapríčinená závadou komunikácie. O oznámení škodovej udalosti bol
riadne spísaný záznam o preverení oznámenia škodovej udalosti č. P-ORPZ - MT - ODI-25/2015 z
24.07.2015. Z policajného šetrenia teda vyplýva, že škodová udalosť bola zapríčinená závadou na

komunikácii, že žalovaný akceptoval zavinenie, pričom nemal dôvod ďalej hlbšie udalosť objasňovať
ako dopravnú nehodu. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné až do momentu dokiaľ sa
poisťovňa žalovaného začala brániť vyplatiť žalobcovi vzniknutú škodu. Búrková činnosť s prívalovými
zrážkami nevyvracia objektívnu zodpovednosť žalovaného za škodu v zmysle § 9a ods. 2 Cestného
zákona. Žalovaný nepreukázal, že nebolo v medziach jeho možnosti túto závadu odstrániť ani na ňu

predpísaným spôsobom upozorniť. Dôkazná povinnosť je na strane správcu diaľnice. Z policajného
šetrenia je zrejmé, že správca neupozornil na závady v zjazdnosti. Pracovníci žalovaného boli prítomní
na mieste v čase nehody. Odstraňovali nánosy z dažďa na opačnej strane diaľnice. Žalobca preukázal,
že nedošlo k porušeniu jeho povinností. Je tak vylúčená jeho spoluúčasť. Žalobca je profesiou lekár
pracujúci na urologickej klinike UNM v Martine. Musí zabezpečovať pohotovostné služby a príslužby.

Príslužby sú vykonávané z domu. V prípade vážnych zdravotných stavov pacientov, ak si to vyžaduje
situácia, musí bezodkladne prísť do práce. Žalobca vykonával príslužby v dňoch 28.07., 01.08., 04.08.,
27.07., 02.08. a 03.08.2015. Okrem toho poskytuje špecializovanú zdravotnú starostlivosti v odbore
urológia v urologickej ambulancii v Námestovo a Trstenej. Túto vykonával v dňoch 30.07. a 06.08.2015
v Trstenej a 31.07. a 07.08.2015 v Námestove. Automobil nevyhnutne potreboval pri výkone svojho

povolania, a to aj počas víkendu. Z nepríjemnej situácie autonehody, pri ktorej došlo k poškodeniu
automobilu a kedy si musel zabezpečovať včasnú opravu so všetkými ďalšími dôsledkami spravidla
človek nepostupuje tak, že si zabezpečí komplexný prieskum trhu ohľadne cien prenájmu vozidla.
Postupoval tak, aby účelne vynaložil prostriedky na nájom automobilu. Obrátil sa na spoločnosť
Gappa Car, s.r.o., ktorá ako zmluvný partner poisťovni Kooperativa, Komunálna poisťovňa a Generali

zabezpečovalasamotnýservispoškodenéhoautomobilu,aktorámuprostredníctvomasistenčnejslužby
spoločnosti Set Car, s.r.o. sprostredkovala prenájom vozidla.

5. V súlade s výzvou súdu podľa § 167 ods. 4 CSP sa žalovaný písomným podaním doručeným súdu
dňa 18.12.2017 vyjadril k vyjadreniu žalobcu. Uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava tvrdení a právnej

argumentácie v zmysle vyjadrenia k žalobe zo dňa 02.10.2017. Má za to, že žalobca nepostupoval v
súladesust.§417OZ,keďsiprenajalnáhradnévozidlobeztoho,abykontaktovalžalovanéhozaúčelom
prekonzultovania alternatív prenájmu náhradného vozidla. Súdu žalovaný deklaroval, že v okrese Martin
je viacero požičovní, kde si mohol žalobca prenajať vozidlo nižšej, prípadne obdobnej kategórie za
omnoho nižšiu cenu.

6. Listom zo dňa 12.07.2016 žalovaný oznámil Union poisťovni, a.s., že dňa 04.07.2016 mu bola
doručená výzva na náhradu škody žalobcu zo dňa 27.06.2016 k uplatnenej žiadosti o náhradu škody vo
výške 1.022,40 €, ktorá predstavuje náklady za prenájom vozidla. Pôvodná uplatnená žiadosť o náhradu
škody bola žalovanému doručená dňa 28.09.2015. Uviedol, že v nadväznosti na vznik predmetnej

škodovej udalosti bola skúmaná príčina vytekania dažďovej vody cez kanalizačný poklop, pričom bola
zistená porucha na príslušnom stavebnom objekte SP 501-00 kanalizácia diaľnice spočívajúca v
uzavretí spätnej klapky a oddelení plavákovej časti od tejto klapky, čím bolo spôsobené znefunkčnenie
odvádzania vody. Žalovaný si listom zo dňa 18.08.2015 uplatnil na zistenú vadu reklamáciu u zhotoviteľastavby, ktorý vadu odstránil. Výzvu žalobcu žalovaný postupuje poisťovni na posúdenie, a to aj s
ohľadom na doplnenú príčinu vzniku danej škodovej udalosti zo strany žalovaného a zároveň na priame
vybavenie.

7. Zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 24.07.2015 vyplýva, že uvedeného dňa sa stala nehoda
na D1 Dubná Skala Turany v 225 km. O 16.10 hod. bolo vykonané preverenie Okresného riaditeľstva
PZ, Okresný dopravný inšpektorát Martin, pričom bolo zistené, že škodová udalosť bola zapríčinená
náhlou závadou komunikácie. Zodpovedný pracovník žalovaného svojim podpisom potvrdil, že nehoda

bola zavinená žalovaným.

8. Listom zo dňa 30.09.2015 žalovaný oznámil Union poisťovni, a.s. vznik škody. Uviedol, že dňa
28.09.2015 mu bola doručená žiadosť o preplatenie sumy 1.202,40 € za prenájom vozidla, ktoré si
požičal žalobca z dôvodu nepojazdnosti vlastného motorového vozidla. Nepojazdnosť motorového
vozidla vznikla ako následok dopravnej nehody spôsobenej zlým stavom komunikácie dňa 24.07.2015

v čase o 15.30 hod. na diaľnici D1 v km 225 v smere jazdy Dubná Skala -Turany. Ďalej uviedol, že zo
strany príslušných zamestnancov sú vykonávané pravidelné vizuálne kontroly. Pri zistení akýchkoľvek
závad sú tieto bezodkladne odstraňované. Kontrolu dotknutého úseku vykonala diaľničná patrola dňa
24.07.2015 v čase o 13.05 hod., pričom nebola zaznamená žiadna závada na diaľnici. V nadväznosti
na uvedené a na základe poistnej zmluvy č. 21-31545 zo dňa 28.11.2015 žalovaný žiada poisťovňu o

priame vybavenie žiadosti poškodeného.

9. Listom zo dňa 06.10.2015 Union poisťovňa, a.s. oznámila spoločnosti Set Car, s.r.o. stanovisko k
likvidácii poistnej udalosti. Uviedla, že si vyžiadali posudok o poveternostnej situácii v čase vzniku škody.
Pričom bolo zistené, že v danom mieste bola zaznamenaná búrková činnosť s prívalovými zrážkami,

ktorá mala za dôsledok zdržiavanie sa väčšieho množstva vody na komunikácii. Vzhľadom na uvedené
poveternostnú situáciu poistený žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť a za danú škodovú udalosť
nezodpovedá.

10. Faktúrou č. 20150248 obchodná spoločnosť Set Car, s.r.o., IČO: 47 790 857, so sídlom v Turanoch

nad Váhom, Černík 386/4, vyfakturovala žalobcovi cenu za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy
o nájme č. 229 vo výške 1.022,40 € s DPH. Predmetom prenájmu bolo vozidlo zn. Chevrolet Captiva od
27.07.2015 do 07.08.2015 za cenu 71 € bez DPH na deň. Zmluvou o nájme č. 229 zo dňa 27.07.2015
uzavretou medzi prenajímateľom Set Car, s.r.o. a žalobcom ako nájomcom došlo k prenájmu osobného
motorového vozidla Chevrolet Captiva bielo červenej metalízy na dobu od 27.07.2015 do 07.08.2015 s

výškou denného nájomného 71 €.

11. Listom zo dňa 27.06.2016 žalobca vyzval žalovaného na náhradu škody vo výške 1.022,40 €, ktorá
vznikla v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti dňa 24.07.2015.

12. Z rozpisu pohotovostných služieb na mesiac júl 2015 Urologickej kliniky Univerzitnej nemocnice
Martin vyplýva, že žalobca vykonával pohotovostné služby v dňoch 27. a 28.07.2015, v mesiaci august
v dňoch 01.08., 02.08., 03.08. a 04.08.2015.

13. Obchodná spoločnosť Set Car, s.r.o. listom zo dňa 02.11.2017 potvrdila, že dňa 16.12.2015 obdržala

platbu vo výške 1.022,40 € od žalobcu, čím bola uhradená faktúra za prenájom náhradného vozidla č.
20150248. Z platobného príkazu na úhradu zo dňa 16.12.2015 mal súd preukázané, že žalobca uhradil
obchodnej spoločnosti Set Car, s.r.o. sumu 1.022,40 €. Z dohody o spolupráci uzavretej medzi Set Car,
s.r.o. a Gappa Car, s.r.o., IČO: 46 587 527, so sídlom v Martine, Československej armády 3, vyplýva
spolupráca medzi uvedenými spoločnosťami. Dohoda bola uzatvorená dňa 10.06.2014. Spolupráca

spočíva okrem iného aj v zaistení náhradného vozidla.

14. Z technického preukazu motorového vozidla zn. Chevrolet Captiva 2.0 CDT Van, ev. č. 5T 45938
vyplýva, že sa jedná o motorové vozidlo s maximálnym výkonom 110 kW, zdvihový objem 1991
cm3, miest na sedenie 5, kombinovaná spotreba paliva 7,4 l/100 km. Dátum prvej registrácie vozidla

24.09.2008.15. Z technického preukazu motorového vozidla zn. Hyundai Tuscon, ev. č. MT 696 CC vyplýva, že
vlastníkom vozidla je žalobca. Maximálny výkon motora je 103kW, zdvihový objem valcov 1991 cm3,
spotreba paliva 7,1 l/100 km. Dátum prvej registrácie vozidla 28.09.2007.

16. Z predložených faktúr obchodnej spoločnosti Set Car, s.r.o., ktorých predmetom bol prenájom
náhradného vozidla Chevrolet Captiva vyplýva, že výška prenájmu bola v decembri 2014 a v marci 2015
vo výške 71 € /deň.

17. Z faktúry obchodnej spoločnosti Gappa Car, s.r.o. so sídlom v Martine, Československej armády 3,
IČO: 46 587 527, vyplýva, že celková čiastka opravy poškodeného motorového vozidla vo vlastníctve
žalobcu bola vo výške 3.293,60 €. Vozidlo bolo prijaté dňa 27.07.2015. Služba bola dodaná dňa
10.08.2015. Dátum plánovaného ukončenia bol 15.08.2015.

18. Na pojednávaní dňa 09.05.2018 sa splnomocnený zástupca žalobcu v plnej miere pridržal doteraz

predložených tvrdení a návrhov. Faktický stav diaľnice, ktorý spôsobil danú nehodu, nie je medzi
stranami sporný, to znamená, že na diaľnici bola nefunkčná kanalizácia. Na diaľnici v tom dôsledku
vznikla nepredvídateľná prekážka v podobe jej zatopenia, ktorá mala za následok škodovú udalosť.
Poukázal na § 12 ods. 2 Vyhlášky, ktorá definuje pojem závady v zjazdnosti komunikácie: „závadami
v zjazdnosti sú najmä ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, namŕzanie stekajúcej

vody na vozovku z okolia aj do vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenie na
odvodnenie komunikácie“. Aj v uvedenom prípade sa teda jednalo o vznik ojedinelého kĺzavého
povrchu spočívajúceho v stojacej vode na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie
komunikácie. Vyhláška definuje aj stavebný stav diaľnice v § 13 ods. 1. Vodič nemôže prispôsobiť
svoju jazdu takej nekvalite alebo skrytej vade, o ktorej nemá vedomosť. Pojem stavebný stav

treba chápať ako vnímateľnú mieru opotrebovania komunikácie, ktorá je zjavná z pohľadu vodiča.
Nakoniec aj sám žalovaný konštatuje, že: „závada v zjazdnosti bola spôsobená nefunkčným stavebným
objektom“. Objektívnu zodpovednosť žalovaného nemožno tak vylúčiť len na základe jeho subjektívnej
neschopnosti preveriť funkčnosť kanalizačného systému a žalovaný sa nemôže exkulpovať z takéhoto
dôvodu. V § 12 zákon jasne definuje, že diaľničná spoločnosť zabezpečuje prípravu, realizáciu opráv,

údržbu a výstavbu diaľnic. Inými slovami zodpovednosť za škodu vzniknutú užívateľom diaľnice vo
vzťahu k správcovi komunikácií je upravená v § 9a, ale nie napríklad investorom. Poukázal na správu
občianskoprávneho kolégia NS Československej republiky zo dňa 04.08.1986, ktorý túto skutočnosť
podrobnejšie odôvodňuje. Je preto treba vychádzať aj z toho, že v prípade škody, ktorá užívateľovi
diaľnice vznikla z jej stavebného stavu alebo z jej povahy, vylučuje ust. § 9a ods. 1 Zákona cestného

iba zodpovednosť organizácie správcu komunikácie. Nie je preto vylúčená všeobecná zodpovednosť
investorskej organizácie, ktorou je žalovaný. Tvrdenie žalovaného, že nemal možnosť upozorniť na
závadu v zjazdnosti diaľnice je absolútne nepravdivé. Nemožno konštatovať, že nebolo v jeho možnosti
na závady predpísaným spôsobom upozorniť. V čase nehody totiž boli pracovníci Národnej diaľničnej
spoločnosti už na mieste a vykonávali opatrenia na vyčistenie diaľnice a rovnako mohli vykonať aj

opatrenia, aby vodičov o prekážke na diaľnici adekvátne informovali. Tvrdenie, že žalovaný nebol
oprávnený odstraňovať vady diela a tým aj vady na stavebnom objekte je irelevantné aj s prihliadnutím
na § 420 OZ. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobnou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Podľa judikatúry sa toto pravidlo vzťahuje aj na
ďalšie osoby, ktoré postupovali podľa pokynov právnickej osoby, a to bez ohľadu na druh právneho

vzťahu medzi právnickou osobou a osobou, ktorá za ňu konala, viď napr. uznesenie NS ČR sp. zn.
25Cdo/9/2002 z 20.08.2002. V otázke zavinenia a zodpovednosti žalovaného je potrebné zdôrazniť, že
táto otázka nebola medzi stranami sporná, čo si podpismi potvrdili v súlade s § 66 ods. 6 Zákona o
cestnej premávke na tlačive - záznam o dopravnej nehode a čo nepochybne potvrdil na mieste prítomný
policajt v zázname o preverení oznámenia škodovej udalosti. Za stranu Národnej diaľničnej spoločnosti

uvedené riadne stvrdil podpisom na zázname zamestnanec Národnej diaľničnej spoločnosti Y. Š.. Podľa
§ 20 ods. 2 OZ za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci, pokiaľ je to vzhľadom
na ich pracovné zaradenie obvyklé, ak by aj tieto osoby prekročili svoje oprávnenie vznikajú práva a
povinnosti právnickej osobe, pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a ak ide
o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť. Zavinenie žalovaný prostredníctvom svojho

zamestnancaplatnepotvrdil,čímneboldôvodzostranyprítomnéhopolicajtariešiťďalejškodovúudalosť
ako dopravnú nehodu. Uvedený policajný záznam o preverení oznámenia škodovej udalosti je potrebné
posudzovať podľa § 205 CSP, kedy listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci
potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa z nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. K otázkesilných prívalových dažďov ako žalovaným nezavinenej udalosti uviedol, že je nepochybné, že stavba
diaľnice musí byť prispôsobená istej aj intenzívnej miere zrážkovej činnosti. Nakoniec Ministerstvo
dopravy, pôšt a telekomunikácií má vydaný metodický pokyn TP 13/2005, technické podmienky,

projektovanie odvodňovacích zariadení na cestných komunikáciách, ktorý predpisuje dimenzovanie
odvodňovacích zariadení aj na intenzívnu zrážkovú činnosť. Doloženými dokladmi žalovaný nijako
nepreukázal, že nebolo v jeho možnosti tieto závady odstrániť. V zmysle § 9a cestného zákona
preukázanie týchto skutočností je práve na strane žalobcu. Rovnako nepreukázal, že šlo o také
mimoriadne poveternostné podmienky, na ktoré nebola v zmysle predpisov diaľnica projektovaná a

nebolo možné zabezpečiť odvodnenie diaľnice. K argumentácii žalovaného, že žalobca neprispôsobil
jazdu stavu a povahe vozovky uviedol, že policajným šetrením na mieste nebolo preukázané, že by
žalobca neprispôsobil jazdu stavu a povahe vozovky poveternostným pomerom. Treba povedať, že pri
prejednávaní priestupkov platí zásada oficiality v zmysle § 67 ods. 1 Zákona o priestupkoch a teda keby
prítomný policajt zistil pochybenie na strane žalobcu, bol by povinný takýto priestupok prejednať, určiť
príslušnú sankciu atď. a tak sa neudialo. Samozrejme do tejto kategórie priestupkov patria aj priestupky

proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Žalobca preukázal, že šlo o cenu pre danú kategóriu
vozidla obvyklú, že účelne vynaložil prostriedky na nájom automobilu len v miere nevyhnutnej. Žalobca
je lekár. Vyžaduje istú mieru bezpečnosti, spoľahlivosti vozidla pri svojom povolaní a odôvodnenosti
nároku dopravy pri dochádzaní v rámci služby a príslužby do zamestnania. Samozrejme je vždy možné
následne vykonať podrobnejší prieskum trhu a teoreticky nájsť lacnejšieho poskytovateľa služby, avšak

samozrejme v inom čase, na inom mieste a najmä pri inej miere úsilia. Záverom uviedol, že žalobca
ako lekár vníma aj tento spor ako preukázanie istej formy právneho štátu, kedy sám štátu slúži ako
lekár a v takejto udalosti očakáva, že súd rozhodne v súlade so zákonom. Žalovaný nepoprel nárok
žalobcu. Odkázal s týmto nárokom na poisťovňu. Až v čase, keď poisťovňa odmietla plniť, nárok žalobcu
rozporoval. Spochybňovanie nároku žalobcu považujú za účelové. Zamestnanec žalovaného potvrdil

pred policajným orgánom, že škoda bola spôsobená tak, ako to tvrdia. Ak by žalovaný mal spochybňovať
tento nárok, nebol by z jeho strany potvrdený, ale v tom prípade by žalovaný trval na tom, aby bola
vyšetrovaním preverená táto udalosť.

19. Pri výsluchu na pojednávaní dňa 09.05.2018 žalobca uviedol, že šoféruje 20 rokov. Vie, čo je

to prívalový dážď, keď stierače nestíhajú. V ten deň to však takto nebolo. Nehoda sa stala pred
odpočívadlom Turčianska Štiavnička v smere od Ružomberka do Martina v úseku, kde došlo k zberu
vody z diaľnice. V tom okamihu boli v opačnom jazdnom pruhu nejakí pracovníci, ktorí odstraňovali
blatový nános. V tom čase ešte pršalo. Dostal hodiny a otočilo ho, zošúchal si bok vozidla o zvodidlá na
pravej strane. Ostal stáť vo vode. Ihneď volal políciu. Následne po príchode polície prišiel na servisnom

vozidle pracovník žalovaného. Zrejmé prešiel z opačného jazdného pruhu cez výjazd. Nepovažoval to
za prívalový dážď, keďže aj na iných častiach vozovky, bola vozovka síce mokrá, ale voda tam nestála. V
opačnom jazdnom pruhu pracovníci žalovaného odstraňovali lopatami nánosy blata. Dopravná nehoda
sa stala v čase asi o 15,15 hod. Auto bolo po nehode pojazdné. Išiel v ten deň domov. Bol to piatok.
Škoda na vozidle bola hradená jeho havarijnou poistkou od poisťovne Kooperativa. Vozidlo bolo prijaté

servisom 27.07.2015. Auto mu bolo odovzdané 10.08.2015. Mal vedomosť, že v pondelok mu odovzdajú
auto. Preto v piatok 07.08.2015 vrátil prenajaté vozidlo. Prenajaté vozidlo používal hlavne na pracovné
účely v Trstenej, Námestove, kde robí v ambulancii. Spoločnosť, od ktorej si požičal auto je zmluvným
partnerom servisu, kde auto odovzdával, a ktorý navštevuje pravidelne. Nehľadal žiaden drahší servis,
ani drahšiu spoločnosť prenajímajúcu autá. Volal do spoločnosti Setcar, povedal im, že má nehodu, že

je vlastníkom Hyundai Tuscon. Oni mu povedali, že má nárok na porovnateľné vozidlo a navrhli mu
prenájom Chevrolet Captiva, s čím súhlasil. Víkend 01. a 02.08.2015 mal príslužby. V ten víkend auto
potreboval. Pracuje prevažne štvrtky a piatky v Námestove alebo v Trstenej. Nie vždy sa mu podarí
vrátiť do 16.00 hod., aby mohol vrátiť vozidlo. Krytie škody pozostávajúcej z prenájmu náhradného
vozidla nemal kryté havarijnou poistkou. Preto aj podal túto žalobu. Cenu za prenájom vozidla uhradil

až 16.12.2015, nakoľko poveril spoločnosť Setcar, aby si túto sumu uplatnila u žalovaného. Keďže to
bolo neúspešne, vymáha si túto škodu súdnou cestou. Nesnažil sa pred prenajatím vozidla kontaktovať
žalovaného, ani ho to nenapadlo. Nemal na nich žiaden kontakt. Osoba, s ktorou spísal záznam o
dopravnej nehode, sa mu preukázala. Po spísaní záznamu policajtom išli do budovy NDS v Sučanoch
a tam spísali záznam o dopravnej nehode. Nemal ako zisťovať, či cena vozidla je neprimeraná alebo

primeraná. Nemyslí si, že ktokoľvek v jeho situácii by začal obiehať spoločnosti prenajímajúce autá.
Keď žalovaný odmietol plniť, zisťoval dostupnosť prenájmu vozidiel. Nebolo možné zohnať kategóriu
vozidla SUV, bolo to veľmi ťažké. Aj napriek tomu však v tom čase takéto vozidlo nehľadal, ale len využilzmluvného partnera servisu, ktorý asi zhodou okolností mal na prenájom toto vozidlo. Chodí na Oravu,
kde zažíva rôzne situácie, kde preskakuje zver z jarku do jarku. Auto mu už raz zachránilo život.

20. Na pojednávaní dňa 09.05.2018 sa zástupca žalovaného pridržal všetkých svojich pôvodných
vyjadrení a tvrdení, hlavne s poukazom na doloženie listinných dôkazov zo dňa 18.04.2018, v rámci
ktorého chceli nejakým spôsobom poukázať na to, že skutočne došlo k tejto dopravnej nehode, škodovej
udalosti v rámci stavebného stavu diaľnice, čo preukázali, doložili listinné dôkazy, ktorými reklamovali
vadystavebnéhoobjektu,konkrétnetejkanalizácieatedaspoukazomna§9acestnéhozákonazároveň

v príčinnej súvislosti s počasím, ktoré v daný incident bolo veľmi nepriaznivé. Predsa len výška tej vody,
na ktorú poukazoval aj žalobca okolo 30 cm predsa nemôže spadnúť za tak krátke časové obdobie bez
toho, aby to neboli silné prívalové dažde. Taktiež to dokladovali doložením správy o počasí a majú za to,
žežalovanýnezodpovedáažalobcanemánárokspoukazomna§ 9ods.1nanáhraduškody.Vprípade,
ak by súd neakceptoval tieto tvrdenia tak majú za to, že žalobca nedodržal prevenčnú povinnosť s
poukazomna§415až417OZvrámcipredchádzaniaškodámprimeranýmspôsobom.Súdudokladovali

požičovne v Martine, ktoré nejakým spôsobom preukazujú, že obdobné auto sa dá požičať za omnoho
lacnejšie. Naproti vydokladovaným nárokom z požičovne, ktorú si zabezpečil žalobca je to omnoho,
omnoho menšia suma a samozrejme boli tam autá aj za omnoho nižšie peniaze tak, že z uvedených
dôvodov nesúhlasia s tvrdeniami žalobcu. Vzhľadom na stav toho počasia aký tam bol, bez ohľadu
na argumenty žalobcu má za to, že tam skutočne v takých časových intervaloch nebolo možné reálne

zabezpečiť upozornenie na prípadnú mláku. Nestotožnil sa s tvrdením protistrany, že žalovaný nepoprel
nárok žalobcu. Žalovaný len odkázal s nárokom na poisťovňu, ktorá poistnú udalosť uzavrela s tým, že
žalovaný nenesie zodpovednosť za škodu. S tým sa žalovaný stotožňuje. K vyhľadávaniu dostupných
vozidiel na prenájom sú v súčasnej dobe dostupné veľké možnosti. Stačí si to zadať do googlu. K
porušeniu prevenčnej povinnosti došlo tým, že žalobca dohľadával možnosti prenájmu, ale až po funuse.

21. Na pojednávaní dňa 12.06.2018 žalobca uviedol, že skutočnosť, že boli vykonané tri ohliadky
poisťovňou, sa dozvedel až po tom, čo oslovil poisťovňu Kooperativa po predchádzajúcom pojednávaní.
Je bežnou praxou, že sa robí viac obhliadok, prvotná obhliadka a následne ďalšia po odstránení
vonkajších dielov, aby bolo zrejmé, či nie sú poškodené aj ďalšie časti pri prvotnej obhliadke neviditeľné.

22. Splnomocnený zástupca žalobcu a zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 12.06.2018 zotrvali
na doposiaľ uvedených skutočnostiach. Nenavrhli ďalšie dokazovanie.

23. Písomným podaním doručeným súdu dňa 20.04.2018 žalovaný doložil listinné dôkazy. Uviedol, že

bola skúmaná príčina vytekania dažďovej vody cez kanalizačný poklop, pričom bola zistená porucha
na príslušnom stavebnom objekte spočívajúca v zavretí spätnej klapky a oddelením plavákovej časti od
tejto klapky, čím bolo spôsobené znefunkčnenie odvádzania vody. Žalovaný listom zo dňa 18.08.2015
definoval zistenú vadu na stavebnom objekte, a to uplatnením reklamácie v rámci poskytovanej záruky
od zhotoviteľa stavby Váhostav - SK, a.s. so sídlom v Bratislave, Priemyselná 6, na základe zmluvy

o dielo č. ZNM/2011/0435. Zhotoviteľ uznal dôvodnosť uplatnenej reklamácie a vadu v záručnej dobe
odstránil. V príčinnej súvislosti so vznikom škody žalobcu nie je možné opomenúť, že ku škode došlo
v príčinnej súvislosti s vadne dodanou časťou diela diaľnice D1, a to stavebného objektu, pričom
na základe tejto skutočnosti bola zhotoviteľovi zaslaná výzva na vstup do konania ako intervenienta.
V danej lokalite došlo aj k silným prívalovým dažďom. V zmysle § 9a ods. 1 žalobca ako užívateľ

diaľnice nemá nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-
technického stavu diaľnice. Žalovaný ako správca diaľnice nepochybil pri zabezpečovaní prevádzky
a údržby diaľnice, nakoľko závada v zjazdnosti vznikla v súvislosti so stavebným stavom diaľnice, a
to preukázanou vadou na stavebnom objekte. Odstránenie vady nebolo v medziach a možnostiach
žalovaného, nakoľko zhotoviteľom a subjektom zodpovedným bol a bude zhotoviteľ stavebného

objektu. Žalovaný nemal možnosť predpísaným spôsobom upozorniť na závadu v zjazdnosti diaľnice,
nakoľko aj pri vynaložení odbornej starostlivosti vykonanou kontrolou bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky nemohol predpokladať, že stavebný objekt je nefunkčný. Žalovaný tak nezodpovedá za
vzniknutú škodu žalobcu a žalobca nemá nárok na náhradu škody, nakoľko škoda žalobcovi vznikla v
súvislosti so stavebným stavom diaľnice, a to z dôvodu, že v čase vzniku škody bol stavebný objekt v

záruke. Zhotoviteľ bol povinný odstraňovať vady a nedorobky stavebných objektov. Žalovaný nemohol
predpokladať, že stavebný objekt je nefunkčný. Závada v zjazdnosti bola spôsobená nefunkčným
stavebným objektom. V danej oblasti boli silné prívalové dažde. Vzhľadom na súbeh prírodnej udalosti
a nefunkčnosti stavebného objektu nemal žalovaný možnosť predpísaným spôsobom upozorniť nazávadu v zjazdnosti diaľnice. Žalovaný nebol zhotoviteľom stavebného objektu a nebol ani oprávnený
odstraňovať vady diela. Listom zo dňa 18.08.2015 si žalovaný voči spoločnosti Infra projekt s.r.o.
združenie SD Dubná Skala uplatnil reklamáciu v záručnej v dobe. Oznámením o spore zo dňa

20.10.2017 žalovaný spoločnosti Infra projekt s.r.o. združenie SD Dubná Skala oznámil v zmysle § 86
CSP, že sa vedie spor a zároveň ju vyzval na vstup do konania.

24. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 09.05.2018 Kooperativa poisťovňa, a.s. oznámila žalobcovi,
že dňa 09.05.2018 ukončili šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorej vypočítali výšku poistného

plnenia za opravu vozidla č. 20150888 z 10.08.2015 v celkovej výške 3.293,60 €.

25. Podľa § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov

nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 3d ods. 1 Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“)
diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a
obce sú vo vlastníctve štátu, ak osobitný predpis2a) neustanovujeinak.Diaľnice,rýchlostnécestyacestyI.triedy,ktorýchverejným
obstarávateľom je Slovenská republika na základe koncesnej zmluvy podľa osobitného predpisu2cba)
(ďalej len „koncesné cesty"), sú
vo vlastníctve štátu.
Podľa § 3d ods. 5 písm. a) cestného zákona správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide

o diaľnice, rýchlostné cesty a cesty podľa schváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve
štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory a koncesných ciest - Národná diaľničná
spoločnosť,2ba) .
Podľa § 9 ods. 1 cestného zákona závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií
sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné

kontrolybezpečnostipozemnýchkomunikácií,ktorésúsúčasťoutranseurópskejcestnejsiete2i) a prieskumy možného vplyvu prác na
týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.
Podľa § 9a ods. 1 cestného zákona užívatelia diaľníc, ciest alebo miestnych komunikácií nemajú nárok
na náhradu škody, ktorá im vznikla zo stavebného stavu alebo dopravno-technického stavu diaľníc, ciest

alebo miestnych komunikácií.
Podľa § 9a ods. 2 cestného zákona správcovia diaľníc, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú
za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem
prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným
spôsobom upozorniť.

Podľa § 12 ods. 1 Vyhlášky Federálneho Ministerstva dopravy č. 35/1984 Z.z., ktorou sa vykonáva
zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (ďalej len „vyhláška“) zjazdnosť diaľníc, ciest a
miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových
i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému stavu a stavebnému stavu týchto
komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže vodič predvídať.

Podľa § 12 ods. 2 písm. c) vyhlášky závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú také
zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať
ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam
vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä
ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z okolia

alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie.
Podľa § 13 ods. 1, 2 vyhlášky stavebným stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa
rozumie ich kvalita, stupeň opotrebenia a povrch, pozdĺžne alebo priečne vlny, hojné výtlky, ktoré
nemožno odstrániť bežnou údržbou, nosnosť vozovky, mostov a priepustov a vybavenie komunikácie
z hľadiska bezpečnosti dopravy (dopravné značky a zariadenia, bezpečnostné a ochranné zariadenia

a pod.). Dopravno-technickým stavom diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie sa rozumejú ich
technické znaky (priečne usporiadanie, priečny sklon a šírka vozovky, smerové oblúky, pozdĺžne sklony
a zakružovacie polomery nivelety, druh vozovky a pod.) a začlenenie komunikácie do terénu (rozhľad,
nadmorská výška a pod.).Podľa § 64 ods. 3 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke ostatné udalosti v cestnej premávke, pri
ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú
za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.

Podľa § 20 ods. 2 OZ za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia,
pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné
zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej
osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o
prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 82 ods. 1 CSP intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe
oznámenia o spore podľa § 86
písomným podaním.

Podľa § 86 CSP strana môže osobe, ktorá má právny záujem na výsledku sporu, oznámiť, že sa vedie
spor a vyzvať ju, aby ako intervenient vstúpila do konania.
Podľa § 87 CSP účinky oznámenia o spore sa vzťahujú na spor medzi stranou, ktorá oznámila spor, a
osobou, ktorej bol spor oznámený.

26. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd vyhovel
žalobe, nakoľko v časti uvedenej vo výroku tohto rozsudku mal preukázanú jej dôvodnosť. Cestný
zákon upravuje v § 9a ods. 2 zodpovednosť správcu komunikácie za škodu. Citované ustanovenie
je vo vzťahu k ust. § 420 OZ špeciálnym predpisom. OZ možno aplikovať až po tom, čo je vylúčená
aplikácia cestného zákona. Predpokladom zodpovednosti správcu komunikácie za škodu podľa § 9a

ods. 2 Cestného zákona je závada v zjazdnosti komunikácie ako príčina vzniku škody. Závadou v
zjazdnosti treba rozumieť zhoršenie zjazdnosti komunikácie, ktorá je síce odstrániteľná bežnou údržbou,
no svojim charakterom sa natoľko vymyká stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu pozemnej
komunikácie a poveternostným vplyvom, že vodič ani pri obozretnej jazde rešpektujúc celý stav
komunikácie, či prípadné dôsledky poveternostných vplyvov nemôže jej výskyt predpokladať a účinne

reagovať pri riadení vozidla tak, aby závada neovplyvnila jeho jazdu a nevznikla tým škoda. Ak príčinou
škody nie je závada v zjazdnosti, teda, ak nie je daná zodpovednosť správcu komunikácie za škodu
podľa Cestného zákona, nie tým vylúčená jeho prípadná všeobecná zodpovednosť za škodu podľa §
420 OZ. Ak však príčinou vzniku škody je stavebný stav alebo dopravno-technický stav komunikácie
neprichádza do úvahy zodpovednosť správcu komunikácie za škodu nielen podľa Cestného zákona,

ale ani podľa OZ. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatuje, že žalovaný ako správca
diaľnice je zodpovedný za škodu, ktorá bola spôsobená žalobcovi v príčinnej súvislosti s konaním,
resp. opomenutím žalovaného, a ktorá spočíva v prenájme náhradného vozidla. Žalovaný v spore
nepreukázal, že nebol obmedzený v jeho možnosti túto závadu odstrániť ani na ňu predpísaným
spôsobom upozorniť. Žalovaný nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými by došlo k jeho liberácii. Dôkazné

bremeno zaťažuje žalovaného ako správcu diaľnice, ktorý objektívne zodpovedá za vzniknutú škodu,
ktorej príčinou bola závada v zjazdnosti, okrem prípadov, keď preukáže zákonom predpokladané
skutočnosti. Žalovaný výslovne nepoprel a medzi stranami to ani nebolo sporné, že došlo k škode, ktorá
bola spôsobená stojacou vodou na vozovke. Žalovaný si síce splnil svoju povinnosť vykonať pravidelnú
kontrolu, avšak neurobil sporným tvrdenie žalobcu, že v danom mieste a čase, aj keď v druhom jazdnom

pruhu, boli prítomní zamestnanci žalovaného, ktorí odstraňovali následky nepriaznivej poveternostnej
situácie, čím bola daná možnosť žalovaného predpísaným a primeraným spôsobom upozorniť na
závadu v zjazdnosti. V ust. § 12 ods. 2 Cestného zákona zákonodarca demonštratívnym výpočtom
uvádza, čo sa rozumie pod pojmom závada v zjazdnosti. Sú to najmä ojedinelé miesta s poľadovicou,
ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z okolia alebo vôd stojacich na vozovku

v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný ako
správca diaľnice zodpovedá za vzniknutú situáciu na diaľnici. Je bezpredmetné vo vzťahu k tomuto
sporu, čo spôsobilo zlú funkciu zariadenia na odvodnenie komunikácie. Správca zodpovedá za škodu
bez ohľadu na to, či bola závada na kanalizácii spôsobená zhotoviteľom (vada diela), opotrebením aleboinou príčinou. Uvedenú skutočnosť, zlú funkciu kanalizácie zákon definuje ako závadu v zjazdnosti.
Nemožno sa tak stotožniť s tvrdením žalovaného, že škoda bola spôsobená stavebným alebo dopravno-
technickým stavom diaľnice. Zistený skutkový stav nie je možné definovať v zmysle § 13 vyhlášky.

27. Žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 1.022,40 € titulom neuhradených nákladov
za prenájom náhradného motorového vozidla. Uplatňovaný nárok na náhradu škody je špecifickým
prípadom škody. Súd vychádzal z toho, že skutočnú škodu, ktorá spočíva v nákladoch na vypožičanie
alebo prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzky vlastného vozidla je

zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom boli tieto náklady nevyhnutne a účelne
vynaložené na vypožičanie náhradnej veci zodpovedajúcej poškodenej veci. Škodu spočívajúcu v tom,
že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi,
ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol použiť v dôsledku poškodenia
je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nevyhnutne a
účelne vynaložených nákladov. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného

s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Zodpovedný subjekt
je povinný nahradiť túto škodu len v rozsahu v akom boli náklady nevyhnutne a účelne vynaložené
na vypožičanie náhradnej veci. Zo zmluvy o prenájme motorového vozidla vyplýva, že žalobca si
prenajal náhradné motorové vozidlo zn. Chevrolet Captiva. Pokiaľ žalovaný namietal, že požičané
náhradné vozidlo bolo nadštandardné, súd má za to, že z hľadiska úžitkových a jazdných vlastností bolo

vypožičané motorové vozidlo porovnateľné s poškodeným motorovým vozidlom zn. Hyundai Tuscon.
Nevyžaduje sa úplná totožnosť vozidiel, ale skutočnosť, či prenajaté vozidlo dostatočne nahradzuje
funkciu a účel poškodeného vozidla. V slovenskom právnom poriadku absentuje legálna definícia tried
vozidiel. Z nezáväznej kategorizácie vozidiel však vyplýva, že poškodené ako aj prenajaté motorové
vozidlo sú rovnakej, porovnateľnej triedy. Nie je tak možné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že žalobca si

mohol prenajať vozidlo nižšej triedy, na ktoré žalovaný poukazoval (Škoda Fabia). V oboch prípadoch,
prenajaté aj poškodené vozidlo, sa jedná o vozidlo porovnateľného výkonu, výbavy, jazdných vlastností,
veku. Súd má za to, že prenajaté motorové vozidlo dostatočne, nie nad ani podpriemerne, nahradilo
funkciu a účel poškodeného vozidla, z ktorého užívania bol žalobca vylúčený po dobu nevyhnutnej
opravy. Súdu nebola reálne preukázaná možnosť prenájmu totožného alebo viac porovnateľného

vozidla. Nemožno od žalobcu spravodlivo a legitímne požadovať, aby vykonával pátranie po vozidle,
ktoré je totožné s jeho vozidlom. Rovnako od neho nemožno žiadať, aby počas doby, keď mu nie je
umožnené užívať jeho vozidlo z dôvodov, za ktoré nezodpovedá, a ktoré nezavinil, bol povinný uspokojiť
sa s vozidlom výrazne nižšieho štandardu oproti tomu, ktorého užívanie mu bolo znemožnené v príčinnej
súvislosti s konaním žalovaného. Žalobca neporušil žiadnu prevenčnú povinnosť, či už vo vzťahu k

vyhľadávaniu vozidla, dopytu na žalovaného alebo pri vedení motorového vozidla. Škodová udalosť bola
preverená priamo na mieste príslušníkom okresného dopravného inšpektorátu, pričom nebolo zistené
žiadne porušenie povinností žalobcu ako účastníka cestnej premávky. Žalobcovi povinnosť dopytovať
škodcupredtým,akosiprenajmenáhradnémotorovévozidlonevyplývazožiadnehoprávnehopredpisu.
Navyše je potrebné uviesť, že pracovník žalovaného prijal zodpovednosť za škodovú udalosť, pričom

súdu nebolo preukázané a tvrdené, že by tým prekročil svoje oprávnenie, resp., že by mal žalobca o
tom vedomosť. Ďalej sa súd zaoberal cenou nájomného, ktorú súd taktiež považuje za porovnateľnú s
obvyklou cenou nájomného. Cenu za nájom je potrebné stanoviť s poukazom na obvyklé ceny prenájmu
obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Nevychádza sa z totožných motorových
vozidiel, ale obdobne porovnateľných. Pokiaľ aj žalovaný poukazoval na cenu nájmov, súd sa s týmito

prehľadmi nemohol stotožniť. Nejednalo sa o ceny nájmov porovnateľných vozidiel a v rozhodnom
čase, t.j. júl/august 2015. Súd mal žalobcom predloženými listinnými dôkazmi preukázanú potrebu a
účelnosť prenájmu vozidla. Žalobca ako lekár vykonával činnosť aj mimo miesta bydliska a príslužby
v nemocnici aj počas víkendu (01.08, 02.08.). Bez potreby ďalšieho dokazovania je zrejmá potreba
prevádzky motorového vozidla počas pracovného týždňa a jedného víkendu. Súd sa stotožnil aj s dĺžkou

prenájmu. Z listinných dôkazov vyplýva, že doba opravy bola v trvaní od 27.07.2015 do 10.08.2015,
kedy bolo vozidlo odovzdané. Doba nájmu bola v období od 27.07.2015 do 07.08.2015, t.j. bola kratšia
ako dĺžka opravy poškodeného vozidla. Dĺžku opravy a jej rozsah nerozporovala ani poisťovňa žalobcu,
ktorá poskytla poistné plnenie v plnom rozsahu. Žalobca súdu preukázal oprávnenú dĺžku prenájmu.
Vychádzajúc z uvedeného vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie škody pozostávajúcej z nevyhnutne a

účelne vynaložených nákladov na prenájom motorového vozidla vo výške 1.022,40 €. Už len okrajovo
súd uvádza, že žalovaným namietané skutočnosti, a to najazdená vzdialenosť a skutočnosť, že žalobca
si prenajal vozidlo až tri dni po vzniku škody, nie sú relevantné. Žalobca si neuplatňuje nárok na
spotrebované pohonné hmoty a tieto neboli ani súčasťou ceny nájmu náhradného vozidla. Žalobca siprenajal vozidlo až na tretí deň po nehode, avšak je potrebné zdôrazniť, že škodová udalosť nastala v
piatok v poobedňajších hodinách a žalobca navštívil servis hneď nasledujúci pracovný deň.

28. Zároveň súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne, ale až odo dňa
30.09.2015 do zaplatenia. Súd nemohol priznať žalobcovi úrok z omeškania v ním uplatnenej výške a od
navrhovaného dátumu, nakoľko v súlade s ust. § 563 OZ je dlžník povinný plniť prvého dňa potom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal. Keďže z listinných dôkazov vyplýva, že prvá výzva na plnenie bola zo strany
žalobcu doručená žalovanému dňa 28.09.2015, žalovaný mohol plniť až nasledujúci deň, t. j. 29.09.2015

a do omeškania sa dostal dňom 30.09.2015. V čase vzniku omeškania žalovaného bola výška úrokovej
sadzby ECB vo výške 0,05 %. Keďže sa jedná o občianskoprávny vzťah žalobcovi prináleží úrok z
omeškania vo výške 5,05 % ročne. Na základe uvedených skutočností súd vo zvyšnej časti žalobu
zamietol.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. O trovách konania súd rozhodol tak, že pomerne úspešnejšiemu žalobcovi priznal nárok na náhradu
trovkonaniavplnomrozsahu,nakoľkoneúspechžalobcubollenvnepatrnejčastipríslušenstva.Ovýške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.