Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/149/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214206021
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4214206021.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŚNÍRs.r.o.,sosídlomBratislava,Pajštúnskač.5,protižalovanému:F.R.,nar.XX.XX.XXXX,bytomL.
XXX, o zaplatenie sumy 1.721,18 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Komárno zo dňa 29.09.2016 č.k. 13C/168/2014-122, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu v zostávajúcej časti nad sumu 397,70
eura a úrokov z omeškania a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V dôvodoch uviedol, že
žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.3.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1
716,80 eura spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 4,38 eur a 8,5% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 1 716,80 eur od 12.8.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Uplatnený nárok
žalobcaodôvodniltým,žeZmluvouopostúpenípohľadávokuzavretoudňa27.6.2013medziSlovenskou
sporiteľnou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postupca postúpil žalobcovi pohľadávku

voči žalovanému vo výške 1 873,88 eur. Postupca a žalovaný uzavreli dňa 30.6.2010 Zmluvu č.
213137342, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení dodatkov (VOP). Na
základe uvedenej zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 942,- eur, ktorý mal byť splácaný
mesačnými splátkami po 18,92 eura vždy k 15. dňu v mesiaci. Žalobca pre neplnenie dohodnutých
splátok žalovaným vyhlásil predčasnú splatnosť splátok splatných od 15.8.2013 do 15.6.2020, ktoré sa
stali splatnými dňa 11.8.2013. Predmetom konania je 91 nezaplatených splátok spolu vo výške 1 716,80
eura pôvodne splatných od 15.12.2012 do 15.6.2020 a 8,5% úrok z omeškania ročne z mesačných

splátok splatných v období od 15.12.2012 do 15.7.2013, a to od prvého dňa nasledujúceho po splatnosti
príslušnej splátky do 11.8.2013, vyčíslený úhrnnou sumou 4,38 eur a ďalším príslušenstvom.
1.2 Žalobca na výzvu súdu podaním z 19.9.2014 doplnil skutkové tvrdenia, keď uviedol, že postupca
Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytol žalovanému úver vo výške 942,- eur, ktorý mal byť splácaný
mesačnými splátkami po 18,92 eur vždy k 15. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 15.7.2010
a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 15.6.2020. Žalovaný v období od 9.7.2010 do 15.2.2011
uhradil svojmu veriteľovi úhrnom sumu 153,82 eur a ďalšie platby nerealizoval. Postupca postúpil

žalobcovi pohľadávku voči žalovanému vo výške 1 872,88 eur, z ktorej si žalobca uplatňuje len nárok
na zaplatenie 91 splátok v úhrnnej výške 1 716,80 eur, splatných od 15.12.2012 do 15.6.2020, keď
splátky pôvodne splatné od 15.8.2013 do 15.6.2020 sa stali splatné dňa 11.8.2013 z dôvodu vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru.1.3 Súd vo veci rozhodol prvý krát rozsudkom č.k. 13C/168/2014-89 zo dňa 23.9.2014 tak, že
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 397,70 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 151,36 eur od 12.8.2013 až do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 15,-

eur splatných vždy do 20. dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
tohto rozsudku, až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia. Súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 397,70 eur a v prevyšujúcej časti úroku
z omeškania zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Tento rozsudok napadol odvolaním v zamietajúcej časti žalobca a odvolací súd

o jeho odvolaní rozhodol uznesením č.k.7Co/973/2014-105 z 29.1.2016 tak, že tak, že v napadnutej
zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania tento rozsudok zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že záver prvoinštančného súdu, že žaloba nad
prisúdenú pohľadávku nie je dôvodná, keďže žalobca nepreukázal vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru, nie je správny. Odvolací súd zaujal názor, že uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky
je v právomoci veriteľa, ktorý toto právo môže, ale nemusí využiť. V ďalšom konaní sa mal zaoberať

tým, či došlo k predčasnej splatnosti úveru keďže žalobca tvrdil, že využil toto právo a preto žiadal od
žalovaného zaplatenie celého zvyšku neuhradeného úveru.
1.4 Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom , rozhodujúc už len o zamietajúcej
časti žaloby ( nad právoplatne prisúdenú sumu 397,70 eura s príslušenstvom rozsudkom OS Komárno
zo dňa 23.9.2014 č.k. 13C/168/2014-89) rozhodol napadnutým rozsudkom a žalobu nad sumu 397,70

eura s príslušenstvom zamietol. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 52 a nasledujúce
Obč. zákonníka, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, § § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, g/, § 9 ods.
2 písm. j/, y/, § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 11.6.2010 a zisteným
skutkovým stavom. Uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s.
a žalovaným bola dňa 30. 06.2010 uzatvorená zmluva o úvere č. 213137342 na základe ktorej bol

žalovanému poskytnutý úver vo výške 942 eur , ktorý mal splatiť 120 mesačnými splátkami po 18,92
eura, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 15.07.2010 a konečná
splatnosť úveru bola dohodnutá na 15.06. 2020, pri fixnej úrokovej sadzbe 17,90%.% a RPMN vo výške
24,21%, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 15.7.2010, splatnosť ďalších splátok k 15.
dňu v mesiaci a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 15.6.2020. Podľa zmluvy je priemerná

hodnota RPMN vyjadrená údajom - %. Údaj o celkovej čiastke spojenej s úverom je označený ako
2,283.91. Poplatok za správu úveru bol dohodnutý vo výške 1,99 eur, za upomienku vo výške 23,24 eur.
Tento právny vzťah strán sporu súd posúdil ako zväzkový vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy pri uzatváraní
ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že postupca - Slovenská
sporiteľňa, a.s. - má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že

v danom prípade sa jedná o postupcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej
obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s
osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka
s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho
súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Súd teda vzťah účastníkov

konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a na danú právnu vec aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka ( § 52 a nasl.) a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch , v
znení účinnom od 11.6.2010. Vychádzal z toho, že podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 9 ods. 2 písm. y/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 11.6.2010 je aj údaj o
priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. V danom prípade písomné
vyhotovenie úverovej zmluvy z 30.6.2010 neobsahuje údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej
miery nákladov. Pre absenciu podstatného údaju zmluvy o spotrebiteľskom úvere je úver čerpaný na

základe úverovej zmluvy uzavretej medzi postupcom a žalovaným dňa 30.6.2010 bezúročný a bez
poplatkov, s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom
od 11.6.2010.
1.3 Podľa tvrdení žalobcu a prehľadu platieb, žalovaný na úver čerpaný vo výške 942,- eur v období
od 9.7.2010 do 15.2.2011 uhradil úhrnom sumu 153,82 eur a ďalšie platby nerealizoval. Žalovaný toto

tvrdenie žalobcu nespochybnil. Žalobca si v danom prípade uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške
1716,80 eur titulom splátok splatných od 15.12.2012 do 15.6.2020, keď splátky pôvodne splatné od
15.8.2013 do 15.6.2020 sa mali stať splatnými dňa 11.8.2013 z dôvodu údajného vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru, o čom však žalobca súdu nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz. Od splatnosti prvejsplátky dňa 15.7.2010 do 15.11.2012 bolo splatných 29 mesačných splátok po 18,92 eur, čo úhrnom
predstavuje sumu 548,68 eur. Tieto splátky nie sú predmetom konania. Potom k úhrade bezúročného a
bezpoplatkového úveru zostala suma 393,32 eur (942 - 548,68), ktorá mala byť uhradená mesačnými

splátkami po 18,92 eur, splatnými od 15.12.2012 až do zaplatenia, teda do 15.8.2014 (20 mesačných
splátok splatných od 15.12.2012 do 15.7.2014 x 18,92 € = 378,40 € + suma 14,92 € splatná 15.8.2014 =
393,32 €). Keďže svojim prvým rozsudkom zo dňa 23.09.201 súd už žalovaného právoplatne zaviazal
na úhradu zostatku dlžných mesačných splátok bezúročného a bezpoplatkového úveru, splatných od
15.12.2012 do 15.8.2014 v sume 393,32 eura + úroky z omeškania , vyčíslené na sumu 4,38 eura , spolu

sumu 397,70 eura s 8,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 151,36 eura od 12.08.2013 do zaplatenia,
žalobu žalobcu nad uvedenú sumu zamietol. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca nepreukázal
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pred podaním žaloby a s poukazom na ust. § 53 ods. 9 a § 565
Obč. zákonníka, pretože nepreukázal splnenie podmienky upozorniť spotrebiteľa ( žalovaného) v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a to po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky.

1.4 O trovách konania rozhodol tak, že v konaní procesne úspešnejšiemu žalovanému nepriznal
náhradu trov konania. Žalobca bol v celom konaní v časti istiny a úroku z omeškania len čiastočne
úspešný (23,10%), pričom neúspech žalobcu je úspechom žalovaného (76,90%), ktorý sa odrátava od
úspechu žalobcu. Preto súd o náhrade trov celého konania rozhodol o podľa § 262 ods. 1 CSP a § 396
ods. 3 CSP podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a žalovanému ich náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý odvolaním napadol
zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie 316,65 eura s príslušenstvom a v tejto časti rozsudok súdu prvej
inštancie zmení ( § 388 CSP) a žalovaného zaviaže na náhradu tejto sumy a prizná mu aj náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania alebo podľa §389 ods. 1 CSP ho zruší a vec vráti súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd nesprávne postupoval pri zistení výšky dlžnej

sumy, pretože pokiaľ posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, pri poskytnutí úveru v sume 942
eura a počte 120 splátok, je jedna splátka vo výške 7,85 eura , mal žalobcovi priznať 91 splátok
splatných od 15.12.2012 do 15.06.2020 po 7,85 eura , čo je 714,35 eura. Po započítaní už prisúdenej
sumy397,70eura patrímu eštesuma316,65euraspríslušenstvom.Pokiaľideovyhláseniepredčasnej
splatnosti úveru jeho právnym predchodcom ( Slovenskou sporiteľňou a.s), tak k jej realizácii došlo

listom zo dňa 20.05.2013 podľa ktorého sa úver stal splatným k 17.05.2013 v celom rozsahu a listom
zo dňa 19.07.2013 žalobca vyzval žalovaného na úhradu celého dlhu do 3.8.2013. Tieto listiny dokladá
k odvolaniu , pretože ktorý sa mu podarilo ich až dodatočne dohľadať. Tým bola splnená podmienka
ust. § 53 ods. 9 ( 8) OZ a preto má nárok na úhradu celého zostatku úveru.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 1. júla 2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom odvolania
a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP), prejednal vec v napadnutej časti bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 219 ods. 3
CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento

rozsudok vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením,
pretože urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ním citovanými, správne
aplikovanými v tom čase platnými a účinnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, zákona o
spotrebiteľských úveroch, Civilného sporového poriadku a v súlade s rozhodnutím NS SR zo dňa
21.04.2015 sp. zn. 3MCdo 12/2014 ako aj rozsudku Súdneho dvora EÚ, tretej komory z 09.11.2016 vo

veci C-42/15. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:
6. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie je nesporné, že ide o spor zo
spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu ( Slovenská sporiteľňa a.s) a
žalovaným dňa 30.06.2010, z ktorej žalobca na ktorého prešla sporná pohľadávka zmluvou o postúpení
pohľadávok uzavretou dňa 27.06.2013, vyvodzuje svoj nárok uplatnený v konaní. Na tento právny vzťah

je nevyhnutné uplatňovať vnútroštátne normy - ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý
sa považuje za lex specialis, a ustanovenia Občianskeho zákonníka ako lex generalis. Odvolací súd
sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi
právnym predchodchodcom žalobcu a žalovaným absentuje náležitosť takejto zmluvy podľa § 9 ods.2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťah, a preto
sa predmetný úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom od 11.06.2010, považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto keď súd prvej inštancie

žalobu nad rámec už prisúdených splatných splátok v poradí prvým rozsudkom vo výške 397,70 eura
s úrokom z omeškania , zamietol, rozhodol o žalobe vecne správne. Nemožno súhlasiť s tvrdením
žalobcu o spôsobe výpočtu nezaplateného úveru zmenou výšky splátky na nižšiu sumu ( 7,85 eura)
ako bola dohodnutá v zmluve ( 18, 92 eura), pretože k dohode o zmene zmluvy o úvere v tejto časti
nedošlo. Potom pri poskytnutí úveru vo výške 942 eur , ktorý sa považuje za úver bez úrokov a poplatkov,

po započítaní už zaplatených splátok žalovaným vo výške 153,82 eura a už prisúdenej istiny vo výške
397,70 eura, zostala neuhradená sumy úveru 390,48 eura. Túto časť žaloby súd prvej inštancie zamietol
a žalovaný odvolaním napadol z nej len sumu 316,65 eura s príslušenstvom ( zvyšok zostal právoplatný)
a jeho odvolanie z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd nepovažoval za dôvodné.
7. K preukázaniu mimoriadnej splatnosti úveru odvolací súd dáva za pravdu súdu prvej inštancie,
že žalobca nepreukázal splnenie podmienok jeho právnym predchodcom na vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru, keď nedoložil potrebné listiny, ktoré pripojil až k odvolaniu ( vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru Slovenskou sporiteľňou a.s zo dňa 20.05.2013 a výzva žalobcu na úhradu zostatku
úveru zo dňa 19.07.2013), na ktoré odvolací súd nemohol prihliadnuť, pretože nejde o novoty v
odvolacom konaní podľa § 366 CSP( prostriedky procesného útoku a obrany, ktoré nemohli byť
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie).

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcu nepovažoval za opodstatnené a rozsudok v
napadnutom výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.
9. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania by mal úspešný žalovaný nárok na náhradu trov konania
(§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP). Keďže mu v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací

súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).