Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, April 23, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/64/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617010244
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5617010244.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

23. apríla 2018 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
M. Y. C. P. S. V. D., nar. X. X. XXXX v U. O., trvale bytom
Š. XXXX/XX, U. O., zamestnaný,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 13. 12. 2016 v čase o 17.45 hod. viedol motorové vozidlo značky Mazda 6, ev. č. LM 874
BP v Liptovskom Mikuláši po ulici Jura Janošku od ulice Borbisovej v smere na ulicu 1. Mája, pričom
prichádzal ku križovatke ulíc Jura Janošku s ulicami Zgútha -Vrbického a Nešporovej, nedal prednosť
chodcovi L.. A. A., nar. XX. X. XXXX, naposledy bytom D.L. W.. V.. Z. XXXX/XX, U. O., ktorý prechádzal
cez riadne vyznačený priechod pre chodcov z ľavej strany vozovky na pravú z pohľadu vodiča a keď

sa nachádzal v jazdnom pruhu, ktorým prechádzal obvinený, tento na chodca nereagoval a zrazil ho
pravou prednou časťou motorového vozidla pri rýchlosti približne 56 km/h., v dôsledku čoho chodec
L.. A. A. utrpel mnohopočetné zlomeniny hrudného koša, trhliny a zmliaždenie pľúc s krvácaním do
hrudnej dutiny, zmliaždenie mozgu, trhliny a zmliaždenie brušných orgánov a zlomeniny panvy, ktoré
vyvolali traumaticko-hemoragický šok, v dôsledku ktorého došlo k jeho úmrtiu dňa 13. 12. 2016 o 20.55
hod, pričom obžalovaný ako vodič svojím konaním porušil ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to § 3 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 1 písm. f/, § 137
ods. 1, ods. 2 písm. c/,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej
povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. h/
Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e:Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, písm. k/, písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d
k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu súd u k l a d á trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel na 4 (štyri) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému u k l a d á povinnosť
nahradiť poškodenej O. A., nar. XX. XX. XXXX S. Ľ., trvale bytom D. W.. V.. Z. XXXX/XX, U. O., škodu

vo výške 11.800,- Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd o d k a z u j e poškodené O.. V. U., rod. A.Š.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, U. O. - U. P., O.. O. S., rod. A., nar. XX. X. XXXX, trvale
bytom W. XX, U. O.Š., a W. C., rod. A., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom D. W.. V.. Z. XXXX/XX, U. O.,

s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd o d k a z u j e poškodenú O. A., nar. XX. XX. XXXX v Ľ.,
trvale bytom D. W.. V.. Z. XXXX/XX, U. O., so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorkou Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš bola dňa 3. 7. 2017 na Okresný súd Liptovský
Mikuláš na M. Y. podaná obžaloba pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona s použitím § 138 písm. h/ Trestného zákona, pre skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný M. Y. na hlavnom pojednávaní urobil v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku

vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a odpovedal kladne na otázky podľa
§ 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku,

- či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,

- či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,

- či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Trestného zákona (s použitím § 138 písm. h/ Trestného zákona),

- či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za prečin kladený mu za vinu,

- či sa obžalovaný priznal dobrovoľne a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin
usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. h/ Trestného

zákona).

Prokurátorka a poškodení zhodne navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný. Obžalovaný
bol v prípravnom konaní vypočutý, teda mal riadnu možnosť sa vyjadriť ku skutku, ktorý sa mu kladie za
vinu a od uvedenej doby sa skutkové okolnosti nezmenili. Súd sa taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou

skutku ako prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona (s použitím §
138 písm. h/ Trestného zákona). Prechádzajúce vykonané dôkazy nasvedčovali pravdivosti priznania
obžalovaného a súd nezistil žiaden dôvod, ktorý by bránil prijatiu vyhlásenia obžalovaného M. Y. o tom,
že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ako aj prijatiu jeho vyhlásenia podľa § 333 ods. 3
Trestnéhoporiadku,ktorénahlavnompojednávanísúdprijalauznalobžalovanéhovinnýmzospáchania

prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona (§ 138 písm. h/ Trestnéhozákona). Dokazovanie o vine v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, súd preto už
nevykonával a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody.

Keďže prokurátorka v obžalobe navrhla na hlavnom pojednávaní vypočuť obžalovaného a poškodenú
O. A., ktorých súd na hlavné pojednávanie predvolal, súd považoval za potrebné po prijatí vyhlásenia
obžalovaného v otázke viny, vypočuť oboch k otázke uplatnenej náhrady škody.

Obžalovaný pri vypočutí k uplatnenému nároku na náhradu škody poškodenými poukázal na to, že zatiaľ

neuhrádzal nič, avšak poistnú udalosť nahlásil a v prípade, ak dôjde k zmene, má túto zmenu nahlásiť
poisťovni, ktorá zrejme čaká na výsledok trestného konania. Poukázal na to, že je ochotný nahradiť
pohrebné trovy, ostatné uplatnené sumy sa mu zdajú neprimerané. Poškodeným sa ospravedlnil,
hoci neskôr, po siedmich mesiacoch. Jeho samého táto nehoda traumatizuje, myslí na to každý deň.
Nedokázal to psychicky znášať a je mu to ľúto.

Poškodená O. A. vypovedala, že všetky výdavky spojené s pohrebom a karom si uplatnila v poisťovni,
výdavky za pomník zatiaľ nie. Poisťovňa jej neodpovedala. Nemajetkovú ujmu považovala za primeranú,
hoci radšej by vrátila všetko späť, aj keď vie, že sa to nedá. Peniaze v tomto prípade nehrajú rolu. V
poisťovni nárok na nemajetkovú ujmu zatiaľ neuplatnila. Uhradené jej nebolo nič.

Ku vzťahu so svojím nebohým manželom vypovedala, že žili v spoločnej domácnosti len sami dvaja,
bol už na dôchodku, popri tom nikde nepracoval. V ten deň sa vracal z obeda, ktorý sa konal niekde na
textilke, boli pozvaní viacerí konatelia z bývalého zamestnania, pamätala si, že koláče, ktoré nezjedol,
niesol jej. S manželom boli spolu dlho, tohto roku by to bolo 50 rokov. Poznali sa od 16-tich rokov, v 18-
tich rokoch sa zasnúbili, on ešte študoval a v roku 1968 sa zobrali. Bol veľmi dobrý, starostlivý, svedomitý

človek, staral sa o rodinu. Žiaľbohu dopadol ako dopadol, pritom on ju upozorňoval, aby chodila po
priechode pre chodcov. Keď mu oponovala, že aj tam sa jej môže niečo stať, odpovedal, že šofér bude
za to potrestaný. Mali spolu 3 dcéry, vzťah medzi manželom a dcérami bol veľmi dobrý. Bol starostlivý.
Nie je schopná byť sama doma, chodí k dcéram, najmä na noc, opatruje ešte 90-ročnú mamu. Večery a
noci sú pre ňu hrozné, s manželom boli na seba veľmi naviazaní. V dôsledku tejto straty musela navštíviť

psychiatričku O.. Z., ktorú stále navštevuje. Najstaršia dcéra V. býva v U. P., má dve dcéry, 28 a 20 ročné.
Dcéra O. býva v W. a má jedného syna, ktorý má 27 rokov a dcéra Denisa už 19 rokov žije vo S. N. a má
dve dcéry, ktoré majú 9 a 6 rokov. S deťmi a vnúčatami spolu s manželom trávili veľa času, taktiež spolu
chodievali do Anglicka za najmladšou dcérou aj na niekoľko týždňov. Deťom pomáhali, keď stavali, ale aj
po citovej stránke. Dcéry s otcom vychádzali veľmi dobre, nemali problém sa mu zdôveriť a on im poradil

a podporoval ich, ak to potrebovali. Jeho stratu taktiež ťažko znášajú, tak ako ona. Vnúčatá taktiež často
vídali, chodili k nim aj na prázdniny. Ako rodina boli spolu na dovolenkách na Slovensku aj v Chorvátsku.
S manželom mali spoločné záľuby, chodili spolu plávať, aj na bicykel. Bol stále aktívny, chodil aj do
posilňovne, učil sa po anglicky, aby sa mohol dorozumieť aj s rodinou v Anglicku. Spoločne chodili aj na
dovolenky len oni dvaja, nielen s dcérami. Naposledy, rok pred jeho úmrtím boli na dovolenke v Tatrách,

predtým v Tatranských Matliaroch. Mali plány do budúcna, ktoré spočívali v spoločných dovolenkách.
Nechcela by nič iné, len aby sa všetko vrátilo späť tak, ako to bolo predtým.

K osobe obžalovaného M. Y. súd z odpisu registra trestov zistil, že nemá žiaden záznam. Priestupkovo
bol postihnutý 2-krát v roku 2015 blokovými pokutami vo výške 60,- Eur a 10,- Eur, a to za priestupky

na úseku cestnej premávky, pre rýchlosť jazdy a porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu o
bezpečnosticestnejpremávkyinýmkonaním.Zevidenčnejkartyvodičavyplýva,ževodičskéoprávnenie
skupinyBmuboloudelenédňa28.4.1988,okremtýchtodvochpriestupkovsauobžalovanéhovykazujú
priestupky v dňoch 12. 5. 2007, 28. 6. 2012, 1. 10. 2012 riešené blokovými pokutami, ani v jednom z
týchto prípadov nebol u neho zaznamenaný alkohol. Z lustrácie v databáze konaní na súdoch v SR

nevyplýva, že by proti obžalovanému bolo vedené nejaké iné trestné konanie, o čom svedčí aj lustrácia
v konaniach vedených GP SR. Zo správy o povesti Mesta Liptovský Mikuláš je zrejmé, že je ženatý, má
jedno dieťa a na Mestskom úrade Liptovský Mikuláš nebolo voči nemu vedené priestupkové konanie.
Obžalovanýdokonaniapredložile-mailovépodanieA..O.Š.W.,pôsobiacehonaKRPZŽilina,oddelenie
ochrany objektov a v rámci svojej činnosti spolupracuje so spoločnosťou Alarma, s. r. o., v ktorej pôsobí

obžalovaný a opísal ho ako spoľahlivú, ústretovú, zodpovednú, promptnú osobu pri plnení pracovných
povinností.Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádza najmä zo zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho

zavinenie, následok, pohnútku, osobu obžalovaného, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom
rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej

prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
Vykonaným dokazovaním boli na strane obžalovaného zistené tri poľahčujúce okolnosti, a to podľa
§ 36 písm. j/ Trestného zákona, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život,

ako poľahčujúcu okolnosť súd zohľadnil aj podľa § 36 písm. k/ Trestného zákona, to, že sa pričinil
o odstránenie škodlivých následkov trestného činu tým, že škodovú udalosť nahlásil poisťovni, a v
neposlednom rade podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, že sa k trestnému činu v plnom rozsahu priznal
a úprimne ho oľutoval. Priťažujúca okolnosť nebola zistená žiadna. Za prečin usmrtenia podľa § 149
ods. 2 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody na dva roky až päť rokov. Pri prevahe

poľahčujúcich okolností sa horná hranica trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu, t. j. na štyri roky, preto
súd mohol ukladať trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe.
Obžalovaný svojím konaním nepochybne spôsobil nenapraviteľný, neodvrátiteľný a najzávažnejší
následok na živote poškodeného L.. A. A.. Pri úvahách o tom, aký druh a výmera trestu by
spravodlivo a primerane zohľadňovali jeho zásah do života poškodeného a jemu blízkych osôb,

ako aj zásah do záujmu štátu na ochrane života a zdravia občanov, však súd prihliadal nielen na
následok zavinený páchateľom, ale aj na osobu obžalovaného a jeho postoj k spáchanému skutku.
Vzhľadom na tieto okolnosti súd vyhodnotil uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody u
obžalovaného ako neprimerane prísne vzhľadom na jeho osobu, pretože nikdy neprišiel do rozporu
so zákonom v trestnoprávnej rovine, postoj obžalovaného k spáchanému skutku a najmä ľútosť, ktorú

nad skutkom vyjadril písomne poškodeným a osobne vo svojich prejavoch. Súd mal možnosť vnímať
ľútosť obžalovaného nielen prostredníctvom ospravedlňujúceho listu, ktorý zaslal poškodeným, ale aj
bezprostredne na hlavnom pojednávaní a o úprimnosti ľútosti obžalovaného nad skutkom, ktorého
sa dopustil, súd nemal žiadne pochybnosti. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil, že primeraným a
postačujúcimtrestom,ktorýdostatočneaspravodlivozohľadňujeúčeltrestuzhľadiskajehoindividuálnej

i generálnej prevencie bude trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 2 roky,
ktorého výkon bude podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 roky. Je potrebné si uvedomiť, že trest
nemá len a výlučne represívnu zložku, ktorej sa oprávnene môžu dovolávať poškodení a nepochybne
by uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému bez jeho podmienečného odkladu učinilo volaniu
poškodených „po odplate“ za dosť. Obžalovaného však nemožno považovať za kriminálne závadnú

osobu a ani za zlého človeka, pretože doposiaľ viedol riadny a usporiadaný život slušného človeka
a k jeho nedbanlivostnému konaniu okrem porušenia dopravných predpisov (ktoré sa odzrkadlilo v
prísnejšej právnej kvalifikácii skutku a tým aj v prísnejšej trestnej sadzbe), v dôsledku porušenia ktorých
došlo pri spáchaní prečinu usmrteniu, nepristúpila žiadna ďalšia negatívna okolnosť (napr. požitie
alkoholu pred jazdou, výrazné prekročenie rýchlosti, telefonovanie počas jazdy). Práve preto možno

aj od takého druhu trestu dôvodne očakávať, že bude akceptovaný spoločnosťou ako trest primerane
vystihujúci aj morálne odsúdenie páchateľa.
Súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel, pretože
spáchal skutok v súvislosti s vedením motorového vozidla a zároveň porušením dôležitej povinnosti
spôsobil smrť človeka, ktorý súd vymeral v prvej polovici trestnej sadzby, avšak bližšie k jej stredu. Trest

zákazu činnosti mohol súd ukladať v rozmedzí od 1 roka až do 10 rokov. Pri určení výmery na 4 roky
súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný vlastní vodičské oprávnenie 30 rokov a za obdobie posledných
10 rokov pred spáchaním skutku, ako aj pred rozhodovaním o tomto treste, bol postihnutý celkom za
4 priestupky v súvislosti s vedením motorového vozidla, pričom tieto boli riešené uložením blokovýchpokút, žiadneho z týchto priestupkov sa nedopustil pod vplyvom alkoholu, vodičský preukaz mu nikdy
nebol zadržaný, preto nemožno prijať záver o tom, že by išlo o vyslovene nedisciplinovaného vodiča.

Vsúvislostiskonanímobžalovanéhovznikolpozostalýmpoškodenýmnároknanáhraduškodyvpodobe
peňažnej náhrady spočívajúcej v nákladoch vynaložených na pohreb a pomník L.. A. A., ktorú si riadne
a včas uplatnila manželka nebohého. Poškodenej O. A. súd priznal náhradu škody vo výške 1.800,- Eur,
ktorápredstavujepreukázanénákladyspojenéspohrebomnebohého manžela(vsúladesustanovením
§ 101 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorej maximálna

výška bola od 1. 1. 2016 stanovená na sumu 2.623,20 eura) podľa predložených dokladov, ktoré
preukázalivýdavkynapohreb928,-Eur,pochovanie322,21eura,kar571,-Eur,prenájomhrobu40,-Eur,
ošatenie 73,27 eura, 58,- Eur a 30,- Eur. Hoci doklady predložené poškodenou v súhrne predstavovali
vyššie vynaložené výdavky, keďže súd je v otázke náhrady škody viazaný výškou uplatneného nároku,
nemohol poškodenej priznať viac, ako si uplatnila, t. j. 1.800,- Eur.

Poškodené O. A., manželka nebohého a dcéry nebohého O.. V. U., O.. O. S. a W. C., si zároveň uplatnili
náhradu spočívajúcu v nemajetkovej ujme vo výške 15.000,- Eur, resp. 12.000,- Eur každá, v dôsledku
protiprávneho zásahu do ich práva na ochranu súkromia a rodinného života smrťou im blízkej osoby,
manžela a otca.

Právo na ochranu súkromia a rodinného života fyzickej osoby je vyjadrené vo viacerých medzinárodných
dohovorochalistinách (čl.17ods.1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, čl. 8 ods.
1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd), ale aj Ústave SR
(čl. 19 ods. 2 ).
Úmrtie blízkej osoby predstavuje závažný zásah do práva na súkromie dotknutej fyzickej osoby, ako
jedného z čiastkových osobnostných práv fyzickej osoby. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody
v adhéznom konaní treba rešpektovať hmotnoprávne ustanovenia osobitných predpisov, na ktorých

je uplatnený nárok založený, a ktorými sa aj riadi. Tieto predpisy špecificky upravujú vznik nároku
na náhradu škody, jeho obsah a rozsah, aj spôsob náhrady. Pri rozhodovaní aj o neoprávnených
zásahoch do osobnostných práv a právnych prostriedkoch nápravy sa aplikujú ustanovenia § 11 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 11 Občianskeho
zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti
a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 , ods.
2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť

v spoločnosti, má fyzická osoba aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady
podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo.

Citované ustanovenia poskytujú právny základ nároku na náhradu nemajetkovej - imateriálnej ujmy

spôsobenej jednotlivcovi usmrtením jeho blízkej osoby. Rešpektovanie súkromného života musí zahŕňať
do určitej miery aj právo na vytváranie a rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami. Súčasťou
súkromného života je život rodiny, zahrňujúci i vzťahy medzi blízkymi príbuznými, hlavne vzťahy sociálne
a morálne. Je nepochybné, že úmrtie blízkej osoby predstavuje závažný zásah do práva na súkromie
dotknutej fyzickej osoby, ako jedného z čiastkových osobnostných práv fyzickej osoby. Náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej sa poškodení domáhajú v prerokovávanej veci, môže súd podľa
§ 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú vtomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon ustanovuje jedinú podmienku priznania náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá bude splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá
postačujúce. (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1 To 10/2011).

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky aj pre rozhodnutie a priznanie
nemajetkovej ujmy poškodenej O. A., ktorá si ju riadne a včas uplatnila. Z výpovede poškodenej
O. A. - manželky nebohého L.. A. A., mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázanú dôvodnosť

priznania nemajetkovej ujmy v dôsledku závažnosti zásahu do jej osobnostných práv na súkromný a
rodinný život. Strata takej blízkej osoby, akou je manžel, s ktorým poškodená žila takmer 50 rokov v
trvalom, pevnom a harmonickom manželskom zväzku, ktorý spolu vytvorili, je nepochybne závažnou
ujmou, ktorú jeho smrťou utrpela. Pri otázke skúmania existencie podmienok priznania a primeranosti
výšky nemajetkovej ujmy sa súd spravoval aj rozhodovacou činnosťou odvolacieho súdu v obdobných
prípadoch, a to najmä rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1 To 10/2011, ktorý konštatoval

dôvodnosť priznania nemajetkovej ujmy v peniazoch v rámci adhézneho konania pri zistení závažnej
ujmyupoškodených.Vcitovanomrozhodnutíkrajskýsúdkonštatoval,žepodmienkoupriznanianáhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch (t. j. materiálnej satisfakcie) je vždy - v závislosti na individuálnych
okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú
fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie

alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity,
ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii)
vnímala aj každá iná fyzická osoba.

Z výpovede poškodenej O. A. mal súd preukázaný dlhodobý a veľmi blízky citový vzťah nielen medzi

ňou a nebohým poškodeným ako manželmi, ale aj medzi ďalšou rodinou, najmä ich troma dcérami a
vnúčatami. Je nepochybné, že smrť nebohého manžela najväčšou intenzitou zasiahla práve poškodenú
O. A. vo sfére citovej, ale aj materiálnej, pretože medzi ňou a nebohým manželom boli rokmi vytvárané
hlboké emocionálne väzby, vzájomne si pomáhali, aktívne spoločne trávili čas, s predpokladom jeho
ďalšieho spoločného trávenia v prípade nepretrhnutia väzieb v dôsledku jeho smrti, navzájom si

poskytovali psychickú podporu a materiálnu pomoc zdieľaním spoločnej domácnosti, ktoré by si inak
mohli poskytovať aj naďalej. Po strate manžela musela poškodená vyhľadať psychiatrickú pomoc, čo
preukázala ambulantnou správou od ošetrujúcej psychiatričky. Súd preto nemá najmenšie pochybnosti
o tom, že ujmu tak značne, ako ju pociťuje poškodená O. A. v dôsledku straty svojho manžela, by za
rovnako závažnú pociťovala v tej istej situácii aj každá iná fyzická osoba.

Súd sa stotožňuje s argumentáciou poškodených, že smrťou manžela a otca v dôsledku konania
obžalovaného došlo k neoprávnenému a vážnemu zásahu do ich práva na súkromie, ako jedného
z čiastkových osobnostných práv fyzickej osoby, ktorému poskytuje ochranu ustanovenie § 11
Občianskeho zákonníka a ide o zásah mimoriadne významný, veľmi hlboký a nereparovateľný. Tragická

smrť manžela a otca zásadným spôsobom zasiahla do života poškodených, nenávratne popretrhávala
doterajšie silné citové väzby, v dôsledku čoho poškodené stratili možnosť realizovať a ďalej rozvíjať
rodinný život so svojím manželom, resp. otcom. Poškodené zároveň utrpeli citovú ujmu, spočívajúcu v
nepríjemných pocitoch úzkosti, smútku, zúfalstva, šoku zo smrti blízkej osoby. Taktiež sa súd stotožnil
s tvrdením, že žiadna forma morálneho zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka by

v danom prípade nepostačovala na to, aby bola primerane zmiernená vzniknutá nemajetková ujma na
strane poškodených, ktorých právo na ochranu osobnosti bolo poškodené zásahom s neodstrániteľnými
dôsledkami.

Aj v tejto súvislosti si súd dovolí citovať rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1 To 10/2011, ktorý

sa v obdobnom prípade zaoberal otázkou priznania nemajetkovej ujmy v dôsledku smrti blízkej osoby
zavineným konaním obžalovaného a určením jej výšky. Aj keď jednotlivé súčasti osobnosti fyzickej
osoby a osobnostných práv, ktorým poskytuje ochranu § 11 Občianskeho zákonníka (ľudská dôstojnosť, česť, meno, vážnosť,
súkromie a pod.) sú hodnoty, ktoré v podstate nemožno vyjadriť v peniazoch, to ešte neznamená,

že peniazmi nebolo možné vyjadriť výšku náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej protiprávnym
zásahom do osobnosti. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch predpokladá splnenie určitých zákonom
kvalifikovaných podmienok. Výšku náhrady tohto zadosťučinenia určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Občiansky zákonník žiadnumaximálnu ani minimálnu hranicu výšky zadosťučinenia v peniazoch nestanovuje. Ustanovenie §
13 ods. 1 Občianskeho
zákonníka stanovuje len, že zadosťučinenie má byť primerané. Určenie výšky náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch je vecou úvahy súdu, ktorý sa pri tejto úvahe musí riadiť dvoma v zákone
taxatívne stanovenými kritériami (§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka - závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo) a z týchto musí pri svojom rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch vychádzať. Iné ako uvedené kritériá nemôže súd pri rozhodovaní o tejto otázke vziať na

zreteľ. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 18. februára
2010 sp. zn. 3 Cdo 137/2008 , kde
bolo uvedené, že v prípade zásahu do práva na súkromie nie je zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v
spoločnosti v značnej miere jedinou relevantnou formou závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na
chránených právach.

Súd pri určení výšky peňažnej náhrady prihliadal na nenapraviteľný smrteľný následok vzniknutý v
dôsledku protiprávneho konania obžalovaného, ako aj na dôsledky, ktoré smrť manžela u poškodenej
vyvolala. Zároveň je však potrebné v tomto konkrétnom prípade prihliadať aj na skutočnosť, že zo strany
obžalovaného išlo o konanie zavinené z nedbanlivosti, nie úmyselné konanie smerujúce proti zdraviu
a životu nebohého poškodeného. Stanovenie výšky nemajetkovej ujmy (finančného zadosťučinenia)

na sumu 10.000,- Eur, ktorú súd priznal poškodenej O. A. v žiadnom prípade nemožno vnímať
ako určenie hodnoty ľudského života, pretože jeho hodnotu podľa názoru súdu je potrebné vždy
vnímať ako nevyčísliteľnú a náhrada nemajetkovej ujmy v prípade usmrtenia blízkej osoby má byť
zákonným prostriedkom na zníženie závažnosti morálnej ujmy a reparáciu zásahu do osobnostných
práv poškodenej a má čiastočne kompenzovať emocionálne útrapy vyvolané smrťou manžela, ktorej

náhradu bude obžalovaný povinný znášať za svoje protiprávne konanie.

Vo zvyšnom rozsahu, keďže súd považoval nemajetkovú ujmu vo výške 10.000,- Eur vzhľadom na
vyššie uvedené okolnosti za primeranú, poškodenú O. A. s nárokom na náhradu škody súd odkázal na
civilný proces. Vo vzťahu k uplatnenej nemajetkovej ujme ostatnými poškodenými, keďže obžalovaným

v priebehu trestného konania ani prokurátorkou v obžalobe nebol navrhnutý ich osobný výsluch na
hlavnom pojednávaní, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie o priznaní nemajetkovej ujmy, zároveň
obžalovaný v zmysle § 240 ods. 5 Trestného poriadku vyslovil nesúhlas s ich vypočutím bez zachovania
lehoty troch pracovných dní a hlavné pojednávanie by bolo potrebné za týmto účelom odročiť, čo by
nepochybnepredĺžilotrestnékonanie,súdpoškodenéO..V.U.G.,O..O.S.aW.C.odkázalsichnárokmi

na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť

na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.