Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. marec 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/274/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316200533
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4316200533.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko,a.s.,sosídlomHodžova11,Žilina,IČO:31575951,protižalovanému:V.B.,nar.XX.X.XXXX,
bytom F. E., o zaplatenie 856,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Levice č.k. 7C/15/2016- 64 zo dňa 25. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o trovách
konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
792,63 eura, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 792,63 eur od 15.7.2013 do zaplatenia,

všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O
trovách konania rozhodol tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu
71,74 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 4, 5, § 54
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ako aj zisteným skutkovým stavom,
na základe čoho mal za preukázané, že žalovaný dňa 30.10.2012 uzatvoril so žalobcom Úverovú zmluvu

č. 11175. Jej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového úveru žalovanému vo výške 1000 eur s fixnou
úrokovou sadzbou do splatnosti 19,9 % p.a. Výška anuitnej splátky bola určená sumou 50,72 eur, termín
splatnosti1.splátkydňom20.11.2012,početanuitnýchsplátok24,periodicitaatermínsplatnostianuitnej
splátky bol stanovený mesačne, v 20. deň kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru 20.10.2014. Výška
RPMN bola uvedená 27,27 %, celková čiastka, ktorú klient musí zaplatiť je uvedená vo výške 1265,04
eur, poplatok za správu úverového účtu 1,99 eur mesačne. Neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy

sa stali Všeobecné obchodné podmienky. Žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie úveru
listom zo dňa 20.6.2013, kde súčasne oznámil predčasnú splatnosť celého úveru. Vyzval žalovaného
uhradiť celý dlh vo výške 994,31 eur s príslušenstvom najneskôr do 12.7.2013. Do dátumu predčasného
zosplatnenia úveru uhradil žalovaný na istinu sumu 143,98 eur, na základe čoho dlžná istina ku dňu
zosplatnenia predstavovala 856,02 eur (1000 eur - splátky istiny 143,98 eur). Po zosplatnení žalovaný
nevykonal žiadnu úhradu. V prehľade sú splátky rozdelené na splátky úrokov a splátku istiny.

2. Súd prvej inštancie predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, keďže žalovaný zmluvu uzatváral
ako spotrebiteľ, jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho
podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní danej veci súd preto vychádzal
z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že
záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe zmluvy uzavretej dňa 30.10.2012

je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona. Súd najskôr
zisťoval, či zmluva o úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.Z predloženej zmluvy o úvere mal súd za preukázané, že neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, nakoľko neobsahuje špecifikáciu, v akom rozsahu tá ktorá mesačná splátka
zahŕňa v sebe úhradu istiny a uplatneného úroku, koľko z nej predstavujú prípadné poplatky. Pre

absenciu tejto povinnej náležitosti (§ 9 ods. 2 písm. k) považoval súd prvej inštancie tento spotrebiteľský
úver za úver bez poplatkov a bezúročný. Žalobca preto nie je oprávnený zo zmluvy požadovať okrem
istiny poskytnutého úveru aj iné plnenie - úroky obsiahnuté v zmluve, poplatok za omeškanie. Súd
konštatoval, že v tomto smere nepostačuje odkaz na Všeobecné podmienky. Účelom tejto náležitosti
(písm. k) je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a

ďalšie poplatky. Keďže žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1000 eur a podľa prehľadu splácania
žalovaný na úvere splatil čiastku 207,37 eur, súd zaviazal žalovaného k úhrade 792,63 eur, pretože
žalobca má nárok na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Súd
poukázal na svoje predchádzajúce právne zdôvodnenie a teda na to, že na predmetný úver je potrebné
pozerať sa ako na bezúročný a bez poplatkov. Z toho dôvodu v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol
aj čo sa týka úrokov, úrokov z omeškania, ktoré si žalobca v žalobe uplatnil. Žalovaný tým, že nesplácal

žalobcovi poskytnutý úver riadne a včas, dostal sa do omeškania so zaplatením svojho záväzku dňom
predčasného zosplatnenia úveru, dňom 14.7.2013, a preto má žalobca nárok na ním uplatnený úrok
z omeškania. Z toho dôvodu súd priznal úrok z omeškania tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
úspešnejšiemu žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 71,74 %.Úspech žalobcu predstavoval

85,88 %, úspech žalovaného 14,14 %. Pri zohľadnení pomeru úspechu tak vznikol žalobcovi nárok na
náhradu trov konania vo výške 71,74 %.

3. Proti tomuto rozsudku do zamietajúceho výroku a výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej
lehoteodvolaniežalobca,ktorýžiadalrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastizmeniťavyhovieť

žalobe v plnom rozsahu. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď v samotnom texte zmluvy súd
riadne uvedené - výška anuitnej splátky, ich počet, termín splatnosti 1.anuitnej splátky a periodicitu a
termín splatnosti anuitnej splátky. Poukázal na bod 2.5.3 Obchodných podmienok (účinné do 30.6.2016),
ktorý popisuje anuitné splácanie a z ktorého vyplýva, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú
rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky.

Banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne
spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť,
a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov
vypočítaných na základe úrokovej sadzby. Uviedol, že výška, počet a termíny splátok poplatkov, u
ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v

samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je
súčasťou VOP. V bode 2.5.5. OP je zase uvedené poradie uspokojovania pohľadávky. S poukazom na
dôvodovú správu k § 9 ods. 2 písm. k) je žalobcu toho názoru, že účelom a cieľom zákona č. 129/2010
Z.z. v časti týkajúcej sa dotknutej náležitosti nebola tá skutočnosť, aby bol spotrebiteľ informovaný v
číselnom vyjadrení o tom, čo sa zo splátky započítava na istinu, úrok, úrok z omeškania a poplatky.

Nakoniec žalobca poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora z 9.11. 2016 vo veci C-42 /15, z ktorého
vyplýva, že zmluva o úvere a nemusí obsahovať presné určenie, aká časť každej splátky sa použije na
splátku istiny a aká jej časť sa použije na splátku bežných úrokov a poplatkov.

4. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, výroku o
trovách konania, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej

časti podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 24.5.2013 domáhal
od žalovaného zaplatenia sumy 856,02 eura, úrok 64,12 eura (nárok z neuhradených splátok do

dátumu predčasnej splatnosti úveru), úroku z omeškania 3,03 eur (nárok z neuhradených splátok do
dátumu predčasnej splatnosti úveru), úroku 19,90 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 856,02 eur
od 15.7.2013 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8,00 % ročne z nezaplatenej istiny 856,02
eur a nezaplatených úrokov 64,12 eur od 15.7.2013 do zaplatenia. Žalobca dňa 30.10.2012 uzatvoril sožalovaným Úverovú zmluvu č. 11175, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
peňažné prostriedky vo výške 1000 eur. Úroková sadzba bola vo výške 19,90 % p.a. Poskytnutý úver
a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s

príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 20.10.2015. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti,
a preto bol listom zo dňa 20.6.2013 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote
do 12.7.2013. Napriek výzve nebola pohľadávka žalobcu voči žalovanému do uhradená. Do dátumu
predčasného zosplatnenia úveru uhradil žalovaný na istinu sumu 143,98 eur, na základe čoho dlžná
istina ku dňu zosplatnenia predstavovala 856,02 eur (1000 eur - splátky istiny 143,98 eur).

7.Podľa§9ods.2písm.k/zákonač.129/2010Z.z.zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

8. Ustanovenie § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. stanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Absenciu niektorej z predpísaných náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), zákon v § 11 ods.
1 sankcionuje tak, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Ďalej § 11 stanovuje, že úver je
bezúročný a bez poplatkov aj v prípade nedodržania písomnej formy a v prípade nesprávne uvedenej
ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa.

9. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec v zmysle vyššie uvedeného skutkového stavu a zákonných
ustanovení dospel k záveru, že dôvody, pre ktoré súd vo zvyšku žalobu zamietol sú nesprávne. Je
nepochybné, že medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená úverová zmluva v zmysle ust. § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka, ktorá má povahu tzv. absolútneho obchodu. Zároveň ide o spotrebiteľský

právny vzťah v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na
ktorú sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. V danom prípade
bola medzi stranami sporu uzatvorená písomná úverová zmluva, ktorej platnosť nebola spochybnená.

10. Odvolací súd zaoberajúc sa odvolacou námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní uvádza, že sa

nestotožňuje s výkladom súdu prvej inštancie ohľadom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z.z. Tento zákon nadobudol účinnosť dňa 11.06.2010. Podľa jeho prílohy č. 1 prebral právne
záväzné akty Európskej únie, okrem iného Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.
apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú.v. EÚ L
133, 22.5.2008). Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES, zmluva o úvere zrozumiteľne a

stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely
splatenia. Podľa čl. 22 ods. 1 Smernice 2008/48/ES, keďže táto smernica obsahuje harmonizované
ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia,
ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice. Odvolací súd preto dospel k záveru, že podľa

eurokonformného výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od
dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok
po častiach, samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/
zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov“, je treba za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len

spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Nakoniec ani z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v
žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/
tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku,
počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky.

11. V predmetnom konaní nebolo sporné, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má všeobecné náležitosti
podľa Občianskeho zákonníka. Sporným nebolo ani to, že vymedzuje celkovú výšku úroku, druh a účel
úveru, výšku úrokovej sadzby, výšku mesačnej anuitnej splátky, termín prvej splátky, počet splátok a
periodicitu a termín splatnosti splátok, splatnosť úveru, ako aj celkovú čiastku, ktorú je povinný klient
zaplatiť. Všetky tieto údaje sú špecifikované v zmluve o úvere zo dňa 30.10.2012.

12. Záverom odvolací súd upriamuje pozornosť súdu prvej inštancie na Rozsudok súdneho dvora (tretia
komora) z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho
konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19. decembra2014 doručeným súdnemu dvoru 02.02.2015 v súvislosti s konaním Home Credit Slovakia, a.s. proti
KE.. Z jeho bodu 59 vyplýva, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v
tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi

splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 smernice bránia tomu, aby
členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Na uvedený rozsudok
reagovala aj legislatíva zákonom z 12. októbra 2017 č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 483/2001 Z.z. o bankách a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a ktorým došlo k zmene

ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona 129/2010 Z.Z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája
2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok
a“. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere bolo nevyhnuté so zreteľom na závery vyjadrené v rozsudku C-42/15. Legislatíva tak reagovala
na stav, podľa ktorého niektoré súdy vykladali predmetnú vnútroštátnu úpravu nesúladne so smernicou
2008/48/ES.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c ) CSP
zrušil v napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania a vec podľa § 391
ods. 2 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom sa bude opätovne
zaoberať nárokom žalobcu v zamietajúcej časti rozsudku v zmysle vyššie uvedených záverov, vykoná

dokazovanie vo veci samej a opätovne rozhodne a toto svoje rozhodnutie riadne odôvodní. Právnym
názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí súd
prvej inštancie rozhodne o náhrade trov, vrátane odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).