Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. marec 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/167/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712217828
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7712217828.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr.VieryBodnárovejaJUDr.TáneVeščičikovejvsporežalobkyne:N.H.,P..X.X.XXXX,Y.J.D.,L.XX,
zastúpenej JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Nám. Slobody 3, proti
žalovanému:TechnickéazáhradníckeslužbymestaMichalovce,sosídlomvMichalovciach,Partizánska
55, zastúpeného JUDr. Miroslavom Vidovencom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Chalupku 18,
o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa
19.10.2016 č.k. 16C/262/2012 - 93 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalobkyňa má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni 3.537,40 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 12.9.2010 do zaplatenia, to všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zastavil konanie v časti o zaplatenie 522,92 eur s príslušenstvom.
Rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému s tým, že výška bude
vyčíslená v osobitnom uznesení.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 420,
§ 444 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
(Cestný zákon), (ďalej len „zákon č. 135/1961 Zb.“) vzal za preukázané, že žalobkyňa dňa 29.01.2011
utrpela úraz na pozemku vo vlastníctve mesta Michalovce a v správe žalovaného (Technických a
záhradníckych služieb mesta Michalovce). Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobkyňa spadla
na mieste, ktoré bolo zasnežené a pod ktorým sa nachádzal ľad, z čoho vyvodil, že žalovaný porušil
svoju povinnosť odstraňovať závady v schodnosti miestnej komunikácie. V danom prípade išlo o

parkovisko, ktoré je zároveň aj trasou pre chodcov a ktoré je vo vlastníctve mesta Michalovce. Súd prvej
inštancie tiež uzavrel, že žalobkyňa nemohla úrazu predísť, keďže sa pošmykla na zľadovatenej ploche
parkoviska. Právne tak uzavrel, že v danom prípade je daná zodpovednosť žalovaného za následky
úrazu spôsobené žalobkyni, teda za poškodenie na zdraví.

3. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal, že miesto, kde žalobkyňa utrpela úraz, nie je miestnou

komunikáciou, keďže nejde o plochu na prechod pre chodcov, ale o priestor na parkovanie áut, súd prvej
inštancie túto obranu nepovažoval za preukázanú. Z fotografickej snímky obsiahnutej na č.l. 58 spisu
totiž jednoznačne vyplynulo, že miestom úrazu bolo parkovisko, určené aj pre chodcov.4. Na základe týchto úvah o opodstatnenosti nároku žalobkyne sa zaoberal výškou nároku. Po
vykonanom dokazovaní uzavrel, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu za bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia, vychádzajúc z lekárskeho posudku D.. G. I. zo dňa 02.04.2012, ktorým bola

ohodnotená zlomenina dolného konca pravej vretennej kosti podľa položky 147c v počte 60 bodov
a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa položky 351b za obmedzenie hybnosti v pravom zápästí
stredne ťažké, vo výške 120 bodov a obmedzenie supinácie a pronácie pravého predlaktia ľahké, vo
výške 50 bodov, spolu vo výške 170 bodov. V súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť
a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia patrí žalobkyni nárok na bolestné celkovo vo výške

922,80 eur (60 bodov x 15,38 hodnota bodu) a za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.614,60
eur (170 x 15,38), spolu vo výške 3.557,40 eur. Preto žalobe v tejto časti vyhovel.

5. Konanie v časti o zaplatenie 522,92 eur s prísl. zastavil, nakoľko v tejto časti žalobkyňa zobrala žalobu
späť.

6. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 C.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.

7. Proti tomuto rozsudku, a to voči jeho vyhovujúcej časti a voči výroku o trovách konania v zákonnej
lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p. a odvolaciemu súdu

navrhol,abyrozsudokzmeniltak,žežalobuzamietneapriznážalovanémunáhradutrovprvostupňového
a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že žalobkyňa v konaní nepreukázala,
že priestor, kde došlo k úrazu, je miestnou komunikáciou. V tomto smere nesúhlasil s konštatovaním
súdu, že tento priestor bol určený aj ako trasa pre chodenie pre chodcov, pretože ide o plochu, ktorá je
využívaná na prístup zásobovania ku obchodnému domu GVP a prístup ku kotolni. V žiadnom prípade

miesto úrazu nemožno označiť ako chodník. Z predloženej mapy, resp. plánu miesta jednoznačne
vyplýva, že k miestu bydliska poškodenej existujú riadne prístupové chodníky, dokonca po oboch
stranáchobytnýchblokovažalobkyniničnebránilovyužiťtietochodníky,ktorénarozdielodmiestaúrazu
sú určené na prechod pre chodcov a boli v čase úrazu riadne udržiavané. Túto skutočnosť považuje
za podstatnú pre posúdenie toho, či žalovaný zodpovedá za vznik úrazu, keď vykonal riadnu údržbu

a prístupové chodníky boli zjazdné a schodné. Žalobkyňa si chcela skrátiť cestu a sama sa rozhodla
ísť skratkou aj napriek tomu, že videla, že toto miesto je zasnežené. Nedodržala tak bežnú opatrnosť
a nie to zvýšenú opatrnosť. Pokiaľ by prechádzala po vyhradených chodníkoch, ktoré boli udržiavané,
nedošlo by k úrazu. Žalovaný preto nie je zodpovedným za daný úraz.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny.
Stotožnila sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré považuje za správne. S
poukazom na § 4b a § 9 zákona č. 135/61 Z.z. uviedla, že miestnymi komunikáciami sú všeobecne
prístupné a užívané ulice, parkoviská, okrem iného, tak ako to bolo v tomto prípade. Dané miesto je
miestnou komunikáciou v zmysle cestného zákona a zároveň ide o miesto, ktoré je vo vlastníctve Mesta

Michalovce, pričom Zmluvou č. XXX/XXXX bol zverený nehnuteľný majetok Mesta Michalovce podľa
prílohy č. 2, do správy žalovanému. Navyše na danom parkovisku sú umiestnené aj kontajneri, čo svedčí
o potrebe zabezpečiť prístup aj pre fyzické osoby. Skutočnosť, že parkovisko slúži ako chodník, vyplýva
aj z fotografie predloženej do spisu. Žalovaný preto mal povinnosť udržiavať danú miestnu komunikáciu.

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení ako reakcii na vyjadrenie žalobkyne uviedol, že pokiaľ žalobkyňa
poukazuje na § 4b cestného zákona, nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by predmetná plocha bola
zaradená do siete miestnych komunikácii. V žiadnom prípade dané miesto nie je chodníkom určeným
na peší prechod pre chodcov. V ďalšom zotrval na svojej odvolacej argumentácii. Tiež poukázal na ust.
§ 415 Občianskeho zákonníka, ktorý podľa jeho názoru žalobkyňa porušila.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k podaniu žalovaného zotrvala na svojej predchádzajúcej argumentácii.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„C.s.p.“) v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a
dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.12. Rozsudok je vo vyhovujúcom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.
1 C.s.p., potvrdil.

13. Žalovaný namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p. a odvolací súd dospel
k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k

správnymskutkovýmzisteniam,naktorýchajzaložilajsvojerozhodnutie,zozistenéhoskutkovéhostavu
vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil žiadneho procesného pochybenia ani žiadnej
vady konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok
v napadnutej časti ako vecne správny, potvrdil.

15. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a

na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

16. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané
žalovaným. Žalovaný pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s
ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú

spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku.

17.Nadoplneniedôvodovrozhodnutiasúduprvejinštancieakodvolacímnámietkamžalovanéhodopĺňa
odvolací súd nasledovné:

18.Vdanejvecipodstatnýmpreposúdeniezodpovednostižalovanéhobolozistenie,čimiesto,kdedošlo
k úrazu žalobkyne, je miestnou komunikáciou, ktorú skutočnosť žalovaný popieral.

19. Podľa § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. v znení účinnom do 31.07.2011, teda v čase vzniku úrazu,
miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a

verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácii.

20. Podľa § 9 ods. 2 veta prvá tohto zákona závady v schodnosti priechodov pre chodcov na miestnych
komunikáciách a príjazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj závady schodnosti miestnych komunikácii
určených výhradne pre chodcov, sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií.

21.Zust.§22ods.1cit.zákonavyplýva,žeúčelovékomunikácieslúžiaspojenímjednotlivýchvýrobných
závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo
komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.

22.Odvolacísúdpovažujezasprávnyzáversúduprvejinštancie,žemiestokdedošlokúrazužalobkyne,
je miestnou komunikáciou.

23. Jedným zo znakov, že ide o miestnu komunikáciu, vymedzených v citovaných zákonných
ustanoveniach je, že ide o všeobecne (verejne) prístupnú komunikáciu. Vo všeobecnosti pod verejne

prístupnou komunikáciou treba rozumieť takú komunikáciu, ktorá je užívaná vopred neobmedzeným
okruhom užívateľov. V prejednávanej veci z fotografickej snímky obsiahnutej v spise na č.l. 58 spisu
jednoznačne vyplýva, že ide o verejne prístupnú komunikáciu, keďže táto nesmeruje k uzavretému,
verejnosti neprístupnému objektu, ale naopak smeruje k ďalšej verejnej komunikácii (chodníku)
vedúcemu ku priľahlým objektom. Preto aj z hľadiska účelu tejto komunikácie, ktorý je jedným z hľadísk

deklarujúcichzákonomstanovenépodmienkypreposudzovanie,žeideomiestnukomunikáciu,aktorým
je spojenie komunikácie s ostatnými pozemnými komunikáciami, je zrejmé, že v danom prípade o
miestnu komunikáciu ide.

24. Vzhľadom na obsah znenia vyššie cit. ust. § 22 ods. 1 cit. zákona neobstojí obrana žalovaného, že
v danom prípade išlo o účelovú komunikáciu, keďže predmetná komunikácia neslúži účelu uvedenému
v zákone (§ 22 ods. 1).25. K obrane žalovaného, že daná pozemná komunikácia nie je zaradená do siete pozemných
komunikácií je potrebné uviesť, že tieto tvrdenia, uvádzané už v konaní pred súdom prvej inštancie,
neboližiadnymspôsobomžalovanýmpreukázané.Žalovanýnavyšeanipovýzvesúduprvejinštanciena

pojednávaní dňa 18.3.2015 a ani po písomnej urgencii nepredložil súdu listinný dôkaz - plán miestnych
komunikácií mesta Michalovce, ktorý by obranu žalovaného mohol potvrdiť.

26. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, že žalobkyňa porušila prevenčnú povinnosť danú ust.

§ 415 Občianskeho zákonníka, keď na peší prechod použila chodník a na to nadväzujúce parkovisko
napriek tomu, že mohla využiť iný chodník, ktorý bol žalovaným udržiavaný, túto nemožno považovať
za opodstatnenú.

27. Miesto, kde žalobkyňa utrpela úraz je miestnou komunikáciou, žalobkyni preto nič nebránilo túto

komunikáciu využiť na peší prechod. Z tohto dôvodu preto nemožno ani konštatovať, že by týmto
svojím konaním porušila povinnosť, resp. konala protiprávne, čo je podmienkou aplikácie ust. § 415
Občianskeho zákonníka.

28. Správne preto uzavrel súd prvej inštancie, že v danom prípade žalovaný ako správca zodpovedá za

dôsledky úrazu, ktorý utrpela žalobkyňa a ktorým jej bola spôsobená škoda na zdraví titulom bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia.

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo vyhovujúcej časti, vrátane
výroku o trovách konania, ako vecne správny.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 396 os. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, preto ho odvolací súd zaviazal na náhradu
trov odvolacieho konania úspešnej žalobkyni v celom rozsahu.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).