Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/219/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816207964
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8816207964.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobkyne: W. N., I..

XX.XX.XXXX, G. Z. Č. XX proti žalovanému: V. W., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. Č. XXX o zaplatenie 2913,-
eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.893,- EUR, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 98 % s tým, že o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podaným návrhom dňa 17.10.2016 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 2.913,- eur a uhradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že
dňa 26.04.2014 žalovaný ako dlžník uznal svoj dlho voči žalobcovi ako veriteľovi zo zmluvy o pôžičke
ústne uzavretej z poskytnutia finančných prostriedkov na nákup maloobchodného tovaru, kedy si uznal
svoj dlh v celkovej sume 4.366,- eur, ktorý mal splatiť v lehote do 28.06.2014. Tento dlh však v danej
lehote nesplatil a z celkového dlhu po opakovaných výzvach žalobcu vrátil iba 1.453 eur, na ďalšie výzvy

už nereaguje a tým dlhuje sumu ešte 2.913 eur. Žalovaný si je vedomý svojho dlhu, keďže uznanie
tohto dlhu dňa 26.04.2014 vlastnoručne podpísal. Žalovanému uplynula lehota na splatenie dlhu, na
opakované výzvy o vrátení dlžnej sumy už nereaguje.

2. Žalovaný so žalobu nesúhlasil. Uviedol, že uznáva len dlh v nižšej sume, a to 2.123,- eur. Uviedol,
že žalobkyni vyplatil sumu 700 eur, ktorú žalobkyňa priznala pred políciou ako aj ďalšie platby vo výške
90 eur.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi, a to uznaním dlhu zo
dňa 25.06.2014, odporom proti platobnému rozkazu, kópiami ústrižkov poštových poukážok, vyjadrením
žalobkyne zo dňa 13.03.2017, uznesením OR PZ zo dňa 20.05.2016, vyšetrovacím spisom č.
ČVS: ORP-186/2-VYS-VT-2016, vyjadrením žalobkyne z 21.04.2016 adresované Okresnej prokuratúre,
uznaním dlhu zo dňa 22.05.2014, vyjadrením žalovaného na čl. 29-30 a vyjadreniami strán sporu.

4. Z vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav vecí:

5. Z uznania dlhu zo dňa 25.06.2014 vyplýva, že žalovaný v zmysle ust. § 558 OZ uznal svoj dlh voči
veriteľovi, žalobkyni zo zmlúv o pôžičke ústne uzavretých s veriteľom za účelom poskytnutia finančnýchprostriedkov na nákup maloobchodného tovaru. Žalovaný uznal dlh vo výške 4.366 eur. Po dohode s
veriteľom sa ho zaviazal splatiť do 28.06.2014.

6. Z obsahu odporu proti vydanému platobnému rozkazu vyplýva, že žalovaný uznával len časť dlhu, a
to vo výške 2.123 eur, a to z dôvodu, že žalobkyni vyplatil od 28.06.2014 do 31.10.2016 sumu 700 eur,
ktorú žalobkyňa priznala pri vyšetrovaní pred políciou v apríli, máji 2016. Ďalšie splátky vo výške 90 eur
boli uhradené šekom, o čom svedčia šeky, ktoré priložil.

7. Z kópii ústrižkov poštových poukážok na čl. 12 vyplýva, že dňa 31.10.2016 bola uhradená suma 20
eur, dňa 24.08.2016 suma 20 eur, dňa 5.10.2016 suma 20 eur a dňa 16.07.2016 suma 30 eur, iné
doklady žalovaný nepredložil.

8. Z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 13.03.2017 vyplýva, že na základe výzvy na vyjadrenie sa k odporu
žalovaného V. W., ohľadom výšky dlžoby udáva, že výška 2 913,- € je správna /dlh 2 983,- € - 70,- €

poslané poštou do dátumu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu dňa 17.10.216/. Po tomto
dátume dostala ešte jednu splátku vo výške 20,- €. Takže ku dnešnému dňu je dlh 2 893,- €/2983,- €- 90,-
€ splátky zaslané poštou/. Žalovaný vo svojom odvolaní uvádza, že z celkového dlhu zaplatil 700,- €. To
priznáva, dokonca uhradil nie 700,-, ale 830,- €, ďalšie peniaze vybrala ona, ale táto čiastka je odrátaná
z celkového dlhu 4366,- € /4366 -830 - 553/. Na potvrdenie doložila kópiu Uznesenia z vyšetrovania

na Okresnom riaditeľstve PZ vo Vranove nad Topľou zo dňa 20.5.2016, kde V. W. priznáva, že prvá
splátka bola v júli 2014 vo výške 500,- € a potom ešte 11 krát po 30,- €. Nakoľko pán W. V. nemal snahu
ďalšie peniaze od rómov vyzbierať, na jej výzvy nereagoval, snažila sa a dlh znížila o 553,- €. Takýmto
spôsobom sa dlh znížil na 2.983,- € /2 433,- € dlh za potraviny + 550,- € poskytnutá pôžička v hotovosti/.
Pán W. V. zrejme neberie pri svojich výpočtoch do úvahy pôžičku vo výške 550,- €, ktorú mu poskytla v

hotovosti 22. mája 2014 a ktorú nesplatil. Priložila uznanie dlhu.

9.Z uzneseniaORPZzodňa20.05.2016,jehoodôvodneniaavyšetrovaciehospisuč. ČVS:ORP-186/2-
VYS-VT-2016 vyplýva, že na základe predmetného oznámenia bola dňa 05. 05. 1016 na zápisnicu o
trestnom oznámení vypočutá W. N., ktorá k danej veci o.i. uviedla, že je vlastníčkou potravín v T. Č..

kde v mesiaci marec 2014 ju vtom čase zástupca starostu T. Č. V. W. presviedčal na bezhotovostný
nákup potravín rómom z T. Č., ktorí sú poberateľmi sociálnych dávok, kde sa jej zaručil, že peniaze od
nich jej on bude pravidelne mesačne uhrádzať. Potvrdenia sa začali vydávať niekedy v mesiaci marec
2014. kde tie boli podpísané V. W.. Za mesiace marec a apríl 2014 jej V. W. vyplatil všetky prostriedky od
rómov. ktorým boli potraviny poskytnuté a to v plnej výške. Za mesiac máj 2014 t.j, v mesiaci jún 2014 po

sociálnych dávkach V. W. neprišiel vyrovnať dlh, kde asi po týždni sa zastavil a povedal jej, že bol chorý a
tým pádom nebol pri vyplácaní dávok a tým im nemohol stiahnuť danú sumu. Prelo vypracovala uznanie
dlhu a dohodu o jeho zaplatení v splátkach, kde tú s V. W. podpísala dňa 25. 06. 2014 v T. Č.. kde on si
uznal dlh vo výške 4.366,-€ (v danej sume je zahrnutá aj čiastka 550,-€, ktorú poskytla V. W. pre vlastnú
potrebu dňa 22. 05. 2014) a len sa zaviazal ju uhradiť v mesačných splátkach, kde výška splátok nebola

určená. V mesiaci júl 2014 jej priniesol splátku vo výške 500.-€ s presným súpisom rómov, kde tomu
ktorémuRómovisanásledneznížildlh.Vmesiaciaugust2014jejuhradilďalšiusplátkuokolo100,-€,kde
takto sa do mesiaca február 2016 dlh sťahoval na sumu 2.433.-€. Za mesiace marec - máj 2016 jej V. W.
neuhrádza žiadne splátky za rómov. Z dlhu sťahovala aj ona, kde pri nákupe od toho ktorého róma pýtala
finančné prostriedky na úhradu jeho dlhu ešte z mesiaca máj 2014, kde Rómovia jej ako mohli tak daný

dlh uhrádzali a to rôznymi sumami. S obecným úradom T. Č. nemala spísanú žiadnu zmluvu ohľadom
bezhotovostných nákupov potravín s rómami obce, kde medzi ňou a V. W. bola len ústna dohoda o tom,
že zo sociálnych dávok im on bude zrážať sumu, ktorú následne jej bude uhrádzať. Zostávajúci dlh si
vymáha od V. W., nakoľko on sa zaviazal, že platby bude mať uhradené a tiež prevzal dlh. Dňa 22. 05.
2014 V. W. poskytla finančné prostriedky pre jeho vlastnú potrebu vo výške 550,-€, kde spolu podpísali

uznanie dlhu a dohodu o jeho zaplatení v splátkach, kde tú mal uhradiť do 60 dní od podpisu zmluvy do
22. 07. 2014. Z uvedenej sumy jej V. W. neuhradil nič. K predmetnému oznámeniu bol dňa 05. 05. 2016
na zápisnicu o výsluchu osoby podľa § 196 ods. 2 druhá veta Trestného poriadku vypočutý V. W., ktorý
k veci o.i. uviedol, že od roku 2010 do konca roka 2014 v T. Č. zastával funkciu zástupcu starostu obce.
Začiatkom roka 2014 prestal fungovať v obci tzv. bezhotovostný nákup potravín pre rómov. nakoľko N.

nemala vyplatené nejaké peniaze. On za ňou zašiel niekedy v mesiaci marec 2014, kde ju presviedčal,
aby obnovila daný nákup, nakoľko Rómovia za ním chodia a prosia ho, aby sa to obnovilo. Tiež chcel
zamedziť nákupu alkoholu rómov zo sociálnych dávok. N. s tým súhlasila, kde v mesiaci marec 2014
začal rómom vydávať potvrdenia na bezhotovostný nákup potravín. Na ďalší mesiac po vyplatení dávokrómom on od nich vyzbieral peniaze podľa menného zoznamu s výškou poskytnutého preddavku na
potraviny, kde vyzbierané peniaze odovzdal N., kde tá mu odovzdala potvrdenia s príjmovým dokladom,
ktorý bol podpísaný tým ktorým rómom. Za prvé dva mesiace t.j. marec a apríl 2014 od rómov zo

sociálnych dávok vyzbieral celú sumu za poskytnuté potraviny, kde tieto N. odovzdal. V mesiaci jún
2014 nebol informovaný o tom, že Rómom budú skôr vyplatené peniaze vo forme sociálnych dávok, a
preto nebol pri ich vyplácaní, a preto peniaze od nich nevyzbieral. V mesiaci jún 2014 sa zastavil za
N. u potravinách, kde jej uvedené povedal, kde N. trvala na tom, aby podpísal uznanie dlhu, kde to
podpísal, nakoľko si bol istý. že od rómov všetky peniaze povyberá. V mesiaci júl 2014 pri vyplácaní

sociálnych dávok rómom od nich vyzbieral sumu vo výške okolo 500,-€. kde tú odniesol N.. Za ďalšie
mesiace už nebol prítomný pri vyplácaní sociálnych dávok, preto peniaze od rómov zberal po osade,
kde sa mu nepodarilo vyzbierať vysokú sumu, ale len okolo 30.-6. no vždy celú vyzbieranú sumu od
rómov odovzdal N.. kde lá to odpisovala z celkového dlhu. Takto to fungovalo aj ďalšie mesiace, kde za
mesiace marec-máj 2016 od rómov nevyzbieral nič, nakoľko má zdravotné problémy a keď od nich pýtal
peniaze, tak mu nemali z čoho dať. Tiež predmetný dlh znižovala aj N., kde Rómovia jej uhrádzali rôzne

sumy, a preto už nemali na úhradu dlhu. ktorý od nich zbieral on. Dlh za rómov N. uhradí vtedy, keď jemu
Rómovia budú mesačne platiť zo sociálnych dávok. Dlh prevzal na seba, nakoľko chcel rómom pomôcť,
kde zo zostávajúcej dlžnej sumy okolo 2.200.-6 nebol ani cent určený jemu. Uviedol, že v mesiaci máj
2014 potreboval finančné prostriedky pre vlastnú potrebu, kde od N. žiadal sumu 1.000,- eur kde tá mu
poskytla finančnú hotovosť vo výške 550,- €, čo zaznamenali aj písomne a to uznaním dlhu zo dňa 22.

05. 2014, kde peniaze jej mal uhradiť do dvoch mesiacov. Z danej sumy N. neuhradil ani cent, nakoľko od
januára 2015 už nie je zástupcom starostu T. Č., kde dovtedy poberal z toho príjem 150,-€. Teraz poberá
polovičný dôchodok a jeho mesačný príjem je l52,-€. Je si vedomý svojich dlhov, kde tie chce splácať
mesačne, no momentálne nemá z čoho. Súčasťou vyšetrovacieho spisuje tiež uznanie dlhu zo dní 22.
05. 2014 a 25. 06. 2014. vzorkové potvrdenia na bezhotovostný nákup potravín, menný zoznam rómov

s uvedením dlžnej sumy dokladovaný oznamovateľkou, dohoda o spolupráci medzi oznamovateľkou a
T. Č.. správy zo sociálnej poisťovne, ÚPSVaR. Prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona sa dopustí ten. kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho
do omylu alebo využije niečí omyl. a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu. V zmysle § 125
ods. 1 Trestného zákona väčšou škodou sa na účely tohto zákona rozumie suma dosahujúca najmenej

2.660,-€. Podľa § 15 Trestného zákona je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom
uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom alebo vedel,
že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým
uzrozumený. Z toho ustanovenia vyplýva základná zásada zodpovednosti za zavinenie, ktorá vyjadruje,
že bez zavinenia niet trestného činu ani trestu. Podľa § 17 Trestného zákona pre trestnosť činu treba

úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti. Nakoľko
V. W. pri uzatváraní dohody o uznaní a zaplatení dlhu v splátkach nemal v úmysle dlh neuhradil', kde bol
presvedčený, že finančné prostriedky za rómov vyzbiera, keďže za predchádzajúce dva mesiace aj tak
učinil, jeho konanie nemôže napĺňať skutkovú podstatu trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného
zákona, pretože v danom prípade absentuje subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu a to

jej najvýznamnejší znak, zavinenie. Od podvodu treba odlišovať neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
V tomto prípade by trestanie trestom odňatia slobody bolo v rozpore s či. 17 ods. 2 Ústavy SR „Nikoho
nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok." Pre naplnenie subjektívnej
stránky trestného činu sa vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ v čase. keď zmluvný záväzok
uzatváral, konal v úmysle, že záväzok v dohodnutej dobe nesplní alebo ho nebude môcť splniť a že

veriteľa uvádza do omylu, aby sa obohatil na jeho škodu. Skutočnosť, že páchateľ nevráti vypožičané
čiastky peňazí v termíne, ktorý sľúbil nie je sama o sebe dostatočným dôkazom pre zistenie, že pri
pôžičke uviedol veriteľa do omylu. Pokiaľ až po uzatvorení zmluvy o pôžičke peňazí (o úvere) vznikli
prekážky, ktoré bránili dlžníkovi splniť záväzok z pôžičky (úveru) a ktoré nemohol v dobe uzatvorenia
zmluvy o pôžičke (o úvere) ani predvídať, keď inak bol schopný vtedy záväzok splniť, alebo pokiaľ bol

síce schopný peniaze vrátiť v dojednanej lehote, ale pojal úmysel peniaze vôbec nevrátiť, potom jeho
konanie nemožno považovať za trestný čin podvodu. V tomto prípade si V. W. uznal dlh za rómskych
obyvateľov T. Č., dňa 25. 06. 2014 ho prevzal na seba, kde sa zaviazal mesačnými splátkami dlh
uhrádzať, čo aj dodržal, kde za mesiace júl 2014 až február 2016 mesačnými splátkami dlh W. N.
uhrádzal, kde výška mesačných splátok určená nebola. Preto ak V.Á. W. celkovo dvadsiatimi mesačnými

splátkami v rôznych výškach dlh uhrádzal, kde za mesiace marec -máj 2016 ako sám uviedol, mal
zdravotné problémy a Rómovia mu nemali z čoho dlh zaplatiť, preto mám za to, že si svoj záväzok plnil a
toto jeho konanie nemožno považovať za trestný čin podvodu. V dohode o uznaní dlhu a jeho zaplatení
zo dňa 25. 06. 2014 je o.i. uvedené, že dlžník sa po dohode s veriteľom zaväzuje dlh splatiť v lehotedo 28. 06. 2014, kde uvedenú lehotu nebolo možné dodržať, nakoľko W. N. dobre vedela, že V. W. jej
môže dlh uhradiť až po vyplatení sociálnych dávok rómom, čo bolo najskôr v mesiaci júl 2014. Časť
trestného oznámenia týkajúca sa podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 ods.

1 Trestného zákona ohľadom zapožičania finančnej hotovosti vo výške 550,- € zo dňa 22. 05. 2014 V.
W. bude odstúpená k ďalšej realizácii na Obvodné oddelenie PZ Vranov nad Topľou z dôvodu vecnej a
miestnejpríslušnosti,nakoľkozapožičanéfinančnéprostriedkyzostranyW.N.slúžilivýlučneprepotrebu
V. W., a preto nemajú nič spoločné s dlhom prevzatým za rómov z T. Č.. Na základe uvedeného som
prelo toho názoru, že riešenie tejto veci spadá do kompetencie súdov v civilnom konaní. Je neprípustné,

ak sa súkromnoprávne vzťahy na úkor jednotlivcov z ich účasťou riešili prostredníctvom Trestného
práva. Práve oblasť Civilného práva je prostriedkom na preukázanie opodstatnenosti nároku toho, kto
sa takýchto nárokov domáha a snáď až po vynesení rozsudku súdov Civilného práva možno vyvodiť
záver, či došlo takýmto konaním aj k trestnému činu. Trestný poriadok má z podstaty práva ULTIMA
RATIO miesto len tam, kde sú iné prostriedky ochrany práv fyzických a právnických osôb vyčerpané,
neúčinné alebo nevhodné. Využitie trestnoprávnych prostriedkov by v danom prípade neodporovalo len

zásade ULTIMA RATIO. ale aj zásade VIGILANTIBUS IURA (právo pomáha bdelým). Vzhľadom k tomu,
že v konaní V. W. som nevzhliadol znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
2 Trestného zákona a ani iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona, a teda
v tomto prípade nie je možné postupovať podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku, preto bolo potrebné
rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Týmto rozhodnutím nie sú dotknuté

práva poškodeného uplatňovať si nárok na náhradu škody v občianskom súdnom konaní.

10. Z vyjadrenia žalobkyne z 21.04.2016 adresované Okresnej prokuratúre vyplýva, že dňa 25.6.2014
spísala Uznanie dlhu a dohodu o jeho zaplatení s V. W. narodeným X.X.XXXX, Z. Č. XXX, B. XXX XX,
v tom čase zástupcom starostu v T. Č.. Kópiu Uznania dlhu priložila. Dlh vo výške 4 366,- € mal podľa

uzavretej dohody splatiť v lehote do 28.6.2014. V. W. jej tieto financie podľa dohody nevrátil. Postupne,
po opakovaných výzvach, jej po malých čiastkach časť dlhu splácal, čím sa dlžná čiastka znížila na
2.983,- €. No teraz už niekoľko mesiacov na jej výzvy nereaguje. Vzhľadom k tomu, že je nezamestnaný,
už v čase uznania dlhu vedel, že tento dlh nesplatí, keďže nemá príjem a tým ju uviedol do omylu pri
dohode o zaplatení dlhu. V. W. na jej výzvy, aby uhradil dlžnú sumu, sa tomuto konaniu vyhýba. Tým

jej vznikla celková škoda 2 983,- €, čím sa voči jej osobe dopustil trestného činu podvodu podľa § 221
ods. 1 Trestného zákona, pripadne sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, prípadne ďalšieho
možného trestného činu.

11. Z uznania dlhu zo dňa 22.05.2014 vyplýva, že žalovaný v zmysle ust. § 558 OZ uznal svoj dlh voči

veriteľovi, žalobkyni zo zmlúv o pôžičke ústne uzavretých s veriteľom za účelom poskytnutie finančných
prostriedkov na nákup maloobchodného tovaru. Žalovaný uznal dlh vo výške 550 eur. Po dohode s
veriteľom sa ho zaviazal splatiť do 60 dní, a to do 22.júna 2014.

12. Z vyjadrenia žalovaného na čl. 29-30 vyplýva, že vždy jednal s manželom p. N. s. F. N.Č., ktorému

splácal dlh. S p. N. som len podpisoval uznanie dlhu. Preto vie, že p. N. nemá prehľad o dlhu, a preto
podáva nesprávne údaje. Nie je pravdou, že v júni 2014 nič neuhradil, naopak vtedy uhradil najviac,
a to sumu 2088,15 eur, čo aj dokladuje. Rómovia v júni 2014 vyplatili svoje dlhy a to v sume 1011,29
eur, priamo do rúk p. N.. Pánovi N. vyplatil sumu 1076, 86 eur, ktoré vyzbieral od dlžníkov (dokladuje
mená a sumy). Pri podpise uznania dlhu bol pod veľkým psychickým tlakom, a preto prehliadol, aká

suma mu bola predložená na podpis. Pani N. v zmluve neuviedla správnu sumu dlhu, lebo pripočítala
a neodpočítala sumu 2.088,15 eur, ktoré jej boli vyplatené. Dňa 11. júla p. N. vyplatil 70 eur za p. Z.
O., ktoré zabudol pripočítať k 500 eur, ktoré uhradil v čase sociálnych dávok v mesiaci júl. Spolu to činí
570 eur. V mesiaci august uhradil p. N. sumu 100 eur, ktoré potvrdzuje aj p. N.. V septembri mu dlhujúci
Rómovia prestáli dávať peniaze na úhradu, z dôvodu, že im p. N. posťahoval v obchode, kde obnovil

bezhotovostný nákup. Skoro sa pohádal s p. N. kvôli tomu. Pán N. ho ubezpečil, že na jeho dlh im
nesťahuje. Preto je prekvapený, že p. N. vo svojom vyjadrení tvrdí, že od dlhujúcich Rómov vyzbierala
553 eur, o čom vôbec nevedel. Keďže mu dlžníci prestávali dávať peniaze na splácanie dlhu, tak začal
dlh splácať z vlastného dôchodku vždy 22. deň v mesiaci. V septembri 2014 100 eur, v októbri 100 eur, v
novembri 50 e, v decembri 50 e, v januári 2015 to bolo 50 e, marec 50 e. Od apríla 2015 do februára 2016

t.j. jedenásť splátok po 30eur. Spolu to tvorí 730 eur. O týchto 700 eur píše vo svojom odvolaní, p. N.
nezapočítala 7. mesačných splátok plus 70 e z 11. júla. 2014, ktoré nie sú započítané ani v jej vyjadrení.
Pani N. ho v máji 2016 udala na polícii kvôli trom mesiacom, ktoré neboli uhradené a to mesiace marec,
apríl, máj 2016. Ale nepripočítala mu 7. mesiacov, ktoré splácal. Pani N. podáva nesprávne údaje, lebonemá prehľad vo svojich veciach. K dnešnému dňu bolo p. N. uhradené spolu s tými čo vyzbierala p. N.
suma 4.131,15 eur. Dokladuje mená so sumami, ktoré vyrovnali dlhujúci v júni 2014. Mená dlhujúcich
so sumami, ktorí uhradili dlh v mesiaci jún 2014 p. N.: 1.W. M. 216,05 e, 2. G. M. 150e, 3. V. K. 177,24e,

4. W.Á. V. 70e, 5. Z. X. 30e, 6. W. L. 50e, 7. Ď. F. 40e, 8. J. F. 25e, 9. M. Ľ. 73e, 10. W. W. 50e, 11. J.
R. 130e, 12. Q. Z. 101,42e, 13. Q. F. 105,04e, 14. W.Ľ. S. 80e, 15. Z. W. 50e, 16. M. N. 80e, 17. G. E.
155e, 18. W. X. 50e, 19. W.Á. F. 50e, 20. G. R. 50e, 21. G. F. 60e, 22. N. W. 95,86e, 23. X. W. 50e, 24.
W. V.Á. 150e, Spolu: 2.088,15 eur. Toto podanie nie je opatrené podpisom žalovaného.

13.Zvýpovedežalobkynevyplýva,žetátonadotazsúdu,abyspresnilasvojužalobuauviedlazaplatenia
dlžnej sumy z akých dohôd o uznaní dlhu sa domáha, nakoľko do spisu boli doručené dve uznania, že
domáha sa zaplatenia dlhu z obidvoch uznaní.

14. Z výpovede žalovaného, aby ozrejmil, ktorý dlh predloženými poštovými poukážkami uhradil,
vyplýva, že on to nedelil. Hradil celkový dlh. Uviedol, že suma bola 5.131,03 eur - z toho v júni zaplatil

1.080,- eur a 1.011,- vyplatili rómovia pánovi N.. Má za to, že na uznaní mala byť iná suma 3.050 eur.

15. Uvedený spor súd takto právne posúdil:

16.Podľaust.§657Občianskehozákonníkazmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

17. Podľa ust. § 658 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri
nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo

vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

18. Podľa ust. § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

19. Podľa ust. § 533 OZ, kto bez súhlasu dlžníka dohode písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho
peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne
a nerozdielne.

20. Podľa ust. § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

21. Podľa ust. § 150 ods. 1,2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a

rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

22. Podľa ust. § 151ods, 1,2 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie

vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

23. Podľa ust. § 153 ods. 1,2,3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na

rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

24. Podľa ust. čl. 3 ods.1,2 CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľomna hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách
a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu
a zmyslu podľa odseku 1.

25. Podľa ust. čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

26. Podľa ust. čl. 15 ods. 1,2CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade

s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

27. Podľa ust. § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a)splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c)určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

28. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd prejednal vec postupom podľa civilného

sporového poriadku.

29. Zámerom nového Civilného sporového poriadku je snaha o zrýchlenie konania a vytvorenie takých
pravidiel ktoré priebeh konania zhospodárnia, a zároveň vytvoria rámec na efektívnu ochranu celého
spektra práv vyplývajúcich z hmotného práva.

30. Jedným z hlavných cieľov je zabezpečiť dôslednú koncentráciu procesu a dôležitou obsahovou
zmenou, ktorá je spôsobilá prispieť k efektívnemu a rýchlemu konaniu je tiež zvýšenie požiadaviek na
procesnú aktivitu sporových strán, a s tým spojenú procesnú zodpovednosť so sankčnými dôsledkami
v prípadoch procesnej pasivity. Jednou zo základných zmien, ktoré odrážajú predmetnú požiadavku

aktivity sporových strán je skutočnosť, že po novom budú účastníci konania povinní predložiť dôkazy
a rozhodné skutočnosti v zákonných alebo súdom určených lehotách pod hrozbou neprihliadania na
skutočnosti predložené po uplynutí určenej lehoty.

31. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť

svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Cieľom
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na strane sporu.
Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového
základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou
povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených

a vykonaných dôkazov.

32. Podľa ust.§ 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela,
sa považujú za nesporné. V konaní žalovaný svoje tvrdenie o úhrade dlhu v ním uvedenej sume
nepreukázal. Nepredložil žiaden hodnoverný doklad svedčiaci o úhrade ním uvedenej sumy. Predložil

len 4 doklady o úhradách na sumu 90 eur.

33. Súd preto pri prejednaní sporu a pri dokazovaní vychádzal z tvrdení strán sporu a nimi predložených
dôkazov.

34. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 2.913 eur. Svoj návrh odôvodnila tým,
že dňa 26.04.2014 žalovaný ako dlžník uznal svoj dlh voči žalobcovi ako veriteľovi zo zmluvy o pôžičke
ústne uzavretej z poskytnutia finančných prostriedkov na nákup maloobchodného tovaru, kedy si uznal
svoj dlh v celkovej sume 4.366,- eur, a v sume, ktorú mal splatiť v lehote do 28.06.2014. Uznal dlh v
sume 550 eur, ktorý mal splatiť do 22. 06.2014. Tento dlh však v danej lehote podľa žalobkyne nesplatil

a z celkového dlhu po opakovaných výzvach žalobcu vrátil iba 1.453 eur. Žalobkyňa uviedla, že v tomto
konaní požaduje dlh od žalovaného z oboch uznaní.35. Žalovaný zároveň nárok ako taký nepoprel. V podaní zo dňa 09.11.2016 uviedol, že dlh uznáva no
v inej výške. V konaní sa bránil tým, že uhradil sumu 790 eur. Sumu 700 eur, teda jej úhradu mala
žalobkyňa potvrdiť pred políciou a sumu 90 eur uhradil šekmi. Z ústrižkov šekov na čl. 12 vyplýva,

že dňa 31.10.2016 bola uhradená suma 20 eur, dňa 24.08.2016 suma 20 eur, dňa 5.10.2016 suma 20
eur a dňa 16.07.2016 suma 30 eur, iné doklady o úhradách na vyššiu sumu žalovaný nepredložil. Z
uvedeného vyplýva, že po podaní žaloby dňa 31.10.2016 žalovaný uhradil len sumu 20 eur. V tejto
časti je preto žaloba nedôvodná.

36. Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú
právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitosti
musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, musí byť v ňom presne
uvedená výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Všetky tieto náležitosti uznanie dlhu
žalovaným spĺňa.

37. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný podpísal dva uznania dlhu, a to dňa 25.06.2014
na sumu 4.366 eur a dňa 22.05.2014 na sumu 550 eur. Podpis na uznaní nepoprel. Vo svojej výpovedi
uviedol, že on zaplatil sumu 1.080 eur a 1.011 eur zaplatili Rómovia, no žiaden hodnoverný doklad o
takýchto úhradách súdu v konaní nepredložil.

38.Zvykonanéhodokazovania,takakojetovyššieuvedenéacitovanýchzákonnýchustanovenívyplýva
dôvodnosť žalobného návrhu žalobkyne. Bolo preukázané, že žalovaný uznal jednak svoj dlh v sume
550 eur a jednak dlh za iných v sume 4366 eur, ktorý v stanovenej lehote nezaplatil. Podľa tvrdenia
žalobkyne žalovaný uhradil iba 1.453 eur. Dlh žalovaného tak po odrátaní úhrad je 2.913 eur (4.366 eur
- 1.453 eur). Predmetom konania podľa obsahu žaloby je suma 2.913 eur. Ako vyplýva, žalobkyňa sa

domáha vrátenia dlh len z tohto uznania z 26.04.2014 podľa prepočtu aj keď tvrdí, že žaluje z oboch
uznaní.

39. Ani z obsahu vyšetrovacieho spisu nevyplývajú skutočnosti o vyššej úhrade dlhu ako to žalovaný
tvrdí. Zoznam o úhradách bez opatreného podpisu tohto, kto realizoval čiastkové úhrady a kedy, pre

účely civilného konania nepreukazuje sám o sebe úhrady ako také. Časť dlhu samotný žalovaný uznal
(sumu 2.123,- eur), ako to vo svojom vyjadrení uviedol, no svojej tvrdenie o vyšších úhradách žiadnym
hodnoverným dôkazom v konaní nepreukázal. Podpis uznania dlhu žalovaný v konaní nepoprel.

40. Keďže bolo preukázané, že po začatí konania bola uhradená žalovaným suma 20 eur, ktorú je

potrebné započítať na dlh, ktorý je predmetom tohto konania, pretože nič iné žalobkyňa v tomto smere
neuviedla, teda že by išlo o úhradu nejakého iného dlh, súd preto žalobe ako dôvodnej vyhovel čo do
sumy 2.893 eur a žalobu v prevyšujúcej časti, t.j. o zaplatenie sumy 20 eur ako nedôvodnú zamietol.

41. Ako súd uviedol, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na strane
sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo
skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu. Dôkazným bremenom v spojitosti
s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom konania, ktorý závisí od

zistených a vykonaných dôkazov. Súd pri dokazovaní a hodnotení dôkazov vychádzal z dôkazov, ktoré
každá zo strán navrhla.

42. V danom prípade žalovaný svoje tvrdenie o vyššej úhrade dlhu než ako to tvrdila žalobkyňa
s výnimkou 20 eur v konaní ničím hodnoverným, t.j. listinnými dôkazmi svedčiacimi o zaplatení

nepreukázal, a preto neuniesol ani v tomto smere dôkazné bremeno. Každú úhradu bolo potrebné
písomne zaznamenať a potvrdiť podpisom.

43. Keďže v danom prípade žalovaný uznal dlh za tretie osoby, nič mu nebráni, aby sa zaplatenia dlhu,
ktorý uznal za iné osoby domáhal v samostatných konaniach voči tretím osobám.

44. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.45.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Keďže súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobkyňa bola úspešná v pomere 98 % (99 -1) v
celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené, má preto žalobca nárok na náhradu trov konania vo výške 98
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.