Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. marec 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/251/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112219193
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112219193.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a

členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA
poisťovňa,a.s.ViennaInsuranceGroup,Štefanovičova4,Bratislava,IČO:00585441,zast.:JUDr.Soňa
Pohovejová, advokát, Záhradnícka 37, Bratislava proti žalovanému 1/: AXA pojišťovna a.s., Lazarská
13/8, Praha 2, Česká republika, IČ: 281 95 604 konajúca prostredníctvom svojej pobočky v SR: AXA
pojišťovna a.s., pobočka poisťovne iného členského štátu, Kolárska 6, Bratislava, IČO: 36 857 521 a
proti žalovanému 2/: A. B., D. XX, Š. o zaplatenie sumy 753,17 eur s prísl. a o odvolaní žalovaného 2/
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 35Cb 185/2012-120 zo dňa 16.2.2016 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 35Cb 185/2012-120 zo dňa
16.2.2016 v napadnutej zaväzujúcej časti vo vzťahu k žalovanému 2/ a v súvisiacom výroku o trovách
prvoinštančného konania vo vzťahu k žalovanému 2/ p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 2/ v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie voči žalovanému 1/ v celom rozsahu zastavil.
Súčasne uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 753,17 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročným úrokom z omeškania odo dňa 29.10.2013 do zaplatenia. Súčasne uložil

žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.6.2012
domáhal, aby mu žalovaní 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatili sumu vo výške 753,17 eur s
príslušenstvom z titulu spôsobenej škody dopravnou nehodou poistencovi žalobcu motorovým vozidlom
žalovaného 2/ poisteným u žalovaného 1/.

3. Prvoinštančný súd mal v prejednávanej veci mal za preukázané, že dňa 25.6.2010 došlo k
škodovej udalosti, pri ktorej poistencovi žalobcu na čelné sklo jeho vozidla Audi S6, EČV: N.-
XXXSJ odletel z vozidla žalovaného 2/, EČV: N.-XXXOV kameň a poškodil predné sklo, pričom
mu bola spôsobená škoda. Konštatoval, že právnym dôvodom uplatneného nároku žalobcu bol
nárok na náhradu škody v zmysle §§ 427 až 431 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 428
Občianskeho zákonníka. Súčasne poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Argumentáciu žalovaného 2/ o nepreukázaní škodového deja vo vzťahu k

vzniku zodpovednosti žalovaného 2/ súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú, nakoľko
bolo nesporné, že škodca sa v mieste vzniku škodovej udalosti v rozhodnom čase nachádzal a svoju
zodpovednosť nevylúčil. Okrem uvedeného mal zavinenie žalovaného 2/ za preukázané výpoveďou
vodiča poškodeného vozidla L.. S., ktorý autorizoval oznámenie škodovej udalosti označujúcežalovaného 2/ za vinníka škodovej udalosti. S poukazom na uvedené skutočnosti prvoinštančný súd
žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do
30.6.2016).

4. Proti tomuto rozsudku, proti jeho zaväzujúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/ z
dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Namietal, že v danom prípade
sa súd nedostatočne zaoberal opisom priebehového deja poistnej udalosti a počas priebehu súdneho
konania nebolo jednoznačne preukázané, že k poškodeniu čelného skla došlo práve vymrštením

kameňa spod motorového vozidla vedeného žalovaným 2/. Ďalej uviedol, že ako vodič vozidla, ktoré
malo spôsobiť škodovú udalosť, si pri dôslednom vedení motorového vozidla nemohol byť v žiadnom
prípade vedomý svojho zavinenia, nakoľko sa plne venoval premávke pred sebou a nemohol vnímať
akékoľvek prípadné vymrštenie kameňa spod kolies jeho vozidla. Na tomto základe žalovaný 2/ nevylúčil
svoje zavinenie na pojednávaní, ale ani ho nikdy nepriznal, nakoľko si ho v čase dopravnej nehody
nebol vedomý a nie je si ho vedomý ani dnes. Takisto vodič poškodeného vozidla nemohol v žiadnom

prípade vnímať vymrštenie kameňa, ale len náraz kameňa do čelného skla, pričom vymrštenie spod
kolies vozidla žalovaného 2/ len následne odvodil. Tiež treba uviesť, že k poistnej udalosti malo dôjsť na
udržiavanej cestnej komunikácii, ktorá je dvojprúdová, dopravne značne preťažená, z jednej strany je
ohraničená električkovou traťou a z druhej strany sa nachádza chodník pre peších. K poistnej udalosti
prišlo v letnom období a v čase, kedy by sa na komunikácii nemali v žiadnom prípade nachádzať

kamene, ktorých vymrštením by mohla vzniknúť takáto škodová udalosť. Súd sa nevysporiadal so
skutočnosťou, či v čase vzniku škodovej udalosti sa na tomto úseku cesty nenachádzali iné motorové
vozidlá, či neprechádzala koľajiskom električka a či sa na chodníku nenachádzali osoby, ktoré by mohli
tiežmohlispôsobiťvznikškodovejudalosti,t.j.nevysporiadalsasoskutočnosťami,ktorébyjednoznačne
potvrdili zavinenie motorovým vozidlom žalovaného 2/. Súd sa tiež nezaoberal prípadným zavinením

poškodeného,jehoprípadnourýchlouanebezpečnoujazdou,čímsisámmoholzaviniťškodovúudalosť.
Na základe vyššie uvedeného mal žalovaný 2/ zato, že nemožno jednoznačne jeho označiť ako vinníka
škodovejudalosti.Vzhľadomnauvedenéskutočnostižalovaný2/navrhoval,abyodvolacísúdnapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne.

5. Žalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

6. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny,
keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec
posúdil správne aj po právnej stránke.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

8. Žalovaný v podanom odvolaní namietal predovšetkým absenciu príčinnej súvislosti medzi osobitnou
povahou prevádzky a vznikom škody.

9. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej
banky Slovenska zo dňa 16.7.2013, v zmysle ktorého „na zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené nároky na náhradu v rozsahu podľa § 4 ods. 2
zákona č. 381/2001 Z.z. V prípade náhrady škody na čelnom skle zaujala Národná banka Slovenska
stanovisko, že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod
v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies;
aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez spôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho

motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by
nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného
skla spôsobí škodu. Ak teda udalosť - škoda na čelnom skle - bola spôsobená okolnosťou majúcu pôvod
prevádzke,škodavzniklaaexistujepríčinnásúvislosťmedziudalosťouavznikomškody,prevádzkovateľzodpovedázaškodunačelnomskle,apokiaľmaluzatvorenézmluvnépoisteniezodpovednostizaškodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť“.

10. Rovnaký záver prijalo i občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo
svojom stanovisku z 3. júna 2014, Cpj 5/2014, publikovanom v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č.
10/2014, podľa ktorého „aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným
predmetomvymrštenýmkolesominéhomotorovéhovozidlaješkodou,ktorábolaspôsobenáokolnosťou
majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho

zákonníka nemožno zbaviť“.

11. S poukazom na uvedené možno teda nárok žalobcu považovať za dôvodný. Pokiaľ žalovaný
namietal, že nie je objektívne možné preukázať priebeh škodovej udalosti tak, ako to zhodne uvádzajú
jej účastníci, a to aj napriek ich zhodnému a súhlasnému vyjadreniu, odvolací súd je názoru, že
kauzálny nexus medzi príčinou škody a samotným vznikom škody je dostatočne ozrejmený práve z tohto

zhodného popisu účastníkov dopravnej nehody, ktorí priebeh a okolnosti predchádzajúce vzniku škody
popísali. Podľa názoru odvolacieho súdu je to práve žalovaný, ktorý nie je spôsobilý žiadnym právne
relevantným spôsobom dokázať nevieryhodnosť týchto tvrdení, a teda vyvrátiť a spochybniť pravdivosť
zhodných popisov priebehu škodovej udalosti tak, ako ho účastníci škodovej udalosti uviedli.

12. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že súd hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na to, čo v konaní
vyjde najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci (§ 191 CSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri
ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd
pri hodnotení dôkazov zásadne nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom

má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
Riadiac sa uvedeným má odvolací súd za to, že z vykonaného dokazovania vyplýva spoľahlivý a
nepochybný základ pre konštatovanie škodovej udalosti, výsledkom ktorej bolo poškodenie vozidla
poistenca žalobcu, a to vymrštením kamienka spod vozidla poistenca žalovaného. Je nutné tiež
poznamenať, že vodič motorového vozidla aj pri priemernom sústredení sa zaregistruje náraz kameňa

do čelného skla, avšak klásť požiadavku na vodiča motorového vozidla, spod kolies ktorého kameň
vyletel, aby videl dopad kameňa na čelné sklo poškodeného vozidla, nespadá do kategórie právneho,
logického ani racionálneho myslenia.

13. Keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti považoval odvolací súd, preskúmajúc

ho v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní za vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 a 2
CSP potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

15. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).