Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/89/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116213130
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116213130.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov

senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, XXX XX H. H., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom
Sovietskych hrdinov 163/66, Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.
k. 16C 43/2016 - 60 zo dňa 20.04.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, že:

I. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1 698,79 Eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1 698,79 Eur od 26.8.2016 do zaplatenia všetko v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 26.7.2011 uvedená v čl. 8,
bod 8.1 v znení: ,,Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi
na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu,
maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy,

uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako ,,úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi
odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške
215,75 EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu
vo výške 112,08 EUR v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený
na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ
je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie
bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 26.7.2011, uvedená
v článku 8. bod 8.4., v znení: ,,Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru, je splatná
dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomnýchpohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku
2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie
odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to

ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata
za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi.
Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi
na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy
oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o

poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3.
Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/
Zmluvy“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenie vo výške
1.698,79 eur s prísl.. Uviedla, že na základe žiadosti jej bola schválená výška revolvingového úveru
1.500,- eur (zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 26.07.2011) s ročnou úrokovou sadzbou
70,01 %, pričom žalovaný si okamžite stiahol poplatok 215,75 eur a vyplatil jej len 1.284,25 eura, neskôr

aj dvakrát revolving vo výške 678,76 eur, t. j. spolu finančné prostriedky vo výške 2.641,77 eur. Úver
považovala žalobkyňa za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva neobsahovala termín konečnej
splatnosti a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalovanému doposiaľ
uhradila 4.340,56 eur. O bezdôvodnom obohatení sa dozvedela od Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS dňa 18.04.2016. Na pojednávaní konanom 17.1.2017 žalobkyňa prostredníctvom

svojho právneho zástupcu rozšírila žalobu aj o určenie určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky v bode
8.1 a 8.4 v znení ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O pripustení zmeny žaloby v zmysle návrhu
žalobkyne tunajší súd rozhodol uznesením č. k. 16 C 43/2016-40 zo dňa 17.1.2017.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že s poukazom na § 53 ods. 1 vetu druhú Občianskeho

zákonníka je vylúčená súdna kontrola neprijateľnej zmluvnej podmienky týkajúcej sa výšky poplatku.
Dohoda o poskytnutí služby je individuálne uzavretá, nejde o predpoklad a ani podmienky pre vznik
zmluvy o úvere. Individuálne dojednanie je také ustanovenie, ktoré nielen naformuloval spotrebiteľ, ale
predovšetkým také ustanovenie, ktoré síce vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal možnosť ho
neprijať, odmietnuť, či anulovať bez tohto, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenie v zmysle

zániku zmluvy, jej neuzavretia a pod. Dohoda o poskytnutí služby je samostatným úkonom, je osobitne
podpisovaná. V prípade žalobkyne bolo uzavretie dohody slobodné a dobrovoľné, vedela o jej význame,
právach a povinnostiach z nej vyplývajúcich. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že sporným poplatkom sa
platí za niečo čo nebolo dodané. Predmetom plnenia je totiž nadobudnutie práva na odklad splatnosti a
teda „nedodanie“ je výsledkom vlastného rozhodnutia žalobkyne. Namietal miestnu nepríslušnosť súdu,

pretože vzťah medzi účastníkmi je osobitným vzťahom nie spotrebiteľským a taktiež popieral relevanciu
tvrdenia žalobkyne o okamihu „dozvedenia sa“ o údajnom bezdôvodnom obohatení. Žalovaný navrhol
žalobu zamietnuť a to aj v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko mal za to, že v zmluve
sa nachádzali všetky údaje podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie uviedol, že dňa 26.07.2011 strany sporu uzavreli
zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že príslušný formulár
zmluvy podpísala žalobkyňa ako dlžníčka dňa 21.07.2011 s vyplnením údajov v bode 5 príslušného
formulára. Uvádza sa v ňom, že žiada o poskytnutie úveru vo výške 1.500,- eur s mesačnou splátkou
80,37 eur, s počtom splátok 42. V zmluve je uvedená predpokladaná RPMN za úver vo výške 70,01

%, v tej istej hodnote aj ročná úroková sadzba, priemerná RPMN vo výške 46,56 %. V tejto kolónke
sa uvádza aj poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 Eur, RPMN pri revolvingu 63,32 %, ročná úroková
sadzba revolvingu 76,21 %. Bod 6 formulára zmluvy obsahuje údaje o schválenom revolvingovom úvere
s tými istými údajmi ako v bode 5, ale s výnimkou RPMN, ktorá pri úvere je vo výške 65,37 % a pri
revolvingu 60,49 %.

5. Formulár zmluvy o revolvingovom úvere má celkovo 13 bodov. Na druhej strane pokračuje úverová
zmluva drobným písmom, bodmi 7 - 13. V bode 8 je o málo väčším písmom označenie: „Dohoda o
poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka“. Nasleduje bod 8.1 s týmtotextom: ,,Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho
žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne
troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej

medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako ,,úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu
a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75
EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške
112,08 EUR v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe
vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný

písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť
prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“

6.Podľabodu8.4.Dohodyoposkytnutíslužby,,Odplatazaposkytnutieodkladusplatnostisplátokúveru,
je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní
vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru

podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči Dlžníkovi na
zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky
odplaty)atokudňuposkytnutiaúveruDlžníkovipodľačlánku2.3.ZmluvnýchdojednaníŽiadosti/Zmluvy.
Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu
Dlžníkovi.VeriteľaDlžníksadohodlinazapočítanívzájomnýchpohľadávokatopohľadávkyDlžníkavoči

Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/
Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto
Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa
článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v
čl. 2 Žiadosti/Zmluvy“.

7. Predmetnú úverovú zmluvu vrátane dohody o možnom odklade splátok je potrebné považovať za
spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy. V prejednávanej veci súd považoval za neprijateľné podmienky uvedené v
zmluve pod bodom 8 v odsekoch 8.1. a 8.4., pričom bod 8 má názov dohoda o poskytnutí služby
uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Pri predmetnom zmluvnom dojednaní súd videl

jeho neprijateľnosť nie v samotnom predmete tohto dojednania a jeho cene, ale v okolnostiach aplikácie
tohto ustanovenia. Je zrejmé, že táto zmluvná podmienka platí aj v prípade, ak počas zmluvného vzťahu
nedôjde zo strany dlžníka k požiadavke o vykonanie odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru.
To znamená, že v konečnom dôsledku môže nastať situácia, že dlžník poskytne plnenie bez toho,
aby obdržal za to protiplnenie. Súd považoval za samozrejmé, že v spoločnosti založenej na trhovej

ekonomike je vyžadovanie plnenia bez reálneho poskytnutia protiplnenia minimálne rozporné s dobrými
mravmi, pretože svojím spôsobom ide o poskytnutie daru zo strany dlžníka - spotrebiteľa, s ktorým tento
nepočíta a nebyť úverovej zmluvy, takáto vec by ho určite ani nenapadla. Podľa názoru súdu ide o
nekalú obchodnú podmienku, ktorej cieľom nie je nič iné ako znížiť sumu úveru vyplácanú dlžníkovi
nachádzanímspôsobuneoprávnenéhoobohacovaniasaspôsobomnavonokneutrálnym.Napriektomu,

že spotrebiteľ túto predpripravenú zmluvu vrátane všeobecných obchodných podmienok podpisuje ako
prvý, nemožno ho mať za navrhovateľa v klasickom zmysle, pretože návrh zmluvy žiadnym spôsobom
nepripravil a nemohol do neho dokonca ani žiadnym spôsobom zasiahnuť. Existuje totižto rozdiel vo
faktickej moci účastníkov vzťahu zmluvného vzťahu - napr. práve pri uzavretí zmluvy podľa všeobecných
obchodných podmienok, ktoré cestou privátneho zákonodarstva menia via facti zákonné dispozitívne

právo. Znamená to, že spotrebiteľ je tlačený do pozície oferenta vo vzťahu k tomu, kto tento návrh (pre
spotrebiteľa takmer vždy v niečom nevýhodný) pripravil.
8. Zo súdnej kontroly by bola vylúčená sporná dohoda, ak by bola individuálne dojednaná. Tento názor
je však spochybnený už tým, že ide o formulárovú dohodu. Podľa názoru súdu je logické, že v čase, keď
podpisovala žalobkyňa žiadosť o poskytnutie úveru, výška sporného poplatku v tlačive danej úverovej

zmluvy ešte nemohla byť uvedená, nakoľko nebolo známe, v akej výške bude žalobkyni úver schválený.
Sporný poplatok nepredstavuje celé číslo a nepochybne ide o určitý podiel z poskytnutého úveru,
takže poplatok musel byť do zmluvy dopísaný až po schválení úveru, a teda rozhodne nemohol byť
odsúhlasený žalobkyňou. Súd preto dospel k záveru, že sporná zmluvná podmienka nebola individuálne
dojednaná. Súd pritom zdôrazňuje, že platí prezumpcia práve o tom, že neprijateľná zmluvná podmienka

nebola individuálne dojednaná, ako to vyplýva z § 53 ods. 3 OZ. Dôkazné bremeno o opaku je na
žalovanom, ktorý však toto dôkazné bremeno neuniesol. Zmluvné dojednanie nie je formulované tak,
že ak spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok, môže si ho aktivovať, ale je formulované tak, že službu
napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí poplatok vo výške 215,75Eur, čo je 16,80 % z úveru. Nepochybne ide o hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a preto súd považoval za dôvodne tejto žalobe vyhovieť.
9. Súd považoval za dôvodný aj návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia z predmetného úveru.

Uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalovaný
ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobkyni ako fyzickej osobe, ktorá
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu
zmlúv, je zrejmé, že sa jedná o tzv .„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný
už pripravený a dopisoval do nich iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, ktorá obsah zmluvy

žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú
neplatné. Nakoľko ide bezpochyby i zmluvu spotrebiteľskú, nedôvodná bola preto námietka žalovaného
vo vzťahu k miestnej nepríslušnosti.
10. K výške bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie uvádza, že suma 1.698,79 eur predstavuje

rozdiel medzi sumou, ktorú žalobkyňa zaplatila žalovanému a výškou skutočne poskytnutého úveru
(4.340,56 eur - 2641,77 eur). Žalobkyňa sa domáhala úhrady úrokov z omeškania zo sumy
bezdôvodného obohatenia až od druhého dňa po doručení žaloby (26.8.2016), preto súd aj tomuto
nároku vyhovel.

11. O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným súd rozhodol rovnako podľa § 255 ods.1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol
v konaní proti žalovanému plne úspešný, preto má žalobca voči neúspešnému žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Obsah odvolania žalovaného

1. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal, že konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože súd rozhodol na základe nepríslušnej právnej normy.
Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne posúdil predloženú zmluvu o revolvingovom úvere
a nevyporiadal sa s tvrdeniami žalovaného ohľadne náležitostí úverovej zmluvy. Údaj o dni splatnosti
poslednej splátky vyplýva z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré bolo súdu predložené

spolu so zmluvou a tvorí jej neoddeliteľnú súčasť. Zmluva teda obsahuje údaj o konečnej splatnosti
úveru. V ďalšom rozsahu žalovaný uviedol, že zmluva obsahuje počet splátok, ich výšku a dátum
splatnosti v tom - ktorom mesiaci. Uvedený spôsob zodpovedá výkladu zákona č. 129/2010 Z.z. v
kontexte smernice 2008/48/ES a rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15. Súd
prvej inštancie tak dospel k nesprávnemu záveru o náležitosti týkajúcej sa uvádzania počtu, výšky a

termínov splátok. Výklad podaný súdom odporuje § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Argumentácia
súdu ohľadom RPMN nie je ničím podložená, súd neuvádza žiadne konkrétne posúdenie, len argument
o tom, že jej hodnota by mala byť nižšia ako výška úrokovej sadzby. Žalobcovi bol v rozpore s § 3
nariadenia vlády priznaný úrok z omeškania vo výške 8,75 % p.a., hoci by malo ísť len o 5,75 % p.a..
K určeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok žalovaný uviedol, že sa jedná o neplatnosť absolútnu,

nie je preto možné, aby neprijateľnosť nastávala dodatočne, podľa tohto či dlžník svoje právo využije.
Za nesprávny považuje aj dôvod, podľa ktorého má dochádzať k nerovnováhe. Jej vznik nastáva len
v prípade, že dlžník nevyužije svoje právo odložiť si splátky. Súd nezohľadňuje fakt, že pokiaľ využitie
určitejslužbyjenaspotrebiteľovi,potomjejnevyužitienazákladejehorozhodnutianemôžebyťnaťarchu
spotrebiteľa. Rozhodnutie súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, nevychádza zo správnych a

úplných skutkových a právnych záverov. Odôvodnenie rozhodnutia vo výroku III. napadnutého rozsudku
považuje žalovaný za nepreskúmateľné pre absenciu akýchkoľvek konkrétnych skutkových záverov
a právneho posúdenia. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie v bode 37. odôvodnenia
napadnutého rozsudku uviedol, že poplatok bol viackrát určený za neprijateľnú zmluvnú podmienku
a žalovaný sa mal zdržať jeho použitia. Napriek tomu žalovaný uvedenú povinnosť nerešpektuje. V

nadväznosti na uvedené žalovaný uviedol, že po právoplatnosti akéhokoľvek rozhodnutia týkajúceho
sa čl. 8, respektíve poplatku nebola uzavretá žiadna zmluva obsahujúca dohodu so znením, ako je v
prípade zmluvy o revolvingovom úvere. Na základe doposiaľ uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolacísúd napadnutý rozsudok zrušil v napadnutom rozsahu a sám rozhodol vo veci tak, že žalobu zamietne
alebo po zrušení napadnutého rozsudku vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

2. Žalobkyňa sa k doručenému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p.,
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.
2.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej
inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
3. Podľa § 9 ods. 2 písm. f, j, k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v

čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru; ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto

ročnej percentuálnej miery nákladov; výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
4. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi sporovými stranami došlo dňa 26.07.2011 k uzatvoreniu zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (zmluva má názov Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/

Zmluva o revolvingovom úvere), na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.500,- Eur.
Mesačná splátka (vrátane úrokov) bola 80,37,- Eur. Počet splátok bol určený na 42 splátok. Celková
čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť bola 3.375,54 Eur. Ročná úroková sadzba úveru bola určená ako 70,01
%. Predpokladaná RPMN za úver bola určená ako 65,37 %. Priemerná RPMN za úver bola v zmluve
určená ako 46,56 %. V zmluve bola ďalej uvedená poskytnutá čiastka revolvingu, a to 790,84 Eur,

celková čiastka revolvingu, ktorú mal dlžník zaplatiť bola 1.928,88 Eur. Predpokladaná RPMN úveru po
poskytnutí revolvingu bola určená ako 60,49 % a ročná úroková sadzba revolvingu 76,29 %. Z prehľadu
platiebkuZmluveorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXXjezrejme,žežalobkyňažalovanémuuhradila
celkovo 4.340,56 Eur.
5. Je nepochybné, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.07.2011 je

spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný
vystupoval v postavení dodávateľa, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľ, keďže pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Okrem aplikácie ustanoví Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách

sa na predmetný vzťah budú aplikovať aj ďalšie predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľov.
6. Zákon o spotrebiteľských úveroch, v § 9 ods. 2, v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy,
presne definuje, aké náležitosti musí zmluva obsahovať. Konkrétne v § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona
o spotrebiteľských úveroch sa uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať konečnú
splatnosť úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Základné, zákonom

predpísané náležitosti zmluvy o úvere, aj o revolvingovom úvere (ako suma, počet a termíny splátok
istiny,úrokovainýchpoplatkov...)tedamusiabyťpriamoobsahomtakejtozmluvy(anieibavyvodzované
z ďalších k zmluve pridružených dokumentov), pričom priamo v zmluve musia byť uvedené tak jasne,
zrozumiteľne a jednoznačne, aby nebola žiadna a akákoľvek pochybnosť o tom, o ktorú obsahovú
náležitosť zmluvy o úvere má ísť. Uvedený nedostatok nemožno obhájiť ani tým, že v zmysle uvedeného

Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, v čl. 7 ods. 7.1, obsah zmluvy tvoria aj prílohy, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Za daného stavu je preto nevyhnutné úver považovať, v zmysle ust. §
11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, za bezúročný a bez poplatkov.7. Pokiaľ ide o poukaz na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Home Credit Slovakia a.s.
c/a Klára Bíroóva vo veci C-42/15, tak podľa tohto rozhodnutia čl. 10 odsek 2 písm. h) a i) smernice
č. 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu

istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť
každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 odsek 1 tejto
smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
Uvedené konštatovanie však vplyv na správnosť rozsudku v napadnutej časti nemá. Rozhodnutie
vydané vo veci C - 42/15 má charakter prejudiciálneho rozsudku. Takýto rozsudok je spolu s výkladom

alebo posúdením platnosti práva únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd,
ktorý prejudiciálnu otázku podal, ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných
prostriedkoch. Na druhej strane si treba uvedomiť, že úlohou prejudiciálneho rozsudku nie je rozhodnúť
spor, ale iba poskytnúť vnútroštátnemu súdu taký výklad práva únie, ktorý mu pomôže pri jeho aplikácii.

8. Podľa čl. 288 odsek 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je smernica záväzná pre každý členský

štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem
a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica je mäkším právnym nástrojom ako nariadenie,
pretože umožňuje zladenie požiadavky na jednotu úniového práva s vôľou zachovať rozmanitosť
národných úprav. Smernica sa ako právny predpis často používa napr. v oblasti vnútorného trhu , kde
existujú podstatné rozdiely medzi úpravami jednotlivých členských štátov, aby sa umožnilo ich postupné

zjednotenie. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským
štátom a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Ustanovenia smernice musia byť transponované
do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobe všeobecne
záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavky
právnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva dotknuté subjekty

nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty nemá vplyv ani prípadný
rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej povinnosti členského štátu alebo rozsudok Súdneho
dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto smernice priznaný priamy účinok. Až momentom správnej
transpozície smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické osoby už musia poznať svoje
práva vyplývajúce zo smernice a možno od nich požadovať, aby si uplatnili svoje práva. Ustanovenia

smernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky a to, že uplynula
transpozičná lehota smernice, smernica nie je správne transponovaná alebo nie je zabezpečená jej
úplná účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre členský
štát je dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia ustanovenia smernice nemá
za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe alebo založenie, resp. sprísnenie

trestnej zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení. To znamená, že smernica nikdy
nemôže mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi. Je logické, že
ak si členský štát nesplnil svoju povinnosť a nestransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu
dôsledky tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby a preto im nemôže
byť uložená na základe neprebratej, resp. nesprávne prebratej smernice žiadna povinnosť.

9. K nesprávnemu uvedeniu RPMN odvolací súd uvádza, že RPMN, teda ročná percentuálna miera
nákladov, predstavuje celkové náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú prvok úrokovej sadzby a prvok
ostatných súvisiacich nákladov. Pod ostatnými súvisiacimi nákladmi sa rozumejú náklady na zisťovanie
informácií, administratívu, prípravu dokumentov, záruky, poistenie úverov a podobne. V nadväznosti na

uvedené odvolací súd dodáva, že je prakticky nemožné, aby ročná percentuálna miera nákladov bola
uvedená v nižšom percentuálnom vyjadrení ako samotná úroková sadzba, ktorá tvorí esenciálny základ
pre výpočet RPMN, pričom v následnom výpočte môže dochádzať už len k jej navyšovaniu, prirátaním
ostatných nákladov súvisiacich s poskytnutím úveru. Žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, keď
RPMN vypočítal na 65,37 %, pričom úroková sadzba úveru bola vo výške 70,01 %. Uvedená skutočnosť

má za následok nesprávne uvedenie náležitosti zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm.
j) zákona o spotrebiteľských úveroch.
10. K uplatnenej odvolacej námietke žalovaného, týkajúcej sa priznanej výšky úrokov z omeškania
odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „vyhláška“), ak záväzkový

vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k
31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.11. Podľa § 3 vyhlášky, v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

12. V zmysle citovanej právnej úpravy odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vypočítal
výšku úrokov z omeškania, keď základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky navýšil o 8
percentuálnych bodov. V dôsledku toho považuje odvolací súd uplatnenú odvolaciu námietku žalobcu
za neopodstatnenú.
13. V ďalšom rozsahu odvolací súd uvádza, že žalovaná zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa

26.07.2011, vnútila žalobkyni aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu,
a to dohodu o poskytnutí služby uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Teda ak chcela
žalobkyňa získať úver, čo bolo primárne jej pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu so žalovanou,
nemala na výber a musela podpísať predloženú predtlač listiny obsahujúcu v sebe tiež náležitosti iného
právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať o nedostatku vôle konajúcej osoby spotrebiteľa
vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalovaným ako bol primárne vo sfére jej záujmu.

14. Zmluva vypracovaná žalovaným a predložená žalobkyni na podpis vzbudzuje zdanie ako keby
jej obsahom bol len jeden právny úkon. Je to evidentné hneď z jej označenia. Až v strede predtlače
formulára zmluvy je pod bodom 8 spomenutá ďalšia zmluva, a to „dohoda o poskytnutí služby“. V prípade
dvoch alebo viacerých právnych úkonov obsiahnutých v jednej listine by preto malo byť bežnou praxou a
zvyklosťou bankových alebo nebankových subjektov túto pluralitu právnych úkonov zvýrazniť. Žalovaná

túto pluralitu právnych úkonov nezvýraznila dostatočným spôsobom, naopak vyvolal dojem ako keby
so žalobkyňou uzatvoril len jeden právny úkon. Takéto konanie žalovanej v bežnej praxi a zvyklostiam
odporuje, a preto je v rozpore s dobrými mravmi.

15. Tak, ako žalobkyňa tvrdila v priebehu konania a žalovaný tvrdenie žalobkyne ani nepopieral,

žalovaná si stiahla pri vyplatení sumy úveru žalobkyni odplatu vo výške 215,75 eur za službu v zmysle
článku 8 ods. 8.1 dohody o poskytnutí služby. Touto službou žalovaný „nanútil“ žalobkyni možnosť
požiadať o odklad troch splátok. Žalovaná si odplatu vyúčtovala už v čase uzavretia zmluvy bez
ohľadu na to, či žalobkyňa bude mať o takúto „službu“ záujem, alebo nie. Zmluvné dojednanie, ktoré
oprávňuje žalovanú na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu za poskytnutie

služby, splatnosť tejto odplaty ihneď po poskytnutí úveru a jednostranné započítanie tejto odplaty s
pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov, považuje odvolací súd za
neprijateľnúzmluvnúpodmienku,atedaneplatnúivzmysle§53ods.5Občianskehozákonníka,pretože
je výrazne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Žalovaná nemala právo na takúto odplatu a preto aj
neoprávnene takúto svoju neexistujúcu pohľadávku započítal na pohľadávku žalobkyne na poskytnutie

úveru.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého neprijateľnosť
dojednanej zmluvnej podmienky v zmysle čl. 8 ods. 8.1 zmluvy spočíva v okolnostiach jej aplikácie. V
časezapočítaniapoplatkunaposkytnutýúver,dlžníkovineboloreálneposkytnutéprotiplnenie.Zámerom

dojednaného poplatku bolo zníženie sumy poskytnutého úveru v neprospech spotrebiteľa, bez ohľadu
na skutočnosť či v konečnom dôsledku k poskytnutiu protiplnenia reálne dôjde. Zmluvné dojednanie
nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok, môže si ho aktivovať, ale je
formulované tak, že službu, napriek tomu, že je ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce, zaplatí poplatok
za jej poskytnutie.

17. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil, z akého dôvodu považuje zmluvnú
podmienkudojednanúvzmyslečl.8ods.4zmluvyorevolvingovomúverezaneplatnúvzmysle§53ods.
5 Občianskeho zákonníka. V čase úhrady poplatku za poskytnutie služby (povolenie odkladu maximálne
3 splátok úveru) dlžníkovi nebolo reálne poskytnuté protiplnenie. Ide o nekalú obchodnú praktiku, ktorú

by súd aproboval len v tom prípade, ak by platba za odklad splátok mala prebehnúť až potom, ako
k samotného odkladu splátok dôjde. Len v takomto prípade by bola naplnená premisa, že za plnenie
spotrebiteľa bolo reálne poskytnuté protiplnenie.

18. K napadnutému bodu 37. odôvodnenia rozsudku odvolací súd uvádza, že predmetný bod je len

zdôraznením správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok,
poukazom na skutočnosť, že uvedený poplatok bol už viackrát právoplatne vyhlásený za neprijateľný.
Opačný postup súdu prvej inštancie v predmetnej veci by znamenal akceptovanie protiprávneho stavu.19. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil správne
právne závery. Uplatnené odvolacie námietky žalovaného neboli spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie
napadnutého rozsudku, preto odvolací potvrdil napadnutý rozsudok postupom podľa § 387 ods. 1, 2

C.s.p. ako vecne správny.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. C.s.p.. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, preto prislúcha nárok na náhradu
trov odvolacieho konania žalobkyni. Z obsahu súdneho spisu však vyplýva, že žalobkyni v priebehu

odvolacieho konania žiadne trovy nevznikli, preto jej náhrada trov nebola priznaná.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).