Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 14C/72/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517205036
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2517205036.1

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v spore žalobcu J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, L., zastúpený
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., so sídlom Bajkalská 13, Bratislava,
IČO: 36 860 662, proti žalovaným 1/ E. V., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
X. V. XXXX/X, J., 2/ F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. V. XXXX/X, J., o zaplatenie 53.000,- eur s
príslušenstvom, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému 1/ zastavuje.

II. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanej 2/ zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaním zo dňa 30.10.2017 doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.11.2017 domáhal
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na nehnuteľnosť - byt č.

3, nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu so s. č. XXXX, vchod X, na ulici X. V. XXXX/X Y.
J., postavený na pozemku, parc. č. M. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 363 m2, vrátane
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a podielu na pozemku, na ktorom je
bytový dom postavený, zapísané v KN na LV č. XXXX, v prospech žalobcu na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky v sume 53.000,- eur, vyplývajúcej z titulu nároku žalobcu na vydanie kúpnej ceny zaplatenej
na základe kúpnej zmluvy. Návrh odôvodnil tým, že byt je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných

1/ a 2/, a nadobudli ho na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.09.1999 do bezpodielového spoluvlastníctva.
Dňa 04.06.2009 uzatvorili žalovaní 1/ a 2/ ako predávajúci so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k predmetnému bytu. V zmysle článku VII. a článku
VIII. kúpnej zmluvy sa žalobca so žalovanými dohodol na kúpnej cene vo výške 53.000,- eur, pričom
bol dohodnutý zároveň aj spôsob jej zaplatenia. Dojednanú kúpnu cenu žalobca uhradil v hotovosti
riadne a včas, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad zo dňa 04.06.2009 na sumu 53.000,- eur.

Platnosť kúpnej zmluvy posudzoval Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/62/2010,
ktorý v odôvodnení rozsudku zo dňa 07.05.2014, č. k. 10C/62/2010-264 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.10.2015, sp. zn. 10Co/341/2010, konštatoval absolútnu neplatnosť
kúpnej zmluvy. Na podklade vyššie uvedených rozhodnutí súdu sa žalovaní opätovne stali vlastníkmi
predmetnej nehnuteľnosti, a sú nimi aj ku dňu podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Žalobca osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovaným 1/ a 2/, keď plnil (zaplatil

kúpnu cenu) z neplatného právneho úkonu (kúpnej zmluvy), čo zakladá v zmysle ustanovenia § 451
ods. 2 Občianskeho zákonníka jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovaným.
Predmetnú pohľadávku je nutné zabezpečiť zriadením záložného práva, pretože konanie žalovaných
1/ a 2/ vedie k obave, že budúca exekúcia bude ohrozená. Žalovaní sú chronickými dlžníkmi, ktorí
jednou pôžičkou zabezpečujú splácanie iných pôžičiek, čo žalobca preukazuje doloženou zápisnicou z
pojednávania zo dňa 28.06.2010, v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/62/2010, kde žalovaná 2/ sama

potvrdila, že s manželom brali viaceré malé pôžičky od rôznych nebankových subjektov (v sume spolu
cca 300.000,- Sk). Za účelom splatenia menších pôžičiek si vzali inú pôžičku v sume cca 800.000,-Sk od nebankového subjektu BENEFIT INVEST, s.r.o. Ďalej uviedla, že má len 3-izbový byt, kde žije
s manželom, synom a dcérou, pričom vo svojej výpovedi zo dňa 13.09.2010 zase poukázala na svoju
finančnú situáciu. Ich situácia dospela až do štádia, že svoj byt museli založiť v prospech nebankového

subjektu BENEFIT INVEST, s.r.o., voči ktorému mali záväzok vo výške 29.210,60 eur. Ani ten však
nedokázalisplácať,nazákladečohosarozhodlibytpredaťžalobcoviazčastiprijatejkúpnejcenyvyplatiť
svoj záväzok voči uvedenej spoločnosti (viď článok VIII ods. 1 kúpnej zmluvy). Žalovaní sú chronickými
dlžníkmi, ich príjem by nepostačoval na krytie peňažnej pohľadávky žalobcu, zároveň sú vlastníkmi
trojizbového bytu. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva

na nehnuteľnosť žalobcovi umožní efektívne uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia,
a tým zabezpečí, aby peňažná pohľadávka žalobcu mohla byt' v prípade úspechu v spore uspokojená
z predmetnej nehnuteľnosti pre prípad, že ju žalovaní nesplnia riadne a včas v zmysle vydaného
rozhodnutia súdu. K návrhu priložil kúpnu zmluvu bez uvedenia dátumu, uzavretú medzi žalovanými
1/ a 2/ ako predávajúcimi a žalobcom ako kupujúcim, príjmový pokladničný doklad zo dňa 04.06.2009,
čiastočný výpis z LV č. XXXX zo dňa 08.06.2009, rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 07.05.2014

č. k. 10C/62/2010-264, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.10.2015 sp. zn. 10Co/341/2014,
čiastočný výpis z LV č. XXXX zo dňa 27.10.2017, zápisnice z pojednávania zo dňa 13.09.2010 a
28.06.2010 v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn.10C/62/2010.

2. Súd po preskúmaní veci zistil nasledovné.

3. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. Piešťany vyplýva, že nehnuteľnosť byt č. 3, nachádzajúci sa na 1.
poschodí bytového domu so s. č. XXXX, vchod X, na ulici X. V. XXXX/X Y. J., postavený na pozemku,
parc. č. CKN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 363 m2, vrátane podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a podielu na pozemku, na ktorom je bytový dom postavený,

zapísané v KN na LV č. XXXX, je evidovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/ v
podiele 1/1 (aj v zmysle výpisu predloženého žalobcom aj v zmysle aktuálneho výpisu).

4. Súd z vlastnej činnosti však zistil, že žalovaný 2/ dňa XX.XX.XXXX zomrel a dedičské konanie je
vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 6D/616/2014. Dedičské konanie po neb. žalovanom 1/ u notára

Miroslava Kupca nie je doteraz právoplatne skončené.

5. Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká
narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

6. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno
preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za
mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že
už nežije.

7. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), procesnú subjektivitu
má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

8. Podľa § 62 C.s.p., ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

9. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len" procesné podmienky").

10. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

11. Nakoľko žalobca označil v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako žalovaného 1/
osobu, ktorá v čase začatia konania nemala spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda ani procesnú
subjektivitu, súd v zmysle § 62 C.s.p. konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči
žalovanému 1/ zastavil.

12. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.13. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p., záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom
opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

14. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p., výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

15. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie

opatrenie.

16. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

20. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

21. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

22. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

23. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia spočíva v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej

pohľadávky veriteľa (žalobcu) - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. Má prednosť pred
neodkladným opatrením. Základným účelom zabezpečovacieho opatrenia je teda predovšetkým zvýšiť
finálnu vymožiteľnosť peňažných pohľadávok veriteľov a reštriktívne obmedziť priestor na špekulatívne
zbavenie sa exekučne a inak postihnuteľného majetku dlžníka.

24. Súd v predmetnej veci konal a rozhodoval o podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia ako o návrhu podanom počas konania vo veci samej, nakoľko spolu s návrhom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia podal žalobca aj žalobu voči žalovaným 1/ a 2/ o vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 53.000,- eur spolu s úrokom vo výške 5 % ročne zo sumy 53.000,- eur odo dňa
30.10.2017 do zaplatenia.

25. V danom prípade, po preskúmaní návrhu a jeho príloh, súd dospel k záveru, že predmetná
nehnuteľnosť je stále evidovaná na LV v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/, táto
nebola doposiaľ prededená a preto, aj keby všetko ostatné odôvodňovalo nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, táto skutočnosť tomu bráni.

26.Preúplnosťsúddodáva,žebezpodielovéspoluvlastníctvomanželov,ktorézaniklosmrťouniektorého
z bezpodielových spoluvlastníkov, sa vyporiadava v dedičskom konaní po zomrelom bezpodielovom
spoluvlastníkovi. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka).

27. Voči žalovanému 1/ musel súd toto konanie zastaviť (výrok I) a ku dňu rozhodnutia súdu o tomto
návrhu nie je možné vyčleniť podiel z nehnuteľnosti v súčasnosti vo vlastníctve žalovanej 2/. Súd preto
vo vzťahu k žalovanej 2/ návrh zamietol s poukazom na vyššie uvedené (výrok II).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude

rozhodovať Krajský súd v Trnave.).
S podaním odvolania je spojená poplatková povinnosť. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová
značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.
Novoty v odvolacom konaní - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.