Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. november 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116203308
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116203308.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: W. S., N.. XX.X.XXXX,
A. Y. XX, XXX XX W. zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Igor Šafranko, so sídlom
ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 852, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia a

neprijateľnosť zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300048540 z 27.8.2012
uvedená v článku 8 bod 8.1 v znení:
„Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služieb je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť
a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi
Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za

poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 55,90 eur a b)
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 29,04 eura
v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného
uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne
oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto
Dohody o poskytnutí služby.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. U r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300048540 z 27.8.2012
uvedená v článku 8 bod 8.4 v znení:
„Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti úveru, je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí
služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči
Veriteľovinaposkytnutieschválenejvýškyúverupodľačlánku2.3.ZmluvnýchdojednaníŽiadosti/Zmluvy
oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1 písm. a) tejto Dohody o

poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku
2.3 Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu
je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných
pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa
článku 4.1 Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie
odplaty podľa ods. 8.1 písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to

ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3 Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude
uhradený na účet dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 78,82 eura s 8,05 %
úrokom z omeškania ročne od 3.3.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých

výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.2.2016 domáhal voči žalovanému vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 78,82 s 8,05 % úrokom z omeškania ročne odo dňa nasledujúceho

po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia,
1/ určenia, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300048540, z 27.8.2012,
uvedená v článku 8, bod 8.1., v znení: „Predmetom tejto Dohody 0 poskytnutí služby je záväzok Veriteľa
poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu
v možnosti odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na
základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako ,, úver/revolving1') a záväzok

Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti
splátok úveru vo výške 55,90 eur a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti
splátok revolvingu vo výške 29,04 eur v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je
veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi
svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom

písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody 0 poskytnutí služby. je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.
2/ určenia, že zmluvná podmienka v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300048540, z 27.8.2012,
uvedená v článku 8, bod 8.4., v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti úveru, je splatná
dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných

pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa
článku 2.3 Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie
odplaty podľa ods. 8.1 písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to
ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3 Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata
za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi.

VeriteľaDlžníksadohodlina započítanívzájomnýchpohľadávokatopohľadávkyDlžníkavočiVeriteľovi
na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1 Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy
oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1 písm. b) tejto Dohody o
poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3
Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/

Zmluvy“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
3/ vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 78,82 eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od
3.3.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že
„ide o Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300048540, z 27.8.2012.
Na základe žiadosti mu bola schválená výška úveru 390 eur s ročnou úrokovou sadzbou 70,04 %.

Žalovaný si okamžite započítal poplatok 55,90 eura. Poplatok vyplýva zo služby, ktorou je možnosť
odkladu splátok podľa bodu 8.1. Zmluvy o revolvingovom úvere. Ako spotrebiteľ ešte ani nevyužil takúto
službu a už ju zaplatil.
Dohoda o poskytnutí služby je zmluvná podmienka, ktorá nie je individuálne dojednaná (§ 53 ods. 2
OZ) a jeho zámerom nebolo ísť do zmluvného vzťahu so žalovaným kvôli nej. Žiadaný úver je hneď

po pripísaní na účet ponížený o sumu uvedenú v tejto Dohode a ak ju klient nevyužije, nemá nárok na
jej vrátenie.
V tomto prípade je cena tohto poplatku len jeho vyústením (túto zmluvnú podmienku nenapádam z
hľadiska primeranosti ceny), avšak posudzuje sa nie cena, ale celý obsah dohody, ktorý spočíva v tom.
že mám platiť bez ohľadu na poskytnutie tejto vedľajšej služby. Žalovaný získava prospech skôr ako

spotrebiteľ a pritom službu ani neposkytol.
Už to samo o sebe spôsobuje značnú materiálnu disproporciu, avšak žalovaný naviac obmedzil prístup
k tomuto právu zákazníkom, ktorí nemajú splatené minimálne prvé 3 mesačné splátky, nie sú dlhodobo
práceneschopní alebo s nimi nebol skončený pracovný pomer. V ostatných prípadoch je žiadosť
spotrebiteľa posudzovaná svojvoľne veriteľom.

V prílohe predlložil rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9C/140/2013, zo 4.9.2014, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 7Co/307/2014, z 9.9.2015, ktorými už boli predmetné
zmluvné podmienky vyhlásené za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti.
Poukázal na výklad § 53a OZ tak ako ho vyjadril Krajský súd Banská Bystrica v rozsudku sp. zn.
14Co/321/2012,z10.9.2013:„Ustanovením§53aOZsadoprávnehoporiadkuzavádzaikedynepriamo

precedentný charakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľských veciach, pretože sa ním rozširujepôsobnosť súdneho rozhodnutia v konkrétnej veci na všetky zmluvné vzťahy, v ktorých dodávateľ
použil tú istú, alebo obdobnú zmluvnú podmienku. Z ustanovenia § 53a OZ vyplýva pre dodávateľa
povinnosť zdržať sa používania zmluvnej podmienky, ktorú súd v akomkoľvek súdnom konaní označil

za neprijateľnú, alebo neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplýva zo samotného rozhodnutia. “
Pojem neprijateľná podmienka vychádza z predpokladu, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá napriek
požiadavke dobrej viery spôsobuje materiálnu disproporciu ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice
Rady 93/13/EHS). Túto skutočnosť je súd povinný preveriť z úradnej moci (§ 153 ods. 3 OSP, Rozsudok
SD EÚ C-240/98 až C-244/98), teda v tomto prípade sa nedá uvažovať o výsostnom práve spotrebiteľa,

ktorýbynebolviazanýneprijateľnoupodmienkoulenzastavu,kedybysavýslovneurčeniajejneplatnosti
domáhal (§ 3 ods. 5 veta prvá zák. č. 250/2007 Z.z.). Neprijateľná podmienka je absolútne neplatná (§
53 ods. 5 OZ) a to samozrejme bez ohľadu na iniciatívu spotrebiteľa. S týmto stavom sa vyporiadal aj
SD EU v rozsudku č. C-473/00, keď uviedol, že „Národná právna úprava, ktorá národnému súdu v rámci
konania o žalobe podanej poskytovateľom spotrebiteľského úveru proti spotrebiteľovi a spočívajúcej na
zmluve medzi nimi uzavretej, znemožňuje po uplynutí premlčacej lehoty z úradnej povinnosti alebo na

základepodnetuspotrebiteľaurčiť,žepodmienkaobsiahnutávzmluvemedzinimiuzavretej,jevrozpore
so smernicou Rady 93/13/EHS. “
Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 9
ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy.

Konkrétne podľa § 9 ods. 1 písm. f) a k) zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitosti podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
k), r) a y).
Žalovaný v skutočnosti poskytol úver vo výške 3324,10 eura, pričom schválená výška bola 390 eur.
Následne dňa 17.9.2014 poskytol revolving vo výške 176,62 eura. Žalovaný teda žalobcovi poskytol

spolu 510,72 eura. Žalovanému doposiaľ uhradil 589,54 eura.
V súvislosti s neprijateľným poplatkom a tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov, vzniklo na strane
žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške 78,82 eura“.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal, že „popiera tvrdenia žalobcu a dôvody, z ktorých vychádza

vo veci návrhu o určenie neprijateľnej podmienky. Predmetom dohody o poskytnutí služby je založenie
dvoch vzájomných záväzkov - záväzok žiadateľa/dlžníka uhradiť odplatu za získanie zmluvného nároku
na odklad splatnosti splátok a záväzok poskytovateľa úveru tento odklad poskytnúť. Úhrada odplaty -
označovaného ako poplatok - sa teda nerealizuje v situácii, kedy navrhovateľ službu nezískal. Takáto
skutočnosť nikde v dohode uvádzaná ani nie je. Odplata sa platí za nadobudnutie práva využiť odklad

splatnosti splátok. Podľa Občianskeho zákonníka predmetom právneho vzťahu môže byť aj právo.
Táto situácia je z právneho hľadiska totožná ako sú akékoľvek iné situácie bežného života. Typickým
príkladom je prenumeračná platba, platba na základe ktorej získava platiaci možnosť využiť nejakú
službu.
Zo žiadneho ustanovenia regulujúceho spotrebiteľské právne vzťahy a ani z tvrdení navrhovateľa pritom

nevyplýva, kedy by spotrebiteľ nemohol za zakúpenú službu platiť vopred. Aj v prípade dohody ide o
rovnakú službu ako je napr. objednanie a ich nevyužívanie resp. využívanie len niektorých z nich, atď. To
zodpovedá aj konceptu a podstate ochrany spotrebiteľa - vytvoriť možnosť na uplatnenie svojich práv a
nezhoršovať si postavenie oproti zákonu. Žiadny zákon neupravuje právo na odklad splatnosti splátok.
V tejto súvislosti podporne poukázal na obdobnú skutkovú a právnu situáciu, akú posudzoval Najvyšší

súd Českej republiky vo veci pod sp. zn. 33Cdo 1956/2007 (v danom prípade išlo o tvrdenie, že
spotrebiteľ uhradí cenu darčekového poukazu, ale ktorý keď nevyužije, tak nemá nárok na vrátenie ceny
daného poukazu. V prípade tohto súdneho konania ide o tvrdenie žalobcu, že si kúpil službu, ešte ju
nevyužil a už za ňu zaplatil. Čiže oba prípady majú spoločné - kúpa služby, zaplatenie pri jej zakúpení
a pred využitím získaného práva. Najvyšší súd ČR v danej veci uvádza posúdenie, ktorého použitie je v

tejto veci viac ako priliehavé, a to: „Je výhradne na kupujúcom darčekového certifikátu (spotrebiteľovi),
ako s ním naloží. Nikoho totiž nemožno nútiť, aby zakúpenú vec skonzumoval.“
A následne uvádza: „Je naviac v možnostiach spotrebiteľa, aby zabránil situácii, ktorá by znamenala
výhodu pre žalovanú ako dodávateľa, a to jednoducho tým, že kupón pri nákupe tovaru vdojednanej dobe uplatní, prípadne zabezpečí jeho uplatnenie osobou, ktorá kupón (darčekový
certifikát) postúpil (daroval). Ide pritom o aktivitu, ktorú možno po spotrebiteľovi spravodlivo
požadovať. Zmyslom ustanovení § 55 a § 56 Občianskeho zákonníka je síce ochrániť spotrebiteľa,

avšak iba pred podmienkami neprimeranými (unfair terms) v spotrebiteľských zmluvách. Ak môže
spotrebiteľ elementárnym spôsobom zabrániť tomu, aby došlo k porušeniu rovnováhy práv účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy, nemožno mať dojednané podmienky za také, ktoré by ho neprimerane
diskriminovali.
Žiadny predajca (dodávateľ) nemá možnosť ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa, či zakúpenú službu

využije alebo nie.
Dôvodom tvrdení žalobcu, na základe ktorých uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je,
že ním uzavretá zmluva o revolvingovom úvere číslo 8300048540 neobsahuje predpísané náležitosti.
K tvrdeniu o chýbajúcom údaji o termíne konečnej splatnosti úveru žalovaný uviedol, že zmluva o
revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa na jej lícnej strane listiny, a tiež na
rubovej strane tej istej listiny. Zároveň obsah zmluvy tvoria aj zmluvné dojednania, ktoré v zmysle článku

13. sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
Ustanovenia Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmluvy majú v zásade dispozitívnu povahu, čo
vyplýva zo základnej zásady civilného práva - zmluvnej slobody. Tento princíp okrem iného znamená aj
to, že zmluvné strany vzájomným prejavom vôle môžu určiť, čo obsah zmluvného vzťahu má a nemá
tvoriť, ako má byť vyjadrený, atď. aj podľa právnej praxe „Celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak

jednota viacerých listín je spoznateľná z obsahu právneho úkonu a ak spolunáležitosť jednotlivých listín
je nesporná. Pevné spojenie listín napr. zošitím alebo zviazaním nie je v takom prípade potrebné. Na
celistvosť listiny možno usudzovať z priebežného číslovania strán alebo z číslovania ustanovení zmluvy,
vzájomných odvolávok, obsahovej súvislosti textu, jednotnej formy písma alebo z iného označenia, ak
je tým vylúčená ďalšia manipulácia s textom.

V zmysle uvedeného teda Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie
akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru) ale je súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle ustanovenia článku 7, ods. 7.1 zmluvných dojednaní
predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda dané
oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania.

Na podporu uvádzaného poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. 13Co/l
11/2014 - 166, ktorý ohľadne významu oznámenia veriteľa ako súčasti zmluvy súd uviedol: V zmysle
čl.7 zmluvných dojednaní (č.1.138) predstavuje zároveň toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Podľa vôle zmluvných strán teda toto oznámenie tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi jej účastníkmi.
Zustanoveniačlánku4.,ods.4.5.zmluvnýchdojednanívyplýva,žeÚverjepokaždomrevolvingusplatný

podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude Dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej
splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti
úveru.
Údaj o dni splatnosti poslednej splátky vyplýva pritom nielen zo spomenutého splátkového kalendára,
ale aj z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi (ktoré bolo súdu predložené spolu so zmluvou

a ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť, viď čl.7,. ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní.
Zmluva teda údaj o termíne konečnej splatnosti úveru obsahuje, a je splnená požiadavka podľa § 9 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“).
Aj podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. 13Co/l 11/2014 - 166, sa ohľadne údaju o
konečnej splatnosti úveru uvádza V zmysle čl.7 zmluvných dojednaní (č.1.138) predstavuje zároveň toto

oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda toto oznámenie tvorí súčasť
zmluvy uzavretej medzi jej účastníkmi, Vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti je logické, Že exaktný
údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky.
b) K tvrdeniu o chýbajúcom údaji nocte, výšky a termínov splatnosti splátok
Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia,
Pri výklade označeného zákonného ustanovenia je podstatné, že ide o ustanovenie predstavujúce

implementáciu ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/TES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22. 5. 2008).
Povinnosť prihliadať na nepriamy účinok uvedenej smernice ie výslovne formulovaná v jej článku
22 odstavec 1. podľa ktorého Keďže táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia, členskéštáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od
ustanovení tejto smernice.
Predmetná smernica má v rámci únijného práva povahu plnej harmonizácie. Členské štáty preto nie

sú oprávnené či už legislatívne (v podobe prijímania právnych noriem) alebo aplikačne (v podobe
rozhodovania svojich orgánov) prijímať odchylné ustanovenia. Výslovne to vyplýva z už spomenutého
článku 22 smernice. Tento článok tak predstavuje obmedzenie nielen pre štát ako tvorcu právnej úpravy
(prostredníctvom príslušných orgánov), ale aj z hľadiska výkladu a aplikácie právnej normy. Ani pri
vytváraní právnej normy, a ani pri jej aplikácii nie je možné a prípustné jej porušenie (či už neprevzatí

niektorej požiadavky zo smernice, ale ani jej rozšírenie spočívajúce vo formulovaní nových požiadaviek).
Podľa článku 10, ods. 1 písm. h) spomenutej smernice má zmluva obsahovať výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.
Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom
úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace

jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe v každom prípade. Rozdielne uvádzanie výšky istiny, úroku
či iných poplatkov by bolo na mieste len vtedy, ak by sa tieto položky mali uhrádzať v rôznych termínoch,
v rôznych počtoch a pod.
Význam osobitného rozpisovania jednotlivých položiek spočíva resp. súvisí s otázkou plnenia záväzku.
Ak sa jednou splátkou uhrádza aj istina a úrok, potom záväzok je splnený pripísaním sumy úhrady na

účetVeriteľa.Akbyuskutočnenáúhradanepostačovalanaichúplnésplatenie(tedacelejsplátky),potom
v zmysle zákonného pravidla sa platba použije najskôr na úhradu istiny a následne na úrok. To znamená,
že v prípade ak sa splátkou uhrádza aj istina a úrok nemá rozlišovanie danej splátky na časť istina a časť
úrok žiadny reálny a praktický význam. V prípadoch, kedy sa istina a úroky uhrádzajú samostatne (teda
v iných termínoch splatnosti, s iným počtom splátok) ale by také rozlišovanie význam malo, z hľadiska

spomenutej informovanosti spotrebiteľa a to práve s ohľadom na okamih splnenia záväzkov. Zmluva
uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok.
Na základe vyššie uvedených skutočností tvrdí, že je nesprávne dospieť k záveru o tom, že uzavretá
zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje zákonom predpísané náležitosti.
Na podporu uvádzaného poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. 13Co/

l 11/2014 - 166, ktorý ohľadne rozpisovania splátky (t.j. náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z.z.) uviedol : „ V súvislosti s touto argumentáciou súdu prvého stupňa odvolací súd
uzatvára, že zákon o spotrebiteľských úveroch, účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere
nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriacich 1 splátku uvedené jednotlivo popri
sebe. Táto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istiny, úroky alebo

poplatky uvádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a pod. O takýto prípad medzi
účastníkmi nejde, iba platí už vyššie označený splátkový kalendár, v ktorom je uvedený počet splátok,
dátum ich splatnosti a výška tej- ktorej splátky. Taktiež predmetná zmluva obsahuje výšku splátky, termín
jej splatnosti ako aj počet splátok. “
V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/15 vo veci Home Credit

Slovakia, a.s. proti Klára Biróová, kde SD EÚ rozhodol takto :
1. Článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm.
m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že:
- zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti

uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom
nosiči,
- nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že
zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť
podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky

náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice.
Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.
2. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o

úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme
amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto
ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto
povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.3. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov

a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku.
Z uvedeného vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí byť vyhotovená len ako jediný
dokument, môže byť tvorená aj zmluvnými dojednaniami, resp. oznámením veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi. Ďalej zmluva nemusí obsahovať presný rozpis splátok a konkrétny dátum splatnosti každej

splátky a ani nemusí spresňovať aká časť splátky bude započítaná na istinu, t.j. ani na splatenie
úrokov. Zároveň SD EÚ uvádza, že členské štáty vo svojej vnútroštátnej úprave nemôžu stanoviť takúto
povinnosť.
Čo sa týka právnej úpravy otázky, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov SD EÚ
jednoznačne uviedol, že ak zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti táto sa bude považovať za
bezúročnú a bez poplatkov len vtedy ak ide o okolnosť (náležitosť), ktorej neuvedenie môže spochybniť

možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Rozsah záväzku spotrebiteľa možno posúdiť s
výšky úveru, a celkovej čiastky, ktorú je spotrebiteľ povinný uhradiť v súvislosti s poskytnutým úverom.
Možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku však neovplyvňuje výška, počet a termín splatnosti
splátok a doba trvania zmluvy.
Výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., ako to prezentuje žalobca, predstavuje

v podstate požiadavku, aby sa v Zmluve o úvere uvádzala amortizačná tabuľka. Tou je (§ 9 ods.5
ZoSÚ) tabuľka, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane
rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby
spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady“.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením listinných dôkazov a to: fotokópia
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere,
rozsudok Okresného súdu Prešov vo veci 9C/140/2013, rozsudok vo veci Krajského súdu v Prešove
vo veci 7Co/307/2014, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 27.8.2012, karta klienta,

potvrdenie o zrealizovaní transakcie, vyjadrenie žalovaného z 25.11.2016 a zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca je spotrebiteľ.

5. Žalovaný je vedený v Obchodnom registri Bratislava I, v oddieli Sa, vo vložke č. 341/B, s dátumom

zápisu 1.4.1992 v predmete činnosti o.i. poskytovanie úverov.

6. Dňa 22.8.2012 bola žalobcom vypísaná formulárová žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/
Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300048540 s uvedenými údajmi v bode 5. Údaje o požadovanom
revolvingovom úvere v eur:

„Dlžník žiada spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. o poskytnutie úveru za nasledujúcich
podmienok: Poskytnutá čiastka úveru úverový limit 380 eur. Splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť -
deň v mesiaci) 42/12. Mesačná splátka (vrátane úrokov) 20,90 eura. Celková čiastka, ktorú musí Dlžník
zaplatiť za celú dobu čerpania úveru 877,80 eura. Predpokladaná RPMN za úver v % 70,04 %, ročná
úroková sadzba úveru v % 70,04. Priemerná RPMN za úver v % 45,60, poskytnutá čiastka revolvingu

205,66, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí Dlžník zaplatiť (t.j. revolving - úroky za celú dobu
čerpania revolvingu) 501,60 eura, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu v % 63,34,
ročná úroková sadzba revolvingu v % 76,22.
Dňa 27.8. 2012 bola žalovaným vypísaná formulárová žiadosť pod bodom 6.
Údaje o schválenom revolvingovom úvere:

Poskytnutá čiastka úveru/úverový limit 390, splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci):
42/12, mesačná splátka (vrátane úrokov) 20,90, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver +
úroky za celú dobu čerpania úveru) 877,80, RPMN za úver (v %) 67,15, ročná úroková sadzba úveru (v
%) 70,04, priemerná RPMN za úver (v %) 45,60, poskytnutá čiastka revolvingu 205,66, celková čiastka
pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu): 501,60,

predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (v %) 60,52, ročná úroková sadzba revolvingu (v
%) 76,22, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania (v %) 8,75
a takýmto spôsobom uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300048540.7. Listom zo dňa 27.8.2012 žalovaný oznámil žalobcovi Schválenie žiadosti o schválení úveru -
potvrdzujúci list, v ktorom uvádza, že jeho žiadosť o schválenie úveru bola schválená, čím došlo k
uzavretiu zmluvy. Zároveň potvrdil, že schválená výška úveru je 390 eur, splatnosť úveru: 43 mesiacov,

výška mesačnej splátky úveru: 20,90 eura, dátum splatnosti prvej splátky úveru: 12.10.2012, dátum
splatnosti poslednej splátky úveru: 12.3.2016, periodicita splácania úveru: mesačná, dátum splatnosti
splátky v priebehu periódy splácania: 12, celková výška úveru: 390 eura, RPMN úveru: 67,15 %,
priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania Zmluvy o RÚ: 45,60%, schválená výška revolvingu:
234,70 eura, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu: 234,70 eura, výška mesačnej

splátky úveru po vykonaní revolvingu: 20,90 %, RPMN po vykonaní revolvingu (predpokladaná výška)
60,52 %, úverový limit 390 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úveru + úroky za celú
dobu čerpania úveru) 877,80 eura, odplata za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1 písm a) Dohody
o poskytnutí služby: 55,90 eura, ročná úroková sadzba úveru 70,04 %, celková čiastka, ktorú musí
dlžník zaplatiť pri každom revolvingu (t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 501,60 %,
ročná úroková sadzba revolvingu: 76,22 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania: 8,75 %, dátum

nadobudnutia platnosti Zmluvy o RÚ 27.8.2012, dátum nadobudnutia účinnosti zmluvy o RÚ: 27.8.2012.

8. Je nesporné, že 28.8.2012 vyplatil žalovaný žalobcovi na túto zmluvu sumu 334,10 eura a dňa
17.9.2014 sumu 176,62 eura celkom 510,72 eura.

9. Podľa článku 8 bod 8.1 tejto formulárovej Zmluvy:
Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť
a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi
Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za

poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 55,90 eura a b)
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 29,04 eura
v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného
uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne
oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto

Dohody o poskytnutí služby.

10. Podľa článku 8 bod 8.4 tejto formulárovej Zmluvy:
Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti úveru, je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí
služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči

Veriteľovinaposkytnutieschválenejvýškyúverupodľačlánku2.3.ZmluvnýchdojednaníŽiadosti/Zmluvy
oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1 písm. a) tejto Dohody o
poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku
2.3 Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu
je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných

pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa
článku 4.1 Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie
odplaty podľa ods. 8.1 písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku
dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3 Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy.

11. Podľa karty klienta od 12.10.2012 do 12.5.2015 uhradil žalobca 28 x 20,90 eura a 1 x 4,34 eura.,
spolu 589,54 eura.

12. Podľa prehľadu o výške priemerných úrokových mier Národnej banky Slovenska u nových
obchodov, domácnosti, spotrebiteľské úvery, z ktorých sa zisťuje, že v auguste 2012 nových úverov

spotrebiteľských, je výška priemernej úrokovej sadzby úveru do 1 roka bola 8,37 %, od 1 - 5 rokov 12,12
% a nad 5 rokov 13,52 %.

13. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že „čo sa týka tejto zmluvy uzavretej 27.8.2012, bol v tom čase 3 roky
na dôchodku a s príjmom okolo 790 eur čistého. Keďže aj manželka je dôchodkyňa, pričom od roku 2014

sa lieči na Alzheimerovu chorobu, a chceli ísť na pravidelnú dovolenku na Moravu k jeho sestre a nemali
finančné prostriedky, aby si zamenili eura za české koruny, zašiel do pobočky žalovanej spoločnosti s
tým, že by potreboval okolo 500 eur. Tam s ním jednala neznáma pani, ktorej povedal, čo vlastne chce.
Výsledok toho bol, že mu bolo povedané, že mu môžu poskytnúť najviac 390 eur. Nerozumie, čo je torevolving a nič ohľadom toho mu vysvetlené nebolo. Čo sa týka úrokovej sadzby, ani táto mu nebola
vysvetlená. V podstate len tá pani mu dávala podpisovať papiere a brala ich podpísané od neho. Keďže
nevidí na blízko a nosí okuliare, aby mohol čítať, nemal so sebou okuliare a nevedel si vôbec tieto veci

prečítať a navyše boli tak drobnými písmenkami a tak boli napísané, že skutočne tomu neporozumel.
Po tom, čo podpísal túto zmluvu, prišla mu na účet suma ale len 334.10 eura a až potom mu prišla
suma 176,62 eura. Splácal predmetnú pôžičku až do roku 2015“.

14. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

15. Predmetom konania sú nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je potrebné na uvedenú
právnu vec aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ZoSÚ), ako aj ustanovenia §§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka (OZ) poskytujúce ochranu spotrebiteľovi pri uzavretí spotrebiteľských zmlúv, pričom súd
poukazuje na to, že podľa Občianskeho zákonníka súd posudzuje všetky nároky vyplývajúce z uzavretej

zmluvy.

16. Súd poukazuje na ustálenú prax súdov vo vzťahu k určeniu neplatnosti týchto zmluvných dojednaní
v obdobných zmluvách uzatváraných žalovaným.

17. Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

19. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. V prejednávanej veci súd považuje za neprijateľné podmienky uvedené v zmluve pod bodom 8
nazvanom Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v odsekoch

8.1. a 8.4.

21. Súd tieto považuje za neprijateľné nie v samotnom predmete tohto dojednania a jeho cene, ale
v okolnostiach aplikácie tohto ustanovenia. Je zrejmé, že táto zmluvná podmienka platí aj v prípade,
ak počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany dlžníka k požiadavke o vykonanie odkladu maximálne

3 akýchkoľvek splátok úveru. To znamená, že v konečnom dôsledku môže nastať situácia, že dlžník
poskytneplneniebeztoho,abyobdržalzatoprotiplnenie.Súdpovažujezasamozrejmé,ževspoločnosti
založenej na trhovej ekonomike je vyžadovanie plnenia bez reálneho poskytnutia protiplnenia minimálne
rozporné s dobrými mravmi, pretože svojím spôsobom ide o poskytnutie daru zo strany dlžníka -
spotrebiteľa, s ktorým tento nepočíta a nebyť úverovej zmluvy, takáto vec by ho určite ani nenapadla.

22. Súd poukazuje v tejto veci na zdôvodnenie rozsudku Okresného súdu Prešov vo veci 9C 140/2013
podľa ktorého, „takúto dohodu o poskytnutí služby napriek tvrdeniu žalovaného, že jej podpisom nie
je podmienený podpis úverovej zmluvy, považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku sofistikovane
umiestnenú do zmluvy samotnej (súd však zastáva názor, že toto zmluvné dojednanie by bolo kryté

aj len podpisom za bodom 13, pretože ak by tomu tak nebolo, tak potom nie je zrejmé, ktoré body
žiadosti/zmluvy sú vlastne podpisom dlžníka kryté, keďže toto zmluvné dojednanie nemá samostatné
číselné radenie ale je radené v kontexte cele žiadosti/zmluvy). Ide podľa názoru súdu o nekalú obchodnú
podmienku, ktorej cieľom nie je nič iné ako znížiť sumu úveru vyplácanú dlžníkovi nachádzaním spôsobu
neoprávneného obohacovania sa spôsobom navonok neutrálnym. Takýto postup súd v žiadnom prípade

s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany nemôže aprobovať. Túto podmienku by
súd aproboval v prípade, ak by platba za odklad splátok mala prebehnúť až potom, ako k samotnému
odkladu splátok dôjde. V takomto prípade by bola naplnená premisa, že za plnenie spotrebiteľa, teda
dlžníka, bolo reálne poskytnuté plnenie veriteľa, teda dodávateľa.Neobstojí ani prípadná námietka, že navrhovateľom zmluvy ako takej je spotrebiteľ. Napriek tomu, že
spotrebiteľ túto predpripravenú zmluvu vrátane všeobecných obchodných podmienok podpisuje ako
prvý, nemožno ho mať za navrhovateľa v klasickom zmysle, pretože návrh zmluvy žiadnym spôsobom

nepripravil a nemohol do neho dokonca ani žiadnym spôsobom zasiahnuť. Existuje totižto rozdiel vo
faktickej moci účastníkov vzťahu zmluvného vzťahu - napr. práve pri uzavretí zmluvy podľa všeobecných
obchodných podmienok, ktoré cestou privátneho zákonodarstva menia via facti zákonné dispozitívne
právo. Znamená to, že spotrebiteľ je tlačený do pozície oferenta vo vzťahu k tomu, kto tento návrh (pre
spotrebiteľa takmer vždy v niečom nevýhodný) pripravil.

Súd teda uzatvára, že zmluvná podmienka, ktorá môže reálne viesť (paradoxne u riadne platiaceho
dlžníka - spotrebiteľa) k tomu, že spotrebiteľ poskytne dodávateľovi plnenie bez reálneho protiplnenia
spôsobuje značnú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá nie je vyrovnaná žiadnym
benefitom pre spotrebiteľa“.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa ustálenej praxe súdov / napr. nález Ústavného súdu ČR zo 7.mája 2009, sp.zn. I. ÚS
523/2007, uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV.ÚS 55/2011-19, rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 26.apríla 2012, sp.zn. 5Cdo 26/2011/ dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú

v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku.
Je pravidlom, že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez
ohľadu na to, či bol prípadne výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy., pričom
v spotrebiteľskej zmluve vždy je spotrebiteľ považovaný za slabšiu stranu. Neprimeranou, a preto
odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe

dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

25. Súd poukazuje v tejto súvislosti aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.6.2016
č.k. 17Co/107/2016, podľa ktorého „úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej

kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov
nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti
v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie
je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej
klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom

je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom
najvyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100%
oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri

porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za
užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym
predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená.

Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny
úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Ak dodávateľ
predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka , tak sa dostáva do
rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39, § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ).
Pokiaľ ide o možnosť moderácie výšky úrokov, odvolací súd v tomto smere poukazuje na článok 6 ods. 1
smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“).

Z uvedeného článku vyplýva, že vnútroštátne súdy sú povinné iba neuplatniť nekalú podmienku, aby
nebola záväzná pre spotrebiteľa, nemôžu však zmeniť jej obsah. Pokiaľ by vnútroštátny súd mohol
meniť obsah nekalých podmienok, ktoré sú uvedené v takýchto zmluvách, mohlo by sa tým ohroziť
splnenie dlhodobého cieľa uvedeného v článku 7 smernice. Táto možnosť by totiž mohla prispieť kodstráneniu odstrašujúceho účinku pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúceho v tom, že sa takéto
nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia, keďže predajcovia alebo dodávatelia by
sa totiž mohli pokúšať dotknuté podmienky používať, pretože by vedeli, že aj keby bolo rozhodnuté o ich

neplatnosti, mohol by vnútroštátny súd zmeniť zmluvu v potrebnom rozsahu, a tak by ich záujmy ostali
zabezpečené. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 nemožno chápať
tak,ževnútroštátnemusúduvprípade,žezistíexistenciunekalejpodmienkyvzmluveuzatvorenejmedzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, umožňuje zmeniť obsah uvedenej podmienky namiesto
toho, aby ju voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnil (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-618/10 Banco

Espanol de Crédito SA proti Joaquínovi Calderónovi Caminovi, bod 65, 69, 71).
Nariadenie vlády č. 238/2008 Z. z. a ani
žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane vysoké úroky,
ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu dobrých
mravov zo strany súdu. Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s
rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu

zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v
roku 1967 rozhodnutím z 1.4.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18%
a sadzbu 26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom“.

26. Súd preto považuje aj samotný úver za jednoznačne úžerný a v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný

je povinný z takéhoto úveru vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré spočíva v rozdiele medzi sumou
žalobcom od žalovaného prijatou a sumou žalovaným uhradenou, ktorej výška nie sporná.

27. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Keďže žalobca vyzval žalovaného na vydanie tohto obohatenia v žalobe, ktorá mu bola doručená
2.3.2016, dostal sa tento do omeškania s jeho vydaním v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka

dňom 3.8.2016, pričom výška úrokov z omeškania predstavovala 8,05 % ročne.

29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP, podľa ktorých
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Aksúdrozhoduječiastočnýmrozsudkomalebomedzitýmnymrozsudkom,môžerozhodnúť,žeotrovách

konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch
alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

30. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu súd voči žalovanému nárok na 100% náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).