Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 15P/366/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115232794
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115232794.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:

J. J., nar. XX.XX.XXXX,

bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina,
pracovisko Bytča, dieťa rodičov - matka F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XX a otec V. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, W., o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Mal. J., nar. XX.XX.XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. J. sumou 50 € mesačne od 1.11.2015 do 31.8.2017
a sumou 60 € mesačne od 1.9.2017, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám
matky.

III. Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.11.2015 do
31.12.2017 v sume 300 € do 3 mesiacov od doručenia rozsudku.

IV. Konanie o určenie výživného od 4.10.2013 do 31.10.2015 z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1) Návrhom doručeným súdu dňa 12.11.2015 matka žiadala o úpravu rodičovských práv a povinností k
mal. dieťaťu s tým, že s otcom maloletej nežijú v spoločnej domácnosti. Dňa 4.10.2013 jej otec oznámil,
že odchádza za prácou do Nemecka, od uvedeného obdobia ju nekontaktoval, na dcéru výživné neplatí.
Výživné žiadala určiť spätne od 4.10.2013.

2) Otec sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 03.08.2016, v ktorom uviedol, že od jeho
odchodu zo spoločnej domácnosti je v kontakte s matkou a pravidelne prispieval na výživu dcéry. Od

februára 2016 je nezamestnaný a preto prispieva na výživu maloletej podľa svojich možností. Navrhol
výživné vo výške 70 € ako platí aj na syna.

3) Podaním doručeným súdu dňa 15.12.2016, zobrala matka návrh v časti spätného výživného späť a
žiadala určiť len výživné od podania návrhu.

4) Na pojednávanie nariadené v tejto veci na deň 28.11.2017 sa nedostavili otec a matka, ktorí svoju

neprítomnosťneospravedlnili,aninepožiadalioodročeniepojednávania.Prinariadenípredchádzajúcich
pojednávaní sa matka ospravedlnila z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti. Za splnenia podmienok
podľa ust. § 31 CMP, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní, súd konal a
rozhodol v neprítomnosti otca a matky.5) Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa najmä príjmov
a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:

6) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich
výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.

7) Podľa § 36 ods. 1, veta prvá, druhá a štvrtá ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu

sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

8) Podľa § 24 ods. 3 a 4 ZR - rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri

rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov

a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.
9) Podľa § 62 ZR, ods. 1 - 5
- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.

- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť.

10) Podľa § 65 ods. 1,2 ZR, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia
spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

11) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

12) Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia mal. dieťaťa nie sú manželia, nežijú v
spoločnej domácnosti. Tým sú splnené podmienky pre to, aby boli upravované rodičovské práva a
povinnosti k mal. dieťaťu.

13) Vo vzťahu k osobnej starostlivosti o mal. dieťa je nepochybné, že výchovu maloletej zabezpečuje
výlučne matka, v ktorej starostlivosti neboli zistené nedostatky, preto súd mal. Lindu zveril do jej osobnej
starostlivosti. Otec výhrady k zvereniu maloletej do osobnej starostlivosti matky nemal.

Úprava výživného na mal. dieťa

14) Súd v prvom rade zdôrazňuje, že za najdôležitejší parameter pre určenie výživného považuje
bežný príjem a majetkové pomery povinnej osoby s tým, že tento reálny stav konfrontuje s potenciálom
povinného rodiča. Výživné je totiž určené povinnému rodičovi na základe jeho možností a schopností.
Je síce zrejmé, že dieťa má zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, avšak samotná okolnosť, že rodič,ktorému je dieťa zverené, má vyšší životný štandard alebo vyšší príjem, neznamená, že to povinného
rodiča zbavuje zodpovednosti a znižuje rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Vyšší príjem môže byť (a
spravidla býva) totiž výsledkom lepšieho vzdelania, zvýšenej snahy pracovať alebo i pracovať na sebe

samom (viac pracovných aktivít a nadčasov, služobný postup na základe predchádzajúcich dobrých
výsledkov, neustále vzdelávanie a pod.). Preto by bolo nespravodlivé a demotivujúce, ak by snaha
a zvýšené úsilie jedného rodiča bola dôvodom na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti druhého
rodiča (najmä ak tento osobnú snahu nevyvíja). Okrem toho rodič, ktorému je dieťa zverené, sa o dieťa
aj osobne stará a zabezpečuje mu bytové potreby, čím si vyživovaciu povinnosť už plní naturálnym

spôsobom. V neposlednom rade je úplne bežné, že takýto rodič, ak má lepšie pomery, dieťaťu dopraje
vyšší štandard bez ohľadu na to, aké výživné druhý rodič platí. V našej spoločnosti dokonca deväťdesiat
percent rodičov je ochotných sa uskromniť, aby mohli splniť potreby svojich detí.

15) Uvedený názor platí aj naopak; ak rodič, ktorému je dieťa zverené, má nižší životný štandard,
neznamená to, že by životný štandard dieťaťa nemohol byť zlepšený práve z výživného povinného

rodiča, ktorému to pomery dovoľujú. Zároveň však výživné oprávneného dieťaťa nemá byť určené ani
použité na plnenie potrieb iných osôb, a to ani rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará; tento nemôže na
výživnom mal. dieťaťa parazitovať.

16) S poukazom na uvedené súd teda konštatuje, že pomery oprávneného rodiča, do rúk ktorého sa

výživné platí, sú pri určovaní vyživovacej povinnosti sekundárne a nie je potrebné ich dokazovať v
takom rozsahu ako príjem a majetkové pomery rodiča povinného na platenie výživného. Súd preto pri
rodičoch, ktorí sa o deti starajú, zisťuje len ich bežný príjem a základné majetkové pomery, či majú ďalšie
vyživovacie povinnosti, avšak podrobné dokazovanie už ďalej nevykonáva.

17) Ďalším parametrom pre určenie výživného, ktorý súd pri určovaní výživného skúma, sú potreby
mal. dieťaťa. V tejto súvislosti súd vyslovuje názor, že v rámci dokazovania považuje za hospodárne
a účelné skúmať len tú okolnosť, či ide o dieťa v štandardnej sociálnej skupine alebo naopak, či dieťa
pochádzaz nadštandardnejsociálnejvrstvyalebožijevchudobnýchpomeroch(subštandard).Uvedené
súd vyhodnotí podľa pomerov zistených u rodičov. Súd nepovažuje za hospodárne, účelné ani potrebné

dokazovať výdavky mal. dieťaťa nad uvedený rozsah, nakoľko presnosť dokazovania je i tak relatívna,
a to z nasledovných dôvodov:

18) Na základe vlastnej praxe súd zistil, že aj keď každé dieťa je iné a má iné potreby, vo všeobecnosti sú
jeho potreby - v určitom veku a v sociálnej skupine - v celkovom vyčíslení približne rovnaké, rozdiely sú

častolenvjednotlivýchpoložkách.Výnimkutvoriasituácie,akmal.dieťamávýraznezhoršenýzdravotný
stav, prípadne, ak je veľmi talentované a venuje sa nejakej nákladnej športovej či umeleckej činnosti; v
takom prípade je nutné podrobnejšie skúmanie, ktoré výdavky sú nevyhnutné na vynaloženie, prípadne
zodpovedať otázku, či si dieťa vzhľadom na pomery rodičov môže takúto nákladnú činnosť dovoliť. V
ostatných prípadoch pokiaľ niektoré dieťa má napr. vyššie nároky na stravu, je možné uvedený zvýšený

náklad kompenzovať zníženými výdavkami na iné položky, ako sú napr. ošatenie, záujmy, kultúra a
podobne. Veľmi veľa detí má dnes oslabenú imunitu, trpí alergiami, takže ide už o bežný zdravotný stav.
Ďalšie výdavky na zdravotnú starostlivosť variujú, či už je to zubný strojček, okuliare, a pod., a aj v týchto
prípadoch je nutné potreby dieťaťa uhradiť len v primeranej výške, podľa pomerov rodičov. Podobne
je tomu pri záujmovej, vzdelávacej a rekreačnej činnosti. V konečnom dôsledku aj oprávnené potreby

dieťaťa môžu byť uspokojené len do takej miery a v takej kvalite, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov,
tie isté potreby dieťaťa môžu byť uspokojované v rôznych štandardoch (tričko sa dá kúpiť za 5 €, ale aj za
50 €), aj v niektorých prípadoch sa môže stať, ak nejde o nevyhnutnú potrebu, že sa neuspokojí vôbec.

19) V poslednom období sa tak dokazovanie pri určení výživného začína podobať podrobnej

vyšetrovacej činnosti závažného trestného činu. Súd je v rámci svojej praxe konfrontovaný s
predkladaním dôkazov (pokladničných dokladov) už aj o tých najbežnejších potrebách dieťaťa ako je
strava, ošatenie, hygiena. Relevantnosť týchto dôkazov je limitovaná tým, že nedokazujú samy osebe,
či boli použité priamo na potreby mal. dieťaťa a neboli povedzme použité pre iného člena domácnosti.
Rovnakoječastomožnénamietaťichúčelnosťaprimeranosť;akživotnejúrovnidieťaťanezodpovedajú,

súd ich i tak nemôže akceptovať. Často sa tiež stáva, že povinný rodič pred skončením konania alebo
rozhodnutím vo veci platí len nevyhnutné výživné, alebo dokonca neplatí výživné vôbec, a teda druhý
rodič môže plniť potreby maloletého dieťaťa len v obmedzenom rozsahu, teda nie v takej miere, ktorá
zodpovedá oprávneným potrebám dieťaťa. V takých prípadoch teda rodič veci zakúpi, avšak reálnenemôže preukázať vyššie výdavky, pretože ich nedokázal vynaložiť; ak by len na takomto základe bolo
určené výživné súdom, bolo by to nespravodlivé tak voči rodičovi, ktorý supluje vyživovaciu povinnosť
druhého rodiča, ako aj voči dieťaťu samotnému. Súd teda nemôže určovať výživné len na základe

predloženýchdôkazov,musívychádzaťzvlastnejpraxeasvojeúvahyooprávnenýchvýdavkochdieťaťa
korigovať tak, aby zodpovedali sociálnym pomerom účastníkov konania.

20) Súd má za to, že podrobné skúmanie nezodpovedá účelovému výkladu ustanovení § 62
Zákona o rodine, ktoré ohľadne potrieb mal. dieťaťa ustanovuje len to, že dieťa sa má právo podieľať

na životnej úrovni rodičov. Preto ohľadne výdavkov dieťaťa súd považuje za hospodárne a účelné
vykonávať dokazovanie len do takej miery, či sa životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov výrazne vymyká
zo všeobecného priemeru spoločnosti alebo nie.

21)Súdtiežpoukazujenainústránkuveci,ktorásatýkasituácienasúdochavspoločnostivšeobecne.V
súčasnosti vládne spoločenský trend, že sa mimo manželstva rodí jedna tretina všetkých novorodencov

a každé druhé manželstvo sa rozvádza. Tým pádom sa rozhodnutie o úprave rodičovských práv
a povinností začína týkať štatisticky takého významného počtu mal. detí, že je nutné prijať určitý
úzus a štandard pri určovaní výživného z hľadiska rozhodovacej činnosti tak, aby neboli príliš veľké
rozhodovacie odlišnosti od sudcu k sudcovi a zároveň, aby pri takom počte vecí na rozhodnutie
konanie netrvalo neprimerane dlho. Je zrejmé, že podrobné dokazovanie zbytočne predlžuje konanie

a s ohľadom na už vyššie uvedené, výsledky dokazovania nemusia zodpovedať reálnemu stavu,
potrebám detí. Súčasne súd je názoru, že základným pilierom spravodlivosti je predvídanie práva
(súdneho rozhodnutia), a preto za podobných okolností by výživné malo byť určené rovnako. Bohužiaľ
zákonodarca na uvedené spoločenskú potrebu zatiaľ nereflektoval a všeobecnú normu v tomto smere
nevydal, ako je to napr. pri živnostníkoch, ktorí sú nad určitý príjem a podľa jeho výšky (bez ohľadu na

zisk) povinní platiť odvody do sociálnych fondov. Preto aj vo veci konajúca sudkyňa pristúpila k určovaniu
výživného v podstate tabuľkovým systémom, podľa príjmu povinného rodiča, počtu vyživovacích
povinností; ide o základné činitele ovplyvňujúce výšku výživného. Ďalej súd prihliada ku skutočnosti, či
povinná osoba vlastní nehnuteľnosť na bývanie. Súd je totiž názoru, že je rozdiel medzi rodičom, ktorý
už vlastní nehnuteľnosť vhodnú na bývanie a ktorý súčasne nie je zaťažený úverom na jej obstaranie,

a rodičom, ktorý si na zabezpečenie bývania úver vziať musel. Takýto majetok vplýva na možnosti
povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť, keďže ho odbremeňuje od podstatného výdavku. Ide
teda tiež o podstatnú okolnosť.

22) V danej veci maloletá nedosahuje štandard priemernej sociálnej skupiny, nakoľko jej matka je

dlhodobo nezamestnaná a práceneschopná, nedosahuje príjem ani na úrovni životného minima a otec
je tiež evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a príjem si zabezpečuje len brigádnickou činnosťou
(resp. čiernou prácou). Maloletá J. bola v čase podania návrhu v celodennej starostlivosti matky, od
septembra 2016 nastúpila do materskej školy a od septembra 2017 je žiačkou 1. ročníka základnej
školy, jej zdravotný stav je dobrý, má teda len bežné výdavky. Tieto súd ustálil vo výške 50% nákladov

dieťaťa v štandardnej sociálnej skupine, ktoré podľa praxe súdu a verejných štatistík pre dieťa na prvom
stupni základnej školskej dochádzky dosahujú priemerne 200 € mesačne, teda vo výške 100 € mesačne.
Matka je nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny Žilina, pracovisko Bytča od 31.10.2013 do súčasnosti. Nepracuje, nakoľko je od 21.10.2015
práceneschopná, bez nároku na nemocenské dávky. Nie je poberateľkou náhradného výživného ani

pomoci v hmotnej núdzi. Poberá len prídavky na 3 deti. Okrem mal. J. má ešte dve vyživovacie
povinnosti, a to k mal. V. O., nar. XX.X.XXXX a k mal. V. O., nar. XX.X.XXXX. Matka spolu s mal. deťmi
býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve otca mal. J..

23) Otec je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny

Trebišov, pracovisko Streda nad Bodrogom od 26.10.2016 doteraz. V období od 06.02.2016 do
25.10.2016 bol dobrovoľne nezamestnaný, bez pracovného pomeru. Otec má ešte jednu vyživovaciu
povinnosť k mal. Q. J., nar. XX.XX.XXXX. V danom prípade súd vychádzal z potencionality jeho príjmu
a z domnienky, že otec má príjem, keďže jeho zdravotný stav je dobrý a matke prispieva na výživu
maloletej rôznymi sumami. Preto súd vychádzal z predpokladu, že pokiaľ by otec pracoval na území

Slovenskej republiky, mohol by dosahovať čistý príjem aspoň vo výške 550 € mesačne, čo predstavuje
priemerný príjem v spoločnosti.24) Následne súd určil výživné vo výške 50 € mesačne od 01.11.2015 do 31.08.2017 a vo výške 60 €
mesačne od 01.09.2017, uvedené sumy zohľadňuje skutočnosť, že osobnú starostlivosť o mal. dieťa
vykonáva len matka, otec však zabezpečuje bývanie pre matku, mal. J. aj jej dvoch súrodencov. Súd určil

výšku výživného diferencovane, nakoľko od 1.9.2017 maloletá začala plniť povinnú školskú dochádzku,
s čím súvisia aj zvýšené náklady známe súdu z bežnej praxe. Pri dvoch vyživovaných deťoch by rozsah
jeho vyživovacej povinnosti bol primeraný vo výške 25 % - 30 % z príjmu, zaokrúhlene 150 € mesačne,
teda okolo 75 € na dieťa. Na mal. Q. platí otec údajne výživné vo výške 70 €. Výživné v sume 50 €,
resp. 60 € na maloletú považuje súd za primerané, pretože na rozdiel od iných prípadov je to otec, kto

zabezpečujebývanienielenpremal.J.,aleajjejmatkuasúrodencov,čosúdmuselzohľadniť.Vzhľadom
na nemajetnosť matky a jej neschopnosť pracovať je vysoký predpoklad, že pokiaľ by jej nebol býval
otec bývanie poskytol, ocitla by sa zariadení núdzového bývania alebo absolútne bez domova.
25) Otec je povinný uvedené výživné uhrádzať do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje v
súlade s ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich
sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté

dieťa nenadobudne plnoletosť.

26) Podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti
splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak

súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

27) Výživné súd určil od počiatku mesiaca, v ktorom matka návrh podala, pričom nezistil okolnosti
hodné osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného. Za obdobie od 1.11.2015 do 31.8.2017 mal

otec hradiť 50 € mesačne (22 mesiacov x 50 € je 1100 €) a za obdobie od 1.9.2017 do 31.12.2017 po
60 € mesačne (4 mesiace x 60 € je 240 €), teda otec mal uhradiť sumu 1 340 €, pričom v rozhodnom
období na výživu maloletej prispieval rôznymi sumami od 20 € do 100 €, podľa listín predložených
účastníkmi do spisu spolu takto uhradil 1040 €. Celkový nedoplatok teda predstavuje sumu 300 €. Tento
nedoplatok súd uložil otcovi uhradiť do 3 mesiacov od doručenia rozsudku. Pre úplnosť súd dodáva, že

účastníci konania ani na priamu výzvu súdu nepredložili podklady o úhrade zročného výživného, preto
súd vychádzal len z listín a vyjadrení účastníkov zabezpečených do spisu, a vypočítaný nedoplatok ide
teda na zodpovednosť účastníkov.

28) Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),

navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je
návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti
zastaví.

29) Na základe dispozitívneho úkonu matky ako navrhovateľky disponovať s návrhom na začatie

konania, súd podľa ustanovenia § 29 CMP rozhodol o zastavení konania v časti určenia výživného od
4.10.2013 do 31.10.2015.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku
tohto konania

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
-vakomrozsahusarozhodnutienapáda;rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a

- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon
rozhodnutia.