Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. november 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/104/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213221889
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213221889.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a sudcov

JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: R. Q., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom I. XXX/XX, C., o zaplatenie 295,52 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 19.09.2016 č.k. 14C/497/2014-133 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia

sumy 295,52 eura s príslušenstvom titulom neuhradeného zostatku úveru zo zmluvy o v splátkovom
úvere, ktorú uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu 13.06.2006. Rozhodnutie právne odôvodnil
ustanovením § 497, § 499, § 502 ods. I Obchodného zákonníka, § 52 ods. I , § 879j, 53 ods. I -
písm. b), § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1 , § 2 písm. a) a b), ods. 1, 2 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom
úvere, § 524 ods. 1, 2, 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách v znení účinnom k 04.11.2009. Konštatoval, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške

1.367,59 eura, ktorý sa zaviazal vrátiť v mesačných splátkach po 36,94 eura v období od 20.07.2006 do
20.05.2011. Úroková sadzba bola ustálená výškou 17,7 % ročne a RPMN vo výške 9,77 %. Žalovaný do
dňa postúpenia pohľadávky dlhoval sumu 3046,54 eura, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny 2604,24
eura a úroku z omeškania 442,30 eura. V tomto konaní sa žalobca domáhal zaplatenia dlžnej sumy
zo zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaným
dňa 13.6.2006 v sume neuhradených splátok splatných v období od 20.10.2010 do 20.5.2011 vo výške
295,52 € s príslušenstvom. Súd konštatoval, že zmluva o splátkovom úvere je zároveň spotrebiteľskou

zmluvou, pretože pri jej uzatváraní žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl.), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka,
pretože tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný
zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu
na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia

o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka
a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). V posudzovanej veci súd prvej
inštancie rešpektujúc rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č.k. 8Co/282/2016-117 zo dňa 23.06.2016
dospel k záveru, že prioritne je potrebné zaoberať sa otázkou vecnej legitimácie strán sporu vtomto konaní. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného mal súd preukázanú, keďže ide o dlžníka zo
zmluvného vzťahu, plnenie ktorého je predmetom tohto konania. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného
žalobca preukázal predložením zmluvy o splátkovom úvere, plnenie ktorej je predmetom sporu. K

aktívnej legitimácii žalobcu súd uviedol, že v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách žalobcu v
tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie postupu v zmysle § 92 ods. 8 cit. zákona,
t. j., že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ pohľadávky písomne vyzval žalovaného na
úhradu dlhu a tento bol napriek výzve v omeškaní s jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych
dní, keďže splnenie tohto postupu je predpokladom postúpenia pohľadávky banky (resp. jej splatnej

časti) voči dlžníkovi na tretiu osobu. Nakoľko dodržanie tohto postupu zo strany právneho predchodcu
žalobcu preukázané nebolo súd uzavrel, že žalobca nepreukázal, že je na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 04.11.2009 právnym nástupcom spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. vo vzťahu
k pohľadávke zo zmluvy č. 02122309, uzatvorenej so žalovaným dňa 13.06.2006, preto medzi jeho
právnym predchodcom a žalobcom nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom
tohto konania. Zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách je ohľadom inštitútu postúpenia pohľadávky lex

specialis vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka (konkrétne § 524), a preto súd z dôvodu
nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní žalobu zamietol. O nároku na náhradu
trov konania (prvostupňového i odvolacieho) súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 396 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť, žalobe

vyhovieť a priznať mu náhradu trov celého konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci.
Poukázal na to že, v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení
pohľadávky, spolu s kópiu doručenky, preukazujúcu doručenie tejto písomnosti žalovanému, ktoré
bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd má
povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu

a platnosť zmluvy o postúpení.V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Krajských súdov v
Žiline a v Nitre. Ďalej uviedol, že ak by aj pripustil, že § 92 ods. 8 ZoB upravuje podmienky platnosti
postúpenia pohľadávky banky na inú osobu (čo ale ako je uvedené v bode d/, nepripúšťa), tak zo
znenia ust. § 92 ods. 8 nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť,
ktorá je už splatná. Zákonodarca rozlišuje 2 pojmy - peňažný záväzok ako celok a časť peňažného

záväzku. Ak sa v prvej vete súvetia použil pojem peňažný záväzok ako celok s tým, že zákonodarca
jednoznačne identifikoval súčasne aj pojem časť peňažného záväzku, je potom zrejmé, že ak v druhej
vete súvetia požije pojem z prvej vety súvetia, bude ho chápať v tom istom význame. Za správnosť
záveru o tom, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku možno tiež potvrdiť posúdením
druhejvetycitovanéhoustanovenia,ktoréuvádza,žetotoprávobankaalebopobočkazahraničnejbanky

nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej
banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet
všetkých omeškaní s plnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pokiaľ by predmetné ustanovenie upravovalo postúpenie len
časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, bolo by to v ňom výslovne uvedené. Uvedený

názor je zrejmý aj zo samotného znenie ustanovenia, inak by nebolo formulované v tom zmysle, že ak
je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, ale by bolo formulované tak,
že časť peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, môže byť predmetom postúpenia. Ak by
zákonodarca v predmetnom ustanovení mienil upraviť oprávnenie banky postúpiť na inú osobu len
peňažný záväzok, ktorý je už splatný a s ktorými je dlžník v omeškaní, potom by druhá veta § 92 ods.

8 ZoB bola v praxi neaplikovateľná a nadbytočná, nakoľko v prípade, ak by dlžník pred postúpením
pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva, banka
by už nemala čo postupovať (nakoľko predmet postúpenia bol dlžníkom uhradený ešte pred postúpením
a teda banka by ani nemala aké právo uplatňovať). V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského
súdu v Banskej Bystrici, v Žiline a v Trenčíne. Ďalej dôvodil tým, že v dôsledku omeškania dlžníka mu

vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Aj toto oprávnenie na neho prešlo
postúpením pohľadávky, nakoľko sa stal jej veriteľom. Postúpenie pohľadávky je základným právom
veriteľa v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka. Zospoplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh
už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinností dlžníkom
sa stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť však nemá žiaden vplyv na

výšku alebo existenciu dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenie jeho dlhu a závisí od vôle
veriteľa. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie
pohľadávky. Banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok vrátane jeho príslušenstva. Vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Zastávanázor, že ust. 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s jeho aktívnou legitimáciou ako postupníka pohľadávky.
Účelompredmetnéhoustanoveniajeúpravavýnimiekzbankovéhotajomstvaanehovoríopodmienkach
platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu

bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení
podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Poukázal na to, že sporná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a právny vzťah

založený zmluvami je občianskoprávnym vzťahom. Jeho základom je zákon číslo 258/2001 Z.z. O
spotrebiteľských úveroch platný v čase uzatvorenia zmluvy. K predčasnému zospoplatnenia záväzku
došlo konaním veriteľa a predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi
zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej sumy. Rozdiel stavu výhody
splátok a jednorazového zo- spoplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá
povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva

stav absencie požičanej istiny, za čo mu patrí úrok. Pri predčasnom zospoplatnení mu vzniká nárok na
jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu spoplatnenia úveru.
Ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky niet dôvodu, aby veriteľ
inkasoval úroky, pretože v opačnom prípade by bol založený nespravodlivý a ústavne nekomfortný stav,
kedy by spotrebiteľ bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinností a plnenia

veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú mu spotrebiteľ na vyzvanie vrátil. V tejto súvislosti poukázal
na výklad smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a regulácii
úverových vzťahov s cieľom docieliť vyváženú právnu úpravu v oblasti sankcií a tak zamedziť jednej z
foriem úžerných praktík v spotrebiteľských veciach.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, 362 ods.
1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383
CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), s verejným

vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver, preto
napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z., a ktorý nadobudol účinnosť
dňa 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky
konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 471 ods. 1 CSP, predbežné opatrenia nariadené predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.

8. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia

súdom prvej inštancie, obmedzuje sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení svojho rozhodnutia
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keď na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia aj s ohľadom na odvolacie dôvody žalobcu považuje za potrebné poukázať
na to,
- dôkazné bremeno o zákonnosti (platnosti) nadobudnutia vymáhanej pohľadávky v spore vždy zaťažuje

žalobcu,
- ak zmluva o úvere ako nesporne spotrebiteľská zmluva ex offo vyžaduje posúdenie z hľadiska
neexistencie neprijateľných zmluvných podmienok a dodržania ochrany (práv) spotrebiteľa, potom aj
právny úkon týkajúci sa postúpenia z nej vyplývajúcej pohľadávky, a teda aj aktívnej vecnej legitimáciežalobcu, je potrebné z rovnakých hľadísk posúdiť, teda je neprípustné uspokojiť sa len s tým, že
postúpenie bolo spotrebiteľovi oznámené,
- na charakter pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy postúpenie pohľadávky vplyv nemá,

- postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy s bankou inému subjektu ako banke v zásade nie je v záujme
spotrebiteľa, keďže nad činnosťou banky má dohľad Národná banka Slovenska,
- ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách v sebe obsahuje zákonnú ochranu dlžníkov zo zmluvných
vzťahov vzniknutých voči bankovým subjektom, ohľadom možnosti postúpenia inému subjektu len
pohľadávky zodpovedajúcej iba nesplácanej časti dlhu,

- z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že pre platné postúpenie pohľadávky
musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky obsiahnuté v tomto zákonnom ustanovení, t.
j. pohľadávka banky musí byť splatná, postúpeniu musí predchádzať písomná výzva dlžníkovi a
omeškanie dlžníka musí byť kvalifikované - dlhšie ako 90 kalendárnych dní (zo splnením čo len
časti peňažného záväzku), teda striktné podmienky postúpenia pohľadávky v uvedenom zákonnom
ustanovení potvrdzujú výnimočnosť postúpenia bankovej pohľadávky a nepodporujú možnosť odklonu

od pravidla césie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa,
- predmetný úver v čase postúpenia pohľadávky, 04.11.2009 nepochybne celý splatný nebol (konečná
splatnosť 20. 05. 2011), splatné boli len niektoré splátky a teda bolo možné a prípustné len postúpenie
časti pohľadávky,

- zosplatňovať pohľadávku môže ten, kto môže úver spravovať, t. j. banka, nie teda postupca,

- bez výzvy banky dlžníkovi nesporne zákonné podmienky naplnené neboli,

- povinnosť mlčanlivosti banky a ustanovenie § 525 OZ bráni postupu v rozpore s § 92 ods. 8 Zákona

o bankách, z čoho vyplýva rozpor s § 39 OZ, keď tiež nikto nemôže previesť na iného viac práv, než
(sám) má,

- ak zákonné podmienky § 92 ods. 8 Zákona o bankách neboli dodržané, pohľadávka nebola spôsobilá
(vôbec) k postúpeniu, teda žalobca nepreukázal jej nadobudnutie, teda nepreukázal, že by sa platne a

účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky a mal teda aktívnu vecnú legitimáciu v spore,

- od 01.05.2014 má súd aj ex offo, v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, povinnosť
prihliadať na oslabenie uplatniteľnosti pohľadávky voči spotrebiteľovi,

- súd prvej inštancie prijal v spore správne skutkové i právne závery, ktoré nie sú v rozpore s
ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR (viď zhrňujúce rozhodnutie 3 Cdo 87/2017 zo
dňa 14.09.2017).

9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1

CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal z dôvodu, že tomuto v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a žiadne si ani neuplatňoval.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).