Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. október 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 16C/69/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717214210
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pristášová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7717214210.1

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A,
831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o.,
so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368 proti žalovanej Z. o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zml. č. 1561275812, takto

r o z h o d o l :

I.Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

II. Stranám náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Dňa 20.09.2017 podal žalobca na tunajší súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý
odôvodniltým,ženávrhomnavydanieplatobnéhorozkazupodanomnaOkresnomsúdeMichalovcepod
sp. zn. :10Csp 133/2012 sa domáha zaplatenia pohľadávky titulom zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX

zo dňa 13.9.2012, ktorá bola uzavretá stranami sporu žalobcom (veriteľom) a žalovaným (dlžníkom).
Skutkový stav bol vymedzený v predmetnom konaní o Návrhu na vydanie platobného rozkazu.

2. Z pripojeného spisu sp. zn. 10Csp 133/2017 súd zistil, že žalobu podala na tunajšom súde dňa
22.5.2017 Poštová banka a.s. v právnom postavení veriteľa, ktorou si uplatňovala voči žalovanej Z.
pohľadávku v sume 998,85 € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.9.2012 bola medzi

žalobcom spoločnosťou - Poštová banka a.s., v právnom postavení veriteľa a žalovanou, ako dlžníkom
uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky
a Obchodné podmienky pre úver (zmluva o úvere, Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné
podmienky (ďalej spolu len ako „Zmluva“). Na základe Zmluvy bol žalovanej poskytnutý zo strany
žalobcu úver, a to vo výške podľa zmluvy. V dobe od uzavretia Zmluvy po vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočne. Konanie vo veci bolo právoplatne

skončené vydaním uznesenia č.k.: 10Csp 133/2017- 45 zo dňa 15.6.2017 o zastavení konania pre
nezaplatenie súdneho poplatku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.7.2017. Súd ďalej zistil, že
pohľadávka voči žalovanej so všetkými právami s ňou spojenými bola postúpená na žalobcu Zmluvou
o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13.6.2017 uzavretou medzi spoločnosťou Poštová banka
a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. ako postupníkom. O tejto zmene
zo dňa 4.8.2017 však súd v spore sp. zn. 10Csp 133/2017 nerozhodoval, keďže spor bol právoplatne

skončený dňa 7.7.2017.

3. Žalobca svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ďalej odôvodnil tým, že žalovaná
je dlžníkom žalobcu z titulu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.9.2012. Žalovaná je
bezpodielovým spoluvlastníkom (BSM) nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Michalovce,
Katastrálny odbor, okres Michalovce, obec Sliepkovce, k.ú. Sliepkovce, číslo LV 10 a týmto návrhom sa

domáha zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorých je žalovaná vlastníkom. Návrh odôvodnil
tým, že žalovaná svoj dlh voči žalobcovi riadne a včas nesplnila, o čom bola upovedomená, a to napriektomu, že je vlastníčkou nehnuteľností, teda disponuje majetkom, z ktorého by bolo možné pohľadávku
žalobcu uspokojiť. Žalobca má obavu, že by počas súdneho konania o zaplatenie peňažnej pohľadávky
mohlo dôjsť zo strany žalovanej k takej zmene v majetkových pomeroch vo vzťahu k nehnuteľnostiam

žalovanej, ktorá by mohla ohroziť riadne vykonávanie exekúcie, či už formou scudzenia nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovanej tretej osobe, prípadne zriadením zmluvného záložného práva alebo inou
dispozíciou s nehnuteľnosťami, ktorá by mala za následok zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu
a ohrozenie výkonu exekúcie. Poukázal na fakt, že dôvodom na zriadenie zabezpečovacieho nariadenia
je samotná existencia obavy zo strany žalobcu, že by exekúcia mohla byť ohrozená. Žalobca má za

to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalovanú neobmedzí dlhodobo, keďže vzhľadom na stav
súdneho konania o zaplatenie pohľadávky možno v dohľadnej dobe v skrátenom konaní očakávať
vydanie rozhodnutia, ktoré by mohlo byť exekučným titulom.

4. Z predloženého LV č. 10, katastrálne územie Sliepkovce súd zistil, že žalovaná je bezpodielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností reg. „C“, a to parc. č. 75 - orná pôda o výmere 4141 m2, parc. č. 77 -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 1134 m2 a na nej stojaceho rodinného domu č. súpisné 2, na
ktoré žalobca navrhol zriadiť záložné právo.

5. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa ods. 2 cit. ust. záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

7. Podľa ods. 3 cit. ust. výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne
priznaná súdnym rozhodnutím.

8. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

9. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd postupoval podľa § 327 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám

až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

13. Podľa ods. 2 uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho
vyhotovenia.

14. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút zabezpečovacieho
opatrenia, ktoré povoľuje súdnym rozhodnutím zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných

majetkových hodnotách dlžníka. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je dosiahnuť záruku efektívnosti
budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Zabezpečovacie opatrenie slúži len na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného
práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložnéprávo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká aj zápisom do príslušného
registra. Ustanovenie o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenia, čo
je odôvodnené druhovou podobnosťou oboch inštitútov, ako aj princípom analógie. Keďže rozhodnutie

o nariadení zabezpečovacieho opatrenie nie je rozhodnutím meritórnym, súd pri rozhodovaní o ňom
nevykonáva dokazovanie. Aj napriek tomu však skúma, či navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil
všetky skutočnosti, ktoré sú v zmysle civilného sporového poriadku predpokladom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Ide najmä o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana, ako aj skutočnosti odôvodňujúce, že exekúcia bude ohrozená.

15. Ako vyplýva z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP základným predpokladom nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená. Táto obava musí byť v návrhu na
jeho nariadenie odôvodnená rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom rovnako je potrebné hodnoverne
osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana (§ 344 v spojení s § 326
ods. 1 CSP). V prípade osvedčenia určitej skutočnosti na rozdiel od dokázania platí, že osvedčované

skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako vysoko pravdepodobné.
Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil skutkovým tvrdením, že by
mohlo dôjsť k zmene v majetkových pomeroch žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam, či už
formou scudzenia nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej treťou osobou, prípadne zriadenie zmluvného
záložného práva alebo inou dispozíciou s nehnuteľnosťou, ktorá by mala za následok zhoršenie

vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu a ohrozenie výkonu exekúcie. Takéto tvrdenie bez ďalšieho, čiže
bez existencie konkrétneho konania žalovanej považuje súd za nedostatočné, vyslovene hypotetické
a neodôvodňujúce potrebu nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým by sa zriadilo záložné právo
na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej. V danom prípade žalobca podaným návrhom základné
predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keďže sa domáhal jeho nariadenia

z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Skutočnosť, že žalovaná svoj dlh voči žalobcovi riadne
a včas nesplnila, hoci bola o tom žalobcom upovedomená a to napriek tomu, že žalovaná disponuje
majetkom, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť, nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho
majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, alebo že takéto konania reálne hrozí.
Žalobca sa len domnieva, resp. má obavu, že výkon exekúcie bude ohrozený. Súd považoval taktiež

za právne irelevantný argument žalobcu, že zriadenie záložného práva na predmetnej nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalovanej dlhodobo neobmedzí žalovanú, keďže v sporovom konaní o zaplatenie pohľadávky
možno v dohľadnej dobe očakávať vydanie rozhodnutia, ktoré by mohlo byť exekučným titulom, pretože
práve na podklade takéhoto rozhodnutia, ktorého vydanie sa žalobca vo veci samej domáha, možno
následne v exekučnom konaní zriadiť záložné právo na predmetné nehnuteľnosti. V tomto prípade však

konanie v spore sp. zn. 10Csp 133/2017 bolo právoplatne skončené uznesením č.k.: 10Csp 133/2017-
45 zo dňa 15.6.2017 o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 7.7.2017. Žalobca svoje tvrdenia a domnienky relevantným spôsobom neosvedčil,
preto tieto ani nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. S poukazom na
uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona má súd za to, že v danom prípade nebolo

preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto súd
návrh na jeho nariadenie zamietol.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V tomto prípade žalobca nebol vo veci úspešný a žalovanej žiadne trovy nevznikli, preto súd stranám

náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.