Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 18C/58/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111219468
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4111219468.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v spore žalobkyne: N. Z., nar. XX.XX.XXXX,

bytomG.,ul.8.M.č.XX,zast.JUDr.PavlomGráčikom,advokátom,sosídlomNitra,ul.Farskáč.40,proti
žalovanej: J. Y., nar. XXXX, bytom G., ul. O. č. XXXX/XX, zast. Q. kancelária JUDr. Gabriela Strýčeková,
advokátka, so sídlom Nitra, ul. Coboriho č. 2, za účasti intervenienta: Allianz - Slovenská poisťovňa a.s.,
so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, adresa na doručovanie Nitra, ul. Coboriho č. 9, o zaplatenie
sumy 6.765 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 5 014 eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne od
27.6.2011 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Súd konanie v časti zaplatenia sumy 251 eur zastavuje.
Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 48 %.
Štát má právo na náhradu trov vo vzťahu k žalobkyni v rozsahu 26%.
Štát má právo na náhradu trov vo vzťahu k žalovanej v rozsahu 74%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa prostredníctvom právneho zástupcu domáhala písomne podanou žalobu zo dňa
28.06.2011 zaplatenia sumy vo výške 6.765 eur s prísl. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 12.10.2010 vydal
vyšetrovateľ Policajného zboru uznesenie o vznesení obvinenia pod ČVS:ORP-885/OVK-NR- 2010 Bú

na tom skutkovom základe, že dňa 20.11.2008 v čase o 13.50 hod. na parkovisku v OC Polygón v obci
Nitra na Coboriho ul. riadila žalovaná osobné motorové vozidlo zn. Toyota Auris EČ: NR - 713EM, a
porušila ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) písm. e) zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných
komunikáciách. Žalovaná sa nevenovala plne vedeniu vozidla, v dôsledku čoho narazila do chodkyne,
ktorou bola žalobkyňa, pohybujúca sa krížom pred ňou cez parkovisko napriek tomu, že ju od okamihu
začiatku pohybu po mieste stretu mala možnosť vidieť, v dôsledku čoho došlo k zraneniu v podobe
ťažkého úrazu. Žalobkyňa utrpela zlomeninu strednej časti ľavého predkolenia s minimálnym posunom

kostných úlomkov, zlomeninu horného ramena lonovej kosti obojstranne a zlomeninu dolného ramena
lonovej kosti vľavo s dobou liečenia a PN v trvaní 4-10 týždňov. V dôsledku vyššie uvedených zranení
bola žalobkyňa práceneschopná až do 30.6.2009.

2.Vo veci bol dňa 09.11.2011 vydaný platobný rozkaz č. k. 10Ro/206/2011-18, proti ktorému podala
žalovaná v zákonom stanovenej lehote odpor.

3.Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že nárok pozostáva z nároku na bolestné,
ktoré bolo ohodnotené na 375 bodov. Žalovaná bola uznaná za vinnú z trestného činu. Ďalší náš
nárok pozostáva z náhrady nemajetkovej ujmy, nakoľko vážne bolo zasiahnuté do práva na život a
zdravia žalobkyne. Následne uviedol, že čo sa týka nemajetkovej ujmy, ktorú žalujú vo výške 1500eur, túto sumu nepožadujú titulom nemajetkovej ujmy, ale vznášajú zmenu právnej kvalifikácie a
požadovanú sumu žiadajú priznať titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a aj keď podľa lekárskeho
posudku by sťaženie spoločenského uplatnenia malo byť vo väčšej výške, uplatňujú si sumu 1500

eur. Odôvodnenosť uplatneného nároku v celej výške spolu s príslušenstvom je daná tým, že je
nesporne preukázané, že došlo k nehode, ktorú spôsobila žalovaná, následkom ktorej nehody mala
žalobkyňa zdravotné ťažkosti. V nadväznosti na zdravotné ťažkosti došlo k riadnemu obodovaniu týchto
zdravotných ťažkosti a uplatneniu si vyčísleného bolestného a SSÚ v rámci tohto konania. Je preto
veľmi jasne daná zodpovednosť žalovanej a tým aj povinnosti žalovanej zaplatiť žalovanú sumu spolu s

príslušenstvom. V rámci tohto konania boli pribratí dokonca dvaja znalci zo strany súdu, ktorí nezávisle
od seba v dvoch samostatných znaleckých posudkoch riadne skonštatovali, kedy prišlo k ustáleniu
zdravotného stavu, pričom práve dátum ustálenia zdravotného stavu je v zmysle zákona o bolestnom
a SSÚ tou najpodstatnejšou a najrelevantnejšou informáciu, ktorú je potrebné sa riadiť pri posúdení
toho, či bol nárok uplatnený včas alebo nie. Má za to, že pre posúdenie tejto otázky nie je vôbec
relevantná informácia, kedy mohlo byť obodované bolestné a kedy nie, pretože relevantným spôsobom

obodované bolestné mohlo byť až po ustálení zdravotného stavu, avšak to nič nemení, že dátum
ustálenia zdravotného stavu je podstatný pre otázku premlčania. Dátum ustálenia zdravotného stavu bol
oboma do konania pribratými znalcami ustálený na deň 24.2.2010, poukázal aj na lekársku správu pána
Dr. Tencera zo dňa 6.6.2013, ktorý uviedol totožný dátum ako obaja do konania pribratý znalci ako dátum
definitívneho ustálenia zdravotného stavu žalobkyne. Spochybňovanie týchto troch totožných záverov,

ktoré dva boli ustálené na základe znaleckých posudkov a to prostredníctvom odborného vyjadrenia
pána Dr. Kónyu, ktorý naviac nemal k dispozícii pri vyhotovovaní tohto vyjadrenia kompletnú zdravotnú
dokumentáciu žalobkyne je neprípustné. Pán Dr. Kónya na pojednávaní zo dňa 1.6.2017 sám potvrdil,
že vychádzal, aj to len predpokladal, z troch lekárskych správ, pričom týchto je v zdravotnej dokumentácii
žalobkyne omnoho viac. Nárok uplatnený titulom SSÚ nepovažujú za premlčaný a to z toho dôvodu, že

tento nárok bol uplatnený v samotnej žalobe a nezohráva po stránke premlčania významnú úlohu to,
ako bol tento nárok zo strany žalobkyne právne kvalifikovaný. Podstatné je, že bol súčasťou žalovanej
sumy a to ako bude právne kvalifikovaný tento nárok je v kompetencii súdu a preto aj prípadná zmena
právnej kvalifikácie už uplatneného nároku nemá žiadny dopad na to, či je nárok premlčaný, alebo nie.

4.Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že dňa 20.11.2008 žalovaná do nej narazila na parkovisku, pričom
prišlo k tomu, že utrpela zlomeninu predkolenia, zlomeninu panvy a s tým súvisiacu pľúcnu embóliu.
Práceneschopná bola 7 mesiacov, do práce nastúpila 1.7.2009. Žiada priznať bolestné, bola dlhodobo
PN,teda7mesiacov,momentálnejunohastálebolí,keďránovstáva,musísňoucvičiťVrámcitrestného
konania nebolo skonštatované jej spoluzavinenie.

5.Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že čo sa týka skutočnosti, že nehodu mala
zapríčiniť výlučne jej klientka t.j. žalovaná, s týmto nesúhlasí, vykonávala sa aj rekonštrukcia, ktorá
sa však vykonávala s iným motorovým vozidlom, bolo tam iné postavenie motorového vozidla.
Poukázala na znalecký posudok MUDr. Kónyu, ktorý bol podaný v rámci trestného konania, kde

znalec konštatuje, že poškodená pohmoždenie pravej strany hrudníka a pohmoždenie brucha a pravej
strany panvy neutrpela, napriek tomu tieto poškodenia boli ohodnotené v rámci lekárskeho posudku o
bolestnom, pľúcna embólia nemala súvis s nehodou. Z právneho hľadiska vzniesla námietku premlčania
uplatnenéhonárokutitulombolestného,pretožežalobkyňavedelaužskôroškode,ktozaňuzodpovedá,
o rozsahu výšky škody, lekársky posudok je vypracovaný 22.5.2009, pričom žaloba na súd bola podaná

až 28.6.2011, teda po uplynutí dvoch rokov. Žalovaná nikdy neuznala ani v rámci trestného konania
svoju vinu, prejavila ľútosť. Pán Dr. Suchánek nedostatočne obhájil dátum ukončenia zdravotného
stavu žalobkyne, pretože z lekárskej dokumentácie jasne vyplýva, že tento zdravotný stav a liečba bola
skončená najneskôr v júni/2009, kedy bolo možné vykonať bodové ohodnotenie jednotlivých diagnóz
žalobkyne, keďže tieto body sa majú prideľovať v stave akútnej bolesti a ako uviedol pán MUDr.

Kónya je to možné po prepustení z nemocničného ošetrenia, čo bolo podľa dokumentácie 1.12.2008
a prípadne ďalšie bolesti ako uviedol Suchánek chronické štádium a vzniknutý sudecov syndróm bolo
možné obodovať aj neskôr. Poukázala na nepresvedčivosť Dr. Suchánka aj v tom, že nedokázal uviesť
napriek tomu, že na rozdiel od Dr. Kónyu mal kompletnú zdravotnú dokumentáciu žalobkyne o aké
štádium sudecovho syndrómu išlo a zastáva ten názor, že určenie dátumu 24.2.2010 za deň ukončenia

liečby nie je dostatočne preukázaný a tento nepodporuje samotná zdravotná dokumentácia žalobkyne.
Žalobkyňazanedbalaobodovaniesvojichdiagnóz,keďžeajsamotnéuplatnenienárokuvychádzajúceho
z lekárskeho posudku z 1.6.2009 dala až súdnou cestou a nie v rámci mimosúdneho uplatnenia, ktoré
jej umožňuje aj samotný zákon, podľa ktorého § 15 zák. č. 381/2001 si žalobkyňa môže ako poškodenápriamo uplatňovať nárok na bolestné a SSÚ u poisťovateľa, ktorým je v tomto konaní intervenient,
ktorého navrhla žalovaná na pristúpenie do tohto konania na jej strane. U žalobkyne došlo k premlčaniu
práva na náhradu škody v lehote 2 rokov, ktorá najneskôr začala plynúť dňom 2.6.2009 a uplynula

druhým rokom, to znamená 2.6.2011. Žalobkyňa podala na súd návrh na vydanie platobného rozkazu,
ktorý bol doručený súdu 28.6.2011. Táto lehota sa počíta odo dňa kedy sa poškodený dozvie o škode
a kto za túto škodu zodpovedá. Žalobkyňa mala spôsobený úraz v súvislosti s dopravnou nehodou
zo dňa 20.11.2008 a podľa ust. § 427 Obč. zák. je prevádzkovateľ vozidla v danom konaní žalovaná
objektívne zodpovedná za škodu u žalobkyne tak, že žalobkyňa bez pochyby vedela kto je škodca

a nemala dôvod čakať na rozhodnutie trestného súdu, ktorý by uznal žalovanú vinnou. V trestnom
konaní žalobkyňa svoj nárok riadne neuplatnila a uviedla len že sa pripája k trestnému konania a to
dňa 1.4.2011 s tým, že tento vyčísli po preštudovaní spisu. Ani vyčíslenie nároku v trestnom konaní
žalobkyňa neodôvodňovala tým, že by ešte nebola u nej skončená liečba. Vzhľadom na listinné dôkazy,
výsluchy svedka, znalca a uplatnenie nároku žalobkyňou po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty
žiadala, aby súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ ide o SSÚ aj tento nárok považovala

za premlčaný, nedôvodný.
6.Žalovaná na pojednávaní uviedla, že k udalosti prišlo inak, ako ju popisuje žalobkyňa. Napriek tomu
dobrovoľne priznala 500 eur na základe súdneho rozhodnutia, pretože si stále myslí, že chodec má
menšiu šancu ako vodič. Vo vzťahu k žalobkyni sa však nechovala úmyselne alebo neúmyselne,
dokonca jej poskytla i prvú pomoc, bola za ňou i v nemocnici a teraz takéto správanie žalobkyne

považuje v rozpore s dobrými mravmi.

7.Intervenientnapojednávaníuviedol,žezdieľarovnakýprávnynázorakoprávnazástupkyňažalovanej,
nič nebránilo žalobkyni sa prípadne obrátiť na poisťovňu, uplatniť si požadovaný nárok a to na náhradu
škody. Je zrejmé, že nárok na náhradu SSÚ bol uplatnený neskoro, je premlčaný. Pokiaľ ide o nárok na

náhradu bolestného, má za to že, i tento bol na súde uplatnený neskoro, nakoľko k ukončeniu liečenia
žalobkyne došlo najneskôr dňa 2.6.2009, keď na kontrole MUDr. Tencer uviedol, že z RTG snímky
vyplýva, že zlomenina je zhojená, funkčný stav je dobrý. MUDr. Királová dokonca prehojenie zlomeniny
konštatovala už na vyšetrení dňa 7.5.2009. Na pojednávaní sa Dr. Kónya dokonca vyjadril a s týmto
sa stotožňujú, že bodové ohodnotiť bolestné položkami aké sú uvedené v predloženom posudku bolo

možné už po prepustení pacientky z nemocnice, t.j. 1.12.2008. V zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 437/2004
o náhrade za bolesť a SSÚ je zrejmé, že pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna
fáza bolesti. Nie je medicínsky správne a logické, aby sa hodnotila chronická fáza bolesti. Z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že akútna fáza choroby bola v tomto prípade zvládnutá najneskôr dňa 7.5.2009,
keď z chirurgického nálezu vyplýva, že zlomenina píšťaly bola úplne zhojená. Taktiež vyplýva, že ak

sa po akútnej fáze choroby vyskytnú akékoľvek zmeny na poranenom orgáne v zmysle § 3 ods. 4,
vznikne poškodenému nárok na nové odškodnenie za bolesť. V prípade žalobkyne však nebol potrebný
žiadny zákrok, štádium zmien na členkom kĺbe, ktoré boli diagnostikované až po jeden rok od úrazu
sú jednoznačné charakterom chronických zmien. Taktiež znalec MUDr. Suchánek sa na vyjadril, že pri
sudecovom syndróme ide o zmeny chronické, vyjadril sa tiež, položku pohmoždenie hrudnej steny bolo

možné bodovo ohodnotiť už za 1-2 mesiace po nehode, položku pohmoždenie brušnej steny po 1-2
mesiacoch po nehode, zlomenina lonových kostí za 3-4 mesiace po nehode. Vzhľadom k tomu má za
to, že Dr. Suchánek sa nedostatočne vyjadril k dátumu ustálenia zdravotného stavu, ktorý popisuje v
posudku, ale naopak presvedčivý bol záver Dr. Kónyu, ktorý sa vyjadril, že bodovo ohodnotiť bolestné si
mohla žalobkyňa dať vyhotoviť už po prepustení z nemocnice. Z toho vyplýva, že subjektívna dvojročná

premlčacia lehota na uplatnenie nároku na bolestné žalobkyňou uplynula s určitosťou už pred dátumom
28.6.2011, kedy bola podaná žaloba. Z týchto dôvodov žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

8.Svedok MUDr. Šimon Kónya na pojednávaní uviedol, že vzhľadom k diagnózam aké sú uvedené
v lekárskom posudku o bolestnom bolo možné ustáliť zdravotný stav rok po ukončení liečby.

Keď žalobkyňa bola v nemocničnom ošetrení od 20.11.2008 do 1.12.2008 a následne musela byť
hospitalizovaná od 10.12.2008 do 19.12.2008 z dôvodu pľúcnej embólie, či táto pľúcna embólia bola v
príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou uviedol, že keď pacientka berie antikoncepciu je zvýšené riziko
pľúcnejembólie.Toneznamená,žekaždápacientka,ktoráužívaantikoncepciu,takunejnastanepľúcna
embólia a neznamená to ani keď pacientka utrpí zlomeninu píšťaly, má pľúcnu embóliu. Určite užívala

lieky na zrážanie krvi. Keď Dr. Tencer dňa 2.6.2009 ukončil liečbu, má za to, že liečba bola ukončená s
dobrým funkčným výsledkom ako to konštatuje. Pokiaľ lekár určí, že zdravotný stav je ustálený, liečba je
ukončená, praktický lekár nemá dôvod, aby bol pacient PN. Je neštandardné, ak lekár vydáva lekársky
posudok o 19.20 hod. Sudecov syndróm má veľmi bolestivé príznaky, opuchy okolo členka, nohy, nieje možné, aby to pacient sám neopísal a lekár to potom nezistil. Liečba Dr. Tencerom bola ukončená,
prečo by potom žalobkyňa nemohla vykonávať pracovné zaradenie predavačky, subjektívne sa mala
dobre. Keď bol funkčný stav pacientky dobrý, nemá sa čo riešiť SSÚ. Nie je možné o 5 rokov neskôr

napísať, to čo je napísané v hodnotení SSÚ, je to dlhá doba. Nie je možné po 2 rokoch ukončiť
liečbu s poukazom na výsledok, ktorý uviedol vo svojej správe Dr. Tencer. Tiež nerozumie prečo Dr.
Tencer až v roku 2013 vydáva posudok o hodnotení SSÚ, keď predtým 5 rokov, tvrdil že funkčný stav
je dobrý. Keď raz je liečba ukončená, je to vybavené. Keby niečo nebolo v poriadku, tak následne musí
pacient podstúpiť rehabilitáciu, ale tu bola ukončená liečba s veľmi dobrým funkčným výsledkom. Ak

bola pacientka vyšetrená 18.11.2009, nie je to v príčinnej súvislosti s úrazom. Akútna bolesť znamená
že treba ísť hneď k lekárovi, že je to akútna bolesť, príde pacient k lekárovi, a povie akútne ma bolí
noha, členok, pod. Vyjadrenie k lekárskym posudkom, ktoré dával, dával na základe predpokladá troch
lekárskych správ, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku, pretože keby mal k dispozícii iné podklady,
tieto by boli jeho súčasťou. Medzi dobou liečenia a dobou ustálenia zdravotného stavu nie je súvis.
Niekedy sa stretáva, že PN je ukončená a ešte chodí pacient na rehabilitácie a lieči sa. Ukončenie liečby

možno považovať za ustálenie zdravotného stavu.

9.Znalec MUDr. Alan Suchánek, na pojednávaní uviedol, že k ukončeniu liečby sa vyjadril v závere
svojho znaleckého posudku, pričom stanovil dátum 24.2.2010 na základe preštudovania kompletnej
zdravotnej dokumentácie a stotožnil sa s konštatovaním MUDr. Tencera, že liečba žalobkyne bola

ukončená 24.2.2010 a tento dátum možno považovať za definitívne ustálenie zdravotného stavu.
Bodové ohodnotenie sa dá urobiť hneď ako je diagnóza, ale v tomto prípade liečba ešte nebola
ukončená, ak by však napriek tomu prišlo k takej situácii, že by sa liečenie skomplikovalo, v tom
prípade sa musí urobiť nový znalecký posudok, kde sa prípadne zvýši bodové ohodnotenie, ak sú na
to dôvody na zvýšenie, ale výsledok by mal byť rovnaký. Najťažšia bola zlomenina predkolenia, ktorá v

tomto prípade bola ťažia ako zlomenina panvy. Doba liečenia zlomeniny predkolenia bez komplikácie je
asi 5,6 mesiacov bez komplikácií, hovoril všeobecne. Poškodená mala zlomeninu predkolenia liečenú
konzervatívne, to znamená, že bola len zasadrovaná, nebola operačne liečená. Predpokladá, že to
bolo z dôvodu, že mala poškodenú i panvu, v prípade, ak je poškodený liečený operačne, rehabilitácia
sa môže začať skôr. Na druhý deň mala pacientka i teplotu predpokladá, že i z tohto dôvodu nebola

vykonaná operácia, ale bolo pristúpené ku konzervatívnej liečbe. Čo sa týka lekárskej správy MUDr.
Tencera zo dňa 18.11.2009, k tomu by sa vyjadril, že u pacientky bol diagnostikovaný i sudecov syndróm,
ktorý má veľmi rôznorodé prejavy, ktoré sa u konkrétneho pacienta menia a veľmi často zvádzajú
k mylným záverom. Aj samotná lekárka MUDr. Anna Királová, ktorá mala vykonávať rehabilitáciu
nemohla rozpoznať, čo pacientke je, pretože popísala viacero vecí na poškodenej končatine od artrózy

členkového kĺbu po bolesť pätovej kosti až po zápal okolo achylovej šľachy. Príznakmi sudecovho
syndrómu sú chronické progresívne bolestivé ochorenia, ktoré postihuje kožu, svaly, kĺby a kosti aj
šľachy. Celý komplex popísaných ťažností bol prítomný i u poškodenej, čo vyplýva z lekárskej správy
ktorú spísala MUDr. Királová dňa 18.11.2009. Dalo sa po čase ako uviedol obodovať pohmoždenie
hrudnej steny, brušnej steny, zlomeniny lonových kostí. Zlomenina píšťaly sa však dala obodovať až

neskôr, pretože sa počas liečby komplikovala, síce ju bolo možné obodovať, ale len základné bodové
ohodnotenie bez zvýšenia. Nebolo popísané v lekárskych správach o aké štádium sudecovho syndrómu
ide, teda nebolo to tam konštatované, v lekárskych správach sa to neuvádzalo preto ja sa k tomu
vyjadriť neviem, pretože ja som poškodenú videl až v roku 2016, ale keby som mohol povedať, tak
mohlo ísť a predpokladám, že išlo o druhé štádium. Môj predpoklad vychádza z nálezov, ktoré sú

popisované. Keby sa mal vyjadriť k jednotlivým položkám uvedených v lekárskom posudku o bolestnom,
tak pohmoždenie hrudnej steny je možné hodnotiť o 6-8 týždňov, pohmoždenie brušnej steny o 4 týždne,
zlomeninu lonových kostí obojstrannú o 4,5 mesiacov, a čo sa týka zlomeniny píšťaly v tomto prípade išlo
o konzervatívnu liečbu, takže o 12 mesiacov, ale zvyčajne sa bolestné rieši spolu a robí sa pri ukončení
liečby. Čo sa týka záznamu MUDr. Tencera, zo dňa 8.4.2009 práve tu je uvedené, že sú tu známky

sudecovej dystrofie a že hoci zlomenina je prehojená, práve vtedy by čakal s ohodnotením bolestného,
pretože je tu teda sudecov syndróm a je tu podozrenie, že sa môžu vyskytnúť komplikácie a ťažkosti. Za
mesiac nemohla byť iná situácia, pretože ide o chronický progresívny stav a v lekárskej správe zo dňa
7.5.2009 MUDr. Királovej je vlastne prebraté to, čo bolo zistené na traumatologickej kontrole 8.4.2009. Aj
chronická bolesť je bolesťou a môže byť veľká. Dňa 8.4.2009 nastal iba začiatok sudecovho syndrómu,

mohlo sa to v tomto štádiu zastaviť, čo však nebolo v tomto prípade, pretože do ďalej pokračovalo. Keď
bolo uvedené, že zlomenina je prehojená, určite to neznamená, že liečba bola ukončená, pretože to
prehojenie znamená, že tam prestupuje tkanivo, že sa to teda hojí, ale zhojené to v konečnom dôsledku
ešte nie je. Dr. Štítová nebola kompetentná, aby sa vyjadrovala k tomu, či zlomenina je zhojená, alebonie je, pretože ona vyšetrovala poškodenú v súvislosti s embóliu a pľúcami. Čo sa týka lekárskej správy
MUDr. Tencera predpokladá, že MUDr. Tencer nemohol predvídať, ale budúcnosť ukázala, že to tak
nebolo, že sa pomýlil. Tiež by uviedol, že pán MUDr. Tencer potom v roku 2013 sám skonštatoval, že

dátum ktorý možno považovať za ustálenie zdravotného stavu je 24.2.2010. Aj sám uznal, že to predtým
predčasne uviedol.

10.Súd okrem výsluchu strán sporu, výsluchom svedka, výsluchom znalca MUDr. Alana Sucháneka,
doplnil dokazovanie oboznámením sa uznesením o vznesení obvinenia, potvrdením o dočasnej PN,

lekárskymi posudkami, záznamom dopravnej nehody, zápisnicou o obhliadke miesta dopravnej nehody,
výpisom z OR intervenienta, hlásením, oznámením o vstupe intervenienta do konania, rozsudkom č.
k. 24P/44/2007, zápisnicou o výsluchu znalca, oznámením zo dňa 18.12.2012, vyjadrením žalovanej
zo dňa 27.12.2012, lekárskymi správami, prepúšťacou správou, lekárskym posudkom o bolestnom
a sťažení spoločenského uplatnenia, vyjadrením k lekárskemu posudku zo dňa 24.4.2013, podaním
zo dňa 21.6.2013, žiadosťou zo dňa 29.1.2014, vyjadrením zo dňa 20.3.2014, znaleckým posudkom

číslo 19/2014, vyjadrením k ZP zo dňa 15.7.2014, vyjadrením zo dňa 26.2.2015, oznámením zo
dňa 23.4.2015, podacím lístkom, vyjadrením k ZP zo dňa 24.4.2015, vyjadreniami zo dňa 23.7.2015,
27.7.2015, 31.7.2015, podaním námietky zo dňa 10.3.2016, späťvzatím námietok zo dňa 18.3.2016,
vyúčtovaním a odborným vyjadrením k ZP č. 14/2016, obsahom spisu 4T/140/2011, vyjadreniami strán
sporu a zistil nasledovný skutkový stav :

11. Dňa 12.10.2010 vydal vyšetrovateľ Policajného zboru uznesenie o vznesení obvinenia pod
ČVS:ORP-885/OVK-NR- 2010 Bú na tom skutkovom základe, že dňa 20.11.2008 v čase o 13.50 hod
na parkovisku v OC Polygón v obci Nitra na Coboriho ul. riadila žalovaná osobné motorové vozidlo zn.
Toyota Auris EČ: NR - 713EM, a porušila ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) písm. e) zák. č. 315/1996 Z. z.

o premávke na pozemných komunikáciách. Žalovaná sa nevenovala plne vedeniu vozidla, v dôsledku
čoho narazila do chodkyne, ktorou bola žalobkyňa, pohybujúca sa krížom pred ňou cez parkovisko
napriektomu,žejuodokamihuzačiatkupohybupomiestestretumalamožnosťvidieť.Došlokzraneniuv
podobeťažkéhoúrazu,keďžalobkyňautrpelazlomeninustrednejčastiľavéhopredkoleniasminimálnym
posunom kostných úlomkov, zlomeninu horného ramena lonovej kosti obojstranne a zlomeninu dolného

ramena lonovej kosti vľavo s dobou liečenia a PN v trvaní 4-10 týždňov. V dôsledku vyššie uvedených
zranení bola žalobkyňa práceneschopná do 30.6.2009. Dňa 9.1.2012 Okresný súd Nitra vydal Trestný
rozkaz 4T/140/2011-211, ktorým uložil žalovanej peňažný trest 500 eur, nakoľko žalovaná spáchala
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písmeno h/ Trestného zákona. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.2.2012.

Lekárskym posudkom MUDr. Tencera bolo hodnotené bolestné a to pohmoždenie hrudnej steny-20
bodov, pohmoždenie brušnej steny-30 bodov, obojstranná zlomenina lonových kostí-130 bodov, úplná
zlomenina s posumutím úlomkov-130 bodov( zvýšenie o 50% podľa §9 ods.5 a 6 zák. o náhrade za
bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia), spolu 375 bodov a dňa 12.4.2013 bol
vypracovaný Lekársky posudok na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, celkový počet bodov

bol stanovený 150.

12.Zo znaleckého posudku číslo 19/2014 MUDr. Gustáva Škodáčeka, vyplýva, že pľúcna embólia je
jednoznačne v príčinnej súvislosti so zraneniami z dopravnej nehody zo dňa 20.11.2008 a to zlomeninou
kostí predkolenia a panvy. K ukončeniu liečby prišlo 24.2.2010 a tento dátum možno považovať za

ustálenie zdravotného stavu. Teda sa stotožnil s konštatovaním traumatológa MUDr. Tencera, že liečba
žalobkyne bola ukončená 24.2.2010. Jednoznačne možno konštatovať, že položka 410a - obmedzenie
pohyblivosti členkového kĺbu ľahkého stupňa a položka 427 - trvalé poúrazové poruchy krvného a
lymfatického obehu vznikli v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Tieto stavy vznikli komplikáciou
hojenia zlomeniny predkolenia, vznikom Sudeckovho syndrómu. Na základe preštudovania zdravotnej

dokumentácie znalec konštatoval, že nie sú zrejmé žiadne iné faktory, ktoré by mali priamy vplyv na
vznik stavov podľa položiek 410a a 427.

13.Zo znaleckého posudku MUDr. Alana Sucháneka číslo 14/2016 vyplýva, že k ukončeniu liečby
prišlo 24.2.2010 a teda tento dátum možno považovať za ustálenie zdravotného stavu a mohlo prísť k

bodovému ohodnoteniu, taktiež znalec potvrdil, že pľúcna embólia bola v príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou zo dňa 20.11.2008
14.Podľa § 5 ods. 1 zák. č 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia v znení neskorších zmien pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženiespoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
15.Podľa § 5 ods. 2 vyššie cit. zák. ust. výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
16.Podľa § 5 ods. 3 vyššie cit. zák. ust., na valorizáciu výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia sa nevzťahuje osobitný predpis. 2)
17.Podľa § 5 ods. 4 vyššie cit. zák. ust., ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví
výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2
opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 3) uverejnením oznámenia o jeho vydaní
najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.
18.Podľa § 5 ods. 5 vyššie cit. zák. ust. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie

invalidity, 4) môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.
19.Podľa§444obč.zák.priškodenazdravísajednorazovéodškodňujúbolestipoškodenéhoasťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

20.Podľa § 100 ods. 1 obč. zák. právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

21.Podľa § 106 ods. 1 obč. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

22.Podľa § 106 ods. 2 obč. zák. najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o
škodu spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

23.Náhrada za bolesť predstavuje náhradu za materiálnu ujmu, ktorá vznikla pri škode na zdraví,
jej cieľom je poskytnutím peňažných prostriedkov vyvážiť, prípadne zmierniť bolesti pri samotnom
odškodnení zdravia, resp. pri odstraňovaní následkov poškodenia. Náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia zase predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé následky, ktoré trvalo a výrazným
spôsobom sťažujú poškodenému uplatnenie v osobnom živote, či v iných sférach jeho života, prípadne

pri výkone povolania. Jedná sa o nároky, ktoré sú samostatné.

24.Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na oprávnené osoby tak, aby v primeraných
lehotách uplatnili svoje práva (nároky), a čeliť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranú
dobu vystavované nutnosti splniť svoje povinnosti. Inštitút premlčania v súlade s celospoločenskými

požiadavkami právnej istoty takto bráni dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam,
ktoré môžu byť, najmä pokiaľ ide o ich dokazovanie, spojené s neistotou, pochybnosťou a spornosťou.
Oprávnené osoby majú zaistenú možnosť vykonať svoje práva v určitej dobe. Ak uplynula zákonom
určená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom na súde svoje právo
nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a spôsobiť tak stav, že sa

oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky
premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo
(nárok) priznať (§ 100 ods. 1 Obč. zák.). V zmysle ust. § 106 ods. 1, 2 Obč. zák. vedomosť o zodpovednej
osobe nepredpokladá nespochybniteľnú istotu o určení osoby zodpovednej za vznik škody. Vychádza sa
z predpokladu, že od osoby, ktorá vie o vzniku škody, sa žiada, aby nárok na súde uplatnila ako náhle má

k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody, vo svetle ktorých sa javí zodpovednosť určitej
konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobnou. Vedomosť o výške škody titulom bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia nie je odvádzaná od toho, kedy boli realizované posudky, ale od doby, kedy
bolo možné objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

25.Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia náhrady za bolesť v sume 5.265.-eur s poukazom
na Lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Právny zástupca žalobkyne
vzal žalobu späť v časti zaplatenia sumy 251 eur, ktorá bola uplatnená titulom bolestného, žalovaná,intervenient súhlasili s čiastočným späťvzatím žaloby, preto súd postupoval podľa § 144 a nasl. CSP a
konanie v tejto časti zastavil.

26.Zo strany žalovanej, intervenienta, bola voči uplatneným nárokom titulom bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia vznesená námietka premlčania. Vo vzťahu ku náhrade za bolestné treba
zdôrazniť, že podľa konštantnej súdnej praxe za deň zistenia bolesti nemožno považovať bez ďalšieho
deň vyhotovenia posudku o bolestnom, lebo posudok len deklaruje vytrpenú a zistenú bolesť. Pre
správne posúdenie nároku na náhradu bolestného je rozhodujúcou skutočnosťou zistenie, kedy bolesť

bola spôsobená. Podstatným je čas, kedy žalobkyňa vytrpela bolesť, vedela o škode a zároveň mala
vedomosť o tom, kto jej škodu spôsobil a kto za ňu zodpovedá. Preto až po skončení liečebného procesu
a ustálení zdravotného stavu mohla žalobkyňa žiadať o vyhotovenie posudku za účelom zistenia výšky
škody, nakoľko o škode na zdraví sa žalobkyňa mohla najskôr dozvedieť po ustálení jej zdravotného
stavu, k čomu bol však oprávnený záväzne sa vyjadriť iba znalec príslušného odboru zdravotníctva.
Žalobkyňa na podporu svojho uplatneného nároku za bolestné predložila Lekársky posudok o bolestnom

vypracovaný MUDr. Tencerom dňa 1.6.2011. Súd mal za to, že žalobkyňa uplatnila svoj nárok na
náhradu bolestného včas, nakoľko k ustáleniu zdravotného stavu prišlo 24.2.2010, čo bolo v konaní nad
všetkypochybnostipreukázanéznaleckýmdokazovaním.Zdvochsamostatnýchznaleckýchposudkoch
a to z posudku MUDr. Gustáva Škodáčeka a MUDr. Alana Sucháneka je zrejmý dátum ustálenia
zdravotného stavu žalobkyni a to deň 24.2.2010, a táto skutočnosť je zrejmá aj z lekárskej správy

MUDr. Tencera zo dňa 6.6.2013. Súd vykonal výsluch svedka MUDr. Šimona Kónyu, ktorý vypracoval
znalecký posudok v rámci trestného konania, preto v danom konaní bol vypočutý ako svedok. Súd
však poukazuje, že MUDr. Šimon Kónya nebol v danom konaní ustanovený za znalca a pri vypracovaní
odborného vyjadrenia, ktorý bol predložený žalovanou, vychádzal iba z troch zdravotných správ, teda
nebol oboznámený s celkovým zdravotným stavom žalobkyni. MUDr. Alan Suchánek zotrval na svojich

záveroch znaleckého posudku aj na pojednávaní i pri vzájomnej konfrontácii so svedkom MUDr.
Kónyom. Keďže zdravotný stav žalobkyni bol ustálený dňa 24.2.2010 a od uvedenej doby bolo možné
obodovať bolestné, súd mal za to, že žaloba bola podaná v tejto časti uplatneného nároku v premlčacej
dobe, keďže bola podaná na súd 28.6.2011. Bolestné bolo znalcom hodnotené tak, že znalec MUDr.
Tencer ohodnotil bolestné za pohmoždenie hrudnej steny-20 bodov, pohmoždenie brušnej steny-30

bodov, obojstranná zlomenina lonových kostí-130 bodov, úplná zlomenina s posumutím úlomkov-130
bodov ( zvýšenie o 50% podľa § 9 ods.5 a 6 zák. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, sudeck sy, pľúcna embólia), spolu 375 bodov. Hodnota jedného bodu je
13,37.-eur, čo po prepočte predstavuje sumu 5 014 eur. Súd neprihliadol na námietku intervenienta, že
namietané poškodenia obmedzenie pohyblivosti členkového kĺbu ľahkého stupňa a trvalé poúrazové

poruchy krvného a lymfatického obehu, pľúcna embólia u žalobkyni neboli v príčinnej súvislosti s
dopravnounehodou,nakoľkoznaleckýmdokazovanímbolopreukázané,že položka410a-obmedzenie
pohyblivosti členkového kĺbu ľahkého stupňa a položka 427 - trvalé poúrazové poruchy krvného a
lymfatického obehu vznikli v príčinnej súvislosti a pľúcna embólia bola tiež v príčinnej súvislosti s
dopravnou nehodou zo dňa 20.11.2008 a preto výška bodového ohodnotenia bola správna. Z týchto

dôvodov súd považoval žalobu v tejto časti dôvodne podanú a preto žalobkyni priznal sumu 5.014.-eur.
27.Súd žalobkyni priznal úrok z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1,2 obč. zák. a § 3 vl. nar.
č. 87/95 Zb. a to od 27.6.2011, teda odo dňa spísania žaloby. Súd poukazuje, že právny vzťah zo
spôsobenej škody treba považovať za záväzkový vzťah (§ 489 OZ), na ktorý sa vzťahujú všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o záväzkoch (jeho ôsma časť), vrátane ustanovení o zániku

záväzkov a omeškaní. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený
čas splnenia, zásadne treba vychádzať z toho, že škodca je povinný nahradiť škodu prvý deň po tom,
čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Právo poškodeného požadovať náhradu škody a tomu zodpovedajúca
povinnosť škodcu škodu poškodenému uhradiť, spravidla nevzniká na základe rozhodnutia súdu, ale
priamo zo zákona. Súd preto z hľadiska určenia času splnenia vychádzal z ustanovenia § 563 OZ.

(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2011, sp. zn. 6 Cdo 16/2010)
28.Právny zástupca žalobkyne predložil Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského
uplatnenia zo dňa 12.4.2013, ktorým bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia na celkový
počet 150 bodov. Na pojednávaní dňa 16.4.2013 prehlásil, že žiada zmenu právnej kvalifikácie a to
sumy 1500 eur, ktorú si uplatňuje titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd mal za to, že toto

podanie nebolo zmenou žalobného návrhu, nakoľko sa týkalo zmeny právnej kvalifikácie, keďže právny
zástupca žalobkyne zmenu uplatňovanej výšky nežiadal. Podanie, ktorým právny zástupca žalobkyne
na pojednávaní dňa 12.4.2013 zmenil právnu kvalifikáciu bolo podaním, ktorým podľa názoru súdu
nebol uplatnený predmetný nárok včas, nakoľko si žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu aždo tejto doby uplatňovala nárok z iného právneho titulu. Súd mal za to, že čas realizácie uplatnenia
nároku bol relevantným pre posúdenie uplatnenia námietky premlčania žalovanou a intervenientom a
preto vo vzťahu k nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo možné objektívne

vykonať ohodnotenie tohto nároku po ustálení zdravotného stavu, t.j. 24.2.2010. Súd od tejto objektívnej
možnosti počítal aj plynutie premlčacej doby, nárok bol uplatnený až na pojednávaní dňa 16.4.2013,
premlčacia doba uplynula 24.2.2012. Keďže žalovaná a intervenient uplatnili vo vzťahu k predmetnému
nároku námietku premlčania, pri aplikácii ust. § 100 ods. 1 Obč. zák. nebolo možné premlčané právo
žalobkyni priznať v časti uplatneného nároku titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a preto súd

žalobu v tejto časti zamietol.

29. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

31.Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v časti, ktorej konanie bolo zastavené je potrebné zistiť, kto
zavinil jeho zastavenie, nakoľko vznik konania spôsobí vždy žalobca podaním žaloby. Súd za účelom
rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie strán na zastavení konania. Možno

konštatovať, že konanie bolo zastavené pre správanie žalobcu, a nie pre správanie žalovanej.

32.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a náhradu trov konania pomerne
rozdelil. Žalobkyňa sa domáhala pôvodne sumy 6.765 eur, po čiastočnom späťvzatí žaloby zaplatenia
sumy 6 514 eur (100%), čiastočné späťvzatie žalobkyne súd vyhodnotil podľa § 256 ods. 1 CSP, že práve

žalobkyňa zavinila čiastočné zastavenie konania a preto je potrebné to vyhodnotiť ako jej neúspech.
Žalobkyňa bola úspešná v časti zaplatenia sumy 5.014 eur (74%), úspech žalovanej bol 26 %. Čistý
úspech žalobkyne je v rozsahu 48%. Súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu
48%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.2 CSP).

33.Onáhradetrovkonaniaštátu,ktorévzniklizaúčinnostiOSP,rozhodolsúdpo1.7.2016podľavýsledku
konania podľa § 255 ods.2 CSP v spojení s § 253 CSP a § 470 ods. 2 CSP s tým, že o výške rozhodne
súdny úradník. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie o trovách konania, súd rozhodol, že trovy
štátu znášajú strana žalobkyne v rozsahu 26% a žalovaná v rozsahu 74%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.