Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 2, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114230094
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:2114230094.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Beata Trandžíková a členov
senátu: JUDr. Boris Tóth a JUDr. Paulína Pacherová, v právnej veci navrhovateľa - dlžníka: B.. Ľ. K.,
U.. XX.XX.XXXX, R. E. V. K. G. XXXX/X, XXX XX F., o návrhu na povolenie oddlženia, o odvolaní
navrhovateľa voči uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 23NcKR/2/2014-21 zo dňa 24.03.2015,
pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 23NcKR/2/2014-21 zo dňa 24.03.2015
potvrdzuje.

Navrhovateľovi sa právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava uznesením č. k. 23NcKR/2/2014-21 zo dňa 24.03.2015, návrh navrhovateľa na

povolenie oddlženia zamietol.

V odôvodnení vydaného rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo
dňa 20.12.2013 domáhal povolenia jeho oddlženia, pričom dôvodom oddlženia bola skutočnosť, že
od začatia konkurzného konania vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/42/2013
poskytoval súdu a správcovi všetku potrebnú pomoc a súčinnosť za účelom riadneho a rýchleho vedenia

konkurzného konania, riadne označil svoj majetok, všetky aktíva a pasíva. Navrhovateľ uviedol, že
pracuje v spoločnosti OVERTACH s.r.o. a svoj príjem chce použiť na úhradu dlhov voči prihláseným
veriteľom tak, aby z jeho majetku mohli byť veritelia v primeranom rozsahu uspokojení. Uznesením
Okresného súdu Trnava č. k. 25K/42/2013-159 zo dňa 25.09.2014, právoplatným dňa 18.10.2014,
bol po splnení konečného rozvrhu výťažku konkurz na majetok úpadcu (navrhovateľa) zrušený a
uznesením súdu č. k. 25K/42/2013-169 zo dňa 06.11.2014, právoplatným dňa 13.11.2014, rozhodol

o odvolaní správcu z funkcie. Súd prvej inštancie vo vydanom rozhodnutí ďalej uviedol, že podrobne
preskúmal návrh navrhovateľa na povolenie oddlženia a z dokladov predložených navrhovateľom
zistil, že navrhovateľ v čase rozhodovania súdu o návrhu bol zamestnaný v spoločnosti OVERTACH,
s.r.o., Sereďská 247/4012, 917 05 Trnava, IČO: 36 617 130, pričom za obdobie december 2013 až
november 2014 zarobil čistý príjem celkom 3.765,96 Eur, čo predstavuje čistý mesačný príjem vo výške
312,91 Eur. Navrhovateľ je slobodný, bezdetný, bez vyživovacej povinnosti, nevlastní žiadny nehnuteľný

majetok, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty, bývanie má spolu so svojou sestrou zabezpečené v byte,
ktorého vlastníkom je jeho neter, pričom má v byte právo doživotného bývania. Sestra navrhovateľa
je poberateľkou starobného dôchodku vo výške približne 486,30 Eur. Navrhovateľ taktiež uviedol,
že jeho bežné mesačné náklady sú vo výške 212,- Eur. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s
konkurzným spisom navrhovateľa zistil, že celková suma výťažku z majetku podliehajúceho konkurzu
predstavovala 3.329,02 Eur a celková suma pohľadávok proti podstate bola vo výške 1.028,75 Eur.

Zo zverejneného návrhu končeného rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty v Obchodnom vestníku
č. 151/2014 dňa 07.08.2014 vyplynul fakt, že na uspokojenie pohľadávok nezabezpečených veriteľovpripadla suma 2.288,40 Eur a zvyšnú časť tvorila úhrada pohľadávok proti všeobecnej podstate, pričom
po zrušení konkurzu zostali neuspokojené pohľadávky veriteľov v celkovej výške 149.260,89 Eur. Súd
prvej inštancie s poukazom na citované ustanovenia § 5, § 166, § 167 a § 196 zákona č. 7/2005

Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení ako aj na Vyhlášku č. 665/2005 Z.z. a zákon
č. 601/2003 Z.z. v platnom znení, konštatoval, že navrhovateľ vo formálnej rovine splnil zákonné
podmienky na povolenie oddlženia, keďže podal návrh na povolenie oddlženia v priebehu konkurzu a
počas konkurzu si riadne plnil povinnosti pri poskytovaní súčinnosti správcovi, čo vyplýva z oznámenia
správcu doručeného súdu prvej inštancie dňa 11.12.2014. Súd ďalej vyslovil názor, že navrhovateľ si

nesplnil svoje zákonné podmienky v materiálnej rovine, pri ktorej súd posudzuje existenciu poctivého
zámeru dlžníka uspokojiť veriteľov a zohľadňuje možnú mieru uspokojenia prihlásených, no v konkurze
neuspokojených pohľadávok veriteľov navrhovateľa, za účelom starostlivého vyváženia práv a právom
chránených záujmov nielen dlžníka, ale aj konkurzných veriteľov. Súd prvej inštancie uviedol, že pri
rozhodovaní musel zohľadniť aj základné zásady, na ktorých stojí jeho postup v konaní a postupovať tak,
aby sa dosiahla pokiaľ možno čo najvyššia miera uspokojenia veriteľov. Súd prvej inštancie vychádzal

z priemernej výšky čistého mesačného príjmu dlžníka za obdobie od decembra 2013 do novembra
2014, ktorý prestavuje sumu 312,91 Eur a z výšky neuspokojených pohľadávok veriteľov dlžníka v
celkovej sume 149.260,89 Eur za súčasného zohľadnenia predpokladanej výšky odmeny správcu v
konaní o oddlžení, ktorá by v danom prípade predstavovala najviac sumu 331,94 Eur ročne, ako aj z
dĺžky skúšobného obdobia v trvaní 3 rokov. V danom prípade dlžníkov príjem nemohol byť v prípade

povolenia oddlženia v plnej miere použitý na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov, s ohľadom
na výšku životného minima, čím by počas oddlženia došlo k ešte nižšej miere uspokojenia konkurzných
veriteľov, než predpokladá súd, a tým aj k značnému zásahu do ich práv a právom chránených záujmov.
V danom prípade, pri nezmenenej výške čistého príjmu navrhovateľa, by 70 % z celkového čistého
príjmu (3.765,96 Eur) predstavovalo sumu približne 2.636,17 Eur a navrhovateľ by počas plynutia

skúšobného obdobia poskytol správcovi sumu v úhrne 7.908,51 Eur, čím by došlo k uhradeniu len
5,30 % doposiaľ neuspokojených pohľadávok veriteľov dlžníka. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že by došlo k uspokojeniu veriteľov navrhovateľa v malom rozsahu, čo je v rozpore so základnou
zásadou konkurzného konania, a to maximálneho uspokojenia pohľadávok veriteľov, v zmysle ktorej
zákon č. 7/2005 Z.z. ukladá súdu postupovať tak, aby veritelia dosiahli čo najvyššiu mieru uspokojenia

ich pohľadávok.

Odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 61 dňa
30.03.2015.

2. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote na súde prvej inštancie odvolanie navrhovateľ
argumentujúc tým, že uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 23NcKR/2/2014-21 zo dňa 24.03.2015
má vady podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) Občianskeho súdneho poriadku, a teda, že súd prvej
inštancie(predtýmsúdprvéhostupňa)dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovým
zisteniam a súčasne, že predmetné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Navrhovateľ uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol bez opory v platnom práve v prospech veriteľov,
neakceptoval jeho úprimnú snahu plniť svoje povinnosti, predmetné uznesenie považuje za arbitrárne
a domáha sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancii na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Navrhovateľ ďalej poukázal na dve premisy, jednak faktografickú (bod II. odvolania) a na právnu (bod
III. odvolania). Navrhovateľ si uvedomuje, že má záväzky voči svojím veriteľom, tieto chce korektne

uhrádzať, pričom finančná situácia mu ich nedovoľuje uhradiť v celom rozsahu. Navrhovateľ vytýka
súdu prvej inštancie, že opomenul fakt, že jeho sestra je tiež dlžníkom vo vzťahu k veriteľovi AVIA
a.s. a ČSOB SP, ktorá tiež spláca svoj záväzok voči veriteľovi. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa
22.04.2015 dosiahne dôchodkový vek a požiada Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku
v odhadovanej výške do cca 350,- Eur, z čoho vyplýva, že jeho celkový príjem pri zotrvaní v pracovnom

pomere bude predstavovať sumu do cca 662,- Eur. Navrhovateľ vyslovil predpoklad, že za 3 roky
budú mať veritelia uhradené svoje pohľadávky vo výške 25.768,68 Eur, čo je takmer nezanedbateľných
20 % z dlžnej sumy. Navrhovateľ nepovažuje za správny záver súdu, že povolením oddlženia by
došlo k značnému zásahu do práv a právom chránených záujmov veriteľov a fakt, že nemá dosť
finančných prostriedkov a majetku k výplate dlhov, nemôže byť dôvodom k tomu, aby súd prvej inštancie

nevyhovel jeho návrhu s ohľadom na čl. 20 Ústavy SR. Podľa navrhovateľa súd prvej inštancie vytvoril
pre veriteľov omnoho výhodnejšiu pozíciu než pre neho, postupoval bez opory v platnom práve a
rozhodol bez náležitého a presvedčivého odôvodnenia. Navrhovateľ odmieta byť „trestaný“ za to, že
nemá dostatok majetku na úhradu svojich záväzkov. Navrhovateľ je presvedčený, že súd prvej inštanciev jeho prípade rozhodoval voluntaristicky, dostatočným spôsobom nereagoval na argumenty predložené
navrhovateľom a má za to, že predmetné uznesenie nie je riadne odôvodnené. Navrhovateľ v súvislosti
s právom na riadne odôvodnenie rozhodnutia poukazuje na judikatúru slovenských súdov ako i ustálenú

judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Navrhovateľ
preukazuje svoj poctivý zámer vynaložiť maximálne možné úsilie na uspokojenie veriteľov tým, že
sa nezbavoval svojho majetku odporovateľnými právnymi úkonmi, v priebehu konkurzného konania si
riadne plnil svoje zákonné povinnosti poskytovaním súčinnosti, bol riadne zamestnaný a má záujem byť
tzv. pracujúcim dôchodcom. Navrhovateľ (odvolateľ) navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

Okresného súdu Trnava č. k. 23NcKR/2/2014-21 zo dňa 24.03.2015 zrušil a vrátil Okresnému súdu
Trnavanaďalšiekonanieanovérozhodnutie,resp.uzneseniezmenilavyhoveljehonávrhunapovolenie
oddlženia.

3. Podľa § 206f zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, konania začaté pred 1. marcom 2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 28.

februára 2017.

4. Podľa § 196 zákona č. 7/2005 Z.z. účinného do 28. februára 2017 (ďalej ako „ZoKR“), ak
tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie
reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie

podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Podľa § 24 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej
ako „CSP“), na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa odseku 1 je príslušný

Krajský súd v Bratislave pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. a) až d).

6. Dňa 21.02.2017 Krajský súd v Trnave s poukazom na ust. § 40 v spojení s § 43 CSP bezodkladne
postúpil Krajskému súdu v Bratislave ako súdu kauzálne príslušnému podľa § 24 ods. 2 písm. a) CSP
spis,predmetomktoréhojerozhodovanieoodvolanínavrhovateľapodanomprotirozhodnutiusúduprvej

inštancie o povolení oddlženia a súčasne upovedomil navrhovateľa o postúpení spisu Okresného súdu
Trnava sp. zn. 23NcKR/2/2014 vedený pod jeho sp. zn. 31CoKR/4/2015 tunajšiemu súdu.

7. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania a dospel
k záveru, že vydané rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

8. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp.
zn. 23NcKR/2/2014, vrátane predmetného uznesenia napadnutého odvolaním, po oboznámení sa s
predloženýmilistinnýmidokladmi,akoajsdôvodmipodanéhoodvolania,malzato,žesúdprvejinštancie
v danej veci postupoval vecne správne, keď aplikoval ust. § 5, § 166, § 167 a § 196 zákona č. 7/2005

Z.z. v platnom znení, ako aj na Vyhlášku č. 665/2005 Z.z. a zákon č. 601/2003 Z.z. v platnom znení.
Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Hoci nejde o
explicitnú zákonnú požiadavku, súd pri povoľovaní oddlženia musí vziať do úvahy aj mieru uspokojenia
pohľadávok veriteľov sumárne v konkurznom konaní, ako aj v priebehu oddlženia. Odvolací súd vykonal
lustráciu v systéme Sociálnej poisťovne, pričom zistil, že navrhovateľ ukončil pracovný pomer u svojho

zamestnávateľa ku dňu 18.09.2015 a v súčasnosti poberá starobný dôchodok v sume 472,50 Eur
mesačne, čo je len jeden z dvoch zdrojov príjmu, ktorý deklaroval navrhovateľ (odvolateľ) v podanom
odvolaní. Pri zohľadňovaní výšky pohľadávok, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a výšky
príjmu navrhovateľa, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že miera uspokojenia
zistených pohľadávok by bola, po uvážení konkrétnych okolností prípadu, po ukončení skúšobného

obdobia, nedostatočná.

9. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a
obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanýchúčastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03, IV. ÚS 112/05, III.

ÚS 25/06, IV. ÚS 301/09, IV. ÚS 27/2010, rovnako aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, Annuaire, č. 303-B).

10. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov nemôže prihliadnuť k odvolaniu navrhovateľa, ani

dôvodom v ňom uvedených, nakoľko súd prvej inštancie postupoval vecne správne, aplikoval správny
právny predpis a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. Nie je preto možné na takto zistenom skutkovom
základe, ktoré je vecne správne zistené súdom prvej inštancie v celom rozsahu, odvolaniu vyhovieť.
Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil vo výrokovej časti tohto rozhodnutia ako vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Keďže navrhovateľ (odvolateľ) nebol úspešný a konanie o povolenie oddlženia má len jednu
stranu sporu - navrhovateľa, odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, ako je uvedené

vo výroku uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa NR SR č.

7/2005 Z.z., o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov nie je prípustné (§ 198 ods. 1 posledná veta ZoKR).