Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/219/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116206606
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116206606.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobkyne: K. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom J. Y. XXXX/X, X., proti žalovanému: HOME CREDIT
Slovakia, a.s, Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, o neplatnosť právneho úkonu, vydanie
bezdôvodného obohatenia a o ochranu práv spotrebiteľa, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 17C/65/2016-58 zo dňa 26. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním m e n í takto:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.686,61 eur spolu s 5 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 1.090,36 eur od 30.03.2016 až do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo
sumy 596,25 eur od 30.03.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva n
e d o t k n u t ý.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie o žalobe žalobkyne rozhodol
nasledovne:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.933,67 eur spolu s 5 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 1.337,42 eur od 30.3.2016 až do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy
596,25 eur od 30.3.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalobný návrh v časti o zaplatenie sumy 27,91 eur spolu s úrokom z omeškania a vo zvyšnej časti
uplatneného úroku z omeškania za obdobie od 8.3.2016 do 30.3.2016 zamieta.

Súd žalobný návrh o určenie, že úverová zmluva č. 3808102898 zo dňa 18.8.2008 a určenie, že úverová
zmluva č. 4104015774 zo dňa 5.4.2011 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez
poplatkov zamieta.
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 451, § 456 Občianskeho

zákonníka a vykonané dokazovanie dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
Zo zmluvy o úvere č. 3808102898 zo dňa 18.8.2008 (podpísaná žalobkyňou 21.8.2008 (č.l. 8) súd
zistil, že veriteľ - žalovaný poskytol pre typ úveru 84T50P07 žalobkyni úver 1.659,70 eur s mesačnousplátkou 35,68 eur, počet splátok 84, ročná úroková sadzba 18,65 %, RPMN 20,5 % a celkové náklady
spotrebiteľa predstavujú 1.125,80 eur, lehota splatnosti 84.
Zo žalobkyňou predložených potvrdení o úhradách (čl. 12) za obdobie od 22.9.2008 do 22.6.2015 a dňa

28.10.2015 súd zistil, že žalobkyňa uhradila spolu sumu 2.978,09 eur a podľa žalovaným predloženého
výpisuzúverovéhoúčtu(č.l.36)vyplýva,ženapredmetnúúverovúzmluvuč.3808102898zaobdobieod
28.9.2008 do 28.10.2015 bola zaplatená spolu suma 3.017,09 eur. Dôkaz predložený žalovaným môže
byť použitý v prospech žalobkyne ako spotrebiteľky (§ 295 CSP). Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa
zaplatila z úverovej zmluvy č. 3808102898 zo dňa 18.8.2008 sumu 3.017,09 eur, pričom bol poskytnutý

úver vo výške 1.659,70 eur, rozdiel predstavuje 1.357,38 eur.
Žalovaný pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere č. 3808102898 zo dňa 18.8.2008 (podpísaná
žalobkyňou 21.8.2008) konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z
obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalobkyňa
zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej
zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho

prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a subsidiárne z ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o úvere. Vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 21.8.2008 uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovaný ako veriteľ úver vo výške
1.659,70 eur. Predmetná zmluva uzavretá medzi účastníkmi neobsahovala náležitosti podľa citovaných

ustanovení § 4 ods. 2 písm. g), i) zákona č. 258/2001 Z. z. V zmluve sa nikde nenachádza údaj o
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tento nie je zo zmluvy možné vyvodzovať odpočtom počtu
mesiacov viažucim sa na poskytnutie úveru, nakoľko to podľa názoru súdu nie je konformné so zmyslom
a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa
názoru súdu, spotrebiteľ (v tomto prípade dlžník) musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na

prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti
jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom a aká je doba trvania zmluvy. Takýto údaj však účastníkmi
zmluvyuzavretázmluvaneobsahovala.Vďalšomsúdpoukazujenato,žesavzmluvenikdenenachádza
ani údaj o výške splátok istiny, úrokov, ktoré mala žalobkyňa veriteľovi zaplatiť. Aj keď bola v zmluve
explicitne uvedená celková výška mesačnej splátky 35,68 eur, nikde však nebola uvedená výška splátok

istiny a úroku, t.j. časť každej mesačnej splátky, ktorá mala zodpovedať sume započítanej na splatenie
istiny a na splatenie úroku. Napriek tejto chýbajúcej podstatnej náležitosti je zmluva o úvere v zmysle § 4
ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase jej uzavretia platná, ale rovnako sa v zmysle tohto
ustanovenia poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené nedostatky náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon č. 258/2001 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 3 sankcionuje tým, že

takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z výšky poskytnutého
úveru 1.659,70 eur a pri zohľadnení sumy splatenej žalobkyňou ako dlžníkom 3.017,07 eur, je zrejmé,
že pri bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je tento už splatený.
Právnym základom nároku, od ktorého žalobkyňa odvodzuje bezdôvodné obohatenie na strane
žalovanéhoanazákladektoréhosumu3.017,08euržalovanémuplnilajeZmluvaoúvereč.3808102898

zo dňa 18.8.2008 (podpísaná žalobkyňou 21.8.2008) uzatvorená medzi stranami sporu. Súd ustálil,
že bol nepochybne poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.659,70 eur, na poklade čoho v zmysle
ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy sa
poskytnutýspotrebiteľskýúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkovatakpovinnosťou(vtomtokonaní
žalobkyne) bolo vrátiť len reálne poskytnutú peňažnú sumu 1.659,70 eur, a to v 84 mesačných splátkach

vo výške 19,75 eur (1.659,70 eur/84 mesiacov), pričom žalobkyňa uhradila celkovo 3.017,08 eur, t. j.
sumu podstatne vyššiu, ako bola povinná, a to i skôr, ako malo dôjsť ku konečnej splatnosti dotknutého
spotrebiteľského úveru, na podklade čoho záväzok žalovaného zanikol splnením podľa ustanovenia
§ 559 ods. 1 OZ. Súd mal v konaní nesporne preukázané (z karty klienta - výpisu žalovaného), že
žalobkyňa zaplatila celkovo sumu 3.017,08 eur, to znamená že pri konštatovaní, že predmetný úver

je považovaný za bezúročný a bez poplatkov, zaplatila o sumu 1.357,38 eur viac. Žalobkyňa žiadala
vrátenieplnenievsumeiba1.337,42euratútosumuplnilažalovanémubezprávnehodôvodu.Ideotaké
plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna
skutočnosť, na základe ktorej sa spravidla plní. V dôsledku uvedeného vzniklo na strane žalovaného
bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobkyni vydať. Súd preto žalobe o zaplatenie sumy 1.337,42

eur vyhovel.
Z úverovej zmluvy č. 4104015774 uzatvorenej dňa 5.4.2011 (podpísaná žalobkyňou 12.4.2011 (č.l. 16)
medzi stranami sporu súd zistil, že žalobkyni bol poskytnutý bezúčelový úver 1.650 eur, celková čiastkasplatná spotrebiteľom 3.171 eur, mesačná splátka 40,61 eur, počet splátok 84, RPMN od 22,9 % do 23,7
%, celkové náklady spotrebiteľa 1.521 eur, lehota splatnosti 84.
Zo žalobkyňou predložených potvrdení o úhradách (č.l. 18 - 27) vyplýva, že žalobkyňa uhradila spolu

sumu 2.004,73 eur a so žalovaným predloženého výpisu z úverového účtu k zmluve č. 4104015774 v
období od 17.5.2011 do 28.10.2015 (č.l. 39 až 41) vyplýva, že žalobkyňa uhradila spolu sumu 2.246,25
eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa zaplatila z predmetnej úverovej zmluvy žalovanému spolu sumu
2.246,25 eur, hoci mala zaplatiť sumu 1.650 eur, a teda rozdiel predstavuje sumu 596,25 eur.
V súdenej veci nie je sporné, že strany uzatvorili zmluvu č. 4104015774 dňa 5.4.2011 (podpísaná

žalobkyňou 12.4.2011) ako zmluvu spotrebiteľskú. V danom prípade ide o zmluvu formulárovú,
individuálne nedojednanú a ide o úverovú zmluvu uzatvorenú v zmysle § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka. Keďže zmluva bola uzatvorená medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ide zároveň o
spotrebiteľský úver v zmysle ustanovenie § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. Pre
spotrebiteľský úver na rozdiel od úveru bežného zákon č. 129/2010 Z. z. v § 9 ods. 1, 2 predpisuje
ďalšie formálne a obsahové náležitosti. Z hľadiska formálnych náležitostí ide o písomnú formu, ktorá

sa pri bežnom úvere nevyžaduje. Obsahové náležitosti sú vymedzené v § 9 ods. 2 citovaného zákona.
Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov.
V predmetnom konaní okresný súd ustálil, že žalobkyni bol nepochybne poskytnutý spotrebiteľský úver
reálne vo výške 1.650 eur. Predmetná zmluva medzi stranami neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. f), j), k) zákona č. 129/2010 Z. z. Pod písmenom f) je upravená náležitosť "doba trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru", keď termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru v zmluve absentuje. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby bol
spotrebiteľ jasne a bez pochybností a ďalších výpočtov informovaný, kedy nastane konečná splatnosť
úveru, teda dokedy bude splácať úver. Takýto údaj v zmluve uvedený nie je. Pod písmenom k) je

upravená náležitosť "výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia". Táto náležitosť v predmetnej zmluve absentuje. Účelom
tejto náležitosti je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu,
úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je

dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na
úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu navrhovateľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi
neobsahuje. Výslovne v ustanovení § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. zákon uvádza, že ročná
percentuálna miera nákladov musí byť vyčíslená na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy.
Bolo preto povinnosťou žalovaného v uzatvorenej zmluve jednoznačne uviesť ročnú percentuálnu mieru

nákladov, a to jednu konkrétnu výšku RPMN , ale aj údaje, na základe ktorých bola táto vyčíslená.
Uvedená zmluva č. 4104015774 zo dňa 12.4.2011 daným kritériám nezodpovedá a súd konštatuje, že
vyššie uvedená podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere absentuje, čo má za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Z uvedeného dôvodu tak povinnosťou žalobkyne bolo vrátiť
žalovanému len poskytnutú peňažnú sumu 1.650 eur, a to v 84 mesačných splátkach vo výške 19,64

eur (1.650 eur/84 mesiacov), nakoľko podľa karty klienta žalobkyňa uhradila celkovo 2.246,25 eur, t. j.
sumu podstatne vyššiu, ako bola povinná, a to i skôr, ako malo dôjsť ku konečnej splatnosti dotknutého
spotrebiteľského úveru, na podklade čoho záväzok žalobkyne zanikol splnením podľa ustanovenia § 559
ods. 1 OZ. Vychádzajúc z výšky poskytnutého úveru 1.650 eur pri zohľadnení skutočnosti, že žalobkyňa
na splatenie úveru uhradila sumu 2.246,25 eur, z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa zaplatila z úverovej

zmluvy žalovanému o 596,25 eur viac a táto suma predstavuje bezdôvodné obohatenie. Žalobkyňa však
žiadala až 624,16 eur. s prísl. a rozdiel predstavuje sumu 27,91 eur a v tejto časti súd žalobu zamietol.
S poukazom na vyššie uvedené, keďže súd konštatuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
3808102898 a č. 4104015774 neobsahuje uvedené povinné náležitosti, ktorý nedostatok zákon o
spotrebiteľoch sankcionuje tým, že takýto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a v danom

prípade úver bol už splatený, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok v sume
1.933,67 eur, preto návrhu v tejto časti o zaplatenie 1.933,67 eur vyhovel a táto suma predstavuje
bezdôvodné obohatenie žalovaného. Vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 27,91 eur súd žalobu zamietol.
Pokiaľ žalovaný argumentoval, že splátkový kalendár bol súčasťou zmluvy, zo žiadneho ustanovenia
táto skutočnosť nevyplýva, a pokiaľ doložil splátkový kalendár zo zmluvy, súd je toho názoru, že dlžník,

v danom prípade žalobkyňa, sa nemôže dozvedieť niektoré z parametrov úveru až po podpise zmluvy
a tieto nemôže určiť sám veriteľ jednostranne bez spoluúčasti dlžníka.
Pokiaľ ide o argument žalovaného s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo
veci C-42/15 s poukazom na čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 súd pre úplnosť poukazuje na to, ženemoholvecposúdiťvosvetlerozsudkuSúdnehodvoraEÚC-42/15z09.11.2016,ktorýsatýkalvýkladu
smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a v zmysle ktorého nie je
nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,

pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchtosplátok avzmyslektorého,niejenevyhnutné,abyzmluvaoúvereobsahovalarozčleneniesplátok
v podobe amortizačnej tabuľky na istinu, úroky či iné poplatky. Pri konflikte smernice a vnútroštátneho
zákona členského štátu (ktorý konflikt zrejme vyplýva z obsahu tohto rozhodnutia ako konflikt medzi
uvedenou smernicou a zákonom č. 129/2010 Z.z. a pred jeho platnosťou aj zákonom č. 258/2001 Z.z.

prijatým za účelom implementácie tejto smernice v SR), musí vnútroštátny súd v prvom rade skúmať, či
môže smernici priznať priamy účinok (možnosť smernicu aplikovať priamo a bezprostredne na prípad,
ktorý súd rieši). Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený,
vnútroštátny súd musí skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon
o spotrebiteľských úveroch vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice (eurokonformný
výklad zákona) však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona,

pretože by sa jednalo o výklad contra legem a rovnako tak eurokonformným výkladom nemožno porušiť
ústavný princíp právnej istoty. To znamená, že pokiaľ aj zo smernice vyplýva, že absencia určitých
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemá spôsobovať bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru,
nemožno v tomto svetle vykladať zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyslovene hovorí, že práve
absencia tých istých náležitostí bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spôsobuje. Takýmto výkladom by

došlo k neprípustnému výkladu contra legem. K aplikácii Smernice EP a Rady 2008/48/ES čl. 10 ods. 2
písm. h) súd tiež konštatuje, že je nevyhnutné vziať do úvahy aj čl. 10 ods. 1 citovanej smernice, podľa
ktorého týmto článkom nie sú dotknuté žiadne vnútroštátne pravidlá týkajúce sa uzatvorenia zmlúv o
úvere, ktoré sú v súlade s právom Spoločenstvá. Z uvedeného je zrejmé, že osobitná právna úprava o
spotrebiteľských úveroch ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 a § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010

Z.z. jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich
je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom

alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.
Žalobkyňa si zároveň uplatnila úrok z omeškania vo výške 5,5 % od 8.3.2016 tj. od podania žaloby
do zaplatenia. Nakoľko v prípade vydania bezdôvodného obohatenia ako mimozmluvného záväzku
čas splnenia nie je dohodnutý ani ustanovený právnym predpisom, rovnako ani určený v rozhodnutí,
súd vychádzal z toho, že žalovaný bol povinný sumu vrátiť na základe výzvy veriteľa (žalobkyne) podľa

ustanovenia § 563 OZ. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nepreukázala a ani netvrdila, že by žalovaného
pred podaním žaloby vyzvala na plnenie, súd považoval za výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia
až doručenie žaloby žalovanému dňa 29.3.2016. Žalovaný tak nesplnením svojho peňažného záväzku
sa dostal do omeškania dňom 30.3.2016. Súd preto priznal žalobkyni popri istine 1.933,67 aj úrok z
omeškania odo dňa 30.3.2016, pričom výška úroku z omeškania v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č.

87/1995predstavuje5%ato zosumy1.337,42eurod30.3.2016aždozaplatenia,5%úrokzomeškania
ročne zo sumy 596,25 eur od 30.3.2016 do zaplatenia a vo zvyšnej časti nárok za obdobie od 8.3.2016
do 30.3.2016 zamietol.
Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
V časti žaloby o určenie, že úverová zmluva č. 3808102898 zo dňa 18.8.2008 a určenie, že úverová
zmluva č. 4104015774 zo dňa 5.4.2011 uzavretá medzi stranami sporu je bezúročná a bez poplatkov,
súd s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie časti o plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia
dospel k záveru, že na požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem, a preto v tejto časti

žalobu zamietol.
Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú
určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a vedie
k nárastu počtu súdnych sporov. Určovacia žaloba má tak podľa právnej teórie, ako aj záverov

rozhodovacej praxe súdov a judikatúry opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už
jeho porušenie. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle
§ 137 písm. c) CSP musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide tiež
o posúdenie či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva.

Súd v rámci prejudiciálneho posúdenia uvedených úverových zmlúv a skutkových zistení, keď žalovaný
poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver, ktorá suma predstavovala čistú istinu t.j. skutočne poskytnutú
istinu bez úrokov a bez poplatkov vo výške 1.659,70 eur zo zmluvy 21.8.2008 a 1.650 eur zo zmluvy
z 12.4.2011 a z predloženého prehľadu o úhradách je zrejmé, že žalobkyňa žalovanému ku dňu
rozhodovania súdu čistú istinu vyplývajúcu z poskytnutého úveru v celom rozsahu zaplatila. Súd má za
to, že požiadavka žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia bola vyriešená v časti o plnenie,

teda zistení v tom, či žalobkyňa plnila žalovanému nad rámec zákonného nároku. V rámci toho ako
predbežnú otázku riešil bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru.
V závere súd dopĺňa, že si je vedomý postoja k naliehavému právnemu záujmu daného v uznesení
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Cdo 1/2009 z 31.7.2009, a to ochrany spotrebiteľa ako slabšej
strany a s tým spojenou potrebou spotrebiteľa na vyriešenie otázky skutočného dlhu nad rámec

poskytnutých finančných prostriedkov, avšak konštatuje, že v danej veci žaloba na určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru v tomto ponímaní vzhľadom na vyššie uvedené právne
závery v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia samostatný výrok o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru nemôže obstáť.
Preto vychádzajúc zo stavu v čase rozhodovania súdu, keďže žalobkyňa zároveň s určením

bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru žalovala priamo aj na splnenie povinnosti, nie
je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a preto
súd žalobu v tejto časti zamietol.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s

ustanovením § 255 ods. 2 CPS, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
46. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobkyne a pomer úspechu a neúspechu strán sporu 50:50, súd v
súlade s citovaným zákonným ustanovením o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu v časti výroku, ktorým súd žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.933,67 eur spolu s 5 % ročným úrokom z o meškania
zo sumy 1.337,42 eur od 30.3.2016 až do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 596,25 eur
od 30.3.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a s ním súvisiacemu

výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalovaný. Navrhoval odvolaciemu súdu, aby rozsudok
okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a priznal žalovanému náhradu trov konania. Vo svojom odvolaní
poukazoval na to, že s vyhodnotením úverových zmlúv nesúhlasí a zastáva názor, že úverové zmluvy
obsahujú všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.

a tiež zák. č. 129/2010 Z.z. V tejto súvislosti poukázal na čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice č. 2008/48 a
rozsudokSúdnehodvoraEÚvoveciC-42/15zodňa09.11.2016,akoajnajudikatúruSúdnehodvoraEÚ.
Uviedol, že zastáva názor na základe uvedených skutočností, že ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010
Z.z., resp. ust. § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z. je nutné vykladať z pohľadu „princípu právnej
istoty“ a z pohľadu „princípu eurokonformného výkladu právnej normy“. Poukázal taktiež na skutočnosť,

že okresný súd sa vo svojom odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal námietkou žalovaného ohľadne
kumulatívneho splnenia podmienok, ktorý splnenie je nevyhnutné na to, aby súd mohol úver vyhodnotiť
za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach.
Žalobca uhrádzal splátky úveru z úverovej zmluvy č. 3808102898 v období rokov 2008 - 2015. V
tejto súvislosti žalovaný vznáša námietku premlčania na čas žalobcom žalovanej sumy. Pri posúdení

premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný vychádzal z dátumu
doručenia žaloby súdu, z ktorého vyplýva, že žaloba bola súdu doručená dňa 11.03.2016. Aplikujúc
trojročnú premlčaciu lehotu v zmysle § 107 ods. 2 OZ, považuje splátky uhradené pred dňom 11.3.2013
za premlčané.3. K odvolaniu žalovaného proti rozsudku okresného súdu podala písomné vyjadrenie žalobkyňa, v
ktorom uviedla, že trvá na rozsudku zo dňa 26.06.2017 vo veci vedenej pod sp.zn. 17C/65/2016.

4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a
bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu v

časti výroku napadnutého odvolaním zmenil v súlade s ust. 388 CSP. Rozsudok okresného súdu v časti
výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý.

5. V zmysle ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania, konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá

zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil právne závery. Prijaté právne závery
primerane vysvetlil.

7. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery.
Vo svojom odvolaní však vzniesol námietku premlčania na časť nároku uplatňovaného žalobkyňou v
predmetnom konaní.

8. Vznesenou námietkou v časti premlčania nároku uplatňovaného žalobkyňou bol odvolací súd povinný
sa zaoberať a to aj bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 385 CSP.

9. K vznesenej námietke premlčania sa žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu

žalovaného proti rozsudku okresného súdu nevyjadrila.

10. V prejednávanej veci žalovaný v podaní - odvolaní proti rozsudku okresného súdu namietal, že časť
žalovanej sumy je premlčaná z dôvodu, že žaloba bola súdu doručená dňa 11.03.2016, a preto považuje
splátky uhradené pred dňom 11.03.2013 za premlčané.

11. V ust. § 366 CSP je vyjadrený princíp neúplnej apelácie. Odvolací súd je súdom apelačným, t.j.
súdom, ktorý nie je viazaný skutkovými zisteniami a skutkovými závermi súdu prvého stupňa a ktorý
môže vykonať dokazovanie k zisteniu skutkového stavu, nesmie však pritom zásadne - na rozdiel od
systému úplnej apelácie - prihliadať k prostriedkom procesného útoku a prostriedkom procesnej obrany,

ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie. S prihliadnutím k novým prostriedkom procesného
útoku a prostriedkom procesnej obrany je možné rozhodnutia vo veci samej preskúmať iba v prípadoch
uvedených v ust. § 366 CSP. Okrem nedostatkov týkajúcich sa podmienok konania možno
nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany použiť k spochybneniu vierohodnosti
dôkazných prostriedkov, na ktorých spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie. Poslednú výnimku z

neúplnejapeláciepredstavujúprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana
sporu nemohla bez svojej viny označiť alebo predložiť do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany v zmysle ust. § 182 a § 366 CSP sú
také prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré sa týkajú skutkových tvrdení
alebo použiť sa majúceho práva, ktoré sú významné pre rozhodnutie veci, aby sa dosiahol účel konania.

Prostriedkom procesného útoku a prostriedkom procesnej obrany v zmysle ust. § 182 a § 366 CSP ale
nie je námietka premlčania práva uplatnená stranou sporu.12. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, že by právo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu
práva námietkou premlčania. Hlavným, ba rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva na

námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý môže, ale nemusí uplatniť. Námietka premlčania práva
je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je strana sporu povinná tvrdiť v zmysle
ust. § 157 CSP, najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa končí dokazovanie a
vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by strana sporu musela

uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania. Z povahy námietky premlčania vymedzenej
hmotným právom vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do
právoplatného skončenia veci. Námietka premlčania sa teda netýka sudcovskej a zákonnej koncentrácie
konania s výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním
nových prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany.

13. Vzhľadom k tomu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania časti nároku uplatňovaného
žalobkyňou v predmetnom konaní, odvolací súd na vznesenú námietku premlčania prihliadol a rozsudok
okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním ymenil. Rozsudok okresného súdu v časti výroku
nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý.

14. Dôvody pre aplikáciu právnych názorov vyslovených Ústavným súdom SR v náleze zo dňa
3.10.2012 č.k. I. ÚS 33/2012-25 odvolací súd v predmetnom konaní nevzhliadol. Nevyvodil rozpor
v odvolacom konaní žalovaným vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi. Zo žiadnych
konkrétnych skutkových okolností týkajúcich sa jej uplatnenia, ktoré by vzhľadom na svoju intenzitu
zakladali dôvod na výnimočné odopretie právnych účinkov vznesenej námietky premlčania na úkor

princípu právnej istoty.

15. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku.

16. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo. Aj vzhľadom na čiastočný úspech žalovaného a pomer úspechu a neúspechu strán
sporu, súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho

konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)