Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/290/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410204606
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1410204606.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov

senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: MAFRA
Slovakia, a.s., so sídlom Nobelova 34, Bratislava, IČO: 31 333 524, zast. advokátskou kanceláriou agner
& partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, proti žalovanej: G. W., Q.. XX.XX.XXXX, U. N. XX/
X, T. R. J., o zaplatenie 952,68 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava IV zo dňa 6. apríla 2016 č.k. 22C 141/2011-174, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčasti,týkajúcejsalehotynasplneniepovinnosti
uloženej rozsudkom, príslušenstva priznanej istiny a náhrady trov právneho zastúpenia žalobcu, p o

t v r d z u j e.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 952,68
eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 952,68 eur od 09.02.2010 do zaplatenia a náhradu
trov konania vo výške 57 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 477,18 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaná bola u žalobcu zamestnaná na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 15.12.2003, a že sporové strany podpísali dňa 05.01.2010 dohodu o ukončení
pracovného pomeru ku dňu 07.01.2010, podľa čl. III bod 3.3 ktorej bol žalobca povinný zaplatiť žalovanej
do piatich dní výplatu, ktorá jej patrila podľa pracovnej zmluvy. Dňa 12.01.2010 preto žalobca zaslal
na účet žalovanej sumu 972,68 eur. Z prehľadu dávky domácich príkazov mal preukázané, že z účtu
žalobcu bola dňa 08.02.2010 na účet žalovanej zaslaná ďalšia suma vo výške 972,68 eur. Z emailovej
komunikácie medzi žalovanou a pracovníčkou žalobcu zistil, že žalovaná bola upozornená na mylnú

platbu a požiadaná o jej vrátenie, na čo reagovala tým, že ju to mrzí, a že túto chybu nespôsobila
ona, pričom spoločnosti žalobcu navrhla splátkový kalendár. Skonštatoval, že z výpisu z účtu žalobcu
je zrejmé, že mu žalovaná následne dňa 31.03.2010 uhradila 20 eur s popisom „1. časť splátky mylnej
platby“. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná zvyšnú sumu v žalovanej výške 952,68 eur do
dňa rozhodnutia súdu žalobcovi neuhradila, pričom sama žalovaná na pojednávaní dňa 06.04.2016
priznala, že si je vedomá mylnej platby a svojej povinnosti túto platbu vrátiť. Vec posúdil právne podľa
ust. § 451 ods. 1 a 2 a § 517 ods. 2 Obč. zák. a dospel k záveru, že žalovanej vznikol na úkor žalobcu

neoprávnený majetkový prospech, a že sa bezdôvodne obohatila. Preto žalobe vyhovel a žalovanú
zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy 952,68 eur žalobcovi. Vyhodnotil tiež, že žalovaná sa dostala s
plnením peňažného dlhu do omeškania, a zaviazal ju aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške
9 % ročne od 09.02.2010, teda odo dňa nasledujúceho po zaslaní mylnej platby, až do zaplatenia.Výšku úrokov z omeškania určil v súlade s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. Ohľadom ustálenia prvého
dňa omeškania vysvetlil, že i keď bola žalovaná v emailovej komunikácii vyzývaná na vrátenie mylnej
platby dňa 10.03.2010, právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovaná bola na vrátenie

žalovanej sumy vyzvaná už predtým, a to telefonicky, pričom žalovaná uviedla, že si to už presne
nepamätá,aledátumomeškanianerozporovala.Súdprvejinštanciejupretozaviazalkzaplateniuúrokov
z omeškania odo dňa nasledujúceho po zaslaní mylnej platby tak, ako si to uplatnil žalobca.

3. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný

úspech, priznal ich náhradu vo výške 57 eur za súdny poplatok za žalobu a vo výške 477,18 eur za
trovy vynaložené na právne zastúpenie. Náhradu trov právneho zastúpenia priznal podľa ust. § 9, §
10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) c) d) ods. 4, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za osem úkonov právnej služby, a
to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd, účasť na pojednávaní dňa 29.02.2012 a dňa
17.07.2013, vyjadrenie k odvolaniu žalovanej, účasť na odročených pojednávaniach dňa 05.11.2015 a

dňa 02.03.2016 (vo výške 1/4 úkonu právnej služby), a účasť na pojednávaní dňa 06.04.2016, t. j. 6 x
51,45 eur, 2 x 12,86 eur, s režijným paušálom 2 x 7,21 eur za rok 2010, 1 x 7,63 eur na rok 2012, 2 x 7,81
eur za rok 2013, 1 x 8,39 eur za rok 2015 a 2 x 8,58 eur za rok 2016, a 20 % DPH vo výške 79,53 eur.

4. Proti tomuto rozsudku v časti priznaného príslušenstva a náhrady trov právneho zastúpenia žalobcu

podala žalovaná včas odvolanie, v ktorom uviedla, že priznanú istinu vo výške 952,68 ako aj náhradu
súdnehopoplatkuvovýške57eurzaplatí,pričomžiadalaosplátkovýkalendár,podľaktoréhobysplácala
30 eur mesačne. Žiadosť o splátky odôvodnila tým, že je na rodičovskej dovolenke s 15-mesačným
synomastarásaajo14-ročnéhosyna,naktoréhojejbývalýmanželneplatívýživné,jenemajetnáamáaj
inézáväzky,napr.hypotéku.Nesúhlasilaspovinnosťouplatiťúrokzomeškaniaaspovinnosťounahradiť

trovy právneho zastúpenia žalobcu. Ohľadom trov právneho zastúpenia žalobcu namietala priznanie
odmeny za jeden úkon právnej služby, a to účasť na pojednávaní v roku 2012, keď tvrdila, že hoci sa
v roku 2012 právny zástupca žalobcu pojednávania nezúčastnil, vyúčtoval si odmenu 51,45 eur, s čím
nesúhlasila. Odvolanie voči povinnosti zaplatiť úrok z omeškania odôvodnila tým, že sa žalobca podľa jej
názoru dopustil procesných chýb v konaní, keď jej posielal poštu prostredníctvom súdu na adresu H. F.

XX T. U., kde ona od roku 2008 nemá trvalý pobyt, a na meno F., ktoré v roku 2000 zmenila na D. a v roku
2013 na W.. Mala za to, že keby k týmto chybám nedošlo, konanie by sa mohlo skončiť skôr. Poukázala
na to, že vzhľadom na procesné chyby sa pojednávanie natiahlo na niekoľko rokov, a od nej sa teraz
vyžaduje, aby zaplatila úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z každého roku, čo žiadala prešetriť.

5. Žalobca navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť, a priznať mu trovy odvolacieho konania. Odvolanie žalovanej nepovažoval
za dôvodné, keď poukázal na to, že povinnosť platiť úrok z omeškania je v zmysle ust. § 517 ods. 2 Obč.
zák. viazaná na omeškanie dlžníka so splnením si peňažného dlhu, pričom dlžník má túto povinnosť
až do riadneho splnenia dlhu. Uviedol, že žalovaná svoj dlh voči nemu nesplnila, hoci si bola vedomá

toho, že má povinnosť vrátiť mu žalovanú sumu. Mal potom za to, že jediným dôvodom, pre ktorý
vznikla žalovanej povinnosť platiť úrok z omeškania, je jej konanie, keďže si na jej účet omylom zaslané
prostriedky neoprávnene ponechala v rozpore so zákonnou povinnosťou vrátiť mu ich. Nesúhlasil ani s
tvrdením žalovanej, že pojednávanie sa natiahlo na niekoľko rokov kvôli jeho pochybeniam. Zdôraznil,
že sa žiadnych pochybení nedopustil a dĺžka súdneho konania bola daná predovšetkým konaním resp.

nekonaním žalovanej, ktorá si nepreberala zásielky a bez relevantných dôvodov sa nezúčastňovala
pojednávaní. Za neopodstatnenú považoval aj odvolaciu námietku voči rozhodnutiu o trovách konania,
keď zdôraznil, že ich náhrada bola vypočítaná v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. za zrealizované úkony
právnej služby. Tvrdenie žalovanej, že sa jeho právny zástupca v roku 2012 pojednávania nezúčastnil,
považoval za nepravdivé. V tejto súvislosti poukázal na to, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa

29.02.2012 vyplýva, že toto pojednávanie sa uskutočnilo za účasti jeho právneho zástupcu.

6. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadrila.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal

napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru,
že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, týkajúcej sa lehoty na splnenie povinnosti uloženejrozsudkom, príslušenstva priznanej istiny a náhrady trov právneho zastúpenia žalobcu, ako vecne
správny potvrdil.

8. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Podľa ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

10. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho
spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z

hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom
rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutej časti
rozsudku, ktorou súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi spolu s priznanou
istinou aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 952,68 eur od 09.02.2010 do zaplatenia. Keďže
v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom odvolací súd poukazuje na

odôvodnenie napadnutého rozsudku, a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalovanej.

12. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vzhľadom
na dostatočne vykonané dokazovanie riadne a správne zistil skutkový stav, vec aj správne právne
posúdil, keď aplikoval ust. § 451 ods. 1 a 2 a § 517 ods. 2 Obč. zák., ktoré aj správne vyložil, a svoje

rozhodnutie tiež odôvodnil tak, ako to malo na mysli v čase rozhodovania platné a účinné ust. § 157 ods.
2 O.s.p. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami,
na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, a dospel
k správnemu záveru, že žalovaná sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila, a preto je povinná mu
žalovanú sumu, predstavujúcu jej neoprávnený prospech, vydať, a vzhľadom na to, že sa s vrátením

omylom na jej účet poukázanej sumy dostala do omeškania, je povinná zaplatiť žalobcovi aj zákonom
stanovenýúrokzomeškania.Akpotomsúdprvejinštanciepozistení,žežalovaná,hocimalaodpočiatku
vedomosť o tom, že jej suma 952,68 eur neprináleží, a že jej bola zaslaná na účet omylom, žalobcovi
žalovanú istinu nevrátila, vyhodnotil, že sa dostala s plnením dlhu do omeškania, a zaviazal ju na
zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 952,68 eur vo výške 9 % ročne od 09.02.2010 do zaplatenia,

rozhodol správne. S týmto záverom odvolací súd v celom rozsahu súhlasí.

13. Žalovaná v odvolaní nenamietala skutočnosť, že bola zaviazaná povinnosťou zaplatiť úrok z
omeškania z istiny 952,68 eur, ani výšku úroku z omeškania (9 % ročne), ani súdom prvej inštancie
ustálený prvý deň omeškania, a ani rozhodnutie, že je povinná zaplatiť úrok z omeškania až do času

zaplatenia priznanej istiny. Nesúhlasila len všeobecne s povinnosťou zaplatiť úrok z omeškania, keď
tvrdila, že ak by sa žalobca nedopustil procesných chýb, skončilo by sa konanie pred súdom skôr,
pričom takto trvalo viac rokov a od nej sa požaduje zaplatiť úrok z omeškania za celú dobu trvania
súdneho sporu. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že povinnosť zaplatiť úrok z omeškania nemá
žiadny súvis s dĺžkou súdneho konania. Povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva priamo zo zákona

(ust. § 517 ods. 2 Obč. zák.) ako dôsledok omeškania so splnením peňažného dlhu a trvá dovtedy,
kým dlžník veriteľovi dlh neuhradí. Omeškanie dlžníka s plnením dlhu má totiž zo zákona za následok
obsahovú zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, a to takú, že povedľa trvajúcej povinnosti splniť dlh
vznikajú aj nové (ďalšie) práva a povinnosti, medzi ktoré patrí aj právo veriteľa požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ktoré sú podľa ust. § 121 ods. 3 Obč. zák. príslušenstvom pohľadávky a

predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie so zaplatením istiny. Niet pochýb o tom, že v posudzovanej
vecizaslalžalobcanaúčetžalovanejsumu972,68eur,ažejuvyzvalnajejvrátenie,keďžežalovanejplnil
omylom, bez právneho dôvodu. Žalovaná žalobcovi vrátila len 20 eur a sumu 952,68 eur si ponechala,
čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila. Bezdôvodné obohatenie je záväzkový právny vzťah, zktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil, v tomto prípade žalobcovi,
a dlh tomu, kto obohatenie získal, teda žalovanej. Tento dlh žalovanej (povinnosť vydať bezdôvodné
obohatenie) je dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 Obč.

zák.nepriaznivýdôsledokvznikuomeškanianajejstranesprávomžalobcupožadovaťokremzaplatenia
samotného dlhu aj úroky z omeškania. Úroky z omeškania sa platia popri samotnom dlžnom plnení
stanoveným percentom z dlhu, ktorý žalovaná nezaplatila a s úhradou ktorého je v omeškaní. V konaní
bolopreukázané,žežalovanádorozhodnutiasúduprvejinštanciežalobcovižalovanúsumunapriekjeho
výzve nevrátila, z čoho je zrejmé, že je s jej zaplatením v omeškaní, pričom toto omeškanie bude trvať až

dovtedy, kým žalobcovi priznanú istinu neuhradí. Za čas omeškania je povinná zaplatiť žalobcovi úroky
z omeškania. S poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku žalovanej
za nedôvodnú.

14. Po preskúmaní výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách právneho zastúpenia žalobcu
tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi ich náhradu vo výške 477,18 eur, dospel odvolací

súd k záveru, že napadnutý rozsudok je i v tejto časti správny. Ak žalovaná v odvolaní namietala
výlučne priznanie odmeny za jeden úkon právnej služby, a to za účasť na pojednávaní v roku 2012, keď
tvrdila, že v roku 2012 sa právny zástupca žalobcu pojednávania nezúčastnil, odvolací súd uvádza, že
táto odvolacia námietka žalovanej nemôže obstáť, pretože právny zástupca žalobcu sa pojednávania,
ktoré sa konalo dňa 29.02.2012 zúčastnil, čo je zrejmé zo zápisnice z uvedeného pojednávania, ktoré

riadne prebehlo v neprítomnosti žalovanej, a preto mu odmena za tento úkon právnej služby patrí.
Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Nakoľko žalovaná ohľadom výroku, ktorým bola
zaviazaná na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia žalobcovi, okrem spochybnenia priznanej
odmeny za účasť právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní v roku 2012, nenamietala ani právne
posúdenie ani zvyšnú výšku žalobcovi priznaných trov právneho zastúpenia, obmedzí sa odvolací súd

len na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie i v tejto časti. Ak o trovách konania
a teda aj právneho zastúpenia rozhodol podľa v čase rozhodnutia účinného ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
(účinného do 30.06.2016) pri plnom úspechu žalobcu v konaní, vec posúdil po právnej stránke správne,
aplikoval aj správne zákonné ustanovenie, pričom výška žalobcovi priznaných trov je v súlade s ním
účelnevynaloženýmitrovaminajehoprávnezastúpenie,spočtomjehoprávnymzástupcomvykonaných

úkonov právnej služby a tiež v súlade s ustanoveniami vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.

15. Podľa v čase rozhodovania súdu prvej inštancie účinného ust. § 160 ods. 1 O.s.p. (účinného do
30.06.2016) ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti
rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v

splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie splnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia. Súd prvej inštancie postupoval podľa tohto ustanovenia a
povinnosti uložené rozsudkom určil žalovanej splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. S jeho
rozhodnutím, ktoré je v súlade so zákonom, sa odvolací súd stotožnil, keď žiadne okolnosti, ktoré by
odôvodňovali jeho zmenu v zmysle odvolacieho návrhu žalovanej, nezistil. Žalovaná žiadala v odvolaní

povoliť splátky vo výške 30 eur mesačne, odôvodňujúc svoju žiadosť tým, že je nemajetná, že je na
rodičovskej dovolenke s 15-mesačným synom a stará sa aj o 14-ročného syna, na ktorého jej bývalý
manžel neplatí výživné, a že má aj iné záväzky, napr. hypotéku. Odvolací súd konštatuje, že žiadne z
týchtotvrdenínepreukázaladôkazom,apretojejargumentáciazostalalenvrovineničímnepodložených
tvrdení, ktoré nemôžu mať za následok zmenu napadnutého rozhodnutia. Naviac, žalovaná od počiatku

(teda hneď ako mylnú platbu od žalobcu prevzala a bola vyzvaná na jej vrátenie) vedela, že je
povinná omylom poukázanú sumu žalobcovi vrátiť. Už v tom čase, teda začiatkom roku 2010, sama
navrhla žalobcovi splátky a poukázala mu 20 eur ako prvú splátku, ale žiadnu ďalšiu splátku žalobcovi
nezaplatila, z čoho je zrejmé, že ani ňou samou navrhnutý splátkový kalendár nedodržala, hoci, ak by ho
bola dodržala, za necelé štyri roky by mu bola žalovanú sumu uhradila. V čase rozhodnutia súdu prvej

inštancie bola situácia taká, že hoci žalovaná viac ako šesť rokov vedela, že má žalobcovi vrátiť omylom
poukázané peňažné prostriedky, neurobila tak. Odvolací súd by preto ani v prípade, ak by žalovaná
preukázala svoju nepriaznivú finančnú situáciu, nepovažoval za spravodlivé, aby žalobca musel čakať
ďalšie tri roky a viac na vrátenie svojich peňazí, a splátky by nepovolil. Nakoľko však žalovaná žiadne
zo svojich tvrdení, ktorými odôvodňovala návrh na povolenie splátok, nepreukázala, vyhodnotil odvolací

súd jej odvolanie aj v tejto časti za nedôvodné.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 387
ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.17.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolpodľaust.§255ods.1vspojenís§262ods.
1 a § 396 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,

keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).