Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 21, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/182/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808899577
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5808899577.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,
členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: G. Y., nar. XX. XX. XXXX,
bytom X., U.. P. XXX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Sládekom, advokátom so sídlom P., Ul. B. U. XX/
XX proti žalovaným: 1/ N. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., E. XXX/X, 2/ D. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom
X., J. U. XXX, 3/ D. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., Y. XXX/XX, t.č. X., A. XXXX/XX, 4/ N. J., nar. XX.

XX. XXXX, bytom O., A. XXX, 5/ D. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, 6/ COOP Jednota, spotrebné
družstvo, so sídlom Trstená, Hattalova 100, IČO: 36 012 815, 7/ G. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom X.,
V. XXXX/XX, žalovaní 1/, 2/, 3/, 6/, 7/ zastúpení JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom I. U., Z.
XXXX, žalovaná 5/ zastúpená Annou Kaníkovou, bytom Y., X. D. XXX, o vyslovenie neplatnosti právneho
úkonu na určenie vlastníctva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k.
2C/17/2008-210 zo dňa 06. 02. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným súd p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný zaplatiť žalobca,
v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo zamietol žalobu, ktorou sa domáhal žalobca proti
žalovaným určenia neplatnosti kúpnych zmlúv z roku 2002, ktoré boli registrované Katastrálnym úradom
Žilina, Správou katastra Tvrdošín a ktorými boli prevedené podiely žalovaných k nehnuteľnostiam

evidovaným na LV č. XXXX, resp. č. XXXX v kat. úz. X.. Žalobca žiadal vysloviť relatívnu neplatnosť,
ktorej sa dovolával s poukazom na ust. § 140 OZ, resp. v priebehu konania so súhlasom súdu rozšíril
žalobu a žiadal určiť absolútnu neplatnosť jednotlivých zmlúv a vlastníkov jednotlivých podielov. Pred
prvoinštančným súdom boli účastníci na strane žalovaných označení ako žalovaní v rade 2/ až 8/ z
dôvodu, že v žalobe označená žalovaná v rade 1/ T. C. nemala spôsobilosť byť účastníkom konania
(zomrela pred podaním žaloby), a preto súd voči nej konanie zastavil. Zamietnutie žaloby prvoinštančný
súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 137 písm. c/ CSP (§ 80 písm. c/ O. s. p.), pričom vec právne

posúdil aj s poukazom na ust. § 34, § 40a, § 136, § 137, § 140 a § 603 Občianskeho zákonníka, ako aj
ustanovenia zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a podľa ustanovení zákona č. 181/1995
Z. z. a č. 97/2013 Z. z. v platnom znení. Prvoinštančný súd konštatoval, že na strane žalobcu ide o
nedostatok naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby v takom znení ako ju predniesol v
tomto konaní. Žalobca nevyužil vhodný spôsob ochrany svojich práv, keď namietal relatívnu neplatnosť
jednotlivých zmlúv o prevode spoluvlastníckych podielov, avšak nedomáhal sa prevodu scudzeného

podielu od nadobúdateľa, resp. viackrát sa vyslovil, že na odkúpení jednotlivých podielov nemá záujem.
V tomto prípade striktne formálne a gramaticky vykladať relatívnu neplatnosť podľa § 140 OZ v spojení s
ust.§40aOZbybolonekonformnésust.čl.20ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky(vlastníkjevmedziachzákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať a nakladať s ním). Pri výklade zákona
treba sledovať úmysel zákonodarcu a dohliadať, aby striktným formalizmom nedošlo k šikanóznemu
výkonu práva. Vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nebol žalobca ukrátený na svojom predkupnom

práve do tej miery, že by vôbec nemal možnosť predkupné právo využiť. Súd tiež nevzhliadol, že by
jednotlivé zmluvy boli absolútne neplatné pre dôvod predaja spoluvlastníckych podielov z tzv. spoločnej
nehnuteľnosti. Stavba Hotela Roháč, ako aj zastavané pozemky sú evidované na osobitných listoch
vlastníctva a z týchto nevyplýva, že sa jedná o spoločné nehnuteľnosti Urbáru Trstená, keďže bol
na nich zapísaný ako väčšinový spoluvlastník Oravské spotrebné družstvo Trstená, resp. Jednota SD

(predchodca žalovaného 6/), ktorí nikdy neboli členmi Pozemkového spoločenstva Urbár Trstená. Z
tohto dôvodu tiež súd zamietol žalobu v časti, kde sa domáhal žalobca určiť vlastníctvo k jednotlivým
spoluvlastníckym podielom inak, ako sú tieto evidované na liste vlastníctva. O trovách prvoinštančného
konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu

podal odvolanie žalobca. Dôvodil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. obsahom práva na spravodlivý proces je aj právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Podľa odvolateľa prvoinštančný súd, hoci pripustil zmenu žaloby,
na mnohé skutkové tvrdenia nedal odpovede, resp. tieto sú rozporuplné a nemajú oporu v prevedenom
dokazovaní. Takýmto protirečivým konštatovaním je údaj, že spoluvlastnícke podiely sa netýkajú

spoločnej nehnuteľnosti, avšak na ďalšom mieste v odôvodnení rozsudku súd uviedol, že sa jedná
o spoločné nehnuteľnosti Urbáru Trstená. V tejto súvislosti jednoznačne je preukázané, že na LV č.
XXXX kat. úz. X. sú zapísané nehnuteľnosti ako spoločné podľa zákona č. 97/2013 Z. z. a na LV č.
XXXX v kat. úz. X. (zapísaná stavba Hotela Roháč) takýto zápis chýba. Žalovaný COOP Jednota, resp.
jeho právny predchodca bol k sporným spoločným nehnuteľnostiam na LV č. XXXX a č. XXXX kat.

úz. X. zapísaný ako spoluvlastník protiprávne (pred kúpou sporných nehnuteľností od žalovaných). V
ďalších dôvodoch odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nesúhlasil s odôvodnením zamietnutia žaloby, že na strane žalobcu ide o nedostatok naliehavého
právneho záujmu na podaní určovacej žaloby s tým, že v prípade vyhovenia žalobe by sa proti

svojej vôli žalovaní opätovne stali podielovými spoluvlastníkmi s opätovnou možnosťou dispozície so
spoluvlastníckymi podielmi, o ktoré žalobca nemá záujem, čo by za predpokladu, že žalovaní nemajú
záujem zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, viedlo k ďalšej súdivosti. Takýto záver súdu je v rozpore
s § 8 zákona č. 97/2013 Z. z., resp. § 4 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z. z., ktorý platil čase prevodu
podielovspornýchnehnuteľností.Právnaúpravaspoluvlastníctvakspoločnejnehnuteľnostivcitovaných

zákonoch vychádza zo zásady nedeliteľnosti a nezrušiteľnosti podielového spoluvlastníctva k spoločnej
nehnuteľnosti.Narozdielodprávnejúpravyspoluvlastníctvapodľa§136anasl.Občianskehozákonníka
v spoluvlastníctve k spoločnej nehnuteľnosti musí spoluvlastník zotrvať aj proti svojej vôli. Jediný
zákonný spôsob vystúpenia je scudzenie celého spoluvlastníckeho podielu. Podaním žaloby chcel
žalobca dosiahnuť zmenu zápisu na LV č. XXXX a č. XXXX kat. úz. X. k spoločnej nehnuteľnosti

tak, aby sa prevodcovia, ktorí i po prevode tejto časti spoločnej nehnuteľnosti zostali naďalej členmi
Urbáru Trstená, stali opätovne spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, pričom takýto právny stav by bol nastal zo
zákona, ak by nebolo právo k sporným nehnuteľnostiam dotknuté ďalšou právnou zmenou v prospech
žalovaného 7/. Pokiaľ súd v odôvodnení uviedol, že prísne formalistický výklad zákona o predkupnom
práve by bol nekonformný s čl. 20 Ústavy SR, takýto záver súdu neobstojí, lebo predkupné právo

podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom. V tomto prípade mal porušenie žalobcovho
predkupného práva, ako aj ďalších porušení žalobcom tvrdených, vychádzať z ustanovení právneho
predpisu platného a účinného v čase dotknutého prevodu, t. j. zákona č. 181/1995 Z. z. V tejto súvislosti
bolo v konaní preukázané, že žalobca sa relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv dovolal, a to doručením
žaloby 22. 09. 2004 žalovaným účastníkom zmluvy so všetkými právnymi dôsledkami z toho plynúcimi.

Záver súdu o nekonformnosti zákonnej úpravy predkupného práva s ústavným článkom 20 Ústavy SR
o obmedzení vlastníckeho práva žalovaných je preto absolútne nedôvodný. Podľa odvolateľa v konaní
bolo preukázané, že prevodcovia žalovaní 1/ - 5/ (pôvodne označení žalovaní 2/ - 6/) porušili predkupné
právo v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka a zmluva, ktorou žalovaný 6/ previedol nehnuteľnosti
od prevodcov na žalovaného 7/ (v rozhodnutí súdu prvej inštancie označení ako žalovaní 7/ a 8/) je

absolútne neplatná a tiež bol preukázaný naliehavý právny záujem na takýchto petitoch. Odvolateľ preto
žiadal, aby odvolací súd rozsudok zmenil a rozhodol v prospech žalobcu, prípadne tento zrušil a vec
vrátil na nové konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie.3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalovaní 1/, 2/, 3/, 6/, 7/ prostredníctvom ich zástupcu,
ktorí uviedli, že napadnutý rozsudok je v celom rozsahu vecne správny a vychádza zo správneho
právneho posúdenia veci. Prvoinštančný súd sa dostatočne zaoberal tvrdeniami žalobcu, ktoré uviedol

aj vo svojom odvolaní a dospel po vykonanom dokazovaní k správnemu právnemu záveru o tom, že
neexistuje naliehavý právny záujem na požadovaných určeniach. Čo sa týka zdôvodnenia rozsudku,
tento je riadne a vyčerpávajúcim spôsobom v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnený s poukazom
aj na relevantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, resp. Krajského súdu v Žiline (uznesenie sp. zn.
4Cdo 111/2008 NS SR). V niektorých špecifických prípadoch nebolo reálne možné dodržať postup

vymedzený zákonom pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, resp. prevode spoluvlastníckeho
podielu, na čo reagoval aj zákonodarca zmenou vykonanou v zákone č. 97/2013 Z. z. o pozemkových
spoločenstvách,kdezreálnilpohľadnareálnuponukovúmožnosťpodielovýchspoluvlastníkovspoločnej
nehnuteľnosti. V podstate vypustil aplikovateľnosť ustanovení Občianskeho zákonníka o predkupnom
práve na prevod spoluvlastníckeho podielu, keď už spoluvlastník nemusí ponúkať svoj podiel na
predaj všetkým ostatným spoluvlastníkom, ale urobí túto ponuku voči ostatným prostredníctvom výboru

pozemkového spoločenstva a ak o podiel neprejavia ostatní vlastníci záujem, môže ho predať tretej
osobe. Ohľadom tvrdenia žalobcu o potrebe skúmania absolútnej neplatnosti právneho úkonu žalovaní
poukazujú na odôvodnenie napadnutého rozsudku, kde dospel k záveru o neexistencii naliehavého
právneho záujmu, a to aj v kontexte so zmenou právnej úpravy, na ktorú súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku poukázal. Žalobca nemá naliehavý právny záujem ani na určení, že sporné nehnuteľnosti

patria do dedičstva po pôvodných žalovaných, keďže ani v prípade vyhovenia takémuto návrhu by sa
jeho právne postavenie nijako nezmenilo. Krajský súd v Žiline vo viacerých rozhodnutiach potvrdil závery
prvoinštančného súdu, keď rozhodoval o obdobných žalobách, ktorými žalobca napadol úkony ďalších
spoluvlastníkov (5Co/252/2015, 8Co/558/2015). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté
v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by

ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu
protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného
účelu princípu právnej istoty, ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).
V odvolaní žalobca neuviedol žiadne relevantné a dôvodné námietky, ktoré by spochybnili správnosť
právneho posúdenia otázky, či už naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby alebo

aj ďalšie tvrdenia uvedené žalobcom. Z uvedených dôvodov žiadali, aby odvolací súd rozsudok
prvoinštančného súdu potvrdil a priznal im nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách § 379 a § 381 CSP a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387

CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, zo spisového
materiálu, ako aj zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. V konaní sa riešila
otázka, či kúpne zmluvy (označené žalobcom ako relatívne neplatné) sú neplatné po tom, čo sa tejto

neplatnosti dovolával žalobca poukazujúc na to, že pri kúpe a predaji spoluvlastníckych podielov boli
porušené jeho predkupné práva, keď mu riadnym spôsobom zo strany žalovaných neboli ponúknuté
ich podiely ako spoluvlastníkovi na odkúpenie. Súd tiež riešil otázku absolútnej neplatnosti z dôvodu,
že sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť, pričom podľa žalobcu sa mal predávať spoluvlastnícky podiel
len k časti týchto spoločných nehnuteľností. Súd mal tiež zároveň určiť, kto je spoluvlastníkom

jednotlivých podielov, ktoré boli predmetom prevodu. Prvoinštančný súd tak posudzoval splnenie
podmienok ponuky v zmysle ust. § 140 Občianskeho zákonníka (predávajúcimi neboli blízke osoby),
pričom prihliadal aj na jednotlivé ustanovenia Ústavy SR, keď podľa ust. § 152 ods. 4 výklad a
uplatňovanievšetkýchpodústavnýchprávnychnoriemmusíbyťvsúladesústavnýmporiadkom.Vtomto
prípade spoluvlastníkmi boli členovia Urbáru Trstená, ktorých práva a povinnosti okrem Občianskeho

zákonníka v čase prevodu upravoval zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Zmluvy o
prevodoch sa vzťahovali na nehnuteľnosti, a to Hotel Roháč spolu so zastavanými pozemkami, pričom
prevodmi jednotlivých podielov sa malo efektívnejšie využiť hospodárenie s touto nehnuteľnosťou. Z
dôvodu vysokého počtu spoluvlastníkov (okolo 550), z ktorých viacero v danom období už nežilo a
neboli známi ich právni nástupcovia, jednotliví členovia urbáru splnomocnili COOP Jednotu Trstená,

spotrebné družstvo na uplatnenie zákonného predkupného práva. Úmysel odkúpiť spoluvlastnícke
podiely oznámil na členských schôdzach Jednoty pre spoluvlastníkov, ktorí boli zároveň členmi družstva,
na stretnutí podielnikov Hotela Roháč ako aj prostredníctvom zverejnenia výzvy vo forme verejnej
vyhláškyvyvesenejnaverejnejtabuliMestaTrstená.Tuboliobsiahnutévšetkypodmienkypreuplatneniepredkupného práva v určenej dobe. Pretože žiaden zo spoluvlastníkov na výzvy nereagoval, došlo k
podpisu kúpnych zmlúv v roku 2002. Samotný žalobca mal vedomosť o úmysle žalovaných previesť
svoje podiely, nakoľko s nimi komunikoval, no neprejavil záujem o ich nadobudnutie. Pokiaľ by súd

striktne formálne a čisto gramaticky vykladal znenie ust. § 140 Občianskeho zákonníka v spojení s
ust. § 40a Občianskeho zákonníka, bolo by možné dospieť k záveru, že napadnuté kúpne zmluvy sú
relatívne neplatné. Pri rozhodovaní však prvoinštančný súd bral do úvahy aj ostatné skutočnosti, na
ktoré poukazoval vo svojom odôvodnení rozsudku a dospel k záveru, že zo širšieho výkladu jednotlivých
zákonných ustanovení v tomto konkrétnom prípade je možné dospieť k záveru, že vyhovenie takejto

žalobe by bolo šikanózne, nakoľko z výpovede samotného žalobcu vyplynulo, že mal vedomosť o
tom, že nielen žalovaní v tomto konaní, ale aj ďalší spoluvlastníci nehnuteľnosti mali záujem predať
spoluvlastnícke podiely COOP Jednote, spotrebnému družstvu. Ani v súčasnej dobe žalobca netvrdí, že
má záujem o odkúpenie podielov, na súde však napadol okolo 180 kúpnych zmlúv. Súd prvej inštancie
vo svojom odôvodnení rozsudku poukázal aj na súčasné znenie zákona o pozemkových spoločenstvách
- zákon č. 97/2013 Z. z., ktorý zreálnil pohľad na ponukovú možnosť podielových spoluvlastníkov

v spoločnej nehnuteľnosti a s účinnosťou od 01. 05. 2013 spoluvlastník už nemusí ponúknuť svoj
spoluvlastnícky podiel k spoločnej nehnuteľnosti na predaj všetkým ostatným spoluvlastníkom, ale
urobí túto ponuku voči ostatným spoluvlastníkom prostredníctvom výboru pozemkového spoločenstva.
Prvoinštančný súd tiež rozhodoval o tom, či jednotlivé zmluvy nie sú absolútne neplatné, pričom dospel
k záveru, že sa predávali nehnuteľnosti, ktoré v katastri nehnuteľností sú vyznačené na samostatných

listoch vlastníctva, pričom nie je jednoznačné, či sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť, nakoľko pri stavbe
Hotela Roháč poznámka o spoločnej nehnuteľnosti nie je a pri LV č. XXXX kat. úz. X. je poznámka,
že sa jedná o spoločnú nehnuteľnosť podľa zákona č. 97/2013 Z. z. (avšak nie je uvedené, že patrí
pozemkovému spoločenstvu Urbár Trstená). Zapísané sú dve parcely registra C č. 555 o výmere 1357
m2 a č. 556 o výmere 392 m2, obe zastavané plochy a nádvoria, pričom pozemok sa nachádza v

zastavanom území obce. V časti B sú ako spoluvlastníci uvedené jednotlivé mená a priezviská osôb
s vyznačenou veľkosťou spoluvlastníckeho podielu. Pokiaľ sa teda aj jedná o spoločnú nehnuteľnosť,
táto predstavuje vyššie uvedené dve parcely, ku ktorým sa viažu jednotlivé podiely spoluvlastníkov
a tieto boli v celom rozsahu prevedené zo strany jednotlivých spoluvlastníkov na kupujúceho. Pokiaľ
teda prvoinštančný súd uviedol, že na podaní žaloby, kde súd mal preskúmať relatívnu neplatnosť

zmlúv z dôvodu opomenutia predkupného práva predávajúcimi, v čase podania žaloby mal žalobca
naliehavý právny záujem, nakoľko možnosť domáhať sa relatívnej neplatnosti zmluvy mu vyplýva priamo
zo zákona (§ 40a OZ). Čo sa týka ďalších petitov, ktorými rozšíril žalobu v priebehu konania, tu aj
odvolací súd dospel k záveru, že na určení absolútnej neplatnosti jednotlivých zmlúv nebol daný právny
záujem, resp. tento žalobca nepreukázal (nebol účastníkom týchto zmlúv a z titulu porušenia zákona by

možnosť podať žalobu prináležala prokurátorovi). Následne nebol daný právny záujem ani na tom, aby
súd určoval, kto má byť zapísaný ako spoluvlastník jednotlivých podielov na liste vlastníctva v katastri
nehnuteľností.

6. Odvolací súd na základe uvedených skutočností, ako aj záverov prvoinštančného súdu dospel

k tomu, že tento v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal
dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a vo veci samej dospel k skutkovým a
právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP
poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol zistený
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a
dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil. Samotný prvoinštančný súd síce uviedol, že
má pochybnosti o naliehavom právnom záujme na podaní žaloby, kde sa domáhal žalobca vyslovenia
relatívnej neplatnosti, zároveň však vo veci vykonal dokazovanie a rozhodnutie zdôvodnil aj s poukazom
na hmotnoprávne dôvody zamietnutia žaloby. Aj odvolací súd sa domnieva, že uplatnenie relatívnej

neplatnosti vzhľadom na spôsob vykonania ponuky predkupného práva formálne striktne nenapĺňalo
obsah ust. § 140 OZ, avšak vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, ako aj novelizované znenie zákona
o pozemkových spoločenstvách, sa podaná žaloba javí proti žalovaným ako šikanózna a zo strany
žalobcu ide o výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Pretože prvoinštančný súd sa vo svojom
odôvodnení zaoberal aj otázkami nastolenými v odvolacom konaní, odvolateľ tak neuviedol žiadne

skutočnosti, s ktorými by sa nezaoberal súd prvej inštancie a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť
skutkový alebo právny stav odvolacím súdom. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil.7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust § 396 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a žalovaným, ktorí mali úspech vo veci v odvolacom konaní, priznal náhradu trov v
celom rozsahu.

8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).