Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 20, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/143/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314208770
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4314208770.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senát JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr.

Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., Příkop 843/4,
Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 26429705, proti žalovanej: Y. nar. XX.XX.XXXX, bytom
R.X, F. zastúpená: Združenie na ochranu práv finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Petzwalova 12,
Nitra, o zaplatenie sumy 215 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Levice zo dňa 1. decembra 2016 pod č.k. 11C/94/2014-162 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorú podal formou tlačiva podľa
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o zaplatenie zmenkovej sumy 215 eur
s príslušenstvom. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal s odkazom na ustanovenie § 256 ods. 1
Civilného sporového poriadku (zákon číslo 160/2015 Z.z., účinný od 01. 07. 2016) s odôvodnením, že jej
žiadne trovy nevznikli. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil podľa ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2, ods.
3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (zákon číslo 40/1964
Zb. v znení neskorších predpisov), § 53 ods. 4 písm. k), písm. l), § 3, § 39 Občianskeho zákonníka, § 2

písm. a/, písm. b/, § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), ,
a čl. I § 10, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17, § 77 ods. 2, § 5 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 48 ods. 1 zákona
č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmenkový a
šekový zákon“), § 265 Obchodného zákonníka.
1.1.Na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 28. 04. 2010 uzatvorila spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so žalovanou Zmluvu o úvere č. 405400214 (ďalej len „zmluva o úvere“), na

základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 250 eur a žalovaná sa zaviazala zaplatiť požičanú
sumu zvýšenú o poplatok 200 eur, spolu mala zaplatiť 450 eure v 9 mesačných splátkach po 50 eur
počnúc dňom 22. 05. 2010. Zmluva neobsahovala údaj o úrokoch z úveru, ročnú priemernú mieru
nákladov (ďalej len „RPMN“), či priemernú RPMN. V zmluve bolo uvedené, že finančné prostriedky
boli poskytnuté na výkon povolania a v článku 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola
obsiahnutá dohoda o vyplnení zmeniek, podľa ktorej „na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil dlžník (vystaviteľ) dve

zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy.
Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane
celý dlh splatný okamžite, zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky a dátum začiatku úročeniazmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh.“ Zo
zmenky vystavenej žalovanou dňa 28. 04. 2010 na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., zistil, že do zmenky
bola vpísaná suma 315 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 16. 05. 2011. Zmenka bola splatná pri

predloženísdoložkami"bezprotestu"a"naplateniepredložiťvlehote4rokovodvystavenia"suvedením
čísla zmluvy 405400214. Práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o., prevedené rubopisom na žalobcu. Oboznámením sa s obsahom exekučného spisu Okresného
súdu Levice sp.zn. 16Er/749/2010 zistil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola zamietnutá.

2.Súd prvej inštancie k argumentácii žalobcu, že mal postupovať výlučne podľa procesných pravidiel
nariadenia č. 861/2007 zdôraznil, že nariadenie žiadne pravidlá o prípustnosti dôkazov neobsahuje, a
v súlade s ustanovením čl. 5, 19 tohto nariadenia je potrebné riadiť sa procesným právom Slovenskej
republiky,povinnosťousúdujeexoffoskúmať,činejdeospotrebiteľskývzťah.Vtejtosúvislostipoukázal,
že žiadne ustanovenie nariadenia nevylučuje takéto skúmanie spotrebiteľského charakteru právneho

vzťahu, ktorý je predmetom konania a to aj v prípade, ak je žalovaný nečinný. Preto vo veci nariadil
pojednávanie za účelom zistenia, či sa nejedná o spotrebiteľský právny vzťah. Vzhľadom na ustanovenie
bodu 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení zmenky), ako aj vzhľadom na
zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom
remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a na zhodu dátumu vystavenia

zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere dospel k záveru, že zmenka bola vystavená žalovaným
ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere, konkrétne ako blankozmenka. Zmluvu o úvere, ktorú
uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu, vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, napĺňajúcu
znaky uvedené v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka. Vychádzal z toho, že uvedený úver bol
poskytnutý na súkromné účely. Veriteľ, ktorý má v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú

zmluvu, dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy, tieto pochybnosti
neodstránil. Po preskúmaní zmluvy o úvere a všeobecných podmienok dospel k záveru, že zmluva je
koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán a to nielen v zabezpečovacích prostriedkoch (notárska zápisnica prostredníctvom
splnomocnenca, záložná zmluva uzavretá prostredníctvom splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné

pokuty, blankozmenka) a zároveň je celá zmluva a podmienky koncipované výlučne na prospech
veriteľa, obsahuje iba povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Takáto nerovnosť podmienok
účastníkov zmluvy sa prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Z
tohtodôvodupretospoločnostiPOHOTOVOSŤs.r.o.,akoveriteľovizozmluvyoúvere nemohlovzniknúť
ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa článku 14 všeobecných podmienok. Ak teda bola zmenka

vyplnená napriek tomu, že právo na jej vyplnenie nevzniklo, nie je možné sa na základe takto vyplnenej
zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Záverom konštatoval, že ustanovenie čl. 14 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru je jednoznačne v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka na
ochranu spotrebiteľa a spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi tohto záväzkového vzťahu a
preto zmenku, ktorá bola vystavená na základe tohto zmluvného dojednania vyhodnotil ako neplatnú,

pretože samotná dohoda o vyplnení zmenky je neplatná. Ďalej uviedol, že ak by zmluva o úvere bola
platná, právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť, pretože dohoda o vyplnení zmenky ako
súčasť všeobecných podmienok poskytovania úveru nebola so žalovaným individuálne dojednaná a,
preto prestavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. V zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je
absolútne neplatná. V čase vystavenia zmenky bolo prípustné jej vystavenie, ale veriteľ ju nemohol

prijať, pretože bola vystavená podstatne vyššou zmenkovou než pripúšťalo ustanovenie § 4 ods.6
Zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o úvere, dohody o
vypĺňacom práve, nemožnosti predloženia zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu. Okrem toho mal
za preukázané, že na zmenke bol uvedený zmenkový úrok 0,25% denne, čo je 91,25% ročne. Nie je
možné akceptovať také konanie veriteľa, ktorý by síce vyplnil zmenku tak, že zmenkovú sumu tvorí len

istina s príslušenstvom vo výške maximálne 30% poskytnutého úveru, ale súčasne by prijal zmenku s
takým úrokom, ktorý je v právnom štáte neakceptovateľný, t.j. s úrokom 91,25% ročne. Zmenková suma
mohla byť vyplnená na zmenke maximálne na sumu istiny poskytnutého úveru 200 eur s príslušenstvom.
Takéto konanie veriteľa je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý nemôže požívať
právnu ochranu. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal,

pretože mu v konaní žiadne nevznikli (§ 256 ods. 1 CSP).

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť
a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že súd prvej inštancie mu svojím postupom odňal možnosťkonať pred súdom, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietal, že strany sporu nenavrhli dokazovanie
úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie je podľa

§ 120 OSP ovládané prejednacou zásadou. Predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
preukazujúcujasne,úplneazrozumiteľnejehoprávonaúhraduzmenkovejsumyajejpríslušenstva.Voči
forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvej inštancie mal rozhodnúť o práve na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaný mohol na základe čl.

5 ods. 3 a 6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak neurobil, akékoľvek iné
námietky musia byť odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením.
Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdila
žiadna strana sporu, preto dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov,
ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Poukázal na
rozhodnutia iných súdov, ktoré rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech. Trval na tom, že je

majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského vzťahu.
Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na ustanovenie
§ 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaný nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Súd prvej inštancie
porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú po

indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom je irelevantný. Nie je
muznámyobsahúdajnéhozmluvnéhovzťahu.Ďalejnamietal,žedohodaovyplňovacomprávenemohla
byť neplatnou ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože právna úprava spotrebiteľských úverov
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu
k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych

zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nesúhlasil s názorom súdu, že sú závislé na
úverovom vzťahu. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto
konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Na
podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutia iných súdov, a to Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 21. 11. 2013, č.k. 43CoZm/10/2013, Krajského súdu v Prešove zo dňa 05.09.2016 sp.zn.

10 Co79/2013 rozhodnutia NS ČR a Ústavného súdu ČR.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,

ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok

ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v plnom rozsahu
stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie, na tieto ďalej iba poukazuje.

6. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa procesných ustanovení zákona číslo 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

7. Predmetom konania pred súdom prvého stupňa je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal
zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu
je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná, pričomindosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.

8. Odvolací súd predtým, ako preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, skúmal, či konanie zaťažil
vadoukonania,spôsobujúcouodňatiemožnostižalobcovikonaťpredsúdom.Zobsahuspisuvyplýva,že
žalobca reagujúc písomným podaním na predvolanie na pojednávanie, namietal postup súdu v súvislosti
s vytýčením pojednávania, ex offo skúmaním daného vzťahu z hľadiska spotrebiteľského a trval na
posúdení jeho nároku zo zmenky a nariadeného pojednávania sa nezúčastnil. Okrem toho súd prvej

inštancie aj v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia, konštatoval svoj postup a postup žalobcu,
preto námietka žalobcu o prekvapivom rozhodnutí, je nepravdivá a tým účelová. Odvolací súd nezistil
žiadnevadykonania,prektorébybolopotrebnénapadnutýrozsudokzrušiť,pretopristúpilkmeritórnemu
prejednaniu veci.
9. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 01. 12. 2016. V Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod
číslom 93/2015 publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia zo

dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo
zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledovnom znení:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou

povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ:
2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného

dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky ( bez ohľadu na to,
či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu bolo
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - v zákonom

stanovenom osobitnom médiu so špeciálnym zameraním a účelom, pod R 93/2015. Uvedeným
postupomplnilnajvyššísúdzákonomstanovenúpovinnosťdbaťojednotnývýkladajednotnépoužívanie
zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 16 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch
a sudcoch). Táto povinnosť mu v súčasnosti vyplýva z ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O publikovaní predmetného rozhodnutia bolo

rozhodnuté v rámci zákonom upraveného mechanizmu zabezpečujúceho koherentnosť judikatúry (IV.
ÚS 60/2010). Osobitný proces, výsledkom ktorého bolo publikovanie spoločného stanoviska oboch
kolégií v zbierke ako R 93/2015, priznáva tomuto stanovisku osobitný význam. Výklad najvyššieho
súdu, ktorý v ňom podal, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale vysokú
vecnú autoritu. I keď judikatúra najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu silu

má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi
jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom). Nemožno prehliadať podstatný rozdiel
medzi rozhodnutím nepublikovaným v zbierke (ďalej len „nepublikované rozhodnutie“) a rozhodnutím,
ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom
najvyššieho súdu uverejnené v zbierke (ďalej len „publikované rozhodnutie“). Pokiaľ nepublikované

rozhodnutie najvyššieho súdu vyjadruje názor členov senátu (resp. väčšiny členov senátu) najvyššieho
súdu v individuálne ním prejednávanej veci, názor vyjadrený v publikovanom rozhodnutí je zároveň
zovšeobecňujúcim názorom (relevantnej väčšiny) členov kolégia najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí
viacero senátov. Názor vyjadrený v nepublikovanom rozhodnutí sa v tomto zmysle prípadne (ak vec
prejednávajúci senát dospeje k záveru, že sú pre to splnené podmienky) môže odkloniť či odchýliť od

názoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí, tým ale ešte bez ďalšieho nedochádza k „prekonaniu“
názoru, na ktorom spočíva publikované rozhodnutie. Zákon č. 191/1950 Sb. a OSP reagovali na prijaté
rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným od 23.12.2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb.
v §17 ods.1 o novú vetu a doplnil odsek 2. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovanýmzo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno
majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy. V konaní v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej

povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný
zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Poznámka pod čiarou odkazuje príkladmo na § 52 OZ, § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. Tento zákon v čl.
I. zmenil a doplnil OSP v § 79 o odseky 3, 4, § 114 ods. 2 OSP, v ktorých upravil náležitosti návrhu
na začatie konania pri nároku uplatnenom zo zmenky a sankciu za nesplnenie povinnosti spočívajúcej

v posudzovaní nároku titulom spotrebiteľskej zmluvy a poučenie žalovaného o možnosti uplatňovania
námietok.

10. Odvolací súd, riadiac sa judikátom R 93/2015, by preto v zásade nemusel vysvetľovať, prečo
tento judikát považuje za opodstatnený (platí totiž zásada, že len ten, kto volí odklon od judikatúry,
musí náležite vysvetliť, prečo sa neriadi judikátom). Napriek tomu však viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania k jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu, spočívajúcim predovšetkým v zdôraznení platnosti
príslušnejzmenkyanepripusteníakéhokoľveksúdnehoprieskumuokolnostívznikuzmenkyavykonania
dokazovania v tomto smere udáva, že sa nestotožnil s jeho argumentáciou spochybňujúcou postup
súdu pri vykonávaní dôkazov. Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na
spravodlivý súdny proces a zásadu kontradiktórneho konania, najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho

pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia.
Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Nariadenie nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať
procesnoprávne predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu znalostí

určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých
mravov. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov, ako základný procesný predpis platný
na území Slovenskej republiky do 30. 06. 2016, dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, kde
v tretej vete odseku 1 umožňoval súdu výnimočne vykonať aj iné, než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak
je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku

s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvňovaná povahou použitého procesného nástroja.
Skúmanie prípadne absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej súd pristupuje ex offo, nie je nariadením
vylúčená. Súd prvej inštancie preto správne vykonal dokazovanie v súlade s ustanovením § 120 OSP,
správne v súlade s ustanovením § 132 OSP vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a vyhodnotil
skutkový stav, na ktorý aplikoval správne ustanovenia zákona v správnej interpretácii. Napriek tomu,

že dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesný poriadok - Civilný sporový poriadok, v
zmysle prechodných ustanovení odvolací súd postup súdu prvej inštancie posudzoval podľa ustanovení
doterajších, t.j. podľa Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na neplatnosti
zmluvy o úvere pre hrubé narušenie rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to najmä

v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch. Zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatný právny
úkon, z ktorého veriteľovi nemohlo vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Žalobca v dôvodoch
odvolania neuviedol k právnemu posúdeniu veci nič, argumentoval len tým, že prvostupňový súd
nemohol založiť svoj názor na skúmaní tohto právneho úkonu, ktorého nebol účastníkom konania a mal
rozhodovať len na základe ním predloženej zmenky. Vzhľadom na vyššie uvedené, prijaté stanovisko

NS SR v judikáte R 93/2015, odvolací súd považuje tento odvolací dôvod za bezpredmetný.

11. Súd prvej inštancie vyhodnotil dohodu o vyplnení blankozmenky ako neplatnú dohodu, pretože
pôvodnému remitentovi vôbec nevzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Pôvodný remitent nemal
práva a povinnosti zo zmenky, preto ich nemohol indosamentom previesť na navrhovateľa. Žalobca v

odvolaní poukázal na zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý pripúšťal vystavenie zmenky. Uviedol, že
limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia a bolo
pripustené vypĺňať ich dodatočne po ich vystavení. V tejto časti odcitoval celý rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp.zn. 43 CoZm 10/2013 z 21.11.2013, na záveroch ktorého založil svoje tvrdenie a
uznesenie Krajského súdu v Prešove 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013. Odvolací súd poznamenáva,

že uvedené rozhodnutia nie sú záväzné, vyjadrujú názor dvoch senátov obchodných kolégií odvolacích
súdov, nesúladných s judikátom R 93/2015. Žalobca okrem citácii týchto rozhodnutí, neuviedol žiadne
okolnosti ozrejmujúce, v čom nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Iba z obsahu predložených
rozhodnutí odvolací súd vyvodil, že podľa jeho názoru, súd prvej inštancie bol oprávnený skúmať lento, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona do nej uviesť. S
uvedenými dôvodmi sa odvolací súd vyporiadal vo vyššie uvedených dôvodoch.

12. V závere odvolací súd dodáva, že jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada,
podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú
povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli
záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená,
že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je

spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010 umožňovala používať zmenky aj
v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti
nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31. 12. 2010
nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo
zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom od
01. 01. 2011 do 30. 04. 2014. S účinnosťou od 01. 05. 2014 je táto ochrana zabezpečená v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje
žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých

okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch môže byť nepoužiteľná. Na
podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky nemohol vzniknúť platný
zmenkový záväzok.
13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1
CSP, úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).