Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by Mgr. Katarína Katková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/304/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716202345
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716202345.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu Wüstenrot
poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, právne zastúpeného
Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom, so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanému T. U.,
nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom V. XXX, XXX XX V., o zaplatenie 69,75 Eur s príslušenstvom, o
odvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduZvolenč.k.14C/44/2016-40zodňa23.júna2016,takto
r o z h o d o l :
Odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 14,88 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 14,88 Eur od 10. 01.
2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), o d m i e t a.
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok) a v
závislom výroku o trovách prvoinštančného konania (tretí výrok) p o t v r d z u j e .
Žalovaný má n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 23. 06. 2017 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 14,88 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 14,88 Eur od 10. 01. 2014
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok).Vo zvyšujúcej časti okresný súd žalobu
zamietol (druhý výrok). O trovách prvoinštančného konania okresný súd rozhodol tak, že žalovanému
náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva (tretí výrok).
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že medzi žalobcom (poisťovateľom) a žalovaným
(poistníkom a súčasne poisteným) došlo k uzavretiu Poistnej zmluvy č. XX./XX.-XXXX o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len
„poistná zmluva“) dňa 08. 03. 2013, na dobu neurčitú so začiatkom poistenia dňa 08. 03. 2013.
Predmetom poistenia bola prevádzka motorového vozidla EČ: H.M. XXX E.C., továrenská značka: FIAT
DOBLO (ďalej aj ,,motorové vozidlo“. Žalovaný sa zaviazal v poistnej zmluve platiť ročné poistné v sume
119,-Eursdohodnutýmištvrťročnýmisplátkamipoistnéhovsume29,75Eursosplatnosťouštvrťročných
splátok poistného dňa 08. 03., 08. 06., 08. 09. a 08.12.. Poistná zmluva podliehala právnemu režimu
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„zákon č. 381/2001 Z.z.“, resp. ,,ZoPZP“). Žalovaný v konaní predložil dôkaz, a to potvrdenie Okresného
riaditeľstva PZ SR Zvolen, Okresného dopravného inšpektorátu, so sídlom Záhradná 15, 962 12
Detva, zo dňa 22. 03. 2016, z ktorého súd prvej inštancie zistil, že žalovaný bol vlastníkom a držiteľom
motorového vozidla v období od 02. 07. 2008 do 21. 10. 2013. Poistenie zodpovednosti za škoduspôsobenú prevádzkou motorového vozidla z danej poistnej zmluvy zaniklo zo zákona a to podľa § 9
ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., teda zápisom prevodu držby motorového vozidla na inú osobu
v evidencii vozidiel. Táto skutočnosť nastala dňa 22. 10. 2013. Žalobca má preto nárok na zaplatenie
dlžného poistného podľa § 11 ods. 11 zákona č. 381/2001 Z.z. voči žalovanému len do doby zániku
poistenia, ktoré zaniklo dňa 22. 10. 2013. I keď žalovaný nepreukázal v konaní splnenie si povinnosti
vyplývajúcej mu z § 9 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., a to oznamovacej povinnosti o tejto skutočnosti,
keďže o tejto skutočnosti v zmysle zákona bol povinný žalobcu informovať bez zbytočného odkladu,
zákon s nesplnením tejto oznamovacej povinnosti nespája pre žalovaného, pokiaľ ide o zaplatenie
poistného, žiadne sankcie. Žalovaný je povinný žalobcovi doplatiť poistné do doby zániku poistenia,
ktoré zaniklo dňa 22. 10. 2013, teda do dňa 21. 10. 2013. Podľa poistnej zmluvy žalovaný zaplatil dve
splátky štvrťročného poistného, splatné dňa 08. 03. 2013 a dňa 08. 06. 2013, každú vo výške 29,75
Eur, t.j. spolu sumu 59,50 Eur. Žalovaný nezaplatil poistné splatné dňa 08. 09. 2013 v sume 29,75 Eur,
preto žalobcovi prináležalo poistné za obdobie od 07. 09. 2013 do 21. 10. 2013 v sume 14,88 Eur. Z
uvedených dôvodov okresný súd uložil povinnosť žalovanému doplatiť na dlžnom poistnom žalobcovi
sumu 14,88 Eur a vo zvyšujúcej časti žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 54,87 Eur zamietol.
Žalovaný bol v omeškaní so zaplatením dlžného poistného. Žalobcovi vznikol nárok voči žalovanému
i na zaplatenie úrokov z omeškania od dňa, od ktorého žalobca žiadal žalobou priznať, keďže súd je
rozsahom žaloby viazaný a nemôže prisúdiť viac, než je žiadané. Z dlžného poistného žalobca uplatnil
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania len od 10. 01. 2014 do zaplatenia, hoci štvrťročná splátka
poistného bola splatná dňa 08. 09. 2013. Ohľadne výšky úrokov z omeškania okresný súd uviedol, že
k prvému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,50 % ročne,
zvýšená o 5 percentuálnych bodov vo výške 5,50 % ročne, preto žalobca má nárok voči žalovanému na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,50 % ročne z prisúdenej sumy podľa § 3 NV č. 87/1995 Z.z..
Pretože okresný súd žalobu v časti o zaplatenie dlžného poistného v sume 54,87 Eur zamietol, z tejto
sumy neprisúdil ani príslušenstvo žalovanej pohľadávky.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
aj ,,O.s.p.“) v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. Žalovaný bol v konaní úspešnejší než žalobca,
nenavrhol však priznať trovy konania, preto súd o trovách konania žalovaného rozhodol tak, že sa mu
náhrada trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
2. Proti rozsudku okresného súdu žalobca podal včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania. V odvolaní poukázal na to, že okresný súd mu nesprávnym procesným postupom
znemožnil uskutočňovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku - ďalej aj ,,CSP“) a konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP). Uviedol,
že o existencii listinného dôkazu - potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ Zvolen zo dňa 22. 03. 2016
sa dozvedel až z odôvodnenia rozsudku. Okresný súd mu nezaslal fotokópiu listinných dôkazov, resp.
jeho právnemu zástupcovi, aby mal možnosť sa s týmito listinnými dôkazmi oboznámiť a vyjadriť sa k
nim. Vzhľadom na charakter a závažnosť predložených listinných dôkazov na oprávnenosť uplatneného
nároku bolo na mieste, aby okresný súd mu zaslal žalovaným predložené listinné dôkazy na vyjadrenie.
Ak by tak okresný súd urobil, poistnú zmluvu by prestornoval a mal by možnosť zvážiť uskutočnenie
prípadných dispozičných úkonov. Týmto postupom mu okresný súd odňal možnosť konať pred súdom,
pričom žalovaný zavinil vznik trov konania svojím nekonaním. Ďalej poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 27. 08. 2014 č. k. 6Co/416/2014-46.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že poistnú zmluvu zrušil, avšak nemohol túto
skutočnosť žiadnym spôsobom preukázať, keďže žalobca mu žiadne potvrdenie o tejto skutočnosti
nevydal. Poukázal na to, že poistná zmluva sa ruší podľa zákona automaticky okamihom zmeny
vlastníctva vozidla, čo preukázal výpisom z evidencie vozidiel policajného zboru. Nemôže za to, že
právny zástupca žalobcu sa nedostavil na pojednávanie. Keby sa dostavil na pojednávanie, bol by mu
predložený jeho listinný dôkaz na pojednávaní. Svoju povinnosť voči žalobcovi viackrát splnil, či už
písomne alebo telefonicky, keď nahlásil predaj motorového vozidla. Žalobca zavádzal, keď tvrdil, že
nemohol mať informácie o zmene vlastníka motorového vozidla. V tejto súvislosti poukázal na stránku
prístupnú verejnosti (www.skp.sk) Slovenskej kancelárie poisťovateľov, ku ktorej má prístup žalobca. Z
tejto stránky vyplýva, že dňa 18. 10. 2013 bola uzavretá nová poistná zmluva v poisťovni Kooperativa
s novým vlastníkom motorového vozidla. Žalobca predtým, než podal žalobu mohol na polícii žiadať o
výpis z karty evidencie motorového vozidla tak, ako to spravil aj on, z ktorého vpylýva, že došlo k predajumotorového vozidla. Okresným súdom uloženú povinnosť splnil a zaplatil dlžné poistné. Akékoľvek
ďalšie úkony zo strany žalobcu považuje za špekuláciu. Opätovne zdôraznil, že keby sa právny zástupca
žalobcu dostavil na pojednávanie, mohol sa oboznámiť ním predloženým dôkazom o tom, že motorové
vozidlo predal. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol.
4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného poukázal na to, že sa pridržiava svojich písomných
vyjadrení doručených okresnému súdu v priebehu konania. Žalovaný počas súdneho konania
nepreukázal, že by si splnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.
381/2001 Z. z., t.j. že by ho o zmene držiteľa poisteného motorového vozidla informoval. Jemu žiaden
právny predpis neukladá povinnosť vykonávať lustrácie motorových vozidiel. Potvrdenie OR PZ zo dňa
23. 03. 2016 predložil žalobca okresnému súdu v nedostatočnom počte vyhotovení, ktoré mu nebolo
doručené, na základe ktorého by vedel pristúpiť k prípadnému prestornovaniu poistnej zmluvy.
5. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a
contrario a rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadnutom výroku (druhý výrok) a v závislom
výroku o trovách prvoinštančného konania (tretí výrok) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdil a odvolanie žalobcu do prvého výroku rozsudku odmietol (§ 386 písm. b/ CSP).
6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý
proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo
okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich
náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).
8. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na
argumenty žalobcu v odvolaní.
9. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v
odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť
v konaní pred okresným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení § 366
CSP na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.
10. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že v posudzovanej veci došlo ex lege
k zániku poistenia podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b/ ZoPZP zápisom prevodu držby motorového
vozidla na inú osobu v evidencii vozidiel, a to ku dňu 22. 10. 2013, preto žalobcovi vznikol nárok na
poistné jedine za obdobie od 07. 09. 2013 do 21. 10. 2013 v sume 14,88 Eur vrátane jeho príslušenstva.
11. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podľa
188 CSP súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní (do 30. 06. 2016 podľa § 122 ods. 1 O.s.p.).
12. V zmysle ustanovenia § 187 ods. 1, 2 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k
náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným
prostriedkomjenajmävýsluchstrany,výsluchsvedka,listina,odbornévyjadrenie,znaleckédokazovanie
a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd (do 30. 06. 2016 § 125 O.s.p.).13. Dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí,
to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo
jej obsah neboli protistranou spochybnené (§ 204 CSP; do 30. 06. 2016 § 129 ods. 1 O.s.p.)
14.Zobsahuspisuodvolacísúdzistil,žeokresnýsúdpredvolalstranynatermínpojednávaniakonaného
dňa23.06.2016riadneavčasazároveňichvyzval,abynasúdnompojednávanípredložilialebooznačili
dôkazy a to najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých
sa nenariaďuje pojednávanie, do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy predložené
a označené neskôr sa neprihliada podľa § 114 ods. 2 O. s. p., § 120 ods. 4 O. s. p. (č.l. 19-22 spisu).
15. Žalobca sa na súdne pojednávanie konané dňa 23. 06. 2016, na ktoré bol riadne a včas predvolaný,
nedostavil a z dôležitých dôvodov nepožiadal o odročenie pojednávania.
Na pojednávaní dňa 23. 06. 2016 okresný súd vykonal dôkaz výsluchom žalovaného. Žalovaný na
predmetnom pojednávaní predložil ,,Žiadosť o poskytnutie informácie - zaslanie“ Okresného riaditeľstva
PZ SR Zvolen, Okresného dopravného inšpektorátu, Záhradná 15, 962 12 Detva, zo dňa 22. 03. 2016
(ďalej aj ,,potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ SR Zvolen, ODI Detva zo dňa 22. 03. 2016“), z ktorého
vyplýva, že žalovaný bol vlastníkom a držiteľom motorového vozidla Fiat Doblo, EČ: H VIN: A v období
od 02. 07. 2008 do 21. 10. 2013 (č.l. 30 spisu). Okresný súd oboznámil na pojednávaní konaného dňa
23. 06. 2016 prítomného žalovaného okrem iných s obsahom listinného dôkazu - potvrdenia Okresného
riaditeľstva PZ SR Zvolen zo dňa 22. 03. 2016 (viď Zápisnica o pojednávaní zo dňa 23. 06. 2016, č.l.
31-36 spisu).
16.PodľaČl.9CSPstranysporumajúprávosaoboznámiťsvyjadreniami,návrhmiadôkazmiprotistrany
a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon (do 30. 06. 2016 § 123 O.s.p.).
17. Právo strán vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu sa v konaní realizuje tak, že sudca spravidla
bezprostredne po vykonaní každého dôkazu umožní strane, aby sa k nemu vyjadrila a aby uviedla
všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu považuje za významné. Procesnú možnosť strany vyjadriť
sakvykonanémudôkazu(napríkladzhľadiskavierohodnostisvedkaajehovzťahukprejednávanejveci,
pravosti a správnosti obsahu listiny, osoby a odbornej spôsobilosti znalca, vecnej správnosti postupu
súdu pri vykonávaní ohliadky a podobne) musí súd vytvoriť strane už v rámci dokazovania. Osobitne
zákon ukladá súdu umožniť strane vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu pred vyhlásením rozhodnutia
vovecisamej(§182CSP,do30.06.2016§118ods.4prvávetaO.s.p.).Vyjadreniestranykvykonanému
dôkazu je potom jedným z podkladov, ktoré súd pri ich hodnotení berie do úvahy; preto takéto vyjadrenie
zo strany jednotlivých strán môže byť významným faktorom ovplyvňujúcim intenzitu dôkaznej sily
pripisovanej konkrétnemu hodnotenému dôkazu súdom.
18. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 23. 06. 2016 pred okresným súdom vyplýva, že okresný
súd na pojednávaní vytvoril stranám procesnú možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom v zmysle Čl.
9 CSP (do 30. 06. 2016 § 123 O.s.p.) a realizovať ich procesné oprávnenia.
19. Odvolací súd uvádza, že v prípade pojednávania bez prítomnosti strany, za podmienok
predpokladaných zákonom, nemôže dôjsť k odňatiu práva strany konať pred súdom, resp. k porušeniu
práva na spravodlivý proces a zároveň nie je porušená ani zásada kontradiktórnosti sporového konania,
pretožeustanovenie§180CSP(do30.06.2016§101ods.2O.s.p.)umožňujesúdukonaťvdôvodných
prípadoch v neprítomnosti strán.
20. Pokiaľ okresný súd prejednal vec na pojednávaní, vykonal na pojednávaní dôkazy a vo veci samej
rozhodol, neodňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom, pretože sa tejto možnosti sám zbavil
tým, že sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol na pojednávanie včas predvolaný (viac ako 5 dní pred
termínom pojednávania), pričom žalobca a jeho právny zástupca si sami zmarili možnosť zrealizovať na
pojednávanísvojeprocesnéoprávnenia(napr.navrhovaťdôkazy,vyjadrovaťsakvykonanýmdôkazoma
k tvrdeniam protistrany). Súčasne v tejto veci neexistoval iný dôležitý dôvod na odročenie pojednávania.
21. Odvolací súd podotýka, že v zmysle Čl. 9 CSP majú síce strany právo procesne reagovať na
výsledky procesnej aktivity svojej protistrany, avšak v rámci ústavnoprávnych limitov, ktoré sa v Civilnom
sporovom poriadku prejavujú predovšetkým tzv. sudcovskou koncentráciou konania.22. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd rešpektoval spôsob, ktorý zákon predpisuje pre
vykonávanie listinných dôkazov v zmysle ustanovenia § 122 ods. 1 O.s.p. a § 129 ods. 1 O.s.p. v
znení účinnom v čase pojednávania okresného súdu (od 01. 07. 2016 § 188 ods. 1 CSP, § 204 CSP),
preto nezaťažil svoje konanie tzv. inou procesnou vadou (§ 380 ods. 2 CSP). V súvislosti s odvolacou
námietkou žalobcu odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosťou okresného súdu nebolo doručiť listinný
dôkazžalobcovi,ktorýbezospravedlniteľnéhodôvodunebolprítomnýnapojednávaní,naktoromlistinný
dôkaz bol predložený žalovaným a na ktorom súd prvej inštancie vykonal dôkaz listinou -,,Žiadosťou
o poskytnutie informácie - zaslanie“ Okresného riaditeľstva PZ SR Zvolen, ODI Detva zo dňa 22. 03.
2016. V prípade, ak by sa žalobca, resp. jeho právny zástupca riadne dostavili na pojednávanie, boli by
zákonným spôsobom oboznámený s listinným dôkazom predloženým žalovaným.
23. Odvolací súd uvádza, že žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu okresného súdu č.k.
14C/44/2016-9 zo dňa 29. 02. 2016 namietal absenciu zániku poistenia spôsobom uvedeným žalobcom
v žalobe (t.j. v dôsledku nezaplatenia poistného), pretože došlo k zmene držiteľa v evidencii vozidiel v
dôsledku zmeny vlastníka motorového vozidla. Zároveň poukázal na uzavretie novej poistnej zmluvy
dňa 18. 10. 2013 s novým vlastníkom motorového vozidla týkajúcej sa povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poukazujúc na údaje z webovej
stránky Slovenskej kancelárie poisťovateľov (č.l. 11 spisu). I napriek právne relevantným skutočnostiam
namietaným žalovaným v odpore, žalobca v podaní zo dňa 20. 05. 2016 (č.l. 17-18 spisu) trval na
žalobe v celom rozsahu s odôvodnením, že eventuálne telefonické oznámenie žalovaného o zmene
držiteľa motorového vozidla nie je postačujúce pre akceptáciu žalovaným tvrdenej skutočnosti, pretože
všetky úkony týkajúce sa poistenia mali byť vyhotovené v písomnej forme a až na základe žalovaným
predloženého dôkazu o oznámení, že mu žalovaný oznámil zmenu v osobe držiteľa motorového vozidla
žalobcovi, zaujme stanovisko k tejto skutočnosti.
24. Keďže k zániku poistenia zodpovednosti došlo ex lege, t.j. okamihom, keď došlo ku právnej
skutočnosti (k zápisu prevodu držby motorového vozidla na inú osobu vedenú v evidencii vozidiel),
žalobcovi vznikol nárok jedine na pomernú časť poistného ku dňu zániku poistenia (§ 11 ods. 11 zákona
č. 381/2001 Z.z.). Vzhľadom na uvedené okresný súd správne zamietol žalobu v časti o zaplatenie
sumy 54,87 Eur s príslušenstvom, pretože žalobca túto sumu uplatnil nedôvodne, nakoľko došlo k
zániku poistenia dňa 22. 10. 2013 v zmysle ustanovení § 9 ods. 1 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z..
Na tejto skutočnosti nemení ani to, že žalovaný nepreukázal splnenie si oznamovacej povinnosti v
zmysle ustanovenia § 9 ods. 2, druhá veta zákona č. 381/2001 Z.z., pretože nesplnenie si oznamovacej
povinnosti poistníka nemá žiaden vplyv na okamih zániku poistenia zodpovednosti.
25. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd považuje za potrebné dodať, že
povinnosťou žalobcu bolo v žalobe pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti podľa ustanovenia
§ 79 ods. 1 O.s.p. (od 01. 07. 2016 v zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP). Pre uplatnenie nároku
žalobcu na poistné za obdobie od 06. 08. 2013 do 09. 01. 2014 voči žalovanému bolo z hľadiska pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného preukázať, že žalovaný bol držiteľom poisteného motorového vozidla
v predmetnom období. Túto skutočnosť žalobca mohol zistiť ešte pred podaním žaloby, a to napr. z
evidencie motorových vozidiel, eventuálne z registra vedeného Slovenskou kanceláriou poisťovateľov
(§ 25 zákona č. 381/2001 Z.z.). Pretože žalobca náležitým spôsobom pred podaním žaloby nezistil
rozhodujúce skutočnosti pre uplatnenie nároku voči žalovanému, logickým následkom bolo neunesenie
dôkaznéhobremenažalobcuohľadnenárokunazaplateniesumy54,87Eurspríslušenstvom(poistného
za obdobie od 22. 10. 2013 do 09. 01. 2014).
26. Z obsahu odvolania žalobcu ďalej vyplýva, že žalobca podal odvolanie i do prvého výroku rozsudku,
ktorým okresný súd žalobe v časti vyhovel. Odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu do prvého výroku
rozsudku podľa § 386 písm. b/ CSP, pretože odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou. Prvý výrok
rozsudku bol totiž v prospech žalobcu s tým, že Civilný sporový poriadok výslovne obmedzuje právo
strany podať odvolanie, pretože v zmysle ustanovenia § 359 ,,odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnuté“. Z logického výkladu ustanovenia § 359 CSP za použitia argumentu a
contrario vyplýva, že strana v prospech ktorej bolo vydané rozhodnutie, nemôže podať odvolanie. Na
základe uvedeného odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu proti prvému výroku v zmysle § 386 písm.
b/ CSP, ktoré bolo podané neoprávnenou osobou, t.j. žalobcom v prospech ktorého bolo týmto výrokom
rozhodnuté.27. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu v
druhom výroku ako vecne správny potvrdiť vrátane závislého výroku o trovách konania (tretí výrok),
pretože okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom v čase
rozhodovania okresného súdu a odvolanie žalobcu do prvého výroku rozsudku odmietnuť (§ 386 písm.
b/ CSP) .
28. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V
predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa vyššie uvedených
ustanovení vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
29. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.