Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. september 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216201519
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216201519.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobcov: 1/ Z. U., B..

XX.XX.XXXX a 2/ R. U.Á., B.. XX.XX.XXXX, C. O. X. X. B. C. XXX, oboch zastúpených Mgr. Petrom
Némethom, advokátom, Šamorín, Hlavná 45, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava,
Tomášikova 48, IČO 00 151 653, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému priznáva voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

(1)Žalobouzodňa08.02.2016sažalobcoviadomáhaliurčenianeplatnostiúverovejzmluvyz18.04.1991
v časti dojednania o záložnom práve v prospech žalovaného, ďalej neplatnosti zápisu záložného práva

žalovanéhodolistuvlastníctva.Nárokžalobcoviaodôvodnilivočižalovanémutým,žezobsahudotknutej
úverovej zmluvy vyplýva veriteľ - Slovenská štátna sporiteľňa a klient - H. I., B.. XXXX, L., názov
firmy Vann a záväzok veriteľa poskytnúť klientovi úver v sume 1 milión Kčs do 30.12.1990. Zo zmluvy
ďalej vyplýva zriadenie záložného práva zo strany klienta na dom a pozemky. Podľa výpisov z listu
vlastníctva č. XX a XXX pre kat. úz. X. B. C. sú žalobcovia ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi
evidovaných nehnuteľností (na LV č. XXX) a žalobkyňa 2/ podielovou spoluvlastníčkou v 1/8 (na LV
č. XX), z oboch z výpisov vyplýva v časti C ťarcha - záložné právo na zabezpečenie pohľadávky z

úverovej zmluvy zo dňa 18.04.1991 na meno H. Ľ.. V úverovom prípade nebola žiadna záložná zmluva
uzavretá, úver vyplývajúci z úverovej zmluvy nebol poskytnutý, zápis záložného práve nie je účinný.
Žalobou podanou dňa 03.06.1997 sa žalovaný domáhal výkonu záložného práva na predmetných
nehnuteľnostiach, Krajský súd v Trnave žalobu zamietol, v spojení s rozsudkom NS SR nadobudlo
rozhodnutie krajského súdu právoplatnosť v auguste 2000. V uvedenom konaní žalobcovia k veci
uvádzali, že záložnú zmluvu, resp. úverovú zmluvu neuzavreli ani v písomnej ani ústnej forme, pričom
navyše na uzavretie záložnej zmluvy jeden z podielových spoluvlastníkov nehnuteľností v tom čase

nemal dostatočný vek - nebol plnoletý. Žiadna záložná zmluva nebola uzavretá v písomnej forme
postupom podľa ustanovení Hospodárskeho zákonníka, klientovi z úverovej zmluvy ako fyzickej osobe
nevznikla žiadna povinnosť úver vrátiť, pretože mu ako fyzickej osobe nebol žiadny poskytnutý, a
teda neexistovala ani možnosť zabezpečiť pohľadávku zriadením záložného práva. V danom prípade
chýba akákoľvek platne uzavretá záložná zmluva a preto majú žalobcovia naliehavý právny záujem na
vyslovení neexistencie záložného práva.

(2) Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním z 09.05.2016 s tým, že v prvom rade namieta
miestnu príslušnosť tunajšieho súdu, k veci uviedol, že je nepochybné, že záložná zmluva bola uzavretá
v písomnej forme a obsahuje všetky podstatné náležitosti záložnej zmluvy. Predmet záložného práva
aj zabezpečená pohľadávka sú jednoznačne, určito a nezameniteľne identifikované. Záložné právok sporným nehnuteľnostiam preukázateľne vzniklo zápisom do evidencie nehnuteľností na základe
záložnej zmluvy. Pohľadávka z úverovej zmluvy zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam
bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2000 vrátane príslušenstva a všetkých práv s ňou

spojených, t. j. práv plynúcich zo zabezpečenia záložným právom, postúpená na obchodnú spoločnosť
Slovenská konsolidačná, a. s., Bratislava. K tomu pripojil vyjadrenie Slovenskej konsolidačnej, a. s. zo
dňa 11.04.2016, podľa ktorého bola pohľadávka z úverovej zmluvy ďalej postúpená - na spoločnosť
GENARO inv., Ltd. Žalovaný nedisponuje informáciami o aktuálnom stave dotknutej pohľadávky a jej
zabezpečení. Je nepochybné, že existencia záložného vzťahu je závislá od existencie zabezpečenej

pohľadávky. Žalovaný namieta nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení neplatnosti
záložnejzmluvy,určenieneplatnostialeboplatnostizáložnejzmluvymápovahulenpredbežnejotázkyvo
vzťahu k posúdeniu sporného vzťahu medzi účastníkmi. V tomto smere poukázal na ustálenú judikatúru
NSČRauznesenieNSSRzodňa25.02.2009vovecisp.zn.4Cdo/89/2007.Takistonamietalnedostatok
pasívnej legitimácie žalovaného, tiež nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov s odôvodnením, že vo
vzťahu určenia ich práv k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XX sa domáhajú určenia aj v rozsahu

im nie prislúchajúcich spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam. Čo sa týka žaloby v časti o určenie
neplatnosti zápisu záložného práva, zápis vykonal v tom čase príslušný správny orgán na základe
rozhodnutiavydanéhovsprávnomkonaní,právomocrozhodnúťotejtoskutočnostimápríslušnýsprávny
orgán. Navrhol žalobu zamietnuť.
(3) Replikou zo dňa 14.02.2017 žalobcovia cestou advokáta uviedli, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že

pohľadávka zabezpečená záložným právom bola v apríli 2016 (?) postúpená, nemôže mať žiadne
relevantné informácie o pohľadávke zabezpečenej týmto záložným právom, nedisponuje žiadnou
zmluvnou dokumentáciou ani informáciami o aktuálnom stave dotknutej pohľadávky a jej zabezpečenia.
Žalovaný tvrdí, že nie je záložným veriteľom vo vzťahu k záložnému právu v zriadenému k
nehnuteľnostiam, ale podľa evidencie katastra nehnuteľností zápis záložného práva na liste vlastníctva

č. 16 a 202 svedčí žalovanému. Žalobcovia sú preto názoru, že žalovaný je pasívne legitimovaný v
spore. S poukazom na už existujúce rozhodnutia Okresného súdu Dunajská Streda a Krajského súdu
v Trnave v spojení s rozsudkom NS SR naďalej trvajú na tom, že záložnú zmluvu, resp. úverovú
zmluvu, z ktorej vyplýva zriadenie zálohu, neuzavreli ani v písomnej ani ústnej forme. Neexistuje žiadny
platný a účinný právny titul, na základe ktorého by malo byť vyznačené záložné právo na dotknutých

nehnuteľnostiach. K tomu poukázali na § 763 ods. 1 druhej vety Obch. zák. a § 129d ods. 1 a §
24 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka. Klientovi z úverovej zmluvy ako fyzickej osobe nevznikla žiadna
povinnosť úver vrátiť, pretože mu ako fyzickej osobe nebol poskytnutý a neexistovala tak ani možnosť
zabezpečiť pohľadávku zriadením záložného práva. V danom prípade chýba akákoľvek platne uzavretá
záložná zmluva a preto žalobcovia majú naliehavý právny záujem na vyslovení neexistencie záložného

práva na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy. Bez žiadaného určenia ich vlastnícke právo bude
naďalej obmedzené predmetnou ťarchou. V tomto smere poukázali na judikát R54/1973. K dokazovaniu
navrhli pripojiť spisové materiály, v ktorých veciach boli vydané uvedené súdne rozhodnutia, vypočuť
žalovaného a svedkov.

(4) Duplikou zo dňa 26.04.2017 sa žalovaný vyjadril, že Rozsudkom, na ktorý poukazuje žalobcovia,
ktorým v bola zamietnutá žaloba o uloženie povinnosti strpieť realizáciu záložného práva, bol nárok
zamietnutý z dôvodu, že podľa názoru Najvyššieho súdu by takéto rozhodnutie súdu ukladajúca
povinnosť strpieť výkon záložného práva bolo nevykonateľné. Rozhodnutie nemá a ani nemôže mať
žiadny vplyv na platnosť záložnej zmluvy.

(5) Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav veci:

(6) Úverová zmluva (č. 78/000146-5) zo dňa 18.04.1991 bola uzavretá medzi U. Š. U. P. J. U. a H. I., B..

XXXX, L., názov firmy Vann (ako klient). Touto zmluvou sa peňažný ústav zaviazal poskytnúť klientovi
úver vo výške 1.000.000 Kčs na účel uvedených v zmluve, najneskôr do 30.12.1990. Podľa bodu 9
zmluvy na zabezpečenie pohľadávky z úveru zriadil klient záložné právo a dal do zálohu: dom na parcele
č. 6/4 vedenom na LV č. XXX a dom na parcele č. XX/XX H. Č.. XX/XX v oboch prípadoch v kat. úz. X. B.
C.stým,ževprípadenesplneniasvojhozáväzkuuspokojíbankasvojupohľadávkuzozálohuajvtedy,že

by pohľadávka sporiteľne bola premlčaná. V zmysle bodu 10 zmluvy sa úverový vzťah riadil všeobecne
záväznými právnymi predpismi, najmä príslušnými ustanoveniami Hospodárskeho zákonníka (hlava
štvrtá, § 381 až 384) a pravidlami riadenia úverovej a devízovej činnosti bank a sporiteľní.(7) Podľa listu vlastníctva (nečitateľného čísla) vyhotoveného dňa 20. marca 1991 boli evidovanými
vlastníkmi domu súp. č. XX stojaceho na parcele XX/XX H. XX/XX okrem H. Ľ. ďalší štyria spoluvlastníci
(z toho v 1/8 žalobkyňa 2/), z toho jeden maloletý (narodený v októbri XXXX). Podľa ďalšieho listu

vlastníctva (opäť bez čitateľného čísla) vyhotoveného 18. marca 1991 boli evidovanými vlastníkmi
pozemku parc. č. X/X zastavaná plocha vo výmere 400 m2 žalobcovia - dom na pozemku evidovaný
nebol.

(8) Podľa výpisu z katastra nehnuteľností vyhotoveného dňa 06.10.2014 č. XXX pre kat. úz. X. B. C.

sú evidovanými vlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX a pozemku parc. č. X/X vo výmere 400 m2
zastavané plochy a nádvoria a pozemku parc. č. X/X vo výmere 76 m2 žalobcovia v celosti. Podľa výpisu
z listu vlastníctva č. XX vyhotoveného zo dňa 06.10.2014 sú evidovanými vlastníkmi pozemkov parc.
č. XX/XX H. XX/XX piati spoluvlastníci, z toho v podiele X/X žalobkyňa 2/, na oboch listoch vlastníctva
je zapísaná ťarcha - záložné právo na zabezpečenie pohľadávky úverovej zmluvy zo dňa 18.04.1991
na meno H. I..

(9) Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 19C/255/1998-111 zo dňa 17.03.1999 bola žaloba
Slovenskej sporiteľne, a. s. (zo dňa 03.06.1997) o strpenie predaja nehnuteľností zamietnutá.
Podľa odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplynulo z dokazovania neuzavretie záložnej zmluvy
v písomnej ani ústnej forme („... vyplýva z prednesu zástupkyne žalobcu potvrdeného obsahom

písomného podania zo dňa 07.11.1997...“). K tomu súd uviedol, že nevyhnutnou podmienkou vzniku
záložného práva k nehnuteľnosti v čase
dojednávania zabezpečovacieho inštitútu boli 1. písomná zmluva o zriadení záložného práva a 2. zápis
záložného práva na základe zmluvy do evidencie nehnuteľností. V prejednávanej veci potom mimo
akúkoľvek pochybnosť sám žalobca potvrdil, že žiadna zmluva so žalovanými 2/ až 5/ (na strane

žalovaných v 4. a 5. rade vystupovali žalobcovia) uzavretá nebola. Pokiaľ žalovaný 1/ (Ľ. H.) v texte
tzv. úverovej zmluvy vyslovil súhlas so založením uvedených nehnuteľností a predchodca žalobcu
s tým mal podpisom tzv. zmluvy súhlasiť, platne sa tak mohlo stať len ohľadne nehnuteľností, ku
ktorým mal vlastnícke právo, či právo hospodárenia, ale za predpokladu vzniku predchodcovi žalobcu
pohľadávky majúcej byť takto zabezpečenej. K prvej podmienke je potom zrejmým, že žalovaný 1/

mohol nanajvýš založiť svoj spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/8 a v druhej to, že ani tunajší súd nemá
pochybnosti o tom, že žalovanému 1/ v prejednávanej veci ako fyzickej osobe nevznikla povinnosť
vrátiť úver, pretože mu žiadny nebol poskytnutý. Pokiaľ neexistovala zabezpečená pohľadávka, nemohla
byť ani platne zabezpečená záložným právom. Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd SR rozsudkom č.
k. 1Obo/213/1999-126 zo dňa 26.04.2000 rozsudok Krajského súdu v Trnave potvrdil. V odôvodnení

svojhorozhodnutiapoukázalnato,žežalobcaakozáložnýveriteľsažaloboudomáhalurčeniapovinnosti
záložnému dlžníkovi strpieť predaj zálohu - nehnuteľnosti, pričom výkon práva záložného veriteľa
upravuje ustanovenie § 299 ods. 2 Obch. zák., doplnené ustanovením § 151f Obč. zák., rozhodnutie
ukladajúce strpieť predaj založených nehnuteľností by bolo nevykonateľné, pričom ustanovenie § 299
ods. 2 Obch. zák. umožňuje priamy výkon záložného práva.

(10) Podľa § 228 („Subjektívna záväznosť rozsudku“) ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č.
160/2015 Z. z. - CSP) výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali
právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

(11) Rozhodnutie súdu o tom, že je právny úkon (v danom prípade úverová zmluva zo dňa 18.04.1991
- sčasti) neplatný, sa musí vzťahovať na právnom vzťahu (všetky) zúčastnené osoby. V danom prípade
žalobcovia neboli zúčastnení v procese uzatvárania úverovej zmluvy, nie sú označenými zmluvnými
stranami, ani nepreukázali prevod, príp. prechod práv alebo povinností z úverovej zmluvy; nepreukázali
takvecnú(aktívnu)legitimáciunapožadovanomurčení,navyšeneoznačilianivšetkyvecnelegitimované

osobyvspore.Žalobazdôvodunedostatkuichvecnejlegitimácietakmuselabyťvtejtočastizamietnutá.

(12) Ďalej sa žalobcovia domáhali určenia, že zápis záložného práva na listy vlastníctva č. XX H. XXX
(pre kat. úz. X. B. C.) je neplatný. K zápisom podľa listov vlastníctva došlo pod č. XX/XX. V rozhodnom
období sa vykonávali zápisy v zmysle zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností.

(13) Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam,
rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o opravechýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu. Podľa ods. 2 na katastrálne konanie je
príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza nehnuteľnosť.

(14) Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

(15) Na konanie o správnosti, resp. nesprávnosti zápisu do katastra nehnuteľností je príslušný okresný
úrad (odbor katastrálny). Súd činnosť úradu (jeho predchodcov) v civilnom spore neskúma. Preto aj v
tejto časti bolo potrebné žalobu zamietnuť.

(16) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(17) Súd žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov voči žalobcom v plnom

rozsahu.

(18) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).