Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 18, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/166/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114206131
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:1114206131.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobcu: GEOVRTY - DRILLROCK s.r.o., so Žarnovica, Bystrická č.901, IČO: 44 303 599, zastúpený
JUDr. Eva Michalenková, Advokátska kancelária, Banská Bystrica, Kuzmányho 5, proti žalovanému:
Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Štúrova 5, 812 85
Bratislava, IČO: 00 166 481 o žalobe na náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasapodanoužalobou(upravenouvpriebehusporu)prostredníctvomsvojeprávnejzástupkyne

domáhal voči žalovanému náhrady škody vo výške 141,402,41 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne počítaný od podania žaloby 25.2.2014 do zaplatenia. Žalobca podal žalobu pôvodne na Okresný
súdBratislavaI,ktorážalobabolapostúpenádňa15.11.2016naOkresnýsúdŽiarnadHronom.Pôvodne
žalobca žiadal priznať náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľky Mgr.
Valérie Doletinovej. V priebehu sporu žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že
náhrady škody sa nedomáha z dôvodu nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľky, ale z dôvodu
nesprávneho úradného postupu prokurátorky Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom JUDr. Karin

ValentovejaajnesprávnehoúradnéhopostupuprokurátoraKrajskejprokuratúryvBanskejBystriciJUDr.
Kalužného. Nesprávny úradný postup prokurátorky JUDr. Karin Valentovej videl v tom, že prokurátorka
nevykonávala dozor s náležitou starostlivosťou, nepreskúmala všetky prílohy trestného spisu, najmä
výpisy z obchodného registra, neskúmala prevody obchodného podielu, neoboznámila sa dostatočne so
znaleckým posudkom a jeho dodatkom znalca Ing. Šima. Vyšetrovateľka zahájila trestné stíhanie vo veci
a nie voči konkrétnym osobám, dopustila sa závažnej chyby, keď následne obvinila Janu Tvaroškovú ako
bývalú konateľku ENGE tech s.r.o., že „ zmarila uspokojenie svojho veriteľa GEOVRTY-DRILLROCK

s.r.o. tým, že dňa 29.4.2011 previedla spoločnosť ENGE tech s.r.o. na nového majiteľa - B. U.,
Štitáre, v dôsledku čoho neboli uspokojené záväzky veriteľa za vykonané práce...“. Vyšetrovateľka mala
dostatočné informácie, že Jana Tvarošková bola iba konateľkou spoločnosti ENGE tech s.r.o., nikdy
nebola spoločníčkou v tejto spoločnosti, naopak jediným konateľom bol Ing. Igor Tvaroška DrSc., ktorý
na valnom zhromaždení dňa 4.4.2011 sám sebe udelil súhlas na prevod celého obchodného podielu na
nadobúdateľkuB. U..VyšetrovateľkamalavzniesťobvinenievočiIng.Tvaroškovi,čovšakneurobila,čím
hrubo porušila ustanovenia Trestného poriadku. Vyšetrovateľka konala aj oneskorene. Bolo povinnosťou

prokurátorky JUDr. Karin Valentovej venovať sa chybne vznesenému obvineniu voči L. Z., čomu
však prokurátorka nevenovala žiadnu pozornosť. Bolo povinnosťou prokurátorky zrušiť nezákonné
alebo neopodstatnené rozhodnutie policajta, sama ho mohla nahradiť iným rozhodnutím. Nesprávneho
úradného postupu sa dopustil aj prokurátor Krajskej prokuratúry v Bansej Bystrici JUDr. Kalužný,ktorý ako nadriadený orgán rozhodoval o sťažnosti žalobcu voči uzneseniu prokurátorky JUDr. Karin
Valentovej.Rozhodolchybne,keďsťažnosťzamietol,hociprináležitomsaoboznámenísospisomajeho
prílohami mal zrušiť napadnuté uznesenie sa vec rozhodnúť sám alebo vrátiť celú vec orgánom činným

v trestnom konaní v prvom stupni, to znamená dozorujúcej prokurátorke. Jeho odôvodnenie je v rozpore
s výrokom, sám sebe odporuje, jeho rozhodnutie je nelogické. Žalobca si uplatnil svoje pohľadávky aj v
civilnom konaní, ale plnenie žalobcovi priznané nebolo. Žalobca uviedol prostredníctvom svoje právnej
zástupkyne, že uplatnená škoda vo výške 141.402,41 € pozostáva: z istiny v sume 82.672,76 € za
tri nezaplatené faktúry za vykonané vrtné práce; zo zmluvnej sankcie,zmluvne dohodnutých úrokov z

omeškania s vyplatením faktúr posledná z troch faktúr bola splatná dňa 20.9.2010, zmluvná sankcia
vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 82.672,76 € predstavuje sumu 41,336 € denne,
počet dní omeškania od 20.9.2010 do podania žaloby na súd predstavuje 1246 dní omeškania spolu
51.504,65 €; odmena právnej zástupkyne žalobcu JUD. Evy Michalenkovej za vykonané úkony právnej
služby pri uplatňovaní nárokov žalobcu-poškodeného v trestnom konaní vo výške 7.225 €.

2.Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil žiadalju zamietnuť. Poukázal na to, že pre úspešné uplatnenie
náhrady škody musia byť splnené súčasne všetky podmienky a to existencia nesprávneho úradného
postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a namietaným nesprávnym úradným
postupom. Konštatoval, že nesprávny úradný postup nebol preukázaný nakoľko k Okresnej prokuratúre
Žiar nad Hronom nesprávny úradný postup nekonštatovali nadriadené prokuratúry a to Krajská

prokuratúra a ani generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Taktiež doposiaľ nebolo vydané žiadne
právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu, ktorým by konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov a nie je ani iné právoplatné rozhodnutie napríklad Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktorým by sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. V danej veci je žalovaný toho názoru, že škodu žalobcovi v žalovanej výške spôsobila

obchodná spoločnosť ENGE tech s.r.o., tým, že žalobcovi nezaplatila za vykonané práce sumu, ktorá
bola žalobcom fakturovaná v celkovej výške 82.672,76 €. Z toho vyplýva, že žalobcovi táto škoda
nevznikla žiadnym postupom prokurátora ani vyšetrovateľky ani žiadneho orgánu činného v trestnom
konaní. Až po vzniku škody žalobca podal podnet na trestné stíhanie a očakával, že v rámci neho bude
obvinená určitá osoba a táto bude následne zaviazaná k náhrade škody. Aj v prípade, ak by bol obvinený

právoplatne odsúdený, trestný súd mohol žalobcu odkázať so svojimi nárokmi na občiansko právne
konanie. Žalovaný tiež poukázal na to, že v čase, keď prebiehalo prípravné konanie v tejto trestnej veci,
si žalobca už uplatnil svoj nárok na zaplatenie istiny s príslušenstvom v občianskom súdnom konaní,
čiže aj keby došlo k odsúdeniu obvineného, súd by nemohol o náhrade škody rozhodovať, pretože nárok
už bol uplatnený.

3.Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením s listinnými dôkazmi a to so Žiadosťou o
prerokovanie nároku na náhradu škody, s odpoveďou MV SR k žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku, s uznesením OR PZ SR Žiar nad Hronom zo dňa 14.1.2013, s uznesením Okresnej prokuratúry
Žiar nad Hronom sp.zn. XPV XXX/XX/XXXX zo dňa 20.5.2013, s uznesením Krajskej prokuratúry

Banská Bystrica sp.zn. XKPt XXX/XX-X zo dňa 14.6.2013, s uznesením Okresnej prokuratúry Žiar nad
Hronom sp.zn. XPv XXX/XX zo dňa 16.4.2013, s časťou Znaleckého posudku Ing. Šima, so Zmluvou
o dielo Č..T.-XX/XXXX, s uznesením MV SR zo dňa 17.3.2015, s výpismi z Obchodného registra, s
ostatným spisovým materiálom.

4.Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. - o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

5.Podľa § 3 ods. 1 toho istého zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
d) nesprávnym úradným postupom.

6.Podľa § 4 ods.1 toho istého zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.7.Podľa § 9 ods.1 toho istého zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a)
a d) Ústavy Slovenskej republiky

a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky .

8.Podľa § 9 ods.3 toho istého zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa
Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo

povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu
vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej
správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.

9.Podľa § 9 ods.4 toho istého zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

10.Podľa § 15 ods.1 toho istého zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

11.Podľa § 16 ods.4 toho istého zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde

môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

12.Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca prostredníctvom svojej zástupkyne
listom zo dňa 1.7.2011 ( v zmysle predloženého podacieho lístku poslaný Generálnej prokuratúre
Bratislava dňa 28.7.2011) oznámil Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky Bratislava skutočnosti
nasvedčujúce tomu, že došlo k spáchaniu závažnej trestnej činnosti ekonomického charakteru. Okresná

prokuratúra Žiar nad Hronom prostredníctvom prokurátorky okresnej prokuratúry JUDr. Viery Klimetovej
upovedomením zo dňa 24.8.2011 upovedomila zástupkyňu žalobcu, že prijala oznámenie o podozrení
zo spáchania zločinu poškodzovania veriteľa, ktorého sa mali dopustiť Ing. Igor Tvaroška DrSc.a a
L. Z. ako zodpovedné subjekty spoločnosti MH tech s.r.o.. Zároveň zástupkyňu žalobcu upovedomila,
že podanie odovzdala na ďalšie konanie vyšetrovateľovi Okresného riaditeľstva PZ odboru kriminálnej

polície Žiar nad Hronom. Vyšetrovateľka Okresného riaditeľstva PZ Žiar nad Hronom mjr. Mgr. Valéria
Doletinová uznesením zo dňa 29.9.2011 Č.: D.-XXX/OEK-K.-XXXX v zmysle § 199 ods.1 Trestného
poriadku začala trestné stíhanie za prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm.a/, ods.4
Trestného zákona, z dôvodu že páchatelia- bývalý jediný spoločník ako aj bývalá konateľka spoločnosti
ENGE tech s.r.o. si nesplnili svoje splatné záväzky voči spoločnosti GEOVRTY-DRILLROCK s.r.o. tým,

že nezaplatili za vykonané vrtné práce na základe Zmluvy o dielo Č.. T.-XX/XXXX zo dňa 15.5.2000,
ktoré boli vyfakturované fa č. VF/10/008 splatnou dňa 9.7.2010 na sumu 30.419,16 €, I. Č.. X. splatnou
dňa 2.8.2010 na sumu 27.867,55 €, I. Č.. X. splatnou dňa 30.8.2010 na sumu 24. 386,05 €, mali zmariť
uspokojenie svojho veriteľa GEOVRTY-DRILROCK s.r.o. tým, že dňa 29.4.2011 previedli spoločnosťENGE tech s.r.o. na nového majiteľa - B. U., dôsledku čoho neboli uspokojené záväzky veriteľa za
vykonané práce a tým vznikla spoločnosti GEOVRTY-DRILLROCK s.r.o. neuhradením predmetných
faktúr priama škoda vo výške 82.672,76 €. Vyšetrovateľka následne v zmysle § 206 ods. 1 Trestného

poriadku vzniesla obvinenie L. Z. dňa 14.1.2013 za prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods.1
písm.a/, ods.4 Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený
záver, že ako bývalá konateľka spoločnosti ENGE tech s.r.o. ako dlžník si nesplnil svoje splatné záväzky
voči spoločnosti GEOVRTY-DRILLROCK s.r.o. tým, že nezaplatila za vykonané vrtné práce na základe
Zmluvy o dielo č. T.-XX/XXXX zo dňa 15.5.2000, ktoré boli vyfakturované I. Č.. X. splatnou dňa 9.7.2010

na sumu 30.419,16 €, I. Č.. X. splatnou dňa 2.8.2010 na sumu 27.867,55 €, I. Č.. X. splatnou dňa
30.8.2010 na sumu 24. 386,05 €, zmarila uspokojenie svojho veriteľa GEOVRTY-DRILROCK s.r.o. tým,
žedňa29.4.2011previedlaspoločnosťENGEtechs.r.o.nanovéhomajiteľa-B.U.,dôsledkučohoneboli
uspokojené záväzky veriteľa za vykonané práce a tým vznikla spoločnosti GEOVRTY-DRILLROCK
s.r.o. neuhradením predmetných faktúr priama škoda vo výške 82.672,76 €. L. Z. voči uzneseniu o
vznesení obvinenia podala sťažnosť. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom JUDr. Karin

Valentová uznesením sp.zn. XPv XXX/XX-XX zo dňa 11.3.2013 sťažnosť L. Z. ako nedôvodnú zamietla.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom JUDr. Karin Valentová uznesením sp.zn. XPv XXX/
XX/XXXX zo dňa 20.5.2013 trestné stíhanie obvinenej L. Z. zastavila, lebo tento skutok nie je trestným
činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Proti uvedenému uzneseniu podal poškodený ( žalobca)
sťažnosť. Prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica JUDr. Dušan Kalužný uznesením sp.zn.

XKPt XXX/XX-X zo dňa 14.6.2013 sťažnosť poškodeného zamietol ako nedôvodnú. Vyšetrovateľka
Okresného riaditeľstva PZ Žiar nad Hronom mjr. Mgr. Valéria Doletinová uznesením zo dňa 27.7.2013
Č.X.:D.-XXX/OEK-K.-XXXXtrestnéstíhanieIng.IgoraTvaroškuDrSc.odmietla. ProkurátorkaOkresnej
prokuratúry Žiar nad Hronom JUDr. Karin Valentová uznesením sp.zn. XPn XXX/XX-X zo dňa 16.9.2013
sťažnosť poškodeného ( žalobcu) zamietla ako nedôvodnú. To, že uvedené rozhodnutia boli vydané,

nebolo medzi stranami sporu sporné.

13.Vyšetrovateľka upovedomením zo dňa 14.1.2013, adresované právnej zástupkyni poškodeného
( právnej zástupkyni žalobcu), doručené zástupkyni poškodeného a aj konateľovi poškodeného
( konateľovi žalobcu) ich upovedomila v zmysle § 206 ods. 2 Tr. poriadku, že dňa 14.1.2013 bolo

podľa § 206 ods.1 Tr. por. vznesené obvinenie bývalej konateľka spoločnosti ENGE tech s.r.o. L. Z. O..
X.X.XXXX, Z. V. V., B. Y. Č.. XXXX/XX za prečin Poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods.1 písm.a/,
ods.4 Tr. zákona v dôsledku nezaplatenia faktúr spoločnosti Geovrty Drillrock s.r.o. Hodruša- Hámre.
Právna zástupkyňa žalobcu nerozporovala doručenie uvedeného upovedomenia a z doručenky vyplýva,
že konateľovi žalobcu bolo doručené daň 24.1.2013.

14.Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané aj to, že podaním zo dňa 5.4.2013 podal
poškodený ( žalobca ) návrh na zaistenie majetku obvinenej podľa § 50 ods.1 Tr.por. Prokurátorka
Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom JUDr. Karin Valentová uznesením sp.zn. XPv XXX/XX-XX zo
dňa 16.4.2013 návrh poškodeného na zaistenie majetku zamietla, nakoľko nie je dôvodný. Okresný súd

Žiar nad Hronom uznesením sp.zn. XTp XX/XXXX zo dňa 29.4.2013 sťažnosť poškodeného ( žalobcu)
zamietol. To, že uvedené rozhodnutia boli vydané, nebolo medzi stranami sporu sporné.

15.Žalobca ako zhotoviteľ uzavrel dňa 15.5.2010 s objednávateľom EMGE tech s.r.o. Zmluvu o dielo
Č.. T.-XX/XXXX. V zmysle uvedenej Zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal pre objednávateľa vykonať vrtné

práce a objednávateľ sa zaviazal za vykonané práce zaplatiť cenu diela. Zhotoviteľ ( žalobca) za
vykonané dielo fakturoval objednávateľovi cenu diela a to faktúrou Č.. Č.. X. splatnou dňa 9.7.2010
na sumu 30.419,16 €, faktúrou Č.. X. splatnou dňa 2.8.2010 na sumu 27.867,55 €, faktúrou Č.. X.
splatnou dňa 30.8.2010 na sumu 24. 386,05 €. Objednávateľ za uvedené dielo žalobcovi nezaplatil,
preto sa žalobca domáhal zaplatenia ceny diela podanými žalobami na Okresnom súde Pezinok. Súd

vo veciach rozhodol platobnými rozkazmi sp.zn. XX E. XXX/XXXX, XXRob XXX/XXXX, XXRob XXX/
XXXX. Voči uvedeným platobným rozkazom boli podané odpory, pričom následne boli všetky žaloby
žalobcu zamietnuté ( vedené pod sp.zn. XXCb XX/XXXX, XXCb XX/XXXX, XXCb XX/XXXX), čo vyplýva
z listým, ktoré súdu predložil žalobca. Uvedené skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli.

16.Z výpisu z Obchodného registra súd zistil, že spoločnosť ENGE tech s.r.o. existovala od 9.7.2009
do 29.4.2011, pričom v období od 11.3.2009 do 29.4.2011 bol spoločníkom C.. C. Z. Y.. R. L. Z.M. bola
konateľkou od 11.3.2009 do 29.4.2011, pričom funkcia jej skončila dňa 4.4.2011. V zmysle Zápisnice z
valného zhromaždenia zo dňa 4.4.2011 došlo k zmene obchodného mena z ENGE tech s.r.o. na MHtech s.r.o. ( obchodné nemo od 30.4.2011) a od uvedeného dátumu spoločníčka B. U., zároveň ako
konateľka. Dňa 4.4.2011 došlo k uzavretiu Zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti ENGE
tech s.r.o. z prevádzajúceho C.. C. Z.M. Y.. na nadobúdateľku B. U..

17.Žalobca poslal Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. dňa 29.7.2013. Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky odpovedalo žalobcovi podaním zo dňa 16.12.213, pričom konštatovalo, že uplatnený nárok
na predbežné prerokovanie nároku považuje za nedôvodný a nie je mu možné vyhovieť. Na základe

toho žalobca podal dňa 27.2.2014 žalobu na náhradu škody ( na Okresný súd Bratislava I). Ani uvedené
skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné.

18.Štát zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom č. 514/2003 Z.z. za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom. Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3

ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán
podľa osobitného predpisu v trestnom konaní ( § 4 ods.1). Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

19.Žalobca sa domáhal náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom
prokurátorky Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom JUDr. Karin Valentovej a prokurátora Krajskej

prokuratúry v Banskej Bystrici JUDr. Dušana Kalužného. V zmysle špecifikácie nároku žalobcu, v
priebehu sporu, sa nedomáhal náhrady škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľky
mjr. Mgr. Valérie Doletinovej. Na to, aby bol žalobca v spore úspešný musia byť kumulatívne splnené
nasledovné podmienky: existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V prípade pokiaľ by nebola splnená čo i len

jedna podmienka, súd nemôže náhradu škody priznať.

20.Súd musí konštatovať, že v spore žalobca nepreukázal už splnenie prvej základnej podmienky
a to preukázanie nesprávneho úradného postupu prokurátorky Okresnej prokuratúry v Žiari nad
Hronom JUDr. Karin Valentovej a prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici JUDr. Dušana

Kalužného. Vo vzťahu k Okresnej prokuratúre Žiar nad Hronom nekonštatovala nesprávny úradný
postup nadriadená Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici a ani Generálna prokuratúra Bratislava a
rovnakonesprávnyúradnýpostupvočiKrajskejprokuratúreBanskáBystricavdanejvecinekonštatovala
Generálna prokuratúra Bratislava. O tom, že prokurátorka okresnej prokuratúry vykonávala dozor
riadnym spôsobom svedčí aj tá skutočnosť, že žalobca podal trestné oznámenie vo veci podozrenia

z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods.1 písm.a/ Tr.por. týkajúce sa
toho, že v presne nezistenom čase v priebehu rokov 2011 až 2013 v Žiari nad Hronom v budove
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Odbor kriminálnej polície Žiar nad Hronom v trestnej veci
vedenej pod Č.:D.-XXX/OEK-K.-XXXXvyštreovateľka PZ viedla trestné konanie v prospech obvinenej,
neobvinila ju z ďalších trestných činov, v trestnom konaní neobvinila ďalšiu osobu, toto konanie

viedla v rozpore s Trestným poriadkom a Trestným zákonom, a to aj neodôvodnenými prieťahmi
vo vyšetrovaní, nedoručením uznesenia o vznesení obvinenia poškodenému, nesprávne určila výšku
škody a ignorovala všetky výzvy ohľadom zaistenia nárokov poškodeného na náhradu škody, kde
Ministerstvo vnútra SR Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej
služby stred Banská Bystrica sp.zn. Č..F.-XX/OISS-X.-XXXX uznesením zo dňa 17.3.2015 trestné

oznámenie žalobcu odmietol, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa §
197 ods.2 Trestného poriadku. V odôvodnení uvedeného uznesenia okrem iného konštatoval, že dozor
nad zákonnosťou konania vyšetrovateľ PZ v priebehu celého trestného konania vykonáva príslušný
prokurátoravpriebehuvyšetrovanianebolozistené,žebypolicajtkonalneobjektívne,účelovo,vrozpore
s platnými právnymi normami v úmysle spôsobiť niekomu škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému

neoprávnený prospech. O správnosti, zákonnosti a opodstatnenosti vydaných rozhodnutí rozhoduje
výlučne prokurátor, ktorý vykonáva dozor nad prípravným konaním. Súd poukazuje na to, že aj z
týchto skutočností je nepochybné, že prokurátorka okresnej prokuratúry si svoje povinnosti plnila
riadne, dozor vykonávala náležitým spôsobom nakoľko k pochybeniu vyšetrovateľky nedošlo. To, žeprokurátorka okresnej prokuratúry nepochybila ani pri rozhodnutiach ( uzneseniach), ktoré vydávala
( vyššie špecifikované) svedčí aj to, že nebol nadriadenou prokuratúrou v tejto súvislosti konštatovaný
jej nesprávny úradný postup. Rovnako, ako súd už uviedol vyššie, žalobca nepreukázal ani nesprávny

úradný postup prokurátora Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici.

21.Z výpovede svedkyne Mgr.Valérie Doletinovej vyplynulo, že s dozorujúcou prokurátorkou
konzultovala vždy len procesný postup, akých svedkov môže vypočuť, aké listinné materiály má
zabezpečiť. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, či pri vyhotovovaní uznesenia o vznesení obvinenia P.. Z.

mala k dispozícii výpis z obchodného registra týkajúci sa spoločnosti ENGE tech s.r.o a to s poukazom
na odstup času. Avšak konštatovala, že asi pravdepodobne je to v spise. Uviedla, že konanie bolo
zastavené a jej rozhodnutie postupovalo na prokuratúru, potom na krajskú prokuratúru a nebolo zrušené
ako nezákonné, čiže bolo odobrené. Nemala vedomosť o tom, že v kontexte celého prípravného konania
bybolizistenénejaképochybnostiakonštatovanénejaképorušeniepovinnostíňouakovyšetrovateľkou.

22.V konaní bola vypočutá ako svedkyňa aj dozorujúca prokurátorka JUDr. Karin Valentová. Potvrdila,
že v predmetnej trestnej veci vykonávala dozor. Dozor prokurátor v zmysle § 230 Trestného poriadku
vykonáva tak, že vyšetrovateľ spolu s uznesením predloží vyšetrovací spis, ktorý ona ako dozorujúca
prokurátorka preskúmala. Súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj znalecký posudok. Svedkyňa sa
vzhľadomnaodstupčasunevedelavyjadriť,čiznaleckýposudok,ktorýmalanamysliprávnazástupkyňa

žalobcu, bol súčasťou spisu už v čase vznesenia obvinenia, alebo sa dával vypracovať až po vznesení
obvinenia. Pokiaľ to však dátumovo sedelo, tak to tak bolo. Svedkyňa viedla, že pred pojednávaním
si pozrela obsah dozorového denníka, z ktorého zistila, že vyšetrovací spis bol na základe sťažnosti
splnomocneného zástupcu poškodeného niekoľkokrát na nadriadenej prokuratúre ako aj na generálnej
prokuratúre, pričom ani v jednom prípade nebol spochybnený jej postup a jej rozhodnutie bolo vždy

potvrdené.

23.Súd konštatuje, že ani výpoveďami svedkov nebol v spore preukázaný nesprávny úradný postup či
už okresnej prokurátorky JUDr. Karin Valentovej alebo krajského prokurátora JUDr. Dušana Kalužného.

24.Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna
alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.
Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným
stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na
ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom

pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí
trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky
v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Poškodený má právo sa kedykoľvek v priebehu trestného
konania informovať o stave trestného konania. Informáciu poskytne orgán činný v trestnom konaní alebo
súd, ktorý vo veci koná; na tento účel sa poškodenému poskytnú potrebné kontaktné údaje. Informácia

o stave konania sa neposkytne, ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného
konania ( § 46 ods.1 Trestného poriadku).

25.V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že škodu možno považovať za škodu spôsobenú trestným
činom až vtedy, keď súd právoplatným rozhodnutím rozhodne, že k spáchaniu trestného činu došlo a

obžalovaný je z trestného činu uznaný za vinného. V trestnom konaní si poškodený uplatňuje nárok
na náhradu škody proti obvinenému. Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na
náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom môže navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom
rozsudku uložil obžalovanému povinnosť túto škodu nahradiť ( § 46 ods.3 Tr.zák.). Takýto návrh
nemožno podať, ak bolo o nároku rozhodné v občianskom súdnom konaní ( § 46 ods.4 Tr.por.). Súd

môže poškodeného odkázať s náhradou škody aj na občianske súdne konanie ( § 288 ods.1 Tr.por.).
Pokiaľ žalobca tvrdil, že ak by bolo obvinenie vznesené skôr, nedošlo by k zmareniu možnosti domôcť sa
náhradyškodyspôsobenejtrestnýmčinomsúlenteoretické.Ajpokiaľbyvyšetrovateľvzniesolobvinenie
vočiP..Z.skôralebohovzniesolprotiP..Z.,tobyešteneznamenalo,žesavecskončípodanímobžaloby,
že budú/e uznaní za vinných, a že v odsudzujúcom rozsudku rozhodne súd aj o povinnosti nahradiť

žalobcovi škodu v konkrétnej výške. Je pravdou, že v trestnom konaní bol podaný znalecký posudok
znalcom Ing. Pavlom Šimom, v tejto súvislosti súd však poukazuje na to, že znalec sa nevyjadruje k
právnym otázka ( napr. či ide o trestný čin, či trestný čin bol spáchaný...).26.Pokiaľ vyšetrovateľka vzniesla uznesením zo dňa 14.1.2013 Č.X.:D.-XXX/OEK-K.-XXXX L. Z.
obvinenie pre prečin poškodzovania veriteľa, kde uviedla, že ako bývalá konateľka spoločnosti ENGE
tech s.r.o., ktorý ako dlžník nezaplatil za vykonané vrtné práce, zmarila uspokojenie veriteľa ( žalobcu),

súd poukazuje na to, že L. Z. ako konateľka spoločnosti mohla byť za tento prečin stíhaná. Aj keď je
v právnej vete tiež uvedené, že konateľka previedla spoločnosť ENGE tech s.r.o. na nového majiteľa,
táto skutočnosť tam uvedená nemá vplyv na právnu kvalifikáciu skutku poškodzovanie veriteľa, nakoľko
zo Zmluvy o prevode obchodného podielu spoločnosti ENGE tech s.r.o. zo dňa 4.4.2011 súd zistil, že
obchodný podiel bol prevedený spoločníkom C.. C. Z. Y.. na nadobúdateľku B. U..

27.V spore nebolo preukázané, porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb a to s poukazom na oboznámené vyššie konštatované listinné dôkazy ako aj
a s poukazom na výsluch svedkov.

28.Žalobca by si mohol v spore uplatniť len takú škodu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným
postupom, a ktorej vznik by bol v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Žalovaná
nemôže niesť zodpovednosť za to, že spoločnosť ENGE tech s.r.o. nezaplatila žalobcovi za vykonané
dielo finančné plnenie, ktoré uvedenej spoločnosti fakturoval a nemôže niesť ani zodpovednosť za to,

že následne došlo k predaju obchodného podielu. Vzhľadom na všetky vyššie konštatované skutočnosti
súd žalobu žalobcu zamietol.

29.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30.Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere
100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2
CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice
súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v tak.ej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. ( exekučný poriadok). Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním
poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak .