Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 25, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/460/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115224847
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115224847.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Tmava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: SPP

Distribúcia a.s., IČO: 35 910 739, Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, zastúpená: SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: T. U., W.C..
X.XX.XXXX, M.N.X. F. XXX XX F. XXX, právne zastúpený: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, Krížna 14,
811 07 Bratislava, o zaplatenie 3.169,06 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 2128,57 eur s úrokom z omeškania 5,25% ročne zo sumy 2128,57
eur od 10.5.2014 do zaplatenia, z a s t a v u j e.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

IV. Štát m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.10.2015, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 3.169,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,25 % ročne zo sumy 3.169,06 eur od 10.5.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), ak
nie je ustanovené inak, piati tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. (2)

3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 8C/460/2015-22 zo dňa

19.11.2015. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v lehote odpor s odôvodnením, čím
sa platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
účinnom do 30.06.2016 (ďalej len „OSP") v plnom rozsahu zrušil.

4. Na pojednávaní konanom dňa 19.7.2017 vzal žalobca žalobu čiastočne späť, a to v rozsahu žalovanej
sumy 2.128,57 eur a úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne z uvedenej sumy od 10.5.2014 do
zaplatenia späť a žiadal konanie zastaviť. Vo zvyšku nároku o zaplatenie sumy 1.040,49 eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.040,49 eur od 10.5.2014 zotrval na podanej
žalobe. Žalovaný na pojednávaní dňa 19.7.2017 s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.

5. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.Podľa § 145 ods. 2 CSP,ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 prvá veta CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí.

6. Súd vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu a súhlas žalovaného rozhodol tak ako je uvedené vo
výroku I. rozsudku a konanie v časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť, zastavil.

7. Žalobca v žalobe tvrdil, že na odbernom mieste F. XXX, žalovaného v období od 19.04.2013 do
6.3.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, ktorý odber je podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012
Z.z. o energetike (ďalej aj „ZoE“) považovaný za neoprávnený odber. Porušenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca K.. T. N.. V
prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť

uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním
žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 3.169,06 eur, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou
Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu a vyfakturovaná žalovanému - faktúra č. 9000175851 zo dňa 25.4.2014,
splatná dňa 9.5.2014, znejúca na sumu vo výške 3.169,06 eur. Žalobca listom vyzval žalovaného na

úhradu vyfakturovanej sumy. Žalovaný na výzvu nereagoval a faktúru neuhradil. Nezaplatením faktúry
v lehote jej splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania, z ktorého dôvodu má žalobca popri istine právo
na zaplatenia úrokov z omeškania.

8. V konaní sa žalobca ďalej vyjadril, že porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii

(plomby) bolo potvrdené znaleckým posudkom, pričom znalec, ktorý znalecký posudok vypracoval, je
povinný vypracovať ho riadne, účelne a nestranne. Znalec K.. T. N. je riadnym znalcom zapísaným v
zozname znalcov evidenčné číslo XXXXXX. Znalec je povinný postupovať pri vypracúvaní znaleckých
posudkov podľa príslušných ustanovení zákona č. 382/2004 Z.z. a je nezávislou a nestrannou osobou.
Kontrola odberného miesta žalovaného bola dňa 6.3.2014 vykonaná na základe oznámení orgánov

činných v trestnom konaní, nakoľko na vzniklo podozrenie, že na predmetnom mieste dochádza k
odberu plynomerom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Orgánmi
činnými v trestnom konaní boli zaistené zoznamy, na ktorých boli uvedené osoby a miesta odberov
s rôznymi dátumami a číselnými údajmi, u ktorých mali byť vykonané neoprávnené zásahy na
plynomeroch a faľšovateľské náčinia a raznice. Žalovaný nebol označený ako poškodzovateľ, ale

zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto stavom je založená na objektívnom princípe a odberateľ
nesie zodpovednosť za to, že takýmto meradlom odoberal plyn. Tým, že bolo preukázané, že bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, každý takýto odber sa v zmysle ust. §82
ods. 1 písm. d) zákona o energetike považuje bez ďalšieho za neoprávnený odber a nie je potrebné
preukazovať, či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie, stačí len samotná skutočnosť, že

bolo poškodené. V takomto prípade zákon predpokladá objektívnu zodpovednosť. Žalobca poukázal
na rozsudok NS SR sp.zn. 4 Cdo 102/2010 z 29.11.2011 a uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 99/2012
zo dňa 12.3.2015, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/169/2015 zo dňa 17.5.2016.
Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že v tomto prípade sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, keď
spotrebiteľský vzťah je daný medzi koncovým odberateľom plynu a dodávateľom plynu, pokiaľ však ide

o distribútora plynu a konečného odberateľa plynu tu spotrebiteľský vzťah neexistuje. Nie je potrebné
skúmať, či samotné meradlo meralo správne, stačí samotný fakt, že zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, ktoré chráni pred zásahom do plynomeru bolo poškodené, čím bolo umožnené manipulovať
s číselníkom a nastaviť akúkoľvek hodnotu na meradle. Teda údaj o spotrebe zemného plynu
indikovaný na predmetnom plynomeri, tak nemusí predstavovať množstvo skutočne spotrebovaného

plynu. V súvislosti s realizáciou znaleckého posudku je potrebné zaoberať sa len skutočnosťou,
či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii meradla. To, či ide o neoprávnený
odber nie je podmienené prípadnou funkčnosťou meradla, ale tým, či má dané meradlo poškodené
zabezpečovacie prvky, ktorých poškodenie umožňuje následnú optimalizáciu nameraných hodnôt plynu
na ľubovoľnú hodnotu. Zaisťovacie zariadenie bolo v tomto prípade poškodené a neplnilo svoj účel

- manipulácia s číselníkom meradla bola možná. Nakoľko stav spotreby zemného plynu indikovaný
na meradle, na ktorom bola porušená plomba, nie je možné v zmysle zákona č. 142/2000 Z.z. o
metrológii v spojení s ustanoveniami ZoE brať v úvahu, bolo potrebné určiť spotrebu zemného plynu
na odbernom mieste žalovaného prostredníctvom vyhlášky MHSR č. 449/2012 Z.z., a to za obdobieod posledného odpočtu meradla predchádzajúceho dňu odhalenia poškodenia zabezpečenia meradla,
do zistenia poškodenia zabezpečenia meradla, teda od 19.4.2013 do 6.3.2014. Ak by dodávateľ
na základe poškodeného meradla vyfakturoval plyn, mohla by byť voči nemu uplatnená sankcia za

porušenie ustanovení zákona o metrológii. Z tohto zákona vyplýva, že údaje o spotrebe meradla,
ktorého platnosť úradného overenia zanikla, nesmú byť použité v obchodnom styku, a teda takýto
údaj nemôže akceptovať ani prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorému by rovnako hrozila sankcia.
Žalovanému nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu, nakoľko v prípade
zistenia poškodenia zabezpečovacieho prvku, nie je možné akceptovať údaje na meradle a plyn, ktorý

žalovaný odobral, bolo potrebné určiť v zmysle zákona. Žalovaný mal na riadnej vyúčtovanej faktúre za
predmetné obdobie od svojho dodávateľa zemného plynu spotrebu plynu vo výške 0 m3. V prípade,
ak žalovaný uhrádzal zálohové platby, žalovaného dodávateľ zemného plynu vrátil vzniknutý preplatok
žalovanému. Nulová spotreba na faktúre resp. na vyúčtovaní žalovaného je uvedená kvôli skutočnosti,
žeporušenímplombyplatnosťovereniameradlazanikla,atedaúdajuvedenýnačíselníkunebolomožné
akceptovať a množstvo spotrebovaného plynu bolo určené prostredníctvom vyhlášky. Žalovaný v čase

neoprávneného odberu za spotrebovaný plyn neplatil, odoberal plyn de facto zadarmo, ale jeho odberom
dochádza k nespoplatňovanému znižovaniu množstva plynu v distribučnej sieti žalobcu, čím sa znížil
majetok žalobcu. Nakoľko medzi žalobcom a žalovaným neexistuje zmluvný vzťah, je potrebné, aby si
žalobca tento úbytok majetku uplatnil ako škodu spôsobenú neoprávneným odberom. V predmetných
zaistených zoznamoch sú zapísané hodnoty už od rokov 2008, kde vzhľadom na uvedené dátumy

taktiež nie je možné na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov zistiť spotrebu žalovaného.
Znalec potvrdil manipuláciu so zabezpečovacími prvkami plynomeru u všetkých osôb uvedených v
zaistených zoznamoch. Pri pravidelných odpočtoch žalobcu nebolo možné zistiť, či boli predmetné
plomby manipulované, nakoľko tieto boli menené profesionálnymi falšovateľskými nástrojmi a takto
falšované plomby bol schopný rozoznať až znlaec pri vyhotovovaní znaleckého posudku. Vzhľadom

na tieto okolnosti nie je možné posudzovať ani predchádzajúce spotreby žalovaného ako relevantné.
Skutočne vzniknutú škodu nie je možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a
preto musel žalobca použiť výpočet škody podla vyhlášky. Žalobca taktiež odôvodňoval danosť jeho
aktívnej legitimácie v konaní, s tým, že je prevádzkovateľom distribučnej siete, ktorý zabezpečuje
distribúciu plynu narozdiel od dodávateľov plynu, ktorých si vyberá sám odberateľ, a ktorí zabezpečujú

dodávku plynu na základe zmlúv. V súvislosti s danosťou aktívnej vecnej legitimácie poukázal na
rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 12C/461/2015, Okresného súdu Košice-okolie sp. zn.
16C/191/2008, Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3Cb/25/2013 a ďalšie.

9. V priebehu konania, podaním zo dňa 7.3.2017 žalobca predložil typový diagram dodávky, pričom sa

súčasne vyjadril, že ak súd nebude môcť vyhovieť žalobe v rozsahu uvedenom v žalobnom návrhu,
žiada priznať nárok na základe typového diagramu dodávky. Na pojednávaní dňa 19.7.2017 žalobca
uviedol, že v ustanovení § 82 ods. 1 písm. d), je potrebné naplniť dva predpoklady. Prvým je odber
plynu a druhým je odber plynu realizovaný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii. Nie je sporné, že žalovaný v období neoprávnenej manipulácie plyn odoberal.

Pokiaľ ide o druhý predpoklad, na tento účel realizoval znalec znalecký posudok. Na pojednávaní znalec
dôkladne súdu objasnil spôsob, akým došiel k záveru, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
bolo porušené. Svoje postupy názorne demonštroval súdu a taktiež vysvetlil, z akého dôvodu je zrejmé,
že zabezpečovací prvok plomby nepoškodil on pri realizácii znaleckého posudku. Podľa názoru žalobcu
je teda preukázané, že odberateľ odoberal plyn v čase neoprávneného odberu meradlom, na ktorom

bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Úlohou žalobcu bolo následne určiť výšku
škody, ktorá takýmto odberom vznikla. Na tento účel bol žalobca povinný aplikovať ust. § 82 ods. 4 ZoE.
Uvedené ustanovenie priamo definuje, že v prípade odberu plynu meradlom na ktorom bolo porušené
zabezpečenie podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d/ ZoE, je potrebné určiť výšku škody pomocou typového
diagramu dodávky. Žalobca počas konania súdu predložil aj takýto výpočet a požiadal súd, aby priznal

žalobcovi výšku škody určenú týmto spôsobom.

10. Na pojednávaní konanom dňa 19.7.2017 žalobca uviedol, že žalovaný argumentuje tým, že
porušením zabezpečenia podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) ZoE nevzniká škoda na plyne, vzniká len škoda
zodpovedajúca porušenej plombe. Takáto argumentácia je však vylúčená. Samotné ust. § 82 ods. 4 ZoE

hovorí, že v prípade porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii sa výška škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu určí pomocou typového diagramu dodávky. Priamo tu je uvedené, že sa
jedná o škodu spôsobenú na plyne. Žalovaný ďalej tvrdí, že nebol preukázaný zásah do samotného
meradla, teda fakt, že s ním bolo skutočne manipulované. Zákon nevyžaduje, aby žalobca preukazoval,či naozaj meradlom bolo manipulované, nakoľko zákonodarca predpokladá, že v prípade poškodenia
plomby sa tak stať mohlo. Zákon práve preto označuje už len takéto konanie (odber plynu s meradlom
s poškodením zabezpečením) za neoprávnený odber plynu. Čo sa týka záverov niektorých súdov, že

nie každé poškodenie plomby spôsobuje škodu v zmysle odobraného plynu žalobca uviedol, že súhlasí
s takýmto tvrdením, avšak uvedené tvrdenie možno aplikovať iba na prípady, keď nie je úplne naplnená
skutková podstataustanovenia§82ods.1písm.d),atonapr.aksazistípoškodenieplombynameradle,
ktoré je pripojené na odberné miesto dlhodobo neobývané alebo napr. zničené a podobne. V takýchto
prípadoch má síce meradlo poškodený zabezpečovací prvok, avšak nebol naplnený predpoklad odberu

plynu.

11. Ako dôkaz označil žalobca znalecký posudok č. 224/PL-2014, faktúru č. 9000175851 zo dňa
25.4.2014, list žalobcu (vyfakturovanie škody), výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom,
výpis základnej úrokovej sadzby ECB, Zápis zo dňa 6.3.2014, Montážny list meradla čislo: 1200042417,
prehľad referenčných cien plynu, Cenník externých služieb účinný od 05.06.2013, fotodokumentáciu

falšovateľského náčinia, Výpis zo zoznamu zadržaného orgánmi činnými v trestnom konaní, správu
Úradu hraničnej a cudzineckej polície zo dňa 13.07.2015, rozsudok Krajského súdu v Bratislave
sp.zn. 5Co/169/2015, rozsudok KS Trenčín sp. zn. 17Co/135/2016, rozsudok KS v Trnave sp. zn.
11Co/171/2011, rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 102/2010, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 99/2012,
uznesenie NS SR sp. zn. 1 Cdo 107/2008, uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 30/2009, zápisnicu o

pojednávaní v konaní sp. zn. 19C/412/2015 zo dňa 19.9.2016, typový diagram, znaleckú doložku k
znaleckému posudku č. 224/PL-2014. Navrhol doplniť dokazovanie výsluchom znalca na pojednávaní,
dopytom na SPP, a.s., výsluchom žalobcu.

12. Žalovaný sa v podanom odpore zo dňa 18.12.2015 k veci vyjadril v tom zmysle, že nesúhlasil a

nesúhlasísvyfakturovanímškodyspôsobenejneoprávnenýmodberom,ktorúmužalobcaoznámillistom
zo dňa 15.4.2014, fakturovanie namietal, pričom poukazoval jednak na nepoužitie typového diagramu
pri vyčíslení škody ako aj na nevzniknutie škody ako takej. Zo strany žalovaného nikdy nedošlo k
neoprávnenému odberu plynu. Ďalej mu nebol známy žiadny neoprávnený odber plynu prostredníctvom
plynomeru, a ani nič o neoprávnenom odbere plynu na odbernom mieste nevedel a nevie. Nebol

si vedomý žiadneho poškodenia meradla plynu ani zabezpečovacieho zariadenia, pričom žalovaný
nedisponuje technickými ani odbornými znalosťami, ktoré by mu umožňovali akúkoľvek manipuláciu so
zariadením. Žalovaný žiadne poškodenie ochrannej skrinky, samotného meradla zemného plynu alebo
zabezpečovacieho zariadenia nezaznamenal. Zároveň sa žalovaný domnieva, že meradlo plynu meralo
hodnoty odobratého zemného plynu správne, domnieva sa tiež, že žalobca sa touto skutočnosťou mal

zaoberať, a preukázateľne dokázať nefunkčnosť tohto meradla a nielen poškodenie zabezpečovacieho
zariadenia. V opačnom prípade je dôvodné sa domnievať, že meradlo meralo správne, a teda k
žiadnemu pochybeniu alebo nepresnosti pri určení množstva spotrebovaného plynu nemohlo dôjsť.
Žalovaný považuje nárok na náhradu škody za nedôvodný a neoprávnený, nakoľko neboli splnené
materiálne a formálne podmienky vzniku nároku na náhradu škody. V danom prípade nebolo žiadnym

spôsobompreukázané,žedotknutémeraciezariadenienemeriahodnotysprávne,ažežalobcovivznikla
škoda. Znalecký posudok nesmeruje k preukázaniu škody, ale sa zaoberá len analýzou poškodenia
zabezpečovacieho zariadenia. Preukázanie poškodenia plomby nie je však zároveň dôkazom o tom,
či reálne došlo k neoprávnenému odberu, a teda k vzniku škody. Žalovaný ďalej uviedol, že na
výpočet škody žalobca aplikoval vykonávací predpis, avšak podľa § 82 ods. 4 zákona mala byť údajná

škoda, ktorej vznik však žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, určená pomocou typového diagramu
dodávky. Náklady spojené so zisťovaním a odstraňovanim neoprávneného odberu zemného plynu síce
žalobca v rámci vyúčtovania škody vyčíslil, avšak žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/131/2011. Žalovaný žiadal
žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

13. V konaní sa žalovaný ďalej vyjadril, že spochybňuje aktívnu legitimáciu žalobcu, pretože v konaní o
náhradu škody je vecne legitimovaný ten subject, ktorému vznikla škoda, a teda nemôže ním byť ten, kto
nebol vlastníkom veci v čase vzniku škody. Žalobca nie je v nijakom zmluvnom vzťahu so žalovaným.
Odvodenie aktívnej legitimácie priamo zo zákona o energetike je v prejednávanej veci nedostatočné.

Toto ustanovenie § 82 ods. 2 zákona o energetike je príliš všeobecné a pokrýva vzťahy medzi rôznymi
subjektmi. Vzhľadom na jeho všeobecnosť z neho nemožno bez ďalšieho odvodiť aktívnu legitimáciu
žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete voči koncovému odberateľovi plynu. Taktiež majú za
to, že prevádzkovateľ distribučnej siete môže vykonávať distribúciu plynu, ktorého nie je vlastníkom.Žalovaný mal za to, že predložený znalecký posudok nie je preskúmateľný, hodnoverný a nie je možné
overiť správnosť postupu znalca. Má tiež za to, že tento nepreukazuje bez pochybností poškodenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii je hlavne

plomba. Len také poškodenie plomby, ktoré by porušilo jej ochrannú funkciu, možno však považovať za
poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Ak je plomba poškodená (napr. poškriabaná,
zafarbená), ale meradlo je stale zabezpečené proti neoprávnenej manipulácii, takéto poškodenie
nemožno považovať za poškodenie zabezpečenia v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) ZoE. Pokiaľ sa
žalobca domáha náhrady škody predstavujúcej množstvo plynu, táto môže vzniknúť len v priamej

príčinnej súvislosti s neoprávnenou manipuláciou, ktorú však žalobca nepreukázal, a ani netvrdil, že
k nej na odbernom mieste malo dôjsť. Z uvedeného dôvodu žiadal žalovaný žalobu zamietnuť z
dôvodu nepreukázania vzniku skutočnej škody. Znalecký posudok podľa žalovaného nepreukazuje
poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, pretože nie je vylúčené, že sám znalec
poškodil zaisťovací prvok plomby. Znalec uviedol, že nemá záznam zachytávajúci vytrhnutie plomby, a
pri demontáži nebola prítomná iná osoba. Požiadavka na zaznamenávanie priebehu demontáže plomby

je o to väčšia, že demontáž je neopakovateľný úkon, a preto nové znalecké dokazovanie už nie je možné
vykonať. Súčasne posudok nepreukazuje poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii,
pretože nie je preukázané, že plomba už neplní svoju funkciu a predmetom posudku nebolo skúmanie,
či funkcia plomby bola porušená. Znalec uvádza, že plombu bolo možné demontovať pri použili
pomerne malej sily, čo by mohlo navodiť dojem, že k tomu došlo jednoduchým spôsobom bez väčšej

námahy. Znalec v posudku neuvádza spôsob, akým plombu z plynomera demontoval. Tento vážny
nedostatok je v rozpore s § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. Až na výsluchu znalec uviedol, že plombu
demontuje násilne pomocou navŕtania skrutky a následného vytrhnutia, pričom uviedol, že iný spôsob
demontáže plomby neskúmal a pred demontážou plomba nebola navŕtaná alebo inak poškodená, čím
je podľa žalovaného potvrdené vyjadrenie, že nie je preukázané poškodenie funkcie plomby, a tým

poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Pokiaľ má byť poškodenie plomby takým
poškodením, ktoré umožňuje neoprávnenú manipuláciu, musí byť bez pochybností preukázané, že
plombu bolo možné opakovane demontovať a znova osádzať na svoje miesto, čo však preukázané
nebolo a nepreukazuje to ani predložený znalecký posudok. Znalec vôbec neskúmal, či plombu bolo
možné opakovane demontovať a osádzať, teda nie je preukázaný spôsob, akým mala byť plomba

pred vykonaním znaleckého dokazovania z meradla demontovaná. Pojem pomerne malá sila, je len
subjektívnym a neučitým konštatovaním znalca, ktorému nič nebránilo použiť vhodný nástroj, ktorým
by silu odmeral. Ani na pojednávaní znalec nepreukázal spôsob, akým je možné plomby demontovať
bez potreby navŕtania skrutky, keď obe plomby pri demonštrácii vyťahoval navŕtaním. Znalec pred
demontážou plomby nevedel posúdiť stav zaisťovacích prvkov plomby, pritom žalovaný považuje za

neprípustné, aby táto skutočnosť išla na ťarchu odberateľa, ktorý má tak zodpovedať za stav, ktorý
nemohol rozpoznať a ktorý neboli schopní rozpoznať ani zamestananci žalobcu. Nie je vylúčené, že
samotné poškodenie zaisťovacieho prvku spôsobil sám znalec. Znalecký posudok nie je v súlade s §
17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z., nakoľko neobsahuje detailný opis postupu, na základe ktorého sa
znalec dopracoval k odpovediam na položené otázky, a preto nie je možné zistiť akým spôsobom prišiel

k jednotlivým záverom a nie je možné spätne skontrolovať a posúdiť jeho postup. Žalovaný poukázal
tiež na konštatovanie znlaca, z ktorého vyplýva, že na plynomeri sa nachádzala originálna plomba.
Okrem poškodenia - odstránenia jedného zaisťovacieho prvku plomby, ktorý sa nachádza vo vnútri
plynomera, znalec nekonštatoval poškodenie povrchu plomby (napr. stopy po vypáčení šrobovákom,
ktoré by mohlo predpokladať manipuláciu s plombou a jej opakovanú demontáž.). Nie je vylúčené, že

plombabezzaisťovacíchprvkovbolaosadenávplynomerieštepredtým,akobolplynomernamontovaný
na odberné miesto. Znalecký posudok tak nepreukazuje možnosť opakovanej manipulácie s plombou, a
žalovaný má za to, že takéto poškodenie plomby nenapĺňa skutkovú podstatu poškodenia zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Keďže iný dôkaz
preukazujúci neoprávnený odber plynu žalobca nepredložil, nepreukázal neoprávnený odber. Žalovaný

ďalej poukazoval na to, že neoprávnený odber plynu podla § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 o
energetike automaticky neznamená nesprávne meranie plynu a vznik škody v zmysle množstva plynu
na strane žalobcu. Takýto odber môže znamenať len vznik škody v zmysle poškodenia plynomeru ako
takého, napríklad jeho obalu. Ak by došlo k neoprávnenému zásahu do meradla a meradlo plynomeru
by nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo odber plynu (nielen poškodenie zabezpečenia

plynomeru, ale aj samotného meradla v ňom), jednalo by sa o neoprávnený odber plynu podla § 82
ods. 1 plsm. c) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, čo však žalobca netvrdí. Podľa žalovaného,
ak skončila platnosť overenia určeného meradla, znamená to len, že takéto meradlo nemožno ďalej
používať. Neznamená to však, že hodnoty, ktoré meradlo v čase do skončenia platnosti jeho overeniazaznamenávalo, nie sú relevantné a nemožno ich použiť. Právo naopak, nie je dôvod ich neakceptovať
a žalobca týmto spôsobom nemôže ospravedlniť nepoužitie typového diagramu. V takom prípade by
nebolo možné použiť ani údaje namerané plynomerom, ktorého platnosť overenia zanikla uplynutím

času jeho platnosti, čo je nelogické. Žiadne z ustanovení zákona o energetike nezbavuje žalobkyňu
povinnosti preukázať vznik skutočnej škody. Žalovaný má za to, že žalobca si túto povinnosť nesplnil
a v konaní nepreukázal vznik skutočnej škody. Nepostačuje len vykonať fiktívny výpočet škody s
odkazom na vyhlášku, ale žalobca musí preukazovať, že neoprávneným odberom došlo k reálnej
škode. Ďalej žalovaný uviedol, že stanovenie objektívnej zodpovednosti v prípade neoprávneného

odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi spotrebiteľom a druhou zmluvnou stranou, v dôsledku ktorej nie je zabezpečená
dostatočná ochrana spotrebiteľa a jeho ekonomických záujmov. Náprava tohto stavu je možná len
vtedy, ak v prípade akéhokoľvek neoprávneného odberu plynu odberateľom v domácnosti sa bude
uplatňovať subjektívna zodpovednosť. K predloženým informáciám z trestného konania žalobcom
žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol, ako skončilo uvádzané trestné konanie a ako súd rozhodol o

náhrade škody, ak bola uplatňovaná. Žalobca predložil správu UHCP zo dňa 13.7.2015. Tento orgán
následne poskytol na základe dopytu tunajšieho súdu v iných obdobných konaniach dve uznesenia o
vznesení obvinenia v trestnej veci, na ktorú poukazoval žalobca, pričom z týchto uznesení vyplýva, že
skutky, ktoré sú predmetom trestného konania sa týkajú elektromerov a nie plynomerov. Z uvedeného
dôvodu navrhli, aby súd na dôkaz - úryvok zo zoznamu neprihliadal, resp. ho vyhodnotil tak, že

nepreukazuje zásah do číselníka meradla a neoprávnený odber. Žalovaný na pojednávaní dňa 8.3.2017
uviedol, že jediná škoda, ktorú teoreticky môže preukazovať znalecký posudok je poškodená plomba,
teda škoda predstavujúca hodnotu poškodenej plomby. Samotný odber, a teda spotreba plynu nemôže
byť považovaná za škodu, lebo jednak poškodená plomba nijakým spôsobom nesúvisí so samotnou
spotrebou, teda s prietokom plynu a protiprávnosť samotného odberu vylučuje zmluva o dodávke plynu,

na základe ktorej bol tento odber realizovaný, a ktorá je právnym základom samotného odberu. Nestačí
preukázať len poškodenie zabezpečenia, ale je potrebné preukázať aj zásah do meradla, stočenie v
dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. Je tomu tak
preto, že práve týmto stočením vznikne rozdiel medzi reálne odobratým množstvom plynu a medzi
množstvom plynu, ktoré fakturuje dodávateľ a práve tento rozdiel je tá škoda na množstve plynu, ktorá

vzniká v priamej príčinnej súvislosti s takýmto konaním. Žalobca nielenže nepreukázal takýto zásah, ale
ani netvrdí, že k takémuto zásahu v rozhodnom období došlo. Žalovaný spochybnil znalecký posudok,
pretože nie je v súlade so zákonom o znalcoch. Znalec v ňom neuvádza postup, na základe ktorého sa
dopracoval k jednotlivým záverom, a to najmä akým spôsobom plombu demontoval, či prichádzalo do
úvahyviacerospôsobovdemontáže,aakáno,prečozvolilten,ktorýzvolil,ačizistenépoškodeniemohol

spôsobiť znalec alebo už plomba bola poškodená, a tiež či takéto poškodenie umožňuje opakovanú
demontáž, montáž plomby na meradle. Ak by aj mal súd znalecký posudok za hodnoverný, tento
môže preukazovať len škodu na plombe a neprichádza do úvahy ani aplikácia vyhlášky , ani typového
diagramu, a teda ani určenie obdobia neoprávneného odberu, nakoľko poškodenie plomby je v podstate
jednorázová udalosť, a teda vyhláška a typový diagram sa používajú na určenie množstva plynu, ktorý

ako škoda vzniknúť nemohol. Žalobca poukázal na vyúčtovanie plynu 0 m3 a tento stav prezentuje
tak, že plyn odberaný bol, avšak v konečnom dôsledku zaňho zaplatené nebolo, čo asi prezentuje
ako škodu. Opomenul však uviesť, ako nastal tento stav, máme najprv moment vyfakturovania škody,
potom moment riadneho vyúčtovania, na základe ktorého odberateľ zaplatiť za plyn, ktorý odoberal a
až potom je vystavená opravná faktúra s nulovou spotrebou. Tá opravná faktúra je vystavená niekoľko

týždňov až mesiacov neskôr ako si žalobca vyúčtoval škodu, a teda vyúčtovaním ako takým nemožno
preukazovať vznik škody, pretože vyúčtovanie bolo vydané neskôr ako si žalobca škodu vyfakturoval.
Postup smerujúci k nulovej spotrebe je ten, že práve žalobca poskytuje dodávateľovi údaje o množstve
odobratého plynu. Nulovú spotrebu uvádza z dôvodu, že má za to, že na tom meradle zanikla jeho
platnosť v zmysle zákona o metrológii. Žalovaný spochybnil, že žalobca môže o takejto skutočnosti

rozhodnúť, pretože žalobca nie je subjekt oprávnený overovať meradlá „dávať im platnosť“ a teda
aj rozhodovať o zániku takejto platnosti. Taktiež spochybnil deň, ktorý žalobca určil ako deň zániku
platnosti. Ak by mal aj súd za to, že v priamej príčinnej súvislosti s konaním poškodzujúcim plombu
môže vzniknúť škoda predstavujúca množstvo plynu, tak má žalovaný za to, že prichádza do úvahy aj
otázka spoluzavinenia žalobcu a to z dôvodu, že žalobca túto kontrolu odberného miesta vykonával na

základepodnetuOČTK,ktorýzískalvapríli2013,pričombolovmožnostiachžalobcu,abyvykonalvšetky
výmeny meradiel do konca mája 2013 a teda od 1.júna 2013 do 6.3.2014, ak má súd za to, že škoda
vznikla, tak v tomto období ju má znášať žalobca z dôvodu porušenia všeobecnej zákonnej povinnosti
predchádzať škodám. Na mieste je aj skúmať otázku spoluzavinenia. Žalovaný nesúhlasil ani sposúdením zodpovednosti ako objektívnej a vzniesol námietku premlčania, a to z dôvodu, že ak žalobca
odvodzuje vznik škody, resp. neoprávnený odber od poškodenia zabezpečenia tak z doterajšieho
konania nie je zrejmé, kedy malo nastať takého poškodenie a namietal premlčanie v objektívnej dobe.

Ak mal žalobca za to, že plomba bola poškodená už dlhodobo s odkazom na zaistený zoznam, tak
najneskorší dátum v zozname, t.j. dátum 1.1.2008 je dátumom kedy začala plynúť objektívna premlčacia
doba. Na pojednávaní konanom dňa 19.7.2017 žalovaný uviedol, že znalecký posudok ako dôkaz
môže smerovať len k tomu, či preukazuje alebo nepreukazuje porušenie právnej povinnosti. Nemôže
preukazovať ďalšiu podmienku uplatňovania nároku na náhradu škody, ktorou je vznik skutočnej škody.

Z vyjadrení žalobcu vyplýva, že vznik škody odôvodňuje vyúčtovaním kde poukazuje na množstvo
odobratého plynu 0 m3, pričom za plyn, ktorý odberateľ spotreboval v rozhodnom období zaplatené
nebolo. Medzi poškodením plomby a vydaním vyúčtovania však nie je daná priama a bezprostredná
príčinná súvislosť ako tretia podmienka uplatňovania nároku na náhradu škody. Súčasne vo vyúčtovaní
za rozhodné obdobie sa nachádza konkrétna suma za konkrétne množstvo plynu, ktoré odberateľ
spotreboval, a ktoré mu jeho dodávateľ vyúčtoval. Vyúčtovanie je zo dňa 23.4.2014, pričom žalobca si

škodu vyfakturoval dňa 15.4.2014, teda ešte pred vydaním tohto vyúčtovania, a teda je zrejmé, že medzi
vyúčtovaním a vyfakturovaním škody nie je daná príčinná súvislosť ani nejaký vzťah, v podstate ide o
uplatňovanieškodyeštepredskutočnosťou,odktorejžalobcasamotnývznikškodyodvodzuje.Žalovaný
uviedol, že nestačí preukázať len porušenie zabezpečenia ale aj samotnú neoprávnenú manipuláciu,
predktoroumátozabezpečeniechrániť.Funkciaplombyjetá,žemázabrániťneoprávnenejmanipulácii.

Lebo len neoprávnenou manipuláciou vzniká škoda predstavujúca množstvo plynu, pretože vzniká
rozdiel medzi skutočne odobratým množstvom plynu a množstvom plynu nameraným meradlom a tento
rozdiel predstavuje škodu. Žalobca súčasne nepostupoval tak, aby zabraňoval vzniku ďalších škôd,
preto má znášať časť náhrady škody, ktorá vyplýva z pasívneho postupu žalobcu. Na pojednávaní
konanom dňa 25.9.2017 uviedol žalovaný, že otázka vyúčtovania či už s preplatkom alebo nedoplatkom

nie je relevantná predmetu konania, nakoľko žalobca sa domáha náhrady škody, a podmienkami
uplatňovania náhrady škody je porušenie právnej povinnosti, vznik skutočnej škody a priama príčinná
súvislosť a s ohľadom na znenie žaloby, je teda otázka či medzi konaním poškodzujúcim plombu,
ktoré žalobca ako jediné v žalobe vymedzil, či týmto konaním vzniká škoda predstavujúca množstvo
plynu, ktorej sa žalobca domáha, teda či je daná priama príčinná súvislosť medzi uvedeným konaním

a následkom. Vyúčtovanie nemôže objektívne preukazovať žiadnu z týchto skutočností a ide iba o
veľmi zjednodušenú argumentáciu žalobcu, že plyn sa odoberá a zaplatené zaňho nebolo, bez bližšieho
zdôvodnenia , že ak za plyn zaplatené nebolo, kto má za plyn platiť, za aké množstvo plynu sa má platiť
a hlavne z akého právneho dôvodu.

14. Žalovaný ako dôkazy označil a predložil odpoveď na podnet ohľadom odvolania voči faktúre za
škodu zo dňa 10.7.2014, list žalobcu - doplnenie zo dňa 5.8.2014, uznesenia z konania ČVS: UHCP-58/
NJ-S-2012 zo dňa 11.02.2015 a 21.03.2013, Správu Úradu hraničnej a cudzineckej polície zo dňa
13.07.2015, Podanie správy o stave konania v ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012 zo dňa 28.6.2016, zoznam
vykonaných kontrol žalobcom, Nález ústavného súdu českej republiky sp.zn. I. ÚS 668/15, rozsudok

Okresného súdu Trnava sp.zn. 11C/465/2015, Prehľad rozhodovacej činnosti k otázke vzniku škody pri
neoprávnenom odbere podľa §82 ods. 1 písm. d) ZoE, vyúčtovaciu faktúru žalovaného č. 7423168661
zo dňa 23.4.2014.

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými alebo

navrhnutými stranami, výsluchom svedka K.. T. N. a dopytom na Slovenský plynárenský priemysel,a.s..

16. Žalobca si žalobou uplatňuje voči žalovanému náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu v období od 19.04.2013 do 6.3.2014 na odbernom mieste F. XXX, ku ktorému neoprávnenému
odberu malo dôjsť odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii, čo žalobca preukazoval v konaní znaleckým posudkom znalca K.. T. N. č.
224/PL-2014 (čl. 11). Žalobca vyúčtoval žalovanému náhradu škody spôsobenej titulom neoprávneného
odberu zemného plynu na vyššie uvedenom odbernom mieste vo výške 3.169,06 eura, a to faktúrou č.
9000175851 zo dňa 25.4.2014 so splatnosťou 9.5.2014 (čl. 4). Žalovaný na uvedenú faktúru nič neplnil.

17. Zo Zápisu a z Montážneho listu meradla zo dňa 6.3.2014 (čl. 8 a 9) spísaných žalobcom vyplýva, že
na odbernom mieste F. XXX, bola realizovaná výmena plynomeru výrobné číslo 846797502193, pričom
ako zistené skutočnosti na odbernom mieste sa uvádza: “Meradlo je verejne dostupné. Overovacie/zabezpečovacie značky M43/03 - číselník, M43/03 - teleso na znalecké posúdenie. Prítomný odberateľ.
Neumožnil fotodokumentáciu spotrebičov v dome."

18. Z faktúry č. 9000175851 (čl. 4) vystavenej žalobcom dňa 25.4.2014 ako dodávateľom súd zistil,
že žalobca ňou vyúčtoval odberateľovi - žalovanému škodu za neoprávnený odber zemného plynu za
obdobie 19.04.2013-6.3.2014 vo výške 3.169,06 eur. Faktúra bola splatná dňa 9.5.2014. Prílohu faktúry
tvoril Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu podla Vyhlášok 449/2012 Z.z.
a 269/2012 Z.z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (čl. 6,7).

19. Z vyúčtovacej faktúry žalovaného č. 7423168661 zo dňa 23.4.2014 vyplýva, že mu spoločnosťou
SPP, a.s. ako dodávateľom bola dňa 23.4.2014 fakturovaná suma 1.344,74 eur za spotrebovaný plyn
za obdobie 19.4.2013 - 18.4.2014.

20. Súd vykonal dokazovanie dopytom na Slovenský plynárenský priemysel, a.s., ktorý oznámil, že ako

dodávateľ plynu žalovanému vyúčtoval za rozhodné obdobie 0,- eur (čl.132-135 ). Z opravnej faktúry
č. 7414885604 zo dňa 25.8.2014 (čl. 133) vyplýva, že žalovanému bola vrátená suma 1.193,94 eur
ako preplatok zodpovedajúca predtým vyúčtovanému plynu spotrebovanému za obdobie 19.4.2013 do
6.3.2014 v množstve 2315 m3.

21. Súd vykonal dôkaz aj obsahom typového diagramu dodávky (čl. 129), ktorý vyčísloval výšku škody
na sumu 1.040,49 eur, čo zodpovedá odobratiu 2310 m3 zemného plynu. Ďalej súd vykonal dokazovanie
obsahom zoznamu vykonaných kontrol žalobcom (čl. 126,127 spisu), z ktorého plynie, že žalobca
vykonával kontroly od 15.04.2013 (v počte 4 za daný deň), ďalej napr. 09.09.2013 (v počte 13 za deň),
14.10.2013 v počte 17 za deň.

22. Zo Znaleckého posudku číslo 224/PL-2014 vypracovaného znalcom K.. T. N. dňa 11.4.2014 na
základe žiadosti zadávateľa - žalobcu súd zistil, že účelom znaleckého posudku bolo potvrdenie
neoprávneného odberu plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o
energetike. Z nálezovej časti posudku vyplýva, že znalcovi bol v nepoškodenom obale predložený

plynomer s výrobným číslom 8467975 II-1993, ktorý má na počítadle údaj “05001,273". Z predloženého
plynomeru znalec demontoval plastovú plombu číselníka, pričom zistil, že plombu bolo možné
demontovať pri použití pomerne malej sily. Na plombe sa nachádza označenie “03 M43”. Optickým
skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby, čo
umožňuje jej demontáž pri použití pomerne malej sily. V závere posudku znalec na otázku, či bolo

porušenézabezpečenieprotineoprávnenejmanipulácii,uviedol,žeoptickýmskúmanímpovrchuplomby
zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby, na otázku, či sa zhoduje odtlačok
na spornej a odtlačok na kontrolnej overovacej/zabezpečovacej značke, znalec uvádza, že na základe
optického skúmania môže predpokladať, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný
odtlačok mohli byť vytvorené čeľusťou toho istého nástroja. Na otázku, či je overovacia/zabezpečovacia

značka poškodená, znalec uvádza, že je mechanicky poskodená. Na otázku, či bola lepená overovacia/
zabezpečovacia značka na počítadle meradla, znalec uvádza, že nezistil prítomnosť lepiacej hmoty na
overovacej/zabezpečovacej značka počítadla meradla .

23. Svedok K.. T. N. na pojednávaní pri výsluchu uviedol, že je znalcom zapísaným v zozname

znalcov v odbore kriminalistika, odvetvie mechanoskopia. V roku 2012 bol bol jediným znalcom v tomto
odvetví, teraz sú traja. Bol mu predložený plynomer, ktorý fotograficky zadokumentoval. Zistil, že sa dá
demontovať pri použití pomerne malej sily. Optickým skúmaním zistil, že chýba jeden zaisťovací prvok,
čo umožňuje demontáž malou silou. Následne porovnal znaky na plombe s kontrolnými odtlačkami,
pričom zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú podobnosť. Akonáhle dôjde k demontáži plomby

u tohto typu meradla, je po demontáži upevňovacej skrutky možné kryt čísleníka spolu s číselníkom
demontovať, čím meradlo nestratí na funkčnosti, ale nedochádza k meraniu množstva pretečeného
plynu. Číselník je prístupný a je možné rukami pretočiť číselník. Demontáž robí tak, že do nosnej
časti plomby zaskrutkuje skrutku a za túto skrutku potom plombu z krytu čísleníka demontuje. Svedok
uviedol, že pred demontážou plomba nebola vizuálne poškodená. Na otázku, či existujú aj iné spôsoby

demontáže plomby, ako ten, ktorý zvolil, uviedol, že toto je z jeho pohľadu najjednoduchší spôsob,
preto ho používa. Myslí, že existujú aj iné spôsoby, on o inom nevie. Plomba je zle konštrukčne
urobená, nevidno, či sú odstránené zaisťovacie prvky. Ďalšia chyba je, že obvod je hladký, čo by
umožňovalo napr. demontáž pri použití podtlaku. Predmetom posudku nebolo skúmanie, či existujenejakýspôsobdemontážeplombybezjejnavŕtania.Naotázku,čivieuviesťbližšievyjadrenie,žeplomba
išla demontovať pomocou malej sily, a čo rozumie malou silou uviedol a názorne predviedol plombu,
ktorá má odstránený jeden prvok z dvoch, pričom ju vie vybrať jednoduchým spôsobom. Následne

mal druhú plombu, ktorá má oba zaisťovacie prvky, ktorú vyberie ťažšie, avšak prvky sa neporušili, po
správnosti by sa mali odtrhnúť, avšak sa neporušili. Je to chyba konkrétnej plomby. V oboch prípadoch
bola plomba navŕtaná šróbom. Stane sa aj, že on sám poškodí pri demontáži zaisťovacie prvky. Teda
buď je odtrhnutý, alebo ho poškodí on, alebo sa nepoškodia prvky, všetko potom uvedie v posudku.
Posudok vypracoval bez prítomnosti inej osoby. Zvukový ani obrazový záznam zachytávajúci vytrhnutie

plomby nemá. V tomto prípade je tak zle urobená plomba, že nevidno dovnútra a nedá sa zistiť pred
demontážou, či je poškodený zabezpečovací prvok. V tomto prípade išla ľahko von plomba, keby ju
poškodil on, napísal by to do posudku. Je veľa posudkov, kde to napísal. On pozná len tento spôsob,
ktorý bol použitý v danom prípade. V posudku nebola otázka, či sa manipulovalo s číselníkom, preto to
neskúmal. Na otázku, či ostal zaisťovací prvok po odtrhnutí plomby v číselníku svedok uviedol, že nie.
Ak zostane na plombe, znamená to, že ho odtrhol on a vtedy to napíše do posudku. Akonáhle ide malou

silou vytiahnuť, nikde sa nenachádza zaisťovací prvok, píše, že plomba bola poškodená.

24. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, nakoľko v priebehu konania bola odstránená
pochybnosť o prípadnej aktívnej legitimácii žalobcu na podanie tohto druhu žaloby za splnenia
zákonných hmotnoprávnych podmienok. Nakoľko táto otázka medzi stranami konania v priebehu

konania prestala byť spornou, súd o nej osobitné dokazovanie nevykonával.

25. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

26. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len “OZ”), záväzkovým vzťahom je

právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

27. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

28. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

29. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

30. Podľa 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

31. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (v texte tiež len “ZoE”),
neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené

zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované
prevádzkovateľom siete.

32. Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi
plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi

zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a
prevádzkovateľovi distribučnej siete.

33. Podľa § 82 ods. 3 ZoE, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a

spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podla § 95 ods. 1 písm. 1).

34.Podľa§82ods.4ZoE,akideoprvýneoprávnenýodberplynuodberateľaplynuvdomácnostimeraný
meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynusaurčíakocenaneoprávneneodobratéhomnožstvaplynuurčenéhopomocoutypovéhodiagramu
dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom
istom odbernom mieste sa použije postup podla odseku 3.35. Podľa § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii, platnosť overenia určeného meradla
zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo

zabezpečovacia značka.

36. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len
“ZoZ”), písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje a) titulnú stranu, b) úvod, c) posudok, d) záver,
e) prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, f) znaleckú doložku.

37. Podľa § 17 ods. 6 ZoZ, titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca,
označenie “znalecký posudok”, poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku predmetu
znaleckého skúmania. „Úvod" obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký
posudok použije. V časti “posudok” znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností,
na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k

odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti “záver” znalec
odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku
musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy znaleckého posudku
môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade musia obsahovať
údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou pečiatkou

a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, postačuje identifikácia prílohy v
znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah časti
“posudok”.

38. Podľa § 209 ods. 1 a 2 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou

bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. (1) Ak je spolu so žalobou predložený súkromný
znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec
si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto
dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. (2)

39. Podľa Čl. 15 ods. 1 a 2 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnoti súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (1) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. (2)

40. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

41. Podľa § 100 ods. 1 a 2 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (1) Premlčujú sa všetky majetkové
práva s výnimkou vlastnlckeho práva. (2)

42. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

43. Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

44. Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

45. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

46. Súd vyhodnotil, že v prejednávanej veci sa nejedná o spotrebiteľský spor, keď žalobcom uplatnený

nárok nemá základ v spotrebiteľskej zmluve, ide o nárok na náhradu škody vzniknutú v príčinnej
súvislosti s neoprávneným odberom plynu, preto žalovaný v konaní nemá postavenie spotrebiteľa.47. Žalobca je distribútor zemného plynu, a teda je vlastníkom potrubí, cez ktoré sa vedie zemný plyn.
Uvedené potrubia predstavujú prepravnú sieť, cez ktorú sa prepravuje plyn, ktorý nakupujú dodávatelia
zemného plynu, pričom za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej

siete. Na zabezpečenie riadneho fungovanie siete musí žalobca do siete plyn dodávať, tento predáva
dodávateľom, ktorí následne dodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým odberateľom. Pre určenie
množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak zanikla platnosť
overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené
meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu, ktoré

vykazuje takéto meradlo, teda nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ, pretože dodávatelia
platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené meradlom
s platným overením. Ak meradlo nemá platné overenie, nejedná sa o plyn, ktorý patrí konkrétnemu
dodávateľovi. Nakoľko žalobca mal za to, že zanikla platnosť overenia meradla, z tohto dôvodu žalobca
predistribuoval (dopravil) jeho odberateľovi 0 m3 zemného plynu a dodávateľ žalobcovi z toho dôvodu
zaplatil sumu 0,- eur. Plyn patriaci žalobcovi sa zo siete teda odoberá v tých prípadoch,

v ktorých konkrétny konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi.
Keďže plyn bol v rozhodnom období žalovanému skutočne dodávaný, čo nebolo v konaní sporné, a
zároveň za toto obdobie za odber plynu nezaplatil svojmu dodávateľovi (SPP, a.s.), nakoľko mu boli
preddavkyvrátenéakopreplatok,jetrebauzavrieť,žeškoda(akvznikla)vzniklaprávežalobcovi.Aktívna
legitimácia žalobcu (prevádzkovateľa distribučnej siete) by bola potom daná v zmysle § 82 ods. 2 ZoE,

kde je žalobca uvedený ako jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody v prípade
neoprávneného odberu.

48. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie mal však súd predovšetkým za to, že v konaní nie je
možné považovať za preukázané tvrdenie žalobcu, že by na odbernom mieste žalovaného došlo k

porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, od ktorej skutočnosti odvodzoval žalobca svoj
nárok na náhradu škody voči žalovanému. Žalobca spolu so žalobou predložil znalecký posudok znalca
z odboru Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia. Súčasťou znaleckého posudku pôvodne nebola
doložka v zmysle § 209 ods. 2 CSP (a síce, že si je znalec vedomý následkov vedome nepravdivého
znaleckého posudku), preto súd znalca v konaní vypočúval v pozícii svedka. Predmetná doložka bola

súdu predložená na pojednávaní dňa 19.7.2017. Súd, vzhľadom na uvedené, odborné závery posudku
nehodnotil z hľadiska ich správnosti, ale zameral sa na presvedčivosť a preskúmateľnosť posudku, a
to pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a
jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.

49. Zákonom predpísané náležitosti písomne vyhotoveného znaleckého posudku upravuje § 17 ZoZ,
ktorý v odseku 6 požaduje, aby znalec v časti "posudok" uviedol opis predmetu znaleckého skúmania
a skutočnosti, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, aby tiež uviedol postup, na ktorého
základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených
úloh. Zároveň zákon požaduje, aby celková skladba znaleckého posudku umožňovala preskúmať jeho

obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na plombe plynomera
došlo k odstráneniu jedného zaisťovacieho prvku plomby, avšak sporné bolo, kedy k tomuto poškodeniu
prišlo. Sporné bolo taktiež, či toto poškodenie napĺňa zákonnú definíciu “porušenia zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii”.

50. V Znaleckom posudku predloženom žalobcom sa v rámci opisu postupu znalca pri znaleckej
činnosti uvádza, že z plynomeru znalec demontoval plastovú plombu číselníka, pričom zistil, že plombu
bolo možné demontovať pri použití pomerne malej sily. Ďalej znalec uvádza, že optickým skúmaním
povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby, čo umožňuje
jej demontáž pri použití pomerne malej sily. S poukazom na to, že v prejednávanej veci malo

dôjsť k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii práve a len odstránením jedného
zaisťovacieho prvku (nie výmenou plomby za novú označenú falošnou raznicou) považuje súd takýto
opis postupu za nedostatočný, aby bolo možné urobiť záver o preskúmateľnosti znaleckého posudku a
prihliadať na jeho záver ako na nepochybný. Z uvedeného opisu totiž nie je zrejmé, akú konkrétnu silu
bolo potrebné použiť pri demontáži plomby, táto sila nie je kvantifikovaná, znalec neurobil ani obrazovo-

zvukový záznam, aby bolo možné preskúmať, o akú “pomerne malú silu” sa jednalo. Vysvetlenie
znalca ako svedka na pojednávaní, že plombu, ktorá má odstránený jeden prvok z dvoch, vie vybrať
jednoduchým spôsobom, tú, ktorá má oba zaisťovacie prvky, vyberie ťažšie, v tomto prípade išla ľahko
von plomba, keby ju poškodil on, napísal by to do posudku, súd neopovažoval za postačujúce, anemôže konvalidovať vadu znaleckého posudku, a síce nepreskúmateľnosť postupu znalca, keď nič z
toho, čo svedok uviedol na pojednávaní, v znaleckom posudku výslovne nezaznamenal. Znalcovi nič
nebránilo použiť pri vyberaní plomby silomer (pružinový alebo digitálny) a odmerať silu potrebnú pri

vytiahnutí plomby a túto zdokumentovať. Prípadne bolo možné vyhotoviť obrazovo-zvukový záznam, na
ktorom by bolo zachytené vyťahovanie plomby. Iba tak by v prípade spochybnenia priebehu znaleckého
dokazovania bolo možné v tomto konaní preskúmať, či znalcom zdokumentovaná sila (ak by bola
zdokumentovaná) zodpovedala absencii jedného zaisťovacieho prvku na plombe a urobiť jednoznačný
záver, že zaisťovací prvok v čase znaleckého skúmania chýbal, a že nedošlo k jeho poškodeniu počas

znaleckého skúmania, ktorú skutočnosť nie je možné dodatočne preukázať výsluchom znalca. Ak sila
potrebná na vytiahnutie plomby zdokumentovaná nebola, nie je možné považovať znalecký posudok
za preskúmateľný, nakoľko opis priebehu znaleckého skúmania neumožňuje preskúmať jeho obsah a
overiť odôvodnenosť postupov. V takom prípade nie je možné vylúčiť, že k poškodeniu zaisťovacieho
prvku došlo až v priebehu znaleckého skúmania, pričom súd poukazuje na výpoveď znalca ako svedka
na pojednávaní, keď uviedol, že pri demontáži sa stane, že aj on sám poškodí zaisťovacie prvky.

Teda buď je prvok odtrhnutý, alebo ho poškodí on, alebo sa nepoškodia prvky, čím uvedené nevylúčil.
Hoci znalec ako svedok uviedol, že v tomto prípade nezostal zaisťovací prvok po odtrhnutí plomby v
číselníku, pričom ak zostane na plombe, znamená to, že ho odtrhol on a vtedy to napíše do posudku,
uvedené vyjadrenie nepostačuje na odstránenie pochybností o priebehu znaleckého skúmania. Súd
poukazuje na skutočnosť, že ak záver znaleckého posudku znie, že došlo k poškodeniu jedného

zaisťovacieho prvku plomby, vyžaduje sa, aby spôsob, akým znalec k takémuto záveru prišiel, bol v
celom rozsahu preskúmateľný priamo zo znaleckého posudku, teda aby znalec riadne zdokumentoval
demontáž a existujúce poškodenie zabezpečovacích zariadení - plômb. Ešte naliehavejšia je takáto
požiadavka v prípade, ak zadávateľom znaleckého posudku nebol súd, ale jedna zo strán sporu
(ktorej je výsledok znaleckého dokazovania na prospech) a zároveň druhá strana nemala možnosť

zúčastniť sa pri znaleckom dokazovaní, a tiež v prípade, že ako účel znaleckého posudku je uvedené
“potvrdenie” neoprávneného odberu, ktoré sugestívne ladenie otázky môže vzbudzovať pochybnosti o
objektívnosti znaleckého posudku. V súčasnosti už nie je možné zistiť, a to ani znaleckým skúmaním,
kedy došlo k poškodeniu zaisťovacieho prvku. Pri takomto nedostatku znaleckého posudku, keď záver
znaleckého posudku (že na plombe je odstránený jeden zaisťovací prvok plomby, na ktorú skutočnosť

mal prísť znalec pri znaleckom skúmaní) nie je jednoznačne preskúmateľný, resp. nie je možné ho
považovať za hodnoverný pre nepreskúmatelnosť postupu znalca, nie je možné na znalecký posudok
ako na dôkaz prihliadať a z neho vychádzať. Obdobne nepreskúmateľnosť posudku platí aj v prípade
(ne)zdokumentovania predkladaného predmetu skúmania - plynomera, nakoľko v znaleckom posudku
absentuje dokumentácia obalu, v ktorom bol znalcovi plynomer odovzdaný žalobcom, keď znalec v

znaleckom posudku len uviedol, že mu bol v nepoškodenom obale predložený plynomer s daným
výrobným číslom. V znaleckom posudku sa však nenachádza fotografia obalu, nie je zrejmé, či bol
obal zapečatený, a z uvedeného dôvodu nebolo možné preskúmať, či išlo o rovnaký obal, do ktorého
bol plynomer vložený po jeho odobratí u žalovaného. Súd zastáva ten názor, že každý posudok musí
byť preskúmateľný, aby jeho závery mohli byť podrobené kontrole správnosti, ak tomu tak nie je, tak

tento posudok nemôže byť základom pre priznanie nároku, ak sú ohľadne jeho vyhotovenia nejasnosti,
resp. rozporované skutočnosti, ktoré nemôžu byť podrobené opätovnej kontrole správnosti. Podporne
súd poukazuje na rozsudok NS ČR sp.zn. 30 Cdo 3614/2009 zo dňa 21.12.2010, podľa ktorého “závery
znaleckého posudku nemožno bez ďalšieho preberať, ale je treba v prípade potreby ich overovať i inými
dôkazmi, a to najmä vtedy, ak môžu byť pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku.”

51. Okrem toho tiež súd dáva do pozornosti, že znalec nezistil, že by došlo k falšovaniu plomby, nakoľko
uzavrel, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené
čeľusťou toho istého nástroja. Znamená to teda, že plomba pri číselníku meradla nebola vymenená,
išlo o pôvodnú plombu. Zasiahnutie do číselníka meradla sa môže vykonať spôsobom, že sa odstráni

plomba na kryte číselníka, po čom je možné kryt číselníka odstrániť a na číselníku je možné pretočiť
jednotlivé číslice, pričom následne bude plynomer zaznamenávať spotrebu bez toho, aby bolo možné
akýmkoľvek spôsobom zistiť, o koľko m3 bol číselník stočený. Ak však nedošlo k nahradeniu plomby
novou (keďže odtlačok raznice bol v poriadku), nie je zrejmé, akým spôsobom by mohlo dôjsť k
opakovanému vyberaniu a vkladaniu plomby (za účelom zasahovania do číselníka meradla), nakoľko

znalec v posudku nekonštatoval, že by boli okraje plomby poškodené a niesli známky napr. vypačovania.
Súd súčasne konštatuje, že zo žalobcom predloženej fotografie zaisteného falšovateľského náčinia ani
nevyplýva, že by toto náčinie zahŕňalo prístroj umožňujúci vytiahnutie plomby, bez jej poškodenia. Súd
sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii s meradlom jehlavne plomba. Za poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii možno však považovať
len také poškodenie plomby, ktoré by porušilo jej ochrannú funkciu. Ak je plomba poškodená (napr.
poškriabaná, zafarbená), ale meradlo je stále zabezpečené proti neoprávnenej manipulácii, takéto

poškodenie nemožno považovať za poškodenie zabezpečenia v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) ZoE.
Predmetom znaleckého skúmania pritom nebolo skúmanie, či ochranná funkcia plomby bola porušená.
Znalec na výsluchu uviedol, že plombu demontuje pomocou navŕtania skrutky a následného vytrhnutia,
pričom uviedol, že iný spôsob demontáže plomby neskúmal a pred demontážou plomba nebola vizuálne
poškodená. Pri výsluchu uviedol, že myslí, že existujú aj iné spôsoby demontáže plomby, ale on o

inom nevie. Pokiaľ však má byť poškodenie plomby takým poškodením, ktoré umožňuje neoprávnenú
manipuláciu, musí byť bez pochybností preukázané, že plombu bolo možné opakovane demontovať
a znova osádzať na svoje miesto, čo však preukázané nebolo a nepreukazuje to ani (ako už bolo
konštatované nepreskúmateľný) predložený znalecký posudok. Znalec neskúmal, či plombu bolo možné
opakovane demontovať a osádzať, teda nie je preukázaný spôsob, akým mala byť plomba pred
vykonaním znaleckého dokazovania z meradla demontovaná, pričom na preukázanie tejto skutočnosti

neboli žalobcom predložené žiadne iné dôkazy.

52. Súd mal za to, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať ani vznik škody, pričom ani prípadné
preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií na meradle a preukázanie odberu
plynu takýmto meradlom nepostačuje na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, pretože žalobca

je tiež povinný preukázať, že mu skutočne vznikla škoda, keď samotný vznik škody nie je možné
zamieňať so spôsobom určenia jej výšky. Ustanovenie § 59 ods. 2 ZoE totiž jednoznačne predpokladá,
že nie každý neoprávnený odber plynu, za ktorý sa považuje aj odber s meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (čo však v konaní preukázané nebolo), má za
následok vznik škody. Je teda povinnosťou žalobcu preukázať, že v dôsledku neoprávneného odberu

plynu zo strany žalovaného mu vznikla skutočná škoda. Vzhľadom na skutočnosť, že na mieste
spotreby bola žalovanému nameraná a najprv i riadne vyúčtovaná spotreba plynu za rozhodné obdobie
v sume mierne prevyšujúcej sumu následne vyúčtovanej výšky škody podľa typového diagramu, nie je
zrejmé, že by dotknutým meradlom zaznamenaná spotreba plynu súvisela s akýmkoľvek zásahom do
plynomeru. Súd pritom dáva do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 26Co/291/2014

zo dňa 25.08.2015, v ktorom odvolací súd uvádza, že odberateľovi (žalovanému) vznikne povinnosť
uhradiť prevádzkovateľovi prepravnej siete (žalobcu) skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla - teda
základným predpokladom vzniku nároku je existencia skutočne vzniknutej škody. „. Nie je možné
súhlasiť s tvrdením žalobcu, že predpokladom (úspešného) uplatnenia nároku na náhradu škody je v
tomto prípade neoprávneného odberu plynu len preukázanie skutočnosti, že na meradle bolo porušené

zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, a že takýmto meradlom dochádzalo k odberu plynu.
Odvolací súd zastáva názor, že citované ustanovenia zákona nezbavujú žalobvu povinnosti preukázať,
že mu vznikla skutočná škoda (v zmysle vyššie uvedeného). Samotný vznik škody tiež nie je možné
zamieňať so spôsobom určenia jej výšky, keď odsek 3 citovaného ustanovenia je možné aplikovať
iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých

podkladov. Predtým, ako k takémuto výpočtu dôjde, je však nevyhnutné mať vznik skutočnej škody
preukázaný."

53. Súd má za to, že žalobca má v zmysle ustanovenia § 82 ods. 3 ZoE, povinnosť v prvom rade
vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a až keď to nie je

možné, má použiť spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý stanovuje
vyhláška, resp. použitý typový diagram dodávky. Súd súčasne konštatuje, že z obsahu typového
diagramu dodávky plynie v súvsťažnosti k znaleckému posudku (hodnote číselníka) a vyúčtovacej
faktúre, ako už bolo uvedené vyššie, že typový diagram dodávky (vyúčtovaných 2310 m3 plynu)
približne zodpovedá plynomerom zaznamenanej spotrebe plynu (cca 2315 m3 plynu). Bez ohľadu

na uvedené, súd však musí vychádzať z toho, že základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej
zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením
právnejpovinnostiaškodou.Pričomvšetkyuvedenéskutočnostimusiabyťpreukázané.Vyššieuvedené
zistenia viedli súd k záveru, že v konaní nebolo žalobcom jednoznačne a bez pochýb preukázané,
že došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii a k neoprávnenému

odberu zemného plynu (protiprávny úkon) ani ku vzniku škody. Napriek tomu, že v danom prípade
nároku na náhradu škody nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť
odberateľa plynu, mal súd za to, že žalobca nepreukázal predpoklady objektívnej zodpovednosti,
keď neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania porušenia zabezpečenia proti neoprávnenejmanipulácii, ani toho, že mu vznikla škoda, teda nepreukázal ani protiprávny úkon, ani vznik škody, z
čoho súd vyvodil ten právny záver, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju vo výroku
II. zamietol. Súd konštatuje, že ak sa žalobca domáha náhrady škody, musí preukázať, že mu škoda

skutočne vznikla, pričom nemôže ako dôvod vzniku použiť vyhlášku (tá slúži len na určenie výšky),
resp. typový diagram, ale musí ako prvú podmienku riadne preukázať vznik škody, čo sa však v tomto
konaní nestalo. Vychádzajúc tak z vykonaného dokazovania považoval súd nárok žalobcu na náhradu
škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu žalovaným za neopodstatnený. Žalobca
tak v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že na odbernom mieste žalovaného

v období od 19.04.2013 - 6.3.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo
porušenézabezpečenieprotineoprávnenejmanipulácii,t.j.nepreukázalexistenciuprotiprávnehoúkonu
- neoprávneného odberu zemného plynu, preto nemôže byť ani splnená podmienka existencie príčinnej
súvislosti medzi neoprávneným odberom zemného plynu a škodou, ktorej skutočný vznik taktiež nebol
preukázaný, vzhľadom k čomu nie je potrebné skúmať jej výšku.

54. Súd považoval za nedôvodnú žalovaným vznesenú námietku premlčania z dôvodu plynutia
objektívnej lehoty, keď dôvodil, že márne uplynula objektívna premlčacia lehota. Podla § 106 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej

škoda vznikla. Žalobca sa v danom prípade domáhal náhrady škody za obdobie od 19.04.2013 do
6.3.2014,keďpodalžalobunasúdedňa7.10.2015,urobiltakpreduplynutímobjektívnejtrojročnejlehoty
vzhľadom na to, že obdobie, za ktoré sa škoda požaduje a vyčísluje, beží od 19.04.2013, tj. tretí rok by
uplynul až 19.04.2016, a teda nárok by sa premlčal, až od tohto obdobia.

55. Vo vzťahu k žalobcom predloženým dôkazom o údajnej trestnej činnosti osôb zaoberajúcich sa
falšovaním plômb a pretáčaním plynomerov, ktoré mali preukazovať list Úradu hraničnej a cudzineckej
polície, Ministerstva vnútra SR, ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012 zo dňa 13.7.2015, prípadne fotografie, súd
konštatuje že ani jedna z uvedených listín nie je dôkazom o trestnej činnosti, či neoprávnenom odbere
zemného plynu na odbernom mieste žalovaného, pričom ani z nich nevyplýva, že by členom tejto

organizovanej skupiny bol aj žalovaný. Žalobca ďalej nepreukázal, že by v súvislosti s neoprávneným
odberom zemného plynu na odberom mieste žalovaného prebiehalo iné trestné stíhanie vo vzťahu k
žalovanému alebo iným osobám, resp. že by žalobca v súvislosti s týmto odberným miestom vystupoval
v trestnom konaní ako poškodený. Z uznesenia vyšetrovateľa Úradu hraničnej a cudzineckej policie,
Prezídia PZ ČVS: UHCP-58/NJ-S-2012 zo dňa 21.3.2013 vyplýva, že bolo vznesené obvinenie osobám

Y. Y.., R. F.., R. L.., S. S.. E. C. W.. za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c)
Trestného zákona spáchaného závažnejším spôsobom konania - organizovaniu skupinou, podla § 138
písm. i) Trestného zákona, nakoľko táto organizovaná skupina vykonávala zásahy do elektromerov,
pridelených registrovaným odberateľom elektrickej energie, s cieľom znížiť stav odoberanej elektrickej
energie,zaúčelomobohateniasa,pričomakopoškodenývtrestnomkonanívystupujeZápadoslovenská

distribučná, a.s..

56. Súčasne súd uvádza, že ak by súd vychádzal zo žalobcom tvrdených skutočností, že kontrolu
odberného miesta vykonával na základe oznámení orgánov činných v trestnom konaní, ktorými boli
zaistené tvrdené zoznamy osôb a miest odberov a vychádzal by z nesporne tvrdenej skutočnosti

(žalobca uvedené v konaní nerozporoval), že o vzniku škody žalobca vedel už od apríla 2013 (resp. od
potvrdenia prvých posudkov o nepravosti plomby), čiže s odstupom asi dvoch mesiacov, tak by nárok
žalobcu bol oslabený, nakoľko tento na uvedenú skutočnosť reagoval až 6.3.2014 kontrolou odberného
miesta. Zo zoznamu kontrol je zrejmé, že bol schopný vykonať viac ako 10 kontrol denne (viď 09.09.2013
alebo 14.10.2013), a teda kontroly mohol vykonať podstatne skôr. Súd by preto pre prípad, ak by bola

posúdená žaloba ako dôvodná, bol musel dospieť k záveru, že nárok žalobcu je oslabený a zodpovedá
spolusožalovanýmzavznikškody,čobysúdzohľadnilprijejnáhrade(primeranebyjuznížil).Vzhľadom
na to, že v konaní však nebol preukázaný vznik škody, súd sa touto cestou neuberal.

57. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.59. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

60. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

61. Podľa § 262 ods. 2 CSP,o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

62. Podľa článku 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

63. Podľa článku 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec

podla normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie
procesných vzťahov zohladňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít.

64. Podľa § 258 ods. 1 CSP, svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

65. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

66. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v konaní plne úspešný,
a to tak čo do zastavenej časti, ako aj čo do zamietnutej, z čoho vyplýva jeho úspech v rozsahu 100%.
To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených

trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku.

67. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 8C/460/2015-168 zo dňa 19.7.2017 bolo svedkovi Ing. Petrovi
Leškovi priznané svedočné vo výške 21,50 eur, ktoré bolo poukázané zo štátnych rozpočtových
prostriedkov, čím v konaní vznikli trovy štátu, ktoré je potrebné nahradiť.

68. Trovy štátu s účinnosťou do 30.06.2016 upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého
malštátpodľavýsledkovkonaniaprotiúčastníkomprávonanáhradutrovkonania,ktoréplatil.Občiansky
súdny poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený s tým, že ho nahradil nový procesný poriadok,
zákon č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý trovy štátu neupravuje. Súd preto, rozhodujúc o

trovách štátu, rozhodol podla čl. 4 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď vo
výroku IV. rozsudku priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi, a to podľa
rozsahu jeho neúspechu v konaní, t.j. v rozsahu 100 %.

69. O výške náhrady trov konania žalovaného (výrok III.), ako aj o výške náhrady trov konania štátu

(výrokIV.)buderozhodnutévzmysle§262ods.2CSPpoprávoplatnostitohtorozhodnutiasamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,

ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995
Z.z.).