Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 8, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/405/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115224520
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3115224520.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia

s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát,
so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, P.O.BOX 205 proti žalovanej X. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X.
nad O., štátnej občianke SR, o zaplatenie XXX,XX Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 34,23 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 34,23 Eur od 18.12.2012 do zaplatenia zastavuje.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 152 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %

ročne zo sumy 152 Eur od 18.12.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20,66%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca Consumer finance holding, a.s. žalobou podanou dňa XX.XX.XXXX požiadal súd,
aby zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX
% ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia. V žalobe uviedol, že poskytol žalovanej na základe zmluvy

o pôžičke ev. č. P. zo dňa 8.X.XXXX pôžičku v sume XXX,XX Eur. Pôžičku sa žalovaná zaviazala
veriteľovi splatiť v XX mesačných splátkach po XX,XX Eur. Žalovaná do podania žaloby uhradila len
sumu X Eur. Žalovaná svoj záväzok splácať pôžičku riadne a včas porušila, preto žalobca listom zo dňa
XX.XX.XXXX - predžalobnou upomienkou vyzval žalovanú k úhrade celej dlžnej sumy. Dlh žalovaná
dobrovoľne nesplnila, preto sa žalobca obrátil na súd.

2. V priebehu konania pôvodný žalobca postúpil pohľadávku proti žalovanému obchodnej spoločnosti

Intrum Justitia Slovakia s.r.o., a navrhol pripustiť zmenu účastníka na strane žalobcu, a preto súd
uznesením č.k. XXC 405/2015-48 zo dňa 14.2.2017 pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho
žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o..

3. Na výzvu súdu žalobca doplnil žalobu v podaní zo dňa XX.X.XXXX. Uviedol v ňom, že žalovaná sa
zaviazala úver zaplatiť v XX pravidelných mesačných splátkach po 10,50 Eur splatných vždy k 20. dňu
v mesiaci. Celkovo sa zaviazala zaplatiť sumu 261 Eur. Uhradila len akontáciu v sume 9 Eur. Žalovaná

pohľadávka v sume 251,94 Eur sa skladá z nesplatnej sumy úveru ku dňu predčasného ukončenia
úverového vzťahu v sume 217,71 Eur a zmluvnej pokuty a poplatkov v sume 34,23 Eur. Žalobca vzal
žalobu späť v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty a poplatkov v sume 34,23 Eur s príslušenstvom.
Uviedol, že predložená zmluva o pôžičke obsahuje všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskomúvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. v
znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.

1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, a teda musia byť
splnené kumulatívne obidve uvedené podmienky, aby bolo možné úver považovať za bezúročný a bez
poplatkov. V danom prípade predmetná úverová zmluva spĺňa zákonom požadovanú písomnú formu.
Preto nie je splnená zákonná podmienka pre posúdenie úveru ako bezúročného. Žalobca preto žiada od
žalovanej aj zmluvné úroky z úveru. Poukázal v tomto smere na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove

č.k. 13Co 111/2014. Odkázal na aktuálny právny názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora Európskej
únie zo dňa 9.11.2016 sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Biroóvej, ktorým
sú slovenské súdy viazané. Žalobca trval na zaplatení sumy 217,71 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75% ročne zo sumy 217,71 Eur od 18.12.2012 do zaplatenia. Suma 217,71 Eur predstavuje
prvých päť neuhradených úverových splátok x 10,50 Eur, a zvyšok istiny predčasne zosplatnenej v sume
165,21 Eur. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil 4. dňom odo dňa vrátenia výzvy na jednorazovú úhradu

dlžnej sumy (14.12.2013).

4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

5. Súd vec prejednal podľa § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len

„CSP“) v neprítomnosti žalovanej, žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý neprítomnosť ospravedlnil;
strany nežiadali odročiť pojednávanie.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, zmluvy o pôžičke ev. č. XXXXXXXX zo dňa
X.X.XXXX,všeobecnýchobchodnýchpodmienok,listuzodňaXX.XX.XXXXX-predžalobnejupomienky,

fotokópie neprevzatej zásielky od žalovanej, prehľadu splátok a úhrad ohľadom zmluvy o pôžičke, správ
o pobyte žalovanej, návrhu na zmenu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenia zo dňa XX.X.XXXX o
postúpení pohľadávky, poštového podacieho hárku, podaní žalobcu zo dňa XX.X.XXXX , X.X.XXXX, a
zistil nasledujúci skutkový stav:

7. Dňa X.X.XXXX uzavrel Consumer finance holding, a.s., ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu
o pôžičke ev. č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške XXX Eur žalovanej
na účel úhrady kúpnej ceny 1 ks digitálnej videokamery kód GZ K s tým, že žalovaná sa zaviazala
uhradiť predajcovi akontáciu v sume X Eur, a veriteľovi 24 mesačných splátok pôžičky po 10,50 Eur,
teda celkovú sumu pôžičky vo výške 252 Eur. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 26,09%,

ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške 26,09%, priemerná hodnota RPMN vo výške
46,52%, celkové náklady spotrebiteľa vo výške 50,80 Eur, „celková suma pôžičky“ vo výške 244,80
Eur. V zmluve chýbajú údaje o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov, iných poplatkov a termín
konečnej splatnosti je vymedzený: 6/2014. V spodnej časti zmluvy o pôžičke je ustanovenie o tom, že
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke sú všeobecné obchodné podmienky /ďalej len „VOP“/.

8. Podľa bodu 6.1. VOP platných od 15.7.2010 je klient povinný splácať riadne a včas pôžičku a to
v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, inak v
sume a termínoch uvedených v zmluve alebo podmienkach alebo VOP. V zmysle bodu 6.2. VOP pokiaľ
nie je v zmluve, VOP alebo podmienkach, splátkovom kalendári stanovené inak, sú splátky splatné

do 20. dňa v mesiaci. Podľa bodu 6.3. VOP v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný
úrok, príslušná časť istiny a poistenie. Podľa bodu 6.4. VOP prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac
po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. V bode 11.2. VOP je uvedené, že spoločnosť je
oprávnená požadovať od dlžníka pokutu v prípade, ak sa dlžník dostal do omeškania so splatením
ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30. deň po dobe splatnosti je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu

vo výške 10% z dlžnej splátky a v tento deň sa stáva pokuta aj splatnou. Podľa bodu 11.3. VOP v
prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť spoločnosti okrem zmluvnej
pokuty i sankčný úrok podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorý je splatný na výzvu spoločnosti.
V bode 12.2 VOP je stanovené, že klient a spoločnosť sú oprávnení zmluvu vypovedať kedykoľvek bez
uvedenia dôvodu. Podľa bodu 13.2. VOP posledná veta Pre doručovanie písomností poštou platí, že

sa považujú za doručené klientovi alebo povinnému piatym dňom po dni , keď bola písomnosť podľa
údajov spoločnosti daná na prepravu.9. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad k zmluve o pôžičke súd zistil, že právny predchodca žalobcu
predpísal žalovanej akontáciu 9 Eur, 5 mesačných splátok po 10,50 Eur zročných od XX.X.XXXX do
XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX splátku v sume XXX,XX S.. Z položky B._V - pokuta za vypovedanie zo

dňa XX.XX.XXXX vyplýva , že veriteľ zaevidoval k tomu dátumu vypovedanie zmluvy o pôžičke, pričom
po tejto položke sa pôvodný neuhradený zostatok pôžičky XX,XX S. zvýšil o sumu XXX,XX S. na sumu
XXX,XX S.. E. uhradila veriteľovi sumu akontácie X S. dňa XX.X.XXXX, iná úhrada nie je zaevidovaná.
Z prehľadu ďalej vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej za nezaplatené splátky
pokutu vo výške XX,XX Eur.

10. Predžalobnou upomienkou zo dňa XX.XX.XXXX Consumer finance holding, a.s., vyzval žalovanú
k úhrade nesplatenej pôžičky v sume XXX,XX S. v lehote X dní od doručenia upomienky na označený
účet pod následkom podania žaloby na súd. Z fotokópie neprevzatej zásielky vyplýva, že upomienka
bola žalovanej poštou odoslaná XX.XX.XXXX na adresu uvedenú v zmluve o pôžičke, pričom žalovaná
zásielku neprevzala v odbernej lehote a bola vrátená H. finance holding, a.s dňa X.XX.XXXX.

11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu , najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /ďalej
len „zákon č. 129/2010 Z.z.“/ Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru,

písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia
predmetnej zmluvy Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov
svojej domácnosti.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného od
1.5.2014 Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť

uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
predmetnej zmluvy /ďalej len „Občiansky zákonník“/ Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plneníspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou vznikol občianskoprávny vzťah zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej v zmysle §
657 Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol

žalovanej ako dlžníkovi pôžičku v sume 194 Eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť veriteľovi spolu
s úrokmi, a to zaplatením 24 mesačných splátok po 10,50 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú
všeobecné obchodné podmienky.

13. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa

zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaná obsah zmluvy a všeobecných obchodných
podmienokpredjejpodpisompodstatnýmspôsobomnemohlaovplyvniť.Súdujezrozhodovacejčinnosti
známe, že právny predchodca žalobcu vzorový text zmluvy, všeobecných obchodných podmienok
používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní tovarov iným spotrebiteľom. Žalovanej poskytol pôžičku
veriteľ v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo je
zrejmé aj z jej označenia v zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu,
adresou trvalého pobytu. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, pretože právny predchodca žalobcu poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a
žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania, pričom opak žalobca netvrdil, a ani nepreukazoval. Spotrebiteľským úverom treba podľa § 1
ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. chápať dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanej
na základe predmetnej zmluvy, pretože pohľadávku so všetkými právami s ňou spojenými preukázateľne
nadobudol od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.9.2016, čo bolo
preukázané z oznámenia pôvodného veriteľa zo dňa 30.9.2016 o postúpení pohľadávky adresovaného
žalovanej poštou, ako vyplýva z podacieho hárku.

15. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
v písomnej forme spĺňala prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere
súd zistil, že neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. údaj o termínekonečnej splatnosti úveru. V tomto smere súd považuje za nedostatočný údaj v zmluve o termíne
konečnej splatnosti vymedzený 6/2014. Zákon v citovanom ustanovení rozlišuje medzi dobou trvania
zmluvy a termínom konečnej splatnosti úveru, pričom obidve náležitosti musia byť v zmluve uvedené.

Zákonodarca požiadavku na uvádzanie konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru zaviedol s
cieľom zvyšovania informovanosti spotrebiteľov. Podľa názoru súdu je v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia nevyhnutné, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný údaj o dátume /
deň, mesiac, rok/, kedy je splatná posledná splátka, teda uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru.
Nie je postačujúce pokiaľ sa termín splatnosti dá vyvodiť z iných ustanovení zmluvy a VOP. Povinnosť

uvádzať túto obligatórnu náležitosť zmluvy bola súdmi už viackrát judikovaná (napr. rozsudok Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 5Co 286/2014 zo dňa 27.5.2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
17Co/1201/2015 zo dňa 13.1.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014
zo dňa 22.10.2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/457/2015 zo dňa 23.3.2016). V
zmluve absentujú aj údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré
náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. V

zmluve je uvedená celková výška mesačnej splátky a počet splátok, čo je nedostatočný údaj, pretože
nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Literu
zákona v tomto smere nenapĺňa ani ustanovenie bodu 6.3. VOP, podľa ktorého v jednotlivých splátkach
je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. Zákon jednoznačne vyžaduje,
aby zmluva už v čase jej uzavretia mala predpísané náležitosti. Nutnosť špecifikovať splátky takýmto

spôsobom bola už viackrát súdmi judikovaná (napr. napr. v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Sžo 19/2012 zo dňa 12.3.2013, sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28.6.2016, rozhodnutie Krajského súdu v
Žiline,sp.zn.7Co/816/2014zodňa21.1.2015,rozsudkyKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.7Co220/2014
zo dňa 27.11.2014, sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa 1.12.2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 6Co/523/2014 zo dňa 25.06.2014, rozsudky Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/36/2017,

6Co/551/2016, 4Co/263/2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.3.2016, sp. zn. 23Co
263/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/172/2016 zo dňa 24.5.2016). Súd
sa k tejto ustálenej súdnej praxi prikláňa. Jednoznačné údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy
o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania.

16. Súdu je známy rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 sp. zn. C-42/15 vo veci
Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Birovej, ktorým boli vykladané ustanovenia smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS (ďalej len "Smernica"). Súdny dvor Európskej únie rozhodol tak, že

1. Článok 10 ods. 1 a 2 Smernice v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v
tom zmysle, že :- Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky
náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom
trvalom nosiči,- nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej
strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne,

musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje
na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice.
2. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

3. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o
úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme
amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto
ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto
povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

4. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov
a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť
rozsah svojho záväzku.

Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc vykladať zákony členského štátu; toto oprávnenie má
súd členského štátu. V danom prípade je zrejmé, že povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sú inak upravené v Smernici a inak v zákone č. 129/2010 Z.z.. V článku 10 ods. 2 písm. c/
Smernice je stanovené, že zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza dĺžku trvania zmluvy oúvere, no podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí obsahovať nie len dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere ale aj termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Kým článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice stanovuje, že Zmluva

o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia, ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. stanovuje,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Pri tejto
rozdielnej úprave vnútroštátneho práva a Smernice súd skúmal, či do úvahy prichádza priamy účinok
smernice. Priama aplikácia smernice prichádza do úvahy len v sporoch, kde je odporcom členský
štát resp. akýkoľvek orgán konajúci v jeho mene, čo opakovane judikoval Súdny dvor európskej únie
(prípadyMarshall,C-152/84,FacciniDori,C-91/92aPfeiffer,C-397/01).Priamepoužitiesmernicejeteda
neprípustné v tomto súdnom konaní, kde žalobcom je súkromná právnická osoba a žalovaným fyzická

osoba. Smernici nemožno priznať ani nepriamy účinok v podobe eurokonformného výkladu zákona,
teda interpretácie vnútroštátneho práva vo svetle znenia a účelu smernice. Cieľom eurokonformného
výkladu zákona je najmä vyplniť medzery vnútroštátneho právneho predpisu samotnými ustanoveniami
smernice. V posudzovanej veci možno za použitia jazykového, logického ale aj teleologického
výkladu dospieť iba k jednému záveru, a síce, že v zákone č. 129/2010 Z.z. náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere stanovené jednoznačne, a to rozdielne od ustanovení Smernice, nad rámec
Smernice. Zákonodarca sa teda od ustanovení smernice odchýlil, a zákon č. 129/2010 Z.z. schválil
v takom znení s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, čo vyplýva z
dôvodovej správy k tomuto zákonu. Ustanovenia § 9 ods. 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. nadobudli
účinnosť 11.6.2010, a súdy už viac rokov konštantne judikovali, že v prípade absencie vymedzených

zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov.
Akýkoľvek eurokonformný výklad predmetných zákonných ustanovení by bol potom v priamom rozpore
so zákonom, nahrádzal by výslovné znenie zákona, čo je neprípustné, pretože by sa jednalo o výklad
contra legem. Takýto výklad by bol zároveň v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších
súdnych autorít a výrazne by narušil princíp právnej istoty vyjadrený v čl. 2 ods. 1, 2 CSP. Aj súdny dvor

spresnil, že zásada eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva má určité obmedzenia. Povinnosť
vnútroštátneho súdu prihliadať na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení
vnútroštátneho práva je teda obmedzená všeobecnými zásadami práva a nemôže slúžiť ako základ na
výklad vnútroštátneho práva contra legem (rozsudky z 15. apríla 2008, Impact, C- 268/06, Zb.s. I-2483,
bod 100, a Dominguez).

17. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a
zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti,
ktoré sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru, doby
a rozsahu úveru. Súd ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinné v čase

uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyložil tak, že zákon sankcionuje úver tým, že je bezúročný
a bez poplatkov vtedy, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme neobsahuje náležitosti
stanovené v § 9 zákona. Nebol správny výklad žalobcu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č.
129/2010 Z.z., v zmysle ktorého sa spotrebiteľský úver má považovať za bezúročný a bez poplatkov
len vtedy ak zmluva nemala písomnú formu a neobsahovala zákonom stanovené náležitosti, pričom

tieto podmienky citovanej právnej normy musia byť splnené kumulatívne. Účelom zákona č. 129/2010
Z.z., jeho ustanovení je vyrovnávanie faktickej nerovnováhy v právnom vzťahu medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, kde dodávateľ je odborníkom, ktorý pripravuje text zmluvných ustanovení a spotrebiteľ
je v slabšom postavení pri uzatváraní zmluvy. S cieľom dosiahnutia dôslednej a účinnej ochrany
slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa zákon určuje, že zmluva musí v písomnej forme obsahovať

stanovené podstatné náležitosti a v prípade pochybenia veriteľa, ktorý zodpovedá za to, že zmluva
má zákonne náležitosti nasledujú pre neho primerané a odrádzajúce sankcie v podobe bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru. V tomto zmysle treba vykladať aj ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 129/2010 Z.z.. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k podstatným obsahovým
náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z

podstatných náležitostí vymenovaných v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z.z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. K rovnakému záveru dospeli aj Krajskýsúd v Žiline v rozsudku sp. zn. 9Co/31/2016 zo dňa 18.2.2016 a Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k.
5Co/363/2016-115 zo dňa 19.4.2017.

18. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z.
účinného od 1.5.2014, bol súd povinný prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na
oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania a to aj vtedy, ak by bolo
potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom na text citovaného ustanovenia je
za použitia gramatického výkladu zrejmé, že ide o právnu normu procesnej povahy, ktorá neobsahuje

prechodné ustanovenia a keďže bola účinná v čase rozhodovania súdu v tejto veci, súd ju musel použiť.
Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných
dobách uplatnili svoje práva na súde a zároveň zabrániť stavu právnej neistoty na strane povinných
osôb, ktoré by v prípade neexistencie inštitútu premlčania boli nútené splniť si svoje povinnosti aj
po časovo neprimeranej dobe. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa peňažného plnenia domáha na
základe zmluvy o pôžičke, ktorá je ako zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku a zároveň

je spotrebiteľskou zmluvou, premlčanie bolo posúdené podľa ustanovení Občianskeho zákonníka,
upravujúcich premlčanie práva. Akékoľvek ustanovenia VOP, v zmysle ktorých sa zmluva o pôžičke a
vzťahy na základe nej vzniknuté majú riadiť Obchodným zákonníkom je absolútne neplatné pre rozpor
s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na premlčanie nároku z typicky občianskoprávneho vzťahu
sa má vzťahovať Občiansky zákonník ako základný kódex súkromného práva, ktorý má vlastnú úpravu

premlčania,atájeprespotrebiteľaakoslabšejzmluvnejstranyvýhodnejšianežustanoveniaopremlčaní
obsiahnuté v Obchodnom zákonníku. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd potom zastáva názor, že vzhľadom na účel inštitútu premlčania

dlhšia premlčacia doba v zmysle Obchodného zákonníka /4 ročná/ zhoršuje postavenie spotrebiteľa v
pozícii dlžníka, pretože predlžuje stav právnej neistoty spotrebiteľa, keď podľa Občianskeho zákonníka
je premlčacia doba na uplatnenie nesplatenej pôžičky kratšia, a to 3 ročná.

19. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že 24 splátok pôžičky bolo splatných vždy do 20. dňa v

príslušnomkalendárnommesiaciaprvásplátkabolasplatnávmesiacinasledujúcompouzavretízmluvy.
Keďže zmluva bola uzavretá X.X.XXXX, zročnosť prvej splátky nastala XX.X.XXXX. V danom prípade
z listín vyplynulo, že zmluva bola predčasne ukončená, a to výpoveďou zmluvy zo strany právneho
predchodcu žalobcu listom zo XX.XX.XXXX. V bode 12.2. VOP označenom ako skončenie zmluvy je
zakotvené právo tak veriteľa ako aj dlžníka zmluvu o pôžičke kedykoľvek vypovedať bez uvedenia

dôvodu. Na premlčanie je potrebné použiť podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročnú premlčaciu
dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Zmena v osobe veriteľa nemá podľa
§ 111 Občianskeho zákonníka vplyv na plynutie premlčacej doby. Výpoveď zmluvy má v občianskom
práve na rozdiel od odstúpenia od zmluvy účinky ex nunc, teda spôsobuje zánik zmluvy do budúcna,
iným slovami výpoveď môže zrušiť zmluvu najskôr k dátumu učinenia výpovede. Jednotlivé splátky

zročné do vypovedania zmluvy sa potom premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá
plynie osobitne odo dňa zročnosti každej zo splátok a zvyšné splátky, ktoré mali pôvodne neskorší dátum
zročnosti sa stávajú zročnými vypovedaním zmluvy.

20. Žaloba bola na tunajšom súde podaná dňa XX.XX.XXXX a preto vzhľadom na trojročnú premlčaciu

dobu premlčanie sa môže vzťahovať na splátky splatné pred XX.XX.XXXX, t.j. 4 splátky istiny pôžičky
po 10,50 Eur zročných od 20.7.2012 do 20.10.2012, ktoré mali byť uhradené v celkovej sume 42 Eur. Z
prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že titulom pôžičky uhradila žalovaná v tomto období 9 Eur titulom
akontácie, ale žiadnu splátku pôžičky neuhradila. Trojročná premlčacia doba ohľadom neuhradenej 1.
splátky splatnej 20.7.2012 v sume 10,50 Eur začala plynúť 21.7.2012 a uplynula 21.7.2015, ohľadom

2. splátky v sume 10,50 Eur splatnej 20.8.2012 začala plynúť 21.8.2012 a uplynula 21.8.2015, ohľadom
3. splátky v sume 10,50 Eur splatnej 20.9.2012 začala plynúť 21.9.2012 a uplynula 21.9.2015, ohľadom
4. splátky v sume 10,50 Eur splatnej 20.10.2012 začala plynúť 21.10.2012 a uplynula 21.10.2015.
Uplatnené právo žalobcu je preto premlčané ohľadom týchto prvých štyroch splátok spolu v sume 42
Eur. Premlčané právo nie je možné podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať. Právo na

zaplatenie zvyšných neuhradených splátok istiny pôžičky so splatnosťou od 20.11.2012, premlčané nie
je, pretože trojročná premlčacia doba ohľadom splátky zročnej 20.11.2012 (ktorá je najskôr splatná z
týchto splátok) začala plynúť od 21.11.2012 a uplynula by 21.11.2015, no právny predchodca žalobcu
podal žalobu na súd dňa 18.11.2016, t.j. pred uplynutím premlčacej doby.21. Keďže predmetný spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z.z.
považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca od žalovanej nemôže požadovať žiaden úrok a žiadne

poplatky, ktoré boli v zmluve dojednané. Žalobca má nárok na vrátenie istiny pôžičky. Žalovanej boli
poskytnuté peňažné prostriedky vo výške XXX Eur, pričom súd mal z predloženého prehľadu splátok
a úhrad preukázané, že žalovaná neuhradila veriteľovi z tejto sumy pôžičky žiadnu splátku, , a preto
dlh žalovanej po odpočítaní premlčacnej časti dlhu činí 152Eur (poskytnutý úver 194 Eur - premlčaná
časť dlhu v sume 42 Eur).

22. Žalobca uplatnil proti žalovanej aj zákonnú sankciu úrok z omeškania od XX.XX.XXXX, kedy
bola žalovaná v omeškaní so splnením celého peňažného dlhu. Predžalobná upomienka zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorou veriteľ predčasne ukončil zmluvu bola žalovanej odoslaná na poštovú prepravu
dňa XX.XX.XXXX, pričom žalovaná zásielku neprevzala, a preto sa považuje podľa bodu 13.2 VOP
za doručenú piatym dňom po podaní na prepravu, y.j. dňa 5.12.2012, a dodatočná trojdňová lehota

na plnenie začala plynúť 6.12.2012 a uplynula dňa 8.12.2012, a od nasledujúceho dňa je žalovaná v
omeškaní.Žalobcamáprávopožadovaťodžalovanejúrokzomeškaniapodľa§517ods.2Občianskeho
zákonníkavspojenís§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995Z.z..Kprvémudňuomeškaniažalovanej
(9.12.2012) platila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,75 %, a po pripočítaní 8
percentuálnych bodov výška úroku z omeškania predstavuje 8,75 % ročne. Žalobca uplatnil úrok z

omeškania od 18.12.2012, a keďže sa jedná o návrhové konanie, súd mu nemôže priznať úrok z
omeškania pred týmto dátumom, hoci by mal žalobca nárok na túto sankciu od 9.12.2012. Preto je
žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 152 Eur od
uplatneného dátumu 18.12.2012 do zaplatenia.

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd výrokom I. konanie v späťvzatej časti o zaplatenie sumy
34,23 Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil, výrokom II. zaviazal
žalovanú, aby zaplatila žalobcovi nesplnený peňažný dlh v sume 152 Eur s úrokom z omeškania
špecifikovanom v predchádzajúcom odseku a výrokom III. vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Lehotu na plnenie súd určil žalovanej podľa § 232 ods. 3 CSP tri dni od právoplatnosti rozsudku.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1
CSP Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

25. Žalobe bolo vyhovené v časti o zaplatenie sumy 152 Eur , a táto čiastka predstavuje zo žalobou
uplatnenej sumy 60,33% a procesný úspech žalobcu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Žaloba bola zamietnutá
v časti o zaplatenie sumy 65,71 Eur, čo predstavuje procesný úspech žalovanej, a konanie bolo
zastavené v časti o zaplatenie sumy 34,23 Eur, v ktorej časti vzal žalobca žalobu späť bez uvedenia

dôvodu, a preto podľa § 256 ods. 1 CSP nesie žalobca procesné zavinenie na zastavení konania v tejto
časti. Zamietnutý nárok a späťvzatý nárok spolu zo žalobou uplatnenej sumy predstavujú 39,67 %. Preto
podľa § 255 ods. 2 CSP vzniklo prevažne úspešnému žalobcovi právo na pomernú náhradu trov konania
v rozsahu 20,66% (60,33 % - 39,67 %). O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.