Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. september 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/592/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215219717
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2215219717.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v sporovej veci žalobcu: M. Č., G..

XX.XX.XXXX,Z.L.XXX,zastúpeného:AdvokátskakanceláriaJUDr.JánSegeč,s.r.o.,BanskáBystrica,
Skuteckého 26, proti žalovanému: M. W., G.. XX.XX.XXXX, E. K. Z. G. V. XX, zastúpenému Mgr.
Miroslavom Golianom, Bratislava, Budatínska 16, o zaplatenie 7.704 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobou zo dňa 30.11.2015 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal žalovaného
k zaplateniu 7.704 eur s úrokom z omeškania z jednotlivých splátok pôžičky, s ktorými mal byť

žalovaný v omeškaní od decembra 2012 do novembra 2015 a k náhrade trov konania. Nárok
odôvodnil tým, že pohľadávku voči žalovanému nadobudol od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky, ktorá skutočnosť bola oznámená žalovanému listom zo dňa 17.04.2015. Právny
predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 26.08.2010 zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 a nasl.
Občianskeho zákonníka, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá finančná pôžička vo výške
25.680 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných 120 mesačných splátkach po 214 eur, vždy
k 15. dňu mesiaca od septembra 2010. Žalovaný svoj dlh neuhradil ani sčasti, napriek viacerým výzvam.

S prihliadnutím na to, že časť dlhu je premlčaná a časť dlhu nie je ešte splatná, žalobca si uplatnil voči
žalovanému sumu 7.704 eur na splátkach splatných v období od 15.12.2012 do 15.11.2015. Nárok na
úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka.

(2) Súd vo veci vydal dňa 01.04.2016 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odpor
s odôvodnením, že žalovaný a právna predchodkyňa žalobcu žili v minulosti v jednej domácnosti,
ich vzťah nebol iba o spolužití, bol tiež previazaný majetkovo, resp. finančne, príjem žalovaného

v čase ich spolužitia bol poukazovaný priamo na účet právnej predchodkyne žalobcu. Právna
predchodkyňa žalobcu nemala žiadne úspory a pôžička uvádzaná v žalobe, aj v zmluve o pôžičke,
mala byť od jej otca vykonávajúceho podnikateľskú činnosť, avšak ani on v tom čase nemal žiadne
finančné prostriedky. Právna predchodkyňa žalobcu sa nedôvodne spoliehala na svojho otca, prisľúbila
žalovanému poskytnutie pôžičky, tieto peniaze však boli určené na uspokojenie oboch, po zistení
finančnej straty na strane otca právnej predchodkyne žalobcu nemohlo dôjsť k naplneniu jej záväzku
požičať peniaze žalovanému a ani nedošlo. Žalovaný namietol zmluvu o postúpení pohľadávky s tým,

že nie podpísaná právnou predchodkyňou žalobcu. Poukázal na text zmluvy o pôžičke, podľa ktorého
právna predchodkyňa žalobcu odovzdá pôžičku v hotovosti pri podpise zmluvy a v zátvorke je uvedené,
že pôžička bude poukázaná na účet dlžníka, pričom následne mal dlžník podpisom zmluvy potvrdiť
prevzatie čiastky.(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie svedkom, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a
zistil nasledovný skutkový stav veci:

(4) Podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 26. 8. 2010 uzavretej v písomnej forme s poukazom na § 657 a nasl.
Občianskeho zákonníka mala právna predchodkyňa žalobcu (v tomto spore vypočutá ako svedkyňa)
žalovanému ako dlžníkovi poskytnúť peňažnú čiastku vo výške 25.680 eur na dobu 10 rokov, ktorú
mala dlžníkovi podľa čl. II. zmluvy odovzdať v hotovosti pri podpise zmluvy, následne sa konštatuje, že

bude poukázaná v lehote 15 dní od podpisu zmluvy na určený bankový účet dlžníka a v ďalšej vete
dlžník podpisom tejto zmluvy potvrdil prevzatie čiastky. Dlžník mal svoj dlh zaplatiť v 120 pravidelných
mesačných splátkach po 214 eur s tým, že pôžička je bez úrokov. Splatnosť mesačných splátok bola
určená 15. dňom mesiaca na určený bankový účet veriteľa s počiatkom nasledujúceho mesiaca po
podpise zmluvy. Žalovaný zmluvu podpísal overeným podpisom.

(5) Zmluvou o postúpení pohľadávky s poukazom na § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka
zo dňa 17.04.2015 právna predchodkyňa žalobcu postúpila na žalobcu pohľadávku zo zmluvy o
pôžičke v rozsahu splátok splatných od mája 2012 do konečnej splatnosti pohľadávky. Listom zo
dňa 17.04.2015 (doručeným žalovanému dňa 09.09.2015) právna predchodkyňa žalobcu oznámila
žalovanému postúpenie pohľadávky.

(6) Svedkyňa A. E. vo svojej výpovedi uviedla, že so žalovaným žili v partnerskom vzťahu a počas
spolužitia zistila, že žalovaný má veľké dlhy v nebankových spoločnostiach, splátky spolu s telefónom
predstavovali 700 až 800 eur mesačne. Preto mu navrhla, že zoberie úver, z ktorého si (žalovaný) vyplatí
dlhy a svedkyni bude splácať mesačne po 200 eur. Peniaze z pôžičky mu poskytla, potom mu však
z nich sama začala dlhy následne mesačne splácať. Svedkyni však pôžičku nesplácal. Medzičasom

ukončil zamestnanie, sama mu zabezpečovala živobytie, 2-3 krát zaplatil 200 alebo 300 eur, čo však
nepovažovala za splátky na pôžičke, pretože bývali spoločne, boli to výdavky na spolužitie. Potvrdila,
že zmluvu o postúpení pohľadávky podpísala, takisto podpísala aj oznámenie o postúpení pohľadávky.
Žalovanému poskytla pôžičku vo výške 12.000 eur z úverových prostriedkov, zvyšok úveru spotrebovala
sama. V zmluve o pôžičke je uvedená vyššia suma z dôvodu, že tak sa navýšila suma aj s úrokmi a

ďalšími výdavkami spojenými so splácaním úveru banke. Svoju výpoveď následne svedkyňa doplnila
tým, že sama dlhy na úveroch nemala, iba leasing na auto, išlo o 3.000 eur, ktorú sumu vyplatila. Peniaze
z poskytnutého úveru vybrala, sumu 12.000 eur odovzdala žalovanému a žalovaný jej ich následne vrátil
na splácanie jeho dlhov. Platby vykonané o banke boli úhrady za žalovaného, boli vykonané práve z
úverových prostriedkov zo sumy 12.000 eur. Žalovaný je odovzdával aj peniaze v hotovosti, mohlo ísť

o sumu 500 až 700 eur asi v siedmych až ôsmych prípadoch do roka, tieto peniaze boli spotrebované
na bežné výdavky a spoločnú dovolenku.

(7) K výpovedi svedkyne žalobca cestou advokáta predložil zmluvu o splátkovom úvere zo dňa
11.08.2010 uzavretou medzi bankou a svedkyňou, ktorou bol svedkyni poskytnutý úver vo výške 15.300

eur s úrokom 10,9%, ktorý sa zaviazala svedkyňa splatiť v 119 splátkach od septembra 2010 do júla
2020, celková čiastka spojená s úverom bola v zmluve vyčíslená na 25.652,44 eur. Ďalej predložil
doklady o bezhotovostných úhradách (z účtu na účet) v sume celkom 4.460,89 eur podpísaných
svedkyňou a vkladoch v hotovosti (na účet) v sume spolu 1.825,16 eur podpísaných žalovaným, všetky
zo dňa 26.08.2010.

(8) Žalovaný naďalej trval na tom, že právna predchodkyňa žalobcu žalovanému nevyplatila žiadne
peniaze z titulu pôžičky, pôvodne malo ísť o peniaze od otca právnej predchodkyne žalobcu a žalovaný
ich mienil použiť na zaplatenie akontácie na kúpu nákladného vozidla - domiešavača s cieľom zahájiť
podnikateľskú činnosť s ďalšou osobou. Potvrdil, že mal počas spolužitia dlhy, ale v tom čase aj riadne

pracoval. Úhrady vykonané v banke boli vyplatené zo spoločných prostriedkov keďže počas spolužitia
(trvajúceho 4 až 5 rokov) odovzdával celý príjem - pracoval v P. za asi 1.200 eur mesačne a k tomu
mal ďalší príjem 250 eur mesačne. Úver, ktorý nadobudla právna predchodkyňa žalobcu bol použitý na
vyplatenie jej pôžičiek, jej leasingu a pôžičiek žalovaného. Cestou advokáta ďalej uviedol, že príjem 250
eur mesačne mu bol poukazovaný na účet svedkyne, ktorý uviedol zamestnávateľovi, nakoľko vlastný

účet zriadený nemal, pri príjme 250 eur mesačne to za obdobie od septembra 2010 do konca roka 2012
predstavuje sumu 7.000 eur.(9) Žalobca cestou advokáta poukázal na to, že na účet svedkyne boli preukázateľne vkladané
sumy okolo 266 eur od zamestnávateľa žalovaného, svedkyňa peniaze používala aj na úhrady dlhu
žalovaného a chod spoločnej domácnosti. K doplneniu dokazovania žalobca predložil od svedkyne

šekové ústrižky o splácaní peňažných súm v prospech nebankových spoločností a Sociálnej poisťovne,
ako odosielateľ je uvedený vždy žalovaný.

(10) K veci sa vyjadril žalobca aj písomne podaním zo dňa 03.08.2017 s tým, že podľa výpisu z
účtu svedkyne svedkyňa žalovanému za obdobie od 09.08.2010 do 26.08.2010 poskytla na pôžičke

sumu 10.542,89 eur, podľa šekových poukážok mal žalovaný spotrebovať ďalšie finančné prostriedky
poskytnuté svedkyňou na základe zmluvy o pôžičke v období od novembra 2010 do októbra 2011 v
sume spolu 1.995,41 eur, z čoho je zrejmé, že právna predchodkyňa žalobcu - svedkyňa preukázateľne
poskytla žalovanému najmenej 13.450,88 eur na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 26.08.2010.

(11) Podľa predloženého výpisu z účtu svedkyne za obdobie od 01.08.2010 bol svedkyni dňa 11.08.2010

zúčtubankypoukázanýúverpoodpočítanípoplatkuuvedenéhovzmluve(189,17eur).Vďalšomobdobí
do konca mesiaca august vyplývajú z uvedeného účtu hotovostné výbery od 330 eur do 3.000 eur (5x),
jednorazové príkazy (vyplývajúce z dokladov o bezhotovostných prevodoch zo dňa 26.08.2010 - 3x) a
bezhotovostný výber svedkyne v sume 5.280,85 eur.

(12)Podľa§657Občianskehozákonníka(zákonč.40/1964Zb.vplatnomznení-OZ)zmluvouopôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

(13) Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom), ktorou jedna strana (veriteľ) prenecháva druhej
strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje po uplynutí dohodnutej
dobyvrátiťvecirovnakéhodruhu.Zmluvaopôžičkepredpokladádohodustrán,akoajreálneodovzdanie
predmetu pôžičky. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy
o pôžičke, k jej uzavretiu zákon vyžaduje teda i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom

dlžníkovi („prenecháva“). Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah
z pôžičky nevznikne. Žalobca, ktorý tvrdil, že pôžička bola poskytnutá a pohľadávka z nej mu bola
postúpená, mal dôkaznú povinnosť, a teda (dôkazné) bremeno preukázať, či reálne došlo k platnému
uzavretiu zmluvy o pôžičke. Žalobca však v priebehu celého konania existenciu takéhoto právneho
úkonu (reálne odovzdanie peňazí) nepreukázal, napriek výpovedi svedkyne táto skutočnosť (čo i len v

rozsahu svedkyňou tvrdenej čiastky 12.000 eur) nevyplýva ani z výpisu z jej účtu.

(14) Žalovaný jednoznačne poprel akékoľvek odovzdanie peňazí, v zmysle predložených listinných
dôkazov išlo preukázateľne o plnenie z účtu svedkyne za žalovaného, čo je však iný právny titul,
z ktorého pohľadávka svedkyne nebola postúpená na žalobcu. Podľa názoru súdu sa žalobcovi

jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepodarilo preukázať, že žalovanému bola poskytnutá
pôžička. Keďže súd nemal v konaní zo zisteného skutkového stavu preukázané, že medzi právnou
predchodkyňou žalobcu - svedkyňou a žalovaným vznikol záväzkovo právny vzťah z titulu zmluvy o
pôžičke žalobu zamietol.

(15) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

(16) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(17) Súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu žalovanému, ako po procesnej stránke
úspešnej strane sporu.

(18) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).