Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 6, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/183/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313208950
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2313208950.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov

Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobkyne: CD Consulting s.r.o., Příkop
843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: G. D., nar. X. D.
XXXX, bytom Y. XX, XXX XX D., o zaplatenie 942,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Galanta z 22. marca 2016 č. k. 26C/183/2013-99 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .

II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zastavil konanie v časti zmenkového úroku vo výške
0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, II. vo zvyšnej časti zamietol
žalobu a III. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie v zamietajúcej časti právne
odôvodnil článkom 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1, čl. 4, čl. 5 ods. 1 až 4, čl. 6, čl. 7 ods. 1 až 3, čl. 9, čl.
13, čl. 14 a čl.19 Nariadenia (Naradenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu); čl. 1 ods.1 Smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.4.1993; § 35 ZoRK (zákona č. 244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní); § 4 ods. 1 až 4 a ods. 6 ZoSÚ (zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov); § 103 a § 159 ods. 3 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku
č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov); § 3, § 37, § 39, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 až 3,
ods. 4 písm. k/ a ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení
neskorších predpisov), čl. I § 17, § 75 ZZŠ (zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákon).
Vecne dôvodil, že žalobkyňa tlačivom A - návrhom na uplatnenie pohľadávky žiadala, aby súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 942,13 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25
% denne zo zmenkovej sumy a úroku vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy a žiadala priznať aj
zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 3,14 eur. Žalobu odôvodnila tým, že
ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný 3. septembra 2009.
Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“ s tým, že disponuje len originálom zmenky a teda nemá informácie o akýchkoľvek iných
potencionálne existujúcich vzťahoch žalovaného a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorá bola v

tomto konaní uplatnená. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom žalovaný doposiaľ uhradil 0 eur
na zmenkovú sumu. Keďže zmenková suma je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal
skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou. Ďalej dôvodil, že 3.
septembra 2009 bola uzatvorená písomná úverová zmluva č. 408600030, ktorou veriteľ - spoločnosťPohotovosť, s.r.o. poskytol v prospech žalovaného ako fyzickej osoby - spotrebiteľa spotrebiteľský úver.
Žalovaný 3. septembra 2009 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 942,13 eur a zmenkový úrok vo

výške 0,25 % denne z tejto sumy od 3. marca 2010. Uvedená zmenka bola vystavená ako vistazmenka a
bolaopatrenádoložkou„bezprotestu“a„naplateniepredložiťvlehote4rokovodvystavenia“azamiesto
platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z
rubovej strany zmenky vyplýva, že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad žalobkyne, ide
o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje

vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a dátum
začiatku úročenia je v listine uvedený odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva. Článok
14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej aj „VPPÚ“) obsahuje dohodu o vyplnení zmenky,
v ktorej sa uvádza, že na zabezpečenie dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z úverovej
zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako

zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas
poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum

začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť Pohotovosť, s.r.o.
vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v predmete poskytovania spotrebiteľských úverov a zmenka,
na základe ktorej si žalobkyňa uplatňuje svoj nárok, má v tomto prípade zabezpečovací charakter
pôvodného právneho vzťahu majúceho povahu vzťahu spotrebiteľského. Zmluva o úvere uzatvorená

medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovaným spĺňa všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy v
súlade s § 52 a nasl. O. z.. a predmetná zmenka spĺňa všetky formálne náležitosti zmenky, z rubovej
strany zmenky bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa túto nadobudla indosamentom od pôvodného
veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená. Na základe vyššie uvedených skutočností mal preto
súd za preukázané, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu

a preto napriek tomu, že v danom prípade ide o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného
cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa (rozsudok
Európskeho súdneho dvora pod sp.zn. C - 419/2011 z 14.3.2013, V. D., a.s. proti N. V.). Bez ohľadu na
skutočnosť, že predmetom konania sú nároky zo zmenky, súd sa musí zaoberať kauzálnymi vzťahmi
pôvodnéhozmenkovéhoveriteľaažalovaného(vzhľadomktomusúdnariadilpojednávanie).Predmetná

zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá obligatórne náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 ZoSÚ čo spôsobuje,
žeúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkovateda spotrebiteľbymalvrátiťlensumuposkytnutého
úveru. Zmenka túto skutočnosť nezohľadňuje, dokonca umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške
0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov,
čo spôsobuje jeho neplatnosť v súlade s ustanovením § 39 a § 3 O.z.. Dohoda o vyplňovacom práve

zmenky je uvedená vo všeobecných úverových podmienkach, teda vo formulári, ktorý spracoval právny
predchodca žalobkyne a žalovaný ich obsah nemal možnosť akokoľvek ovplyvniť. Táto podmienka teda
nebolaindividuálnedojednanáanepochybnespôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
strán v neprospech spotrebiteľa, keďže nezohľadňuje práva spotrebiteľa a umožňuje vymáhať i plnenia,
ktoré sú uplatňované v rozpore so zákonom. Dohodu o vyplňovacom práve zmenky súd vyhodnotil za

neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch
účastníkov spotrebiteľského vzťahu v neprospech spotrebiteľa, ide o dojednanie neplatné v súlade s
ust. § 53 ods. 5 O.z. V prípade ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná
aj samotná zmenka, čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR dňa
6.5.2008podsp.zn.4Obo161/2007,podľaktoréhozneplatnejúverovejzmluvyvdôsledkuneprimerane

vysokého poplatku za spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu
sa dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku, nemohlo žalobkyni vzniknúť právo na
vyplnenie blankozmenky. Skutočnosť, že právna predchodkyňa žalobkyne postupuje v rozpore so
zásadami spotrebiteľského práva, preukazuje aj samotný list Európskej komisie z 25.4.2013 pod č.
2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského práva

Európskej únie s uvedením praktik obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., ktorá vymáha nezákonné
pohľadávky založené na nekalých podmienkach s konkrétnym uvedením blankozmeniek, zameraných
na vyhýbanie sa riadnej justičnej kontrole. Podľa záverov uvedeného listu obchodníci vypĺňajú do
blankozmeniek svoju nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch nedovoľujúa napriek skutočnosti, že tieto pohľadávky nemajú oporu v právnych predpisoch a sú založené na
nekalých podmienkach, rozhodcovské súdy vynášajú rozsudky aj na základe uvedených zmeniek. Súd
prvej inštancie ďalej dôvodil, že predložená zmenka bola vystavená v rozpore s § 4 ods. 6 ZoSÚ,

pretože presahuje najvyššiu prípustnú výšku, je absolútne neplatným právnym úkonom. Na podporu
tohto názoru je možné použiť aj pripomienky Európskej komisie z 12.2.2014 vo veci C-558/2013, kedy
v bode 17 uviedla, že Smernica 87/102/EHS, ktorá sa uplatňuje v prejednávanej veci, nezakazuje
používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia jej článku 9 jednoznačne vyplýva,
že členské štáty môžu povoliť ich používanie iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu

spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa zahŕňajúceho
aj povinnosť vnútroštátnych súdov, ex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Podľa bodu 19
spomínaných pripomienok, rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky by bolo podľa komisie
neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej
špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,

ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá. Zároveň navrhla aby
na predloženú prejudiciálnu otázku Súdny dvor poskytol odpoveď, že článok 6 Smernice Rady 93/13/
EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a článok 4, 9 a 14 Smernice
Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje

právna úprava členského štátu akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu
súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky neumožňuje v zásade v žiadnej fáze konania ex
offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky a tiež
prípadne porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov v
zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla. Prakticky žiaden nebankový úver nemôže byť

zabezpečený zmenkou, ak je druhou stranou spotrebiteľ. Ak jestvujú indície, že zmenka zabezpečovala
úver/pôžičku pre spotrebiteľa, je treba odmietnuť poskytnúť právnu ochranu lebo nový zmenečný veriteľ
simalpreskúmať,čizmenkazabezpečovalaspotrebiteľskýúverzvlášťzastavu,keďnadobudoldesiatky
či stovky takýchto zmeniek, či ich nadobudol od subjektov, o ktorých je všeobecne známe, že sa ich
predmetom činnosti je poskytovanie úverov/pôžičiek (zneužitie práva § 17 ZZŠ, neprípustný výkon

práva). V časti o trovách konania rozhodnutie právne odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p., vecne plným
úspechom žalovaného, ktorému ale náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania
neuplatnil a žiadne trovy mu nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti podala včas odvolanie iba žalobkyňa

s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe v celom rozsahu. Dôvodila, že a) konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p.); b)
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ust. § 221 ods.
1 písm. f/ O. s. p.); c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. §

205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). V prejednávanej veci došlo podľa nej zo strany súdu jeho konaním,
ako aj napadnutým rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie, konkrétne k porušeniu čl. 4, 5 a 7
Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007 (ďalej len „Nariadenie“).
Nariadenie má všeobecnú pôsobnosť a je záväzné vo všetkých svojich častiach a priamo aplikovateľné
v Slovenskej republike. V danej veci žalovaná nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl.

5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia. Súd bol preto povinný postupovať podľa jeho čl. 7 ods. 3, teda vydať
rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania. Napadnuté rozhodnutie je preto prekvapivým
rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom, prekvapivosť spočíva v tom, že
žalovaná uplatnený nárok nepoprela, napriek tomu ho súd zamietol a napadnutý rozsudok je aj v rozpore
s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“). Podľa ust. §

120 O. s. p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd
vychádza len zo skutočností tvrdených stranami a vykonáva len tie dôkazy, ktoré navrhli. Žalobkyňa
predložila súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne
a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázala
jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme

a obsahu zmenky zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá
by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Potreba vykonať
ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov strán
a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovejsumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas
písomnej fázy konania (koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania
vedenéhonazákladenávrhovsporovýchstrán,nevyplynulapotrebavykonaťďalšienenavrhnutédôkazy

a súd svoj postup vôbec neodôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne
predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej
samo právo žalobkyne. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči
zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia
koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej a bez

legitímneho podnetu na ťarchu žalobkyne vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter
žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú
pohľadávku nerozporovala, svojim konaním ju prakticky uznala. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad
rámec navrhovaných dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú
v tomto konaní. Navyše žalovaná o túto podporu nepreukázala žiadny záujem, súd jej túto ochranu
prakticky nanútil, bez jej vôle. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte, predstavuje

výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR, ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Za nesporné súd
považoval to, že žalovaná so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., uzatvorila zmluvu o úvere, ďalej
že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaná uzatvorila
zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jednej

zo strán. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také
skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaná a ani žalobkyňa sa k týmto
skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti
týchto skutočností a ak na nich založil svoje rozhodnutie, toto rozhodnutie je nepochybne postihnuté
vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie

nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a
práva Európskej únie. V súvislosti s tvrdením súdu, že pre rozpor so zákonom spočívajúci v jeho
obchádzaní je v zmysle § 39 O. z. neplatná dohoda o vyplnení zmenky, na základe ktorej spotrebiteľ
podpísal v prospech podnikateľa zmenku, poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 28.11.2013 sp. zn. 43 CoZm/18/2013. Žalobkyňa je majiteľom zmenky, na základe indosamentu

a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili
neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej
povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené.
Súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v ZZŠ vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobkyňa v

konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za zmenku zaplatí, súd však vec posudzoval,
akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. S poukazom na § 17 ZZŠ dôvodila, že
žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré
vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky, tým menej tak môže učiniť súd, poukázala
na rozhodnutie NS SR z 22. októbra 2008 sp. zn. 5Obo 3/2008. V danom prípade následkom bolo

nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ust. § 5 ods. 1 O.
s. p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti
a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa
Nariadenia vykonané bez návrhu. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný
vzťah medzi žalovanou a remitentom je po indosovaní irelevantný. Navyše žalobkyni nie je známy

obsah údajného zmluvného záväzku. Poukázala na rozsudok Nejvyššího soudu ČR z 22.8.2002 sp. zn.
25 Cdo 1839/2000 (uverejnený v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisk č. 59/2004), podľa ktorého
„Směnečný závazek je přitom zcela samostatný a oddělený od případného závazku, který byl původem
jeho vzniku)“ a na uznesenie Vrchního soudu v Praze sp. zn. 5Cmo 14/97, podľa ktorého „ i soudní
praxe dovodila, že tzv. zajišťovací směnka jakožto prostředek zajištění (nikoliv zajišťovací závazek)

je samostnatným nárokem, nezávislým dokonce na existenci zajištěné pohledávky“. Vzhľadom na to,
že Najvyšší súd ČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v
tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Vzhľadom na úplnú samostatnosť,
oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou
podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní

má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok žalobkyne je
tak v celom rozsahu dôvodný. Žalobkyňa namietala argumentáciu súdu prvej inštancie založenú aj na
pripomienke Európskej komisie k veci sp. zn. C/558/13. Je získaná z neznámeho a neverejného zdroja,
čo je v právnom štáte neprípustné a predstavuje porušenie práva účastníkov konania na spravodlivýproces. Citovanie a aplikovanie samostatného názoru jedného z účastníkov prejudiciálneho konania
a nie rozhodnutia súdu v danej veci je neodôvodnené a neprípustné. Vo veci poskytli pripomienky aj
ostatní účastníci konania, ktorých vyjadrenia boli opačné. Nebolo preukázané, že nový majiteľ zmenky

konal pri jej nadobúdaní vedome na škodu dlžníka a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce z
jeho vzťahu k žalobkyni ani zo záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala, nie je
možné výklad súdu prvej inštancie akceptovať. Nikto v konaní netvrdil, že žalovanej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver a nikto túto skutočnosť ani nepreukázal. Žalobkyňa považovala za potrebné obiter
dictum vyjadriť sa aj k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala

predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. Poukázala na to,
že samotný ZoSÚ pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola
vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase
jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Prípustné
sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky
v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie ust. § 4 ods. 6 a použitia spojenia „v čase

vyplnenia“ ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“, je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú
vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil
vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. V rozhodnutí NS SR sp. zn.4Obo 161/2007 zo 6.5.2008

išlo o konanie o vydanie zmenkového platobného rozkazu, nešlo o prípad indosovanej zmenky, tak ako
je to v uvedenej veci. Žalobkyňa argumentovala, že v konaní vedenom pod sp. zn. C-419/11 je riešená
celkom odlišná prejudiciálna otázka než by sa mohla týkať prejednávanej veci. Poukázala na uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013 a uznesenie Krajského
súdu v Košiciach, sp. zn. 4CoZm/3/2014 zo dňa 13.6.2014 a ich závery a predložila aj rozhodnutie KS

v Prešove č. k. 10Co/79/2013-37 z 5.9.2013 a rozsudok NS SR sp. zn. 5Obo 3/2008 z 22.10.2008.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj O. s. p.), keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
204 ods. 1 O. s. p., účinného v čase jeho podania, akt. § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
stranou (predtým účastníkom konania), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O. s. p.,
akt. § 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a

202 O. s. p., akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 205 ods. 1 O. s. p., aj § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O. s. p., akt. § 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 O. s. p., akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§

380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba napriek
námietkam žalobkyne považovať v napadnutom výroku za vecne správny, keď súd prvej inštancie v

miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke.

6. Odvolací súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by sa nemal stotožniť s rozhodnutím súdu prvej inštancie
a s jeho dôvodmi poňatými do odôvodnenia napadnutého rozsudku.

7. Nariadenie, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízku hodnotou sporu, má za cieľ
zjednodušiť a zrýchliť konanie v cezhraničných sporoch, ako aj náklady s tým spojené (bod 8). Ide o
alternatívny nástroj sledujúcizjednodušenie prístupu k spravodlivosti, ako i zníženie nákladov, preferujúc
tak zásadu písomnosti európskeho konania vo veciach s nízku hodnotou sporu. Nariadenie, ako prameňkomunitárneho práva, nemožno však zneužívať na obchádzanie celého komplexu európskych právnych
noriem, vrátane vnútroštátnych právnych noriem, zameraných na ochranu spotrebiteľa. Národný súd
musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a musí ich skúmať

ex offo (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-240-244/98, Océano Grupo Editorial, C-243/08,
Pannon GSM). To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia, v ktorých je žalovaný spotrebiteľ. Súdna
kontroladopadáajnazmenkovýchdlžníkovakospotrebiteľov,ktoríznejnemôžubyťvylúčenívdôsledku
zmeny zmluvného vzťahu na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a oprávňuje veriteľa
rozhodnúť, že ním požadované plnenie je v celom rozsahu oprávnené.

8. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov rozlišuje dve procesné štádia, a to začatie
konania (čl. 4) a priebeh konania (čl. 5), ktorým má zodpovedať normovaný postup súdu (tribunálu). V
prvom štádiu konania, ak pohľadávka patrí do rozsahu pôsobnosti Nariadenia a súd sa domnieva, že
informácie, ktoré poskytla žalobkyňa, nie sú dostatočné (jasné alebo primerané), pokiaľ sa pohľadávka
nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, poskytne žalobkyni možnosť tlačivo návrhu

na uplatnenie pohľadávky doplniť (o požadované informácie a dokumenty) v určenej lehote (aplikujúc
vzorové tlačivo B). Súčasne Nariadenie upravuje procesný postup súdu v prípade, ak žalobkyňa tlačivo
návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplní v rámci určenej lehoty, a to tak, že súd návrh zamietne.
Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností

spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou
odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej
zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia, čo platí aj vo veciach podľa Nariadenia, v ktorých
je spotrebiteľ žalovanou stranou (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/61/2015).

9. Už Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, v konaní sp. zn. 6Co/61/2015 konštatoval, že pôvodný
veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. v početných prípadoch urobil predmetom súdnych konaní plnenia z
neprijateľných zmluvných podmienok. Pôvodne uplatnil práva z úverových zmlúv na rozhodcovskom
súde, ktorý jeho návrhom vyhovel, ale exekučný súd exekúciu nepovolil, z dôvodu neprijateľných
zmluvných podmienok. Následne indosoval zmenku (podpísanú pri dojednávaní úveru) na žalobkyňu,

ktorá pri tisícoch postúpení si musela byť dobre vedomá, že ide o zmenkových dlžníkov ako
spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. O. z.) a ktorých postavenie nie je
možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje O. z. (§ 54 ods. 1). Žalobkyňou predložené
zmenky majú priamy odkaz na úverové zmluvy (v hornom rohu obsahujú číslo, ktoré je číslom príslušnej
úverovej zmluvy) a osobné prepojenie prostredníctvom rovnakého právneho zástupcu (Fridrich Paľko,

s.r.o. zastupovala žalobkyňu aj POHOTOVOSŤ, s.r.o.), žalobkyni preto postačovalo vynaložiť minimálne
úsilie, aby zistila spotrebiteľskú povahu úverovej zmluvy a jej zabezpečenie zmenkou, ako aj na to, aby
zmluvu predložila.

10. Odvolací súd poukazuje i na publikované stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.

8/2015 Zbierky Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého
ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie
konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo
povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má

nárok základ.

11. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje aj konanie dodávateľa vrátane zmenkového nástupcu,
ktorý vyžaduje od spotrebiteľa, aby vykonal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Žalobkyňa
predložila spolu s návrhom na uplatnenie pohľadávky zmenku, z ktorej vyplýva použitie zmenky

ako inštitútu sledujúceho zabezpečenie splnenia záväzku žalovanej ako dlžníka zo spotrebiteľskej
zmluvy. Zamietnutím návrhu žalobkyne v prejednávanej veci bola preto odmietnutá akceptácia jej
formalistickéhoprístupu,odvodzujúcehonárokvýlučnezpovahyinštitútuuvedenéhovnávrhu(zmenky),
pretože takýmto postupom by došlo k neprípustnému odčleneniu zmenkového abstraktného vzťahu od
spotrebiteľského vzťahu.

12. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii má charakter medzinárodnej zmluvy a
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. V rámci takto vymedzeného legislatívneho priestoru sú
vnútroštátne súdy povinné aplikovať pramene komunitárneho práva, vrátane výkladových princípov, akoaj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Ak inak použiteľná norma pripúšťa výklad pre spotrebiteľa
menej priaznivý, eurokonformným výkladom môže byť len výklad pre spotrebiteľa výhodnejší, sledujúc
tak zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a podpory ich záujmov (podľa čl. 6 ods. 1

Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľa záväzné,
ktorý sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide
o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k prístupu na podmienky

pripravené vopred predajcom, bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah).

13. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť potom kompenzovaný
iba pozitívnym zásahom, vonkajším, vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie C-240-244/98, Océano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro).

14. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ukladá orgánu rozhodujúcemu o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy (teda i súdu) prihliadať aj bez návrhu a námietok spotrebiteľa na zákonné
prekážky alebo zákonné dôvody, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie voči spotrebiteľovi. Preto
skutočnosť, či spotrebiteľ v procesnej pozícii žalovaného namieta alebo nenamieta zmenkoprávny vzťah

je bez právneho významu.

15. V súvislosti s ex offo súdnou kontrolou zmluvných podmienok je potrebné poukázať aj na Uznesenie
Súdneho dvora Európskej únie C-76/10, POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti Iveta Korčkovská, obsahujúce
jednoznačnú požiadavku na ochranu spotrebiteľa pred nečestnými klauzulami, a to vždy a za každých

okolností. Súdny dvor Európskej únie judikoval, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať
nekalú povahu zmluvnej podmienky (C-40/08, Asturcom Telecomunicaciones). Táto možnosť priznaná
súdu sa považuje za nevyhnutnú na zabezpečenie účinnej ochrany spotrebiteľa, najmä s ohľadom na
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich
uplatnením (C-168/05 Mostaza Claro, C-473/00 Cofidis).

16. V kontexte vyššie uvedeného bolo povinnosťou súdu postupovať aj v konaní vo veciach s nízkou
hodnotou sporu v súlade s komunitárnym právom, keďže proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z
pôsobnosti judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ani z obligatórnej súdnej kontroly neprijateľných
zmluvných podmienok. Abstraktný charakter zmenky v súdnom konaní je právne nezávislý len dovtedy,

pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MObdoV 9/2007).
Kauzálny vzťah sa potom premieta aj do charakteru zmenky.

17. Primárne tak bolo nevyhnutné doplniť zo strany žalobkyne požadované tvrdenia a dokumenty, aby
bolo možné posudzovať prijateľnosť plnenia zo zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu, čo žalobkyňa

jednoznačne odmietala, neprípustne sledujúc vytvorenie prekážky pre vykonanie ex offo súdnej kontroly
zmluvných podmienok, aplikáciou ustanovení Nariadenia.

18. Základným účelom konania pred súdom je poskytnutie spravodlivej ochrany. Súd musí nielen
rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí

byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky
a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého záujmu chráneného príslušnou
normou (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 222/07).

19. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nebolo možné aj z

dôvodu, že použitie zmenky v spotrebiteľských zmluvách bolo vnútroštátnym právom regulované a
obmedzené (§ 4 ods. 6 ZoSÚ), dokonca zmenku v spotrebiteľských úveroch právna úprava zakázala (§
17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení do
30. apríla 2014 a § 5a ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). V prípade nemožnosti aplikácie

ustanovení právnych noriem na ochranu spotrebiteľa, by spotrebiteľovi bolo odopreté právo na súdnu
ochranu.20. Hoci komunitárne právo nezakazuje používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ich
používanie je podmienené zabezpečením vhodnej ochrany spotrebiteľa, pod ktorou je potrebné chápať
celkový rámec ochrany spotrebiteľa, zahŕňajúceho aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať

nekalosť zmluvných podmienok.

21. Nebolo preto možné prijať odvolací argument žalobkyne, že v danej veci súd prvej inštancie
mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len na základe
predloženej zmenky, keďže úlohou súdu je ex offo (z úradnej povinnosti) skúmať možnú existenciu

neprijateľných zmluvných podmienok, zakomponovaných do zmluvy uzavretej so žalovanou, ako
pôvodného kauzálneho vzťahu. Odmietnutie (žalobkyňou) skúmania kauzy pôvodného právneho
vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie, bránila súdu pokračovať v ďalšom
priebehu konania podľa čl. 5 Nariadenia (bez skúmania možného postavenia žalovanej ako spotrebiteľa
v danej veci a posudzovania prijateľnosti zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy).

22. K argumentácii žalobkyne týkajúcej sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie pri
vykonávaní dokazovania (aplikácia ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p., účinného do 30. júna 2016), je
potrebné uviesť, že vykonanie aj iných než účastníkmi navrhnutých dôkazov je legitímne v konaniach
s ochranou slabšej strany (vrátane spotrebiteľských sporov). Snaha žalobkyne neuvádzať tvrdenia
a predkladať listiny (v konaní preferujúcom písomnú formu), na účely možnej obligatórnej súdnej

kontroly v spotrebiteľských veciach, bránila súdu pokračovať v konaní (podľa Nariadenia). Odmietnutie
dostatočných tvrdení kauzy úveru, týkajúcich sa zabezpečovacej zmenky, obmedzilo predmet sporu a
preto v zmysle zásady rovnosti strán v konaní, nebolo prípustné nad návrh a proti vôli žalobkyne skúmať
jej možné peňažné nároky v konaní (bez obligatórneho prieskumu zmluvných podmienok). Žaloba bola
preto dôvodne zamietnutá.

23. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie dospel k správnemu názoru, podľa ktorého je potrebné
považovať dohodu o vyplňovacom práve zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka, ako
neprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktoránebolaindividuálnedojednanáaspôsobujeznačnúnerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať

plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, pričom neprijateľné
zmluvné podmienky sú zo zákona považované za neplatné (§ 53 ods. 5 O. z.). Neplatnosť dohody o
vyplňovacom práve zmenky zneplatňuje aj samotnú zmenku.

24. Pre spotrebiteľské zmluvy platí zákaz neprijateľných zmluvných podmienok. Východiskom

spotrebiteľskej ochrany je faktické nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi a to s
ohľadomnaokolnosti,zaktorýchdochádzakukontraktácii,vzhľadomnaväčšiuprofesionálnuskúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a dostupnosť právnych služieb, ako i možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné

dojednania pripravený a pri uzatváraní zmluvy je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť
spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať
tútofaktickúnerovnosťatoformouobmedzeniaautonómievôle.Tápredstavujeelementárnupodmienku
fungovania materiálneho právneho štátu, nie je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov
je limitovaná princípom ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa, ktorý koná s dôverou v druhou stranou

jej prezentovaný skutkový stav (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015).

25. Prioritne bolo potrebné vychádzať zo základnej požiadavky, že každá spotrebiteľská zmluva má
vyjadrovať rešpekt k dodržiavaniu všeobecných zásad spotrebiteľského práva, a to náležitou obsahovou
aj formálnou úpravou zmluvných podmienok, ktoré jednotlivo i vo svojom súhrne nenarušujú zmluvnú

rovnováhu strán v neprospech spotrebiteľa. Práve jednoznačnosť a určitosť zmluvných podmienok
má zásadne vyvážiť silnejšie postavenie dodávateľa pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvné
podmienky, ktoré majú zásadný dopad na práva a povinnosti spotrebiteľa (žalovanej) nemôžu byť
skryté v rozsiahlom, neprehľadnom, zložito formulovanom, ako i malým písmom písanej forme textu,
ako tomu bolo v danom prípade všeobecných podmienok poskytnutia úveru (obsahujúcich v bode 17

dohodu o vyplnení zmenky). Pokiaľ tak veriteľ, ktorý pripravuje zmluvu vo formulárovej podobe, učinil,
spreneveril sa princípu dôvery a takémuto jeho konaniu nie je možné priznať právnu ochranu, pre
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie
dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhufaktickou. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide
o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, vrátane výberu zmluvného

typu, rozsah a spôsob formulácie textu (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-240/98 až C 244/98,
Océano Grupo Editorial, C-168/05, Mostaza Claro). Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré
ustanoveniabudúuvedenévzmluveaktorévovšeobecnýchpodmienkach(prílohách)jeiluzórna,keďže
listiny vo formulárovej podobe pripravuje veriteľ. Argument, že spotrebiteľ je slobodný v tom, či zmluvu
uzavrie alebo nie, nie je namieste vzhľadom na to, že v jednotlivých odboroch podnikania postupujú

spravidla zmluvní partneri spotrebiteľov obdobne a preto spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol nepristúpiť
na vopred pripravené zmluvné podmienky, odsúdil by sám seba k životu mimo bežnú spoločnosť, bez
využívania služieb. Nič také po spotrebiteľovi spravodlivo požadovať nemožno. Od jeho zmluvných
partnerov však naopak požadovať možno, aby sa vo svojej činnosti správali voči spotrebiteľovi poctivo
(uvedené už odznelo v rozsudku Okresného súdu Chebe sp. zn. 15C/410/2009).

26. Súd prvej inštancie preto správne posúdil neplatnosť zmluvného dojednania o zabezpečení
peňažného záväzku (vyplývajúceho z predmetnej úverovej zmluvy) žalovanej ako dlžníka zmenkou.
Princíp optimalizácie, v zmysle ústavnokonformnej interpretácie, znamenal v danom prípade vyrovnanie
nerovného postavenia dlžníka (žalovanej ako spotrebiteľa) v dôsledku favorizácie práv veriteľa (zmluvné
dojednania vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru žalovaná nemala možnosť odmietnuť),

rešpektujúc tak zásadu rovnosti subjektov súkromnoprávnych vzťahov podľa § 2 ods. 2 O. z.. V prípade
platnosti dohody o vyplnení zmenky zabezpečením predmetného peňažného záväzku žalovanej, by
od žalovanej ako spotrebiteľa bolo vyžadované, aby vykonala plnenie aj z neprijateľnej zmluvnej
podmienky (vzhľadom na vyplnenie zmenkovej sumy jednostranne, ktoré konanie je považované tiež za
nekalú obchodnú praktiku). Žalobkyňa napriek výzve súdu prvej inštancie, odmietala skúmanie kauzy

pôvodného právneho vzťahu, ku ktorému predstavuje predmetná zmenka zabezpečenie, spoliehajúc sa,
že práve na základe dohody o vyplňovacom práve zmenky budú bez ďalšieho uznané jej nároky (ktoré
boli v skoršom období odmietnuté). S poukazom na uvedené žalobe nebolo možné vyhovieť z titulu
plnenia zo zmenky na zabezpečenie peňažného záväzku spotrebiteľa, ako ani na základe kauzálneho
vzťahu, odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 a 2

CSP ako vecne správny potvrdil. Potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie sa týkalo aj rozhodnutia o
trovách konania, v ktorom úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré si však
neuplatnila a nevyčíslila a tieto nevyplývali ani zo spisu, preto nepriznanie náhrady trov prvoinštančného
konania žalovanému bolo dôvodné.

27. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o
ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací
súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom
prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

29.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

30. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného
rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z
pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní

žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenejstrane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

31. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§

426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)