Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 6, 2017

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/275/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615211289
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2017:6615211289.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou vo veci navrhovateľa: U. F., O.

XX.XX.XXXX, V. G. XX, XXX XX V. - O. U., štátny občan SR proti označenému D.: L. Z., O. XX.XX.XXXX,
V. X. F. XXX, XXX XX B. X., štátny občan SR o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností, za účasti matky: E. F., O. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX V. - O. U., štátna občianka
SR, takto

r o z h o d o l :

I. súd u r č u j e , že L. Z., O. XX.XX.XXXX v P., okres Poltár, syn rodičov: L. Z., E. Z. R. R. Z., rodená
V., je otcom navrhovateľa: U. F., O. XX.XX.XXXX z matky: E. F., E. F., O.Á. XX.XX.XXXX.

II. Súd z v e r u j e maloletého U. do osobnej starostlivosti matky.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého U. výživným v sume 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona
od 31.07.2012 do 29.01.2017, spolu v sume 1.459,74 Eur, ktoré zaplatí do 15. dní od právoplatnosti
rozsudku k rukám matky E. F. a počnúc dňom 30.01.2017 výživným v sume 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;

výživné je splatné vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa.

IV. Zročné výživné za dobu od 30.01.2017 do 31.08.2017 v sume 190,29 Eur je otec p o v i n n ý
zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám navrhovateľa.

V. Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a .

VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľka (matka vtedy ešte maloletého dieťaťa U.) doručila Okresnému súdu Lučenec dňa
31.07.2015 návrh na určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu. Miestna príslušnosť tunajšieho súdu vyplývala z ustanovenia § 84 zák. č. 99/1963 Zb.
(Občiansky súdny poriadok), podľa ktorého na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti
ktorému návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak. Návrh odôvodnila tým, že s označeným
otcom sa spoznala v novembri 1995 v kúpeľoch Piešťany, kde bola navštíviť mladšiu sestru, ktorá
sa zotavovala po ťažkej autonehode. Označený otec pracoval ako hudobník a intímne styky začali

udržiavať asi od februára 1996, pravidelne ho cez víkendy navštevovala v Piešťanoch. Predstavila ho
svojej rodine a pravidelne ju navštevoval u jej rodičov. Spolu s označeným otcom strávili 2-týždňovú
dovolenku v Španielsku, postupne začali plánovať spoločnú budúcnosť, ktorá zahŕňala dieťa a svadbu.
V máji 1998 zistila, že je tehotná, tešila sa, keďže dieťa s označeným otcom spolu plánovali. Ten satiež tváril, že sa teší, prišiel k jej rodičom, požiadal ich o jej ruku a začali svadobné prípravy. Svadobná
hostina sa mala uskutočniť na chate Breza pri Bratislave a už tam nastal prvý problém v tom, že mala byť
dopredu zaplatená finančná záloha a označený otec nemal pri sebe peniaze. Zálohu museli zaplatiť jej

rodičia. Neskôr trikrát presúvali termín svadby. Zbytočne dávali vytlačiť svadobné oznámenia, označený
otec stále tvrdil, že sa chce ženiť, že chce aj dieťa, ale svadba sa posunula na neurčito. Neskôr sa
označený otec začal zatajovať, nevedela ho nájsť, ani telefonicky, ani v kúpeľoch v Piešťanoch. Skúšala
sa skontaktovať s jeho rodinou v B. X., ale bez úspechu, lebo jej tvrdili, že o ňom nič nevedia. Počas
zvyšných mesiacov tehotenstva navrhovateľky prišiel za ňou sporadicky, bol s ňou aj niekoľkokrát na

kontrole u lekára. Sama ho nikdy nevedela nájsť, keď ho potrebovala. Svojmu budúcemu dieťaťu, o
ktorom tvrdil, že sa naň teší, nikdy nič nekúpil a vždy tvrdil, že nemá toľko peňazí u seba. Dňa 29.01.1999
sa narodil maloletý U., do nemocnice ju odviezli jej rodičia, označený otec ju prišiel jedenkrát navštíviť,
priniesol darčeky, ale syna vidieť nechcel. Tesne po narodení dieťaťa, keď už bola doma z nemocnice
sa párkrát stretli, keď bola so synom na prechádzke. Vtedy dieťa videl, ale jediné čo ho zaujímalo bolo,
že si požičiaval od nej peniaze. Navrhovateľka to rázne odmietla a preto ju viac nekontaktoval a výživné

na syna neplatil. Po troch rokoch ju vyhľadal v práci a priniesol jej tašku plnú sladkostí pre ich syna.
Odmietla ich, pretože mu pripomenula, že má platiť výživné na ich spoločné dieťa. Odvtedy ho už
nevidela, hoci tvrdil, že chce, aby spolu bývali, že sa to pokúša riešiť, nič z jeho sľubov sa neuskutočnilo.
Navrhovateľka v návrhu zdôraznila, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa udržiavala intímny styk
iba s označeným otcom. O tomto vzťahu vedela celá jej rodina, priatelia, ale napríklad aj kamarátka Y.

F. - F., ktorá sa medzičasom stala jej švagrinou. Navrhla maloleté dieťa zveriť do svojej starostlivosti,
výživné určiť sumou 200 Eur mesačne za 10 rokov dozadu, odo dňa začatia súdneho konania.

2. Na výzvu súdu navrhovateľka doplnila svoj návrh písomne podaním doručeným dňa 06.10.2017
tak, že oznámila identifikačné údaje označeného otca, doručila písomné svedectvo p. Y. F., spoločné

fotografie z dovolenky, ktorú prežili s označeným otcom. Na pojednávaní dňa 25.01.2017 na návrhu
trvala, o nič ho nedoplnila. Návrh podala preto, že chcela, aby dieťa spoznalo svojho otca, lebo čakala,
že príde na pojednávanie. V tej dobe bol maloletý U. žiakom Strednej technickej školy v Bratislave na
Vranovskej ulici č. 4 v 1.ročníku. Navrhovateľka tvrdila, že je presvedčená, že je prirodzeným otcom
dieťaťa a navrhla, aby bola vykonaná DNA skúška a tak bolo preukázané, že jej tvrdenie je pravdivé.

3. Konanie bolo začaté ešte v dobe, keď bolo dieťa maloleté a preto mu Okresný súd Bratislava
III uznesením č.k. 37P/394/2015-26 dňa 26.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.06.2016,
ustanovil opatrovníka v osobe Y. F., O. XX.XX.XXXX, V. O. XX, V. pre konanie o návrhu na určenie
otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vedené na Okresnom súde Lučenec pod

sp.zn. 8C/275/2015.

4. Žalovaný prevzal žalobu, prílohy, doplnenú žalobu, listinné dôkazy v podobe fotografií, bol súdom
poučený o procesných právach a povinnostiach a prevzal uznesenie súdu, aby sa k žalobe vyjadril dňa
13.09.2016. Žalovaný doručil vyjadrenie dňa 21.09.2016 v ktorom tvrdil, že: „navrhovateľku E. F., O..

XX.XX.XXXX som naposledy stretol pred 17. rokmi v Bratislave, kde som ju čakal pred jej prácou.
Rozhovor bol krátky. Nemala záujem o náš spoločný život. Utekala a nechala ma stáť na ulici. Toto by
nemohla urobiť milujúca žena. Čas plynul a ja som začal veriť tomu, že má iného a aj dieťa je jeho.
Rezignoval som a ostal som sám. Nemôžem potvrdiť, že syn je môj a ani dôkaz, že som otcom, nie
je. Navrhujem, zrušiť žalobu, lebo by som nebol schopný, uspokojiť navrhovateľku. Žijem v dome, ktorý

nám nikdy nepatril a ani pozemok. Som bez vody a elektriny nemám príjem, ani úspory či majetok. Som
sám mám 64 rokov. Som chorý telo ma už neposlúcha, mám závraty už nemám silu zarábať a žijem
na pokraji biedy.“

5. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej

„C.s.p.“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods.
1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

6. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.7.Podľaustanovenia§395ods.1,2zák.č.161/2015Z.z.(Civilnýmimosporovýporiadok,ďalej„C.m.p.“)
ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

8. Dňa 29.01.2017 maloletý U. nadobudol plnoletosť - procesnú subjektivitu v súlade s ustanovením §
61 C.s.p. podľa ktorého, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak

len ten, komu ju zákon priznáva.

9. Podľa ustanovenia § 110 C.m.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. V súlade s vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami v konaní o určenie otcovstva zostal účastníkom navrhovateľ - U. F. a označený otec
podľa ustanovenia § 108 ods. 2 C.m.p., matka navrhovateľa zostala účastníčkou v konaní o úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu do jeho plnoletosti a aj opatrovníčka p. Y.
F. ustanovená uznesením Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/394/2015-26 prestala byť účastníčkou
konania po nadobudnutí procesnej subjektivity navrhovateľa.

10. Pojednávania dňa 06.09.2017 sa navrhovateľ nezúčastnil, predvolanie prevzal dňa 01.08.2017,

neúčasť neospravedlnil. Zúčastnil sa ho označený otec a súd v súlade s ustanovením § 180 C.s.p.
pojednával v neprítomnosti navrhovateľa.
11. Súd vykonal dokazovanie prečítaním návrhu, doplneného návrhu, rodného listu navrhovateľa,
písomného svedectva p. Y. F., farebných fotografií doručených matkou navrhovateľa, písomného
vyjadrenia označeného otca, výsluchom označeného otca, matky navrhovateľa a zhodnotiac vykonané

dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo v
súlade s ustanovením § 191 C.s.p., zistil tento skutočný stav:
z rodného listu navrhovateľa vyplynulo, že sa narodil dňa XX.XX.XXXX v Bratislave matke E. F. a otec
dieťaťaneboluvedený.Matkanavrhovateľa,eštevdobekeďpodalanávrhnazačatiekonania,podrobne
v ňom uviedla, kedy sa s označeným otcom zoznámili, kedy udržiavali známosť, odkedy bola intímna.

Tvrdila, že s označeným otcom plánovali spoločnú budúcnosť, svadbu, že označený otec nepopieral
otcovstvo k dieťaťu, ktoré sa má narodiť. Tvrdil jej, že sa na dieťa teší, dieťaťu však nič nekúpil, lebo
vždy sa vyhováral na nedostatok peňazí. Keď sa dieťa narodilo, navštívil ju a dieťa v nemocnici, priniesol
nejaké darčeky a neskôr dieťa videl pri prechádzkach, keď sa s ním náhodne stretli. Opakovane ju žiadal
o požičanie peňazí, čo ona odmietla a odvtedy sa viac nevideli. Po troch rokoch ju vyhľadal v práci a

priniesol plnú tašku sladkostí pre ich syna. Odmietla ich prevziať a odvtedy ho nevidela. Navrhovateľka
tvrdila, že v kritickej dobe pre splodenie maloletého dieťaťa žila intímnym životom len s označeným
otcom.

12. Označený otec vo svojom písomnom vyjadrení aj výpovedi na pojednávaní dňa 06.09.2017

sa nebránil tomu, že by nebol prirodzeným otcom navrhovateľa. Opakovane len zdôrazňoval, že
navrhovateľka ho nechala stáť na ulici, že s ním neplánovala asi budúcnosť a tak si myslel, že má iného
„a aj dieťa je jeho.“ Doslovne povedal, že nemôže potvrdiť že navrhovateľ je jeho a ani dôkaz o tom,
že nie je otcom, nie je.

13. Právna úprava aktívnej vecnej legitimácie podľa ustanovenia § 94 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. (Zákon
o rodine) umožňovala podať návrh na určenie otcovstva aj matke (ako v tomto prípade) a podanie návrhu
nie je obmedzené žiadnou lehotou. Zo zákonného ustanovenia § 94 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva,
že za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia
dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

14. Zhodným tvrdením matky navrhovateľa a označeného otca bolo preukázané, že sa zoznámili v
roku 1995, intímne sa začali stýkať asi od februára 1996, pravidelne označeného otca navštevovala v
Piešťanoch, kde bol hudobníkom, označený otec bol predstavený rodine navrhovateľky, navrhovateľku
začal navštevovať u jej rodičov, strávili spolu 2-týždňovú dovolenku v Španielsku a začali plánovať

svadbu a spoločnú budúcnosť. Keď v máji 1998 navrhovateľka zistila, že je tehotná, označený otec sa
otcovstvu nebránil, prípravy na svadbu pokračovali a prekážky nastali vtedy, keď mal finančne prispievať
na vznikajúce výdavky. Ďalším dôkazom bolo aj vyhlásenie p. Y. F. narodenej XX.XX.XXXX o tom, že:
„týmto dosvedčujem vzťah L. Z. a E. F. v roku 1995-1999. Po narodení U. F., Y. XX.XX.XXXX obmedzilstretnutia na minimum a o svojho novo narodeného syna nejavil záujem. S menovaným L. Z. som sa
osobne pred narodením syna U. stretla niekoľkokrát. Zapožičal si osobný automobil za účelom hľadania
si nového bývania, bolo to v čase krátko pred narodením U. F.. Taktiež plánovali svadbu s E. F., ktorú

niekoľkokrát preložil. Pôsobil ako hudobník v kúpeloch Piešťany“ a tiež aj farebné fotografie z roku 1998
v dobe keď pôsobil ako hudobník v Piešťanoch na ktorých sa nachádzal spolu s matkou navrhovateľa.

15. Z vyjadrení navrhovateľky v návrhu a doplnenom návrhu (ktoré označený otec vôbec nespochybnil)
mal súd nepochybne preukázané, že je splnená tretia, v poradí posledná vyvrátiteľná domnienka

otcovstva, ktorá prichádza do úvahy až keď nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov
(podľa druhej domnienky) a pravdaže tiež, ak nedošlo k určeniu otcovstva svedčiaceho manželovi matky
(podľa prvej domnienky). Podľa tretej vyvrátiteľnej domnienky otcovstva prislúcha súdu určiť otcovstvo
na základe podaného návrhu, ak sa v konaní preukážu skutočnosti predpokladané v ustanovení § 94
ods. 2 Zákona o rodine. Súd v takom prípade si musí predovšetkým ujasniť, či medzi matkou dieťaťa a
označenýmotcomdošloksúložiatiežto,čiknejdošlovčaserozhodnomprepočatiedieťaťa. Zosúdom

vykonaného dokazovania vyplynulo, že tretia vyvrátiteľná domnienka otcovstva svedčí označenému
otcovi, keďže v kritickej dobe pre splodenie navrhovateľa, t.j. menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo
dní (v konaní preukázané, že od súloží označeného otca do narodenia navrhovateľa uplynulo 274 dní
( 05/1998 až XX.01.1999) a nepreukázal, že jeho otcovstvo vylučujú závažné okolnosti. Vykonaným
dokazovaním podľa ustanovenia § 37 C.m.p., podľa ktorého súd si môže osvojiť zhodné tvrdenia

účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním
vyplynulo, že v konaní bolo preukázané splnenie zákonnej podmienky pre určenie otcovstva označeným
otcom podľa tretej vyvrátiteľnej domnienky otcovstva.

16. Keďže s konaním o určenie otcovstva je spojené aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a

povinností a o výžive maloletého (ustanovenie § 110 C.m.p.) súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa
do osobnej starostlivosti matky v súlade s ustanovením § 36 Zákona o rodine, podľa ktorého rodičia
maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských
práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a
povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné

v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s
blízkymi osobami. O maloleté dieťa sa od jeho narodenia až do nadobudnutia plnoletosti starala matka,
za ktorú dobu súd rozhodol o zverení dieťaťa do jej osobnej starostlivosti.

17. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov

k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu
vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené

dieťa podľa osobitného zákona, v súčasnosti 27,32 Eur. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 a 2 citovaného zákona pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj

na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; do neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

19. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 citovaného zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa

sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.20. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 citovaného zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu, ktorá vyplýva
priamo zo zákona a trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine).
Keďže konanie začalo v dobe, keď bolo dieťa maloleté, matka dieťaťa oprávnene žiadala výživné aj
za minulý čas, súd ho priznal, ale najdlhšie za 3 roky spätne od začatia súdneho konania (§ 77ods. 1

Zákona o rodine). Výživné za túto dobu určil sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Tým je zák. č. 301/2003 Z.z.
o životnom minime v znení neskorších predpisov, (návrh podaný dňa 31.07.2015, 3 roky spätne je od
31.07.2012), zákonné výživné predstavovalo:
v dobe od 31.07.2012 do 30.06.2013 po 26,65 Eur x 11 mesiacov = 293,15 Eur,
v dobe od 01.07.2013 do 30.06.2014 po 27,13 Eur x 12 mesiacov = 325,56 Eur,

v dobe od 01.07.2014 do 30.06.2015 po 27,13 Eur x 12 mesiacov = 325,56 Eur,
júl 2015 á 27,13 Eur ; spolu 971,40 Eur.
Za dobu od 01.08.2015 do 30.06.2016 po 27,13 Eur x 11 mesiacov = 298,43 Eur,
od 01.07.2016 30.06.2017 po 27,13 Eur x 12 mesiacov = 325,56 Eur,
od 01.07.2017 po 27,32 Eur do 31.08.2017, 2 mesiace = 54,64 Eur; spolu 678,63 Eur, spolu zročné

výživné tvorí sumu 1650,03 Eur.
Výživné za dobu do plnoletosti navrhovateľa je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. O výške výživného súd rozhodol s prihliadnutím na ustanovenie § 62 a nasl.
Zákona o rodine, vzal do úvahy, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k navrhovateľovi, ktorý
ešte nenadobudol schopnosť sám sa živiť. Životná úroveň otca dieťaťa je nízka, je nemajetný, chorý,

sám odkázaný na pomoc iných osôb a preto súd mohol určiť výživné len vo výške zákonného výživného
t. j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Pri
rozhodovaní o výživnom za dobu 3 rokov spätne od podania návrhu súd vzal do úvahy odkázanosť
dieťaťa na výživné od oboch rodičov, že vyživovaciu povinnosť si od narodenia dieťaťa až doteraz plní
len matka dieťaťa a preto si záujem maloletého dieťaťa vyžadoval, aby mu súd priznal výživné za dobu,

ktorá vyplýva zo zákona aj od otca dieťaťa. Tejto vyživovacej povinnosti sa otec nemôže zbaviť tvrdením,
že sám nemá z čoho žiť, keďže ide o zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorú majú obaja rodičia k dieťaťu
podľa ustanovenia § 62 Zákona o rodine.
Výživné za dobu od plnoletosti navrhovateľa už bude otec platiť k jeho rukám, zročné výživné za dobu
od 30.01.2017 do 31.08.2017 v sume 190,29 Eur je otec povinný tiež zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku z dôvodu, že dieťa, t.j. navrhovateľ v súčasnosti, je stále odkázané na výživné od svojich
rodičov.

22. Podľa ustanovenia § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V súlade s citovaným zákonným ustanovením

súd určil otcovi lehotu 15 dní na zaplatenie zročného výživného.
23. V čase podania návrhu navrhovateľka žiadala určiť výživné sumou 200 Eur mesačne. Keďže súd
rozhodol o výške výživného, ktoré priznal len v sume zákonného výživného, vo zvyšnej časti návrh
navrhovateľky zamietol (ustanovenie § 216 ods. 1 C.s.p.).

24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže úspešný navrhovateľ v konaní
náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia

písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.Podľa § 62 ods. 1, 2 C.m.p. je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia
o odvolaní.

Podľa § 63 C.m.p., v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.
Podľa § 64 C.m.p., zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 C.m.p., odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno
začať konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 C.m.p., odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 C.m.p., na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 376 C.m.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže
oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.