Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113212051
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113212051.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: EKOPRIM, s.r.o., Strojnícka 17,
Prešov 080 01, IČO: 31 710 115, právne zastúpeného spoločnosťou PUCHALLA, SLÁVIK & partners
s.r.o., Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, konajúcou JUDr. Martinom Puchallom, advokátom
a konateľom spoločnosti proti žalovaným: 1/ MASTAF, s.r.o., Priemyselná štvrť 10, Sabinov 083 01, IČO:
36 504 068, právne zastúpenému JUDr. Oktáviou Ťukotovou, advokátkou, Nám. Slobody 27, Sabinov, 2/
Y. J., nar. X.X.XXXX, H. XX, S., o zaplatenie sumy 887,22 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 8.12.2016 č.k. 18Cb/79/2013-74, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaným proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol, že
„I. Žalobu voči žalovanému v prvom rade z a m i e t a.
II. Žalobu voči žalovanému v druhom rade z a m i e t a.
III. Žalovaní majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že :

2.1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.4.2013 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného v 1/ rade na zaplatenie 887,22 eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako dodávateľ
dodal žalovanému ako odberateľovi tovar špecifikovaný v dodacom liste č. DF6/2503 zo dňa 19.7.2012,
čím žalovanému v 1. rade vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi sumu 887,22 eur, ktorú mu žalobca
vyfakturoval faktúrou č. 2012076084 zo dňa 31.7.2012.

2.2. Žalobca na pojednávaní dňa 17.12.2013 navrhol, aby súd pripustil, aby do konania na strane
žalovaného vstúpil žalovaný v 2/ rade Y. J.. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 18Cb/79/213-46 zo dňa
31.10.2014 súd pripustil vstup žalovaného v druhom rade do konania. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 4.12.2014

2.3. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaný v druhom rade uzavrel zmluvu o dielo s

objednávateľom N. Y..N..K.., Š. XXX/X, F.Š., Z.: XX XXX XXX, v zmysle ktorej sa žalovaný v 2/ rade
zaviazal vykonať a dodať pre objednávateľa stavebné práce od 18.7.2012 do 18.8.2012 podľa pokynov
objednávateľa.PredmetnéprácesatýkaliobnovyPoliklinikyY..Zvýpovedežalovanéhovdruhomradeje
zrejmé, že dňa 19.7.2012 bolo nevyhnutné použiť strešnú fóliu na realizáciu stavby, pričom ako vyplýva zvýpovedi svedka H. R., konateľa spoločnosti N. Y..N..K.., a obdobne aj z výpovede žalovaného v 2/ rade
zmluvnéstranyzmluvyodielosadohodli,ževecipotrebnénavyhotoveniedielazabezpečíobjednávateľ.
Z jednotlivých výpovedi účastníkov a svedkov vyplýva, že žalovaný v 1/ rade poskytoval objednávateľovi,

teda spoločnosti N. Y..N..K.. stavebný materiál. Keďže žalovaný v 1/ rade nedisponoval strešnou fóliou
Tondach, zisťoval u žalobcu, či tento disponuje predmetným tovarom, čo vyplýva z výpovede p. D.,
zamestnankyne žalobcu na pracovnej pozícií predajcu, ako aj z výpovede p. S., obchodnej zástupkyne
žalovaného v 1/ rade. Na základe zistení, že žalobca disponuje strešnou krytinou značky TONDACH,
spoločnosť N. Y..N..K.. poverila žalovaného v 2/ rade na prevzatie predmetnej krytiny v hodnote 887,40

eur od žalobcu. Keďže zamestnankyni žalobcu p. D. sa nepodarilo dovolať žalovanému v 1/ rade a
žalovaný v 2/ rade sa odvolával na telefonát p. S., odovzdala zamestnankyňa žalobcu tovar uvedený v
dodacomlisteč.DF6/2503žalovanémuv2/radeanadodacomlisteuviedlažalovanéhov1/rade,keďže
ten sa informoval o dostupnosti predmetného tovaru a zároveň s ním mala obchodnoprávny vzťah.

2.4. Po citácii ust. § 539 ods. 1, 2, 3, § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1, 2

Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právne uzavrel, že p. H. R. J.., osoba
oprávnená na zastupovanie spoločnosti N. Y..N..K.. splnomocnil žalovaného v 2/ rade na prevzatie
tovaru špecifikovaného v dodacom liste č. DF6/2503, teda na prevzatie veci potrebných na vykonanie
diela, od žalobcu. Medzi spoločnosťou N. Y..N..K.. a žalovaným v 2/ rade bola uzavretá zmluva o
dielo, v zmysle ktorej žalovaný v 2/ rade vykonával predmet diela podľa pokynov objednávateľa, pričom

ako vyplynulo z výpovedi žalovaného v druhom rade a svedka R. Y.., zhotoviteľ vykonával dielo s
vecami, ktoré mu bol povinný dodať objednávateľ podľa § 539 ods. 1 Obchodného zákonníka. Keďže na
vykonaniedielabolonevyhnutnézabezpečiťstrešnúfóliuTONDACHazástupcaspoločnostiN.,Y..N..K..
splnomocnil žalovaného v 2/ rade na jej prevzatie od žalobcu, súd má za to, že žalovaný v 2/ rade
konal v mene a na účet spoločnosti N., Y..N..K.., preto nie je pasívne vecne legitimovaný v predmetnom

konaní. Čo sa týka vzťahu žalobcu so žalovaným v 1/ rade, súd má za preukázané, že medzi žalobcom a
žalovaným v 1/ rade existoval obchodnoprávny vzťah, v zmysle ktorého žalobca poskytoval žalovanému
v 1/ rade tovar na základe písomnej objednávky. Keďže žalovaný v 1/ rade nedisponoval strešnou
fóliou, jeho zamestnankyňa p. S., pracujúca u žalovaného v 1/ rade na pozícií obchodného zástupcu,
zisťovala u žalobcu jej dostupnosť. Po zistení dostupnosti tovaru sa žalovaný v 2/ rade splnomocnený

spoločnosťou N., Y..N..K.. dostavil do spoločnosti žalobcu, kde mu zamestnankyňa p. D. odovzdala
predmetný tovar. Ako vyplýva z výpovede svedkyne p. D. nebolo možné skontaktovať sa so žalovaným
v 1/ rade za účelom potvrdenia objednávky, avšak keďže žalovaný v 2/ rade označil za objednávateľa
žalovaného v 1/ rade bol vypísaný dodací list s označením žalovaného v 1/ rade ako objednávateľa.
Žalovaný v 1/ rade však po doručení dodacieho listu č. DF6/2503 a faktúry č. 2012076084 namietal

oprávnenie žalovaného v 2/ rade na prevzatie predmetného tovaru. Keďže z výpovedí svedkov bolo
jednoznačne preukázané, že obchodnou praxou u žalovaného v 1/ rade je objednávanie a vydávanie
tovarov iba na základe písomných a potvrdených objednávok, zamestnankyňa žalobcu bola povinná
overiť si oprávnenie žalovaného v 2/ rade na prevzatie tovaru. Súd pritom nemal za preukázané
dodatočné schválenie právneho úkonu zamestnancom žalovaného v 1/ rade p. D., keďže výpovede

svedkov p. D. a p. D. boli vzájomne si odporujúce. Súd však mal za preukázané, že zamestnankyňa
žalobcu odovzdala žalovanému v 2/ rade tovar iba na základe domnienky, že ten je poverený žalovaným
v 1/ rade na jeho prevzatie. Na základe uvedeného žalobca neuniesol dôkazné bremene týkajúce sa
preukázania existencie kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, preto súd žalobu voči
žalovanému v 1/ rade zamietol.

2.5. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ust. § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, v zmysle ktorého priznal náhradu trov konania úspešným žalovaným v rozsahu
100%. Uviedol, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namieta, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP),
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP). Tieto námietky bližšie konkretizuje :

3.1. Podľa neho na základe vykonaného dokazovania je nesporné a v konaní preukázané, že žalovaný
v 1/ rade mal pretrvávajúci obchodný vzťah so spoločnosťou N., Y..N..K.., Z.: XX XXX XXX, pre ktorú
na základe zmluvy o dielo vykonával stavebné práce žalovaný v 2/ rade. Žalovaný v 2/ rade bol dňa19. 7.2012 poverený na zabezpečenie fólie TONDACH-TYVEK SOFT. Fóliu bol poverený zabezpečiť od
žalovaného v 1/ rade, u ktorého, ako to vyplynulo z výpovedí jednotlivých svedkov, mala spoločnosť N.
Y..N..K.. otvorený účet. Z dôvodu, že žalovaný v 1/ rade predmetnou fóliou nedisponoval, oslovil žalobcu,

či takouto fóliou disponuje, čoho dôkazom je telefonická komunikácia medzi zamestnankyňou žalobcu
pani D. a zamestnankyňou žalovaného v 1/ rade pani S.. Toto konanie žalovaného v 1/ rade je potrebné
považovať za úmysel splniť záväzok na dodanie tovaru spoločnosti N. Y..N..K.., a to prostredníctvom
zabezpečenia tovaru od žalobcu. Na základe telefonickej komunikácie žalovaný v 2/ rade prevzal tovar
od žalobcu spolu s dodacím listom vystaveným na žalovaného v 1/ rade ako odberateľa. Z konania

žalovaného v 1/ rade dňa 19.7.2012 je možné vyvodiť, že tento potreboval urýchlene dodať tovar svojmu
obchodnému partnerovi (spoločnosti N. Y..N..K..), a keďže on sám nedisponoval potrebným tovarom,
rozhodol sa ho zabezpečiť formou subdodávky prostredníctvom žalobcu. Z dokazovania vykonaného
pred súdom prvej inštancie, teda podľa názoru žalobcu vyplynulo, že práve telefonická komunikácia
medzi zamestnancami žalovaného v 1/ rade a žalobcom svedčí o skutočnosti, že tu bola vôľa na
dodanie potrebnej fólie prostredníctvom žalobcu. Žalovaný v 2/ rade potvrdil zamestnankyni žalobcu,

že tovar odoberá pre žalovaného v 1/ rade a následne ho odovzdá spoločnosti N., Y..N..K... Z dôvodu,
že osobnému prevzatiu tovaru predchádzala telefonická komunikácia so zamestnancom žalovaného
v 1/ rade, zamestnankyňa žalobcu nemala žiadne pochybnosti o oprávnení žalovaného v 2/ rade na
prevzatietovaru,apretoajvystaviladodacílistnažalovanéhov1/rade.Niejepravdou,žebysižalovaný
v 1/ rade tovar nebol objednal. Telefonický dopyt po tovare a jeho následné prevzatie s odvolaním sa na

žalovaného v 1/ rade je možné považovať za objednávku tovaru, a teda aj vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu
so žalobcom.

3.2. Žalobca zdôrazňuje, že z výpovedí jednotlivých svedkov vyplynulo, že spoločnosť N. Y..N..K.. mala
otvorený účet u žalovaného v 1/ rade a jediný dôvod, pre ktorý následne pani S.X. namietala vystavenie

dodacieho listu na žalovaného v 1/ rade bola tá, že spoločnosť N. Y..N..K.. si neplnila svoje záväzky
voči žalovanému v 1/ rade a prestala uhrádzať faktúry. Žalobca má za to, že práve toto je dôvodom, pre
ktorý sa žalovaný v 1/ rade chce vyhnúť splneniu svojho platného záväzku voči žalobcovi. Žalobca sa
stotožňuje s názorom žalovaného v 2/ rade prezentovanom v jeho odvolaní proti uzneseniu OS Prešov,
č.k. 18Cbv879/2013-46 zo dňa 21.11.2014, ktorý poukázal na to, že konanie zástupcov žalovaného v

1/ rade, ktorí sa tvária, že nedali žalobcovi súhlas na vydanie spornej fólie, považuje za snahu vyhnúť
sa povinnosti uhradiť svoje záväzky.

3.3. Žalobca by nikdy nebol uzavrel akúkoľvek zmluvu so spoločnosťou N. Y..N..K... pretože už v tom
čase vedel o ich finančných ťažkostiach a neplnení si svojich záväzkov voči dodávateľom. Naopak,

na základe dovtedajších dobrých obchodných vzťahov so žalovaným v 1/ rade, tomuto vydal tovar aj
bez písomnej objednávky, len na základe ústnej komunikácie medzi zamestnancami, pretože nemal
pochybnosti o následnej úhrade za dodaný tovar.

3.4. Zo skutkových zistení vyplýva, že medzi žalobcom, žalovaným v 1/ rade a spoločnosťou N. Y..N..K..

bol uzavretý trojstranný obchodnoprávny vzťah, v ktorom spoločnosť N. Y..N..K.. vystupovala ako
objednávateľ, žalovaný v 1/ rade ako dodávateľa žalobca ako subdodávateľ (dodávateľ pre žalovaného
v 1/ rade). Tento záver potvrdzuje skutočnosť, že medzi zamestnancami žalobcu a žalovaného v 1/ rade
prebiehali telefonické rozhovory a na základe týchto následne zamestnanec žalobcu vydal tovar spolu s
dodacím listom vystaveným na účet žalovaného v 1/ rade. Skutočnosť, že spoločnosť N., Y..N..K.. mala

v tom čase finančné problémy a neplnila si svoje záväzky voči dodávateľom, nemôže byť v žiadnom
prípade na ťarchu žalobcu ako subdodávateľa, keďže žalobca mal platne uzatvorenú kúpnu zmluvu na
tovar so žalovaným v 1/ rade.

3.5. Žalobcovi vyslovuje tézu, že v prípade, ak by spoločnosť N. Y..N..K.. uhradila svoje záväzky voči

žalovanému v 1/ rade, tento by nemal žiadne námietky voči faktúre č. 2012076084 za fóliu a túto by bez
akýchkoľvek námietok uhradil. Súd prvej inštancie preto nesprávne právne posúdil existenciu zmluvy
medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade. Zo skutkových okolností totiž môžeme vyvodiť existenciu zmluvy
medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade a následne zmluvy medzi žalovaným v 1/ rade a spoločnosťou
N. Y..N..K.. Nezaplatenie kúpnej ceny zo strany spoločnosti N. Y..N..K.. žalovanému v 1/ rade nemá

žiaden vplyv na existenciu zmluvných vzťahov medzi uvedenými spoločnosťami a v žiadnom prípade
nemôže byť na ťarchu žalobcu. Žalobca považuje v danom konaní za preukázané, že medzi žalobcom
a žalovaným v 1/ rade existovala kúpna zmluva, pretože tu bola vôľa na uzavretie zmluvy so žalobcom
za účelom splnenia záväzku na dodanie fólie pre spoločnosť N. Y..N..K.. Ak by žalobca aj pripustil,že z určitého dôvodu nedošlo k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy, aj v takom prípade však nepochybne
existuje nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy, a to z dôvodu bezdôvodného obohatenia sa buď
žalovaného v 1/ rade alebo žalovaného v 2/ rade. Bolo totiž nepochybne preukázané: a) že dotknutý

tovar (fólia) bol od žalobcu prevzatý, b) nebolo zaňho zaplatené, c) medzi stranami sporu nebola
namietaná jeho cena. Za tejto situácie je teda zrejmé, že žalobca má nárok na žalovanú sumu (cenu
fólie) minimálne titulom bezdôvodného obohatenia. S touto skutočnosťou sa však súd prvej inštancie
vôbec nevvsporiadal a ani sa ňou vôbec nezaoberal.

3.6. Odvolateľ navrhuje konajúcemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 388
CSP zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

4. Žalovaný v 1/ rade k odvolaniu žalobcu podal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že on si neobjednal
u žalobcu predmetnú fóliu. Nerealizoval tak telefonicky ani e-mailom ani nejakým iným spôsobom.

Akákoľvek telefonická komunikácia medzi zamestnancami žalobcu a žalovaného v 1/ rade sa v žiadnom
prípade netýkala objednávky akéhokoľvek tovaru. Potvrdili to svedkovia vo výsluchu v konaní na súde.
To, že žalovaný v 2/ rade prevzal tovar od žalobcu nebolo spochybnené, sám však na súde potvrdil, že
tento tovar (fóliu) odovzdal spoločnosti N.P., Y..N..K... Žalovaný v 1/ rade tento tovar nevidel, neobjednal
a nie je dôvod, aby ho aj zaplatil. Žiadna kúpna zmluva medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade

neexistovala a nebola tu ani žiadna vôľa na uzavretie predmetnej zmluvy. Niet dôvodu ani na nárok
titulom bezdôvodného obohatenia, pretože k žiadnemu obohateniu nedošlo. Podľa názoru žalovaného v
1/ rade súd prvej inštancie rozhodol na základe všetkých dôkazov správne. Navrhuje preto odvolaciemu
súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu.

5. Rovnopis vyjadrenia žalovaného v 1/ rade bol doručený ešte súdom prvej inštancie zástupcovi
žalobcu. K tomuto podaniu žalobca už stanovisko nezaujal.

6. Odvolací návrh, ani vyjadrenie k podanému odvolaniu nepodal ani žalovaný v 2/ rade.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal podané odvolanie podľa ďalej
uvedených zásad.

8.Odvolacísúdpreskúmalnapadnutýrozsudokbeztoho,abynariadilodvolaciepojednávanieanatomto
pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Právnym dôsledkom

takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie
(§ 382, § 385 CSP). Potreba nariadenia pojednávania nevyplynula z požiadavky zopakovania, či
doplnenia dokazovania, ani si ju nežiadal verejný záujem.

9. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do

tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok,
aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne
vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku
na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke súdov SR (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP).

10. Po takomto prieskume napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací
súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého
rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej je vecne správne a dôvody
napadnutého rozhodnutia dávajú v zásade odpoveď i na odvolacie námietky žalobcu uvedené v

podanom odvolaní.

11. Predmetné súdne konanie začalo ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p. -
zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov) a pred súdom prvej inštancie pokračovalo už za
účinnosti Civilného sporového poriadku (CSP - zák. č. 160/2015 Z.z.). Posledné úkony súdu prvej

inštancie boli realizované po 1.7.2016 a medzi tieto patrili realizácia pojednávania v deň 13.10.2016, i
vyhlásenie rozhodnutia dňa 8.12.2016. Aktuálna procesnoprávna norma (CSP), podobne ako aj O.s.p.
podľa jeho posledných novelizácii vychádza z toho, že každé súdne rozhodnutie musí mať skutkový
a právny základ. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.Podľa § 215 ods. 2 skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. V zmysle
týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd
dospelvpriebehukonania.Kskutkovýmzisteniamsúddospievaposúdením(vyhodnotením)skutkových

poznatkov. Skutkové poznatky súd získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní
dokazovaním. Civilný sporový proces sa riadi (okrem iného) princípmi dispozičným a prejednacím,
princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy.
V konaní o sporovej žalobe, t.j. žalobe na plnenie, žalobca vo svojej žalobe tvrdí, že medzi ním a
žalovaným existuje právny vzťah, že súčasťou obsahu tohto právneho vzťahu sú jeho práva, alebo

právom chránené záujmy a že tieto práva, alebo právom chránené záujmy žalobcu, sú porušené,
alebo ohrozené žalovaným a žalobca z tohto dôvodu navrhuje, aby súd autoritatívne rozhodol o tom,
že žalovaný je povinný plniť to, čo žalobca žiada a čo mu vyplýva z hmotného práva. Pre úspech v
sporovom konaní je tak nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala
pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach. Primárne by
všetky relevantné a rozhodujúce skutkové tvrdenia žalobcu mali byť uvedené v žalobe a relevantné a

rozhodujúce skutkové tvrdenia žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe. Unesenie dôkazného bremena
ako predpoklad úspechu strany v konaní je dôležitým definičným znakom civilného sporového konania.
Za výsledok konania je tak z hľadiska skutkového plne zodpovedná sporová strana.

12. Z obsahu uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je odvolací súd viazaný, nevyplýva, že by

odvolateľ namietal taký nesprávny procesný postup súdu, ktorý by znamenal porušenie jeho práva na
spravodlivý proces, ani to, že by súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností a ani to, že by neobstál skutkový stav zistený súdom prvej
inštancie, pretože by tu existovali ďalšie prípustné prostriedky procesnej obrany, alebo útoku, ktoré
by neboli uplatnené. Odvolateľ, tak ako je už uvedené vyššie, uplatnil odvolacie dôvody vyplývajúce

z aplikácie ust. § 365 ods. 1 písm. g) a h) CSP. V zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. g) CSP, by malo ísť o situáciu, keď súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, pretože bol
nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže byť spôsobená tromi príčinami,
ktorými sú chybné vyhodnotenie návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávne vyhodnotenie vykonaných
dôkazov, alebo predpoklad „dotvorenia“ skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej

obrany, či prostriedkami procesného útoku. Odvolateľ pritom, tak ako je už zdôraznené, nenamieta
nevykonanie ním navrhnutých dôkazov a ani predpoklad dotvorenia skutkového stavu ďalšími
prípustnými prostriedkami procesnej obrany, či procesného útoku. Pri námietkach nesprávneho
skutkového zistenia z vykonaných dôkazov treba zdôrazniť to, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 CSP).

UvedenéustanovenieCSPvychádzazozásadyvoľnéhohodnoteniadôkazov,ktorévyplývazústavného
princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobil z
vykonaných dôkazov z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného
presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu.

13. V predmetnej veci žalobca (zastúpený advokátom) pôvodnou žalobou uplatňoval proti žalovanému
v 1/ rade nárok na zaplatenie sumy 887,22 eur s prísl. s odôvodnením, že so žalovaným v 1/ rade
ako podnikateľským subjektom uzatvoril kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mala byť dodávka tovaru v
špecifikovanom dodacom liste. Tvrdí, že žalovaný v 1/ rade nesplnil povinnosť kupujúceho na zaplatenie
kúpnej ceny. Pri takejto konštrukcii pre úspech ním podanej žaloby sa žiadalo, aby pred súdom prvej

inštancie preukázal pravdivosť svojich tvrdení o tomto nároku, a teda pravdivosť takých relevantných
skutočností, ktoré by svedčili uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Pri skutkovom tvrdení založenom na uzavretí
kúpnej zmluvy medzi podnikateľskými subjektmi bolo na zodpovednosti žalobcu preukázať skutočnosti
o návrhu žalovaného v 1/ rade na uzavretie zmluvy, o akceptácii tohto návrhu na uzavretie zmluvy
žalobcom s náležitosťami danými aplikáciou ust. § 409 ods. 1, 2 Obch. zák.. To, že žalobca sa s

takouto konštrukciou dostal do dôkazných ťažkostí potvrdzuje aj ním realizovaný procesný úkon na
pojednávaní 17.12.2013 (č.l. 42 p.v. spisu), keď žalobca navrhoval pripustenie rozšírenia žalobného
návrhu proti žalovanému v 2/ rade s tým, že požadoval zaplatenie uplatňovanej pohľadávky s tým, že
plnením jedného zo žalovaných zanikne povinnosť druhého žalovaného. Prípadné zmluvné dojednanie,
ktoré by takýto spôsob zodpovednosti žalovaných za splnenie uplatneného nároku žalobcu, v konaní

žalobca nielenže nepreukázal, ale ani príslušne skutkovo nezdôvodnil. Zmluvné dojednanie, ktoré by
takúto konštrukciu zodpovednosti za splnenie nárokov žalobcu nebolo tvrdené a netvrdilo sa v konaní
pred súdom prvej inštancie nič ani o neprípadnom nároku na náhradu škody, a teda ani o možnosti
postupu podľa § 373 Obch. zák.. Toto svedčí o tom, že žalobca si sám vlastne dostatočne neujasnilkto vlastne dodávku fólie preukázateľne použitej v spoločnosti N.P., Y..N..K.. mal žalobcovi zaplatiť. Pri
tvrdeniach žalobcu o nárokoch z uzavretej zmluvy je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie na
základe výsledkov vykonaného dokazovania správne skutkovo uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno týkajúce sa preukázania existencie kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade a ani
žalobcomažalovanýmv2/rade.Vhodnoteníjednotlivýchdôkazov,ktorébolipredsúdomprvejinštancie
realizované, odvolací súd nezistil logické pochybenia, a preto odvolací dôvod uplatnený žalobcom,
založený na tvrdenom pochybení pri zistení skutkového stavu je neopodstatnený. Nič na tom nemení
ani obsah „odvolania“ žalovaného v 2/ rade proti uzneseniu súdu prvej inštancie z 31.10.2014 č.k.

18Cb/79/2013-46. Aj v uvedenom odvolaní označený žalovaný v 2/ rade uviedol, že fóliu na stavbu R.
Y. vyzdvihol na „pokyn“ H. R.. Toto napokon bolo objasnené aj navrhnutými a vykonanými dôkazmi,
výsluchom svedkov, vrátane svedka R.G., konateľa spoločnosti N.P., Y..N..K...

14. V rámci námietky o nesprávnosti právneho posúdenia odvolací súd je toho názoru, že ak
neboli preukázané hmotnoprávne podmienky založené uzavretím kúpnej, či inej zmluvy, odôvodňujúce

vyhovenie podanej žalobe, bolo sa potrebné odvolacím súdom zaoberať aj námietkou týkajúcou sa
požiadavky na vydanie bezdôvodného obohatenia. V zmysle ust. § 451 ods. 1, 2 Obč. zák., ktoré
citoval vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie povinným (zodpovednostným) subjektom na vydanie
bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Oprávneným subjektom, t.j. v prospech
ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie

vzniklo. Tak, ako je už uvedené vyššie, fólia bola zabudovaná ako stavebný materiál spoločnosť
N.P., Y..N..K... Pred súdom prvej inštancie nikto netvrdil, že by niekto zo žalovaných mal za dodanú
fóliu zaplatenú cenu od spoločnosti N.P., Y..N..K... Takáto otázka nebola pred súdom prvej inštancie
zodpovedaná, a pritom zodpovednosť za takúto konštrukciu zodpovednosti mal ten, kto takýmto
zdôvodnením mal úmysel uplatnený nárok zdôvodniť. Žalovaní, ktorí nedisponujú fóliou a nemali za túto

fóliu ani podľa obsahu dôkazov realizovaných pred súdom prvej inštancie zaplatené, nemôžu prichádzať
do úvahy ako zodpovednostný subjekt na vydanie bezdôvodného obohatenia tak, ako to v odvolaní
uvádza žalobca.

15. Za takéhoto stavu odvolací súd je toho názoru, že uplatnené odvolacie dôvody neboli spôsobilé

privodiť zmenu, či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, a keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza zo skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a tento skutkový stav bol aj správne
právne posúdený. Odvolací súd je toho názoru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP
v spojení s § 396 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nárok na náhradu trov
konania patrí žalovaným. Odvolací súd preto priznal žalovaným proti žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady trov podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2, posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).