Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/203/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213206345
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8213206345.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.,
Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o.,Kubániho16,81104Bratislava,protipôvodnežalovanému:G..P.W.,nar.XX.XX.XXXX,zomrelom
XX.XX.XXXX, posledne bytom U. XXXX/X, XXX XX W., ktorého dedičmi sú: P.. A. W. rod. W., bytom U.

L. XXXX/X, W., P. C., rod. W., bytom , bytom U. XXXX/X, W. a P. W., rod. W., bytom A. P. XX za účasti
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, zast. JUDr. Ambrózom
Motykom, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 638,60 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Bardejov č.k. 1C/252/2014-85 zo dňa 10.02.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie v napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom
a vedľajším účastníkom.

Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove priznáva voči žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštancierozhodolotrováchkonaniatak,žežalobcanemáprávona
náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť

vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania vo výške 212,76 eur, predstavujúce trovy
právneho zastúpenia, na účet jeho právneho zástupcu U. Y. P., v lehote do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobou sa žalobca domáha zaplatenia sumy
638,60 eur s príslušenstvom a žiada náhradu trov konania. Po späťvzatí žaloby v celom rozsahu bolo

uznesením č.k. 1C/252/14-74 zo dňa 15.05.2015 konanie zastavené v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. po
späťvzatí žaloby bez uvedenia dôvodu. Vo výroku uvedeného uznesenia bolo vyslovené, že o trovách
konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 10.06.2015.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia citoval ust. § 137, § 146 ods. 2 a § 151

ods. 1 až 3 O.s.p. a uviedol, že dôvod späťvzatia žaloby žalobca vo svojom podaní neuviedol. Súd prvej
inštancie mal za to, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, a preto je povinný nahradiť trovy
konania žalovanému. Žalovanému však trovy konania priznané neboli z dôvodu, že si ich neuplatnil,
ani mu žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli. V zmysle vyššie uvedeného súd nepriznal trovy
konania ani žalobcovi, keďže na ich náhradu nemá právo.

4. Trovy konania si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vedľajší účastník vo svojom vyčíslení,
ktorébolisúdudoručenédňa26.05.2015.Trovyprávnehozastúpeniavedľajšiehoúčastníkapozostávajúzo štyroch úkonov právnej služby, t.j. 1./ prevzatie a príprava zastúpenia ( § 10 ods.1, §13a ods.1 písm.
a) cit. vyhl. ), 2./ písomné podanie na súd - zo dňa 12.11.2013 ( § 10 ods.1, §13a ods.1 písm. c) cit. vyhl.),
3./ odvolanie zo dňa 12.05.2014 ( § 10 ods.1, §13a ods.2 písm. b) cit. vyhl.), 4/ písomné podanie na súd -

zo dňa 30.03.2015 ( § 10 ods.1, §13a ods.1 písm. c) cit. vyhl.), ako za úkon právnej služby po 41,50 eur /
vypočítaný z tarifnej hodnoty veci 638,60 eur. Vedľajšiemu účastníkovi bol zároveň v zmysle § 16 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. priznaný režijný paušál pripadajúci na každý úkon právnej služby, a to 2 x 7,81
eur (rok 2013), 1 x 8,04 eur (rok 2014), 1x 8,39 eur (rok 2015). Spolu na trovách právneho zastúpenia
súd vedľajšiemu účastníkovi priznal sumu 212,76 eur /vrátane DPH/ a na ich náhradu zaviazal žalobcu,

ktorý bol v konaní neúspešný.

5. Proti tomuto uzneseniu a to čo do výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a
vedľajším účastníkom, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal,
že v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie nevyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne rozhodnutia
o trovách konania. Uviedol, že otázka účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka je odlišná od účelnosti

právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Tvrdil, že nenapadá otázku samotného právneho
zastúpenia ako takého (v zmysle zásady, že každý sa môže dať zastupovať advokátom), ale účelnosti
nákladov na toto zastúpenie a jej preskúmateľnosť aplikácie zákonného ustanovenia, na základe
ktorého súd rozhodol o povinnosti k náhrade trov konania. K otázke účelnosti trov konania pri paušálnych
vstupoch poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.04.2012 sp. zn.

17Co/91/2012, z ktorého vyplýva, že súd sa musí zaoberať tým, či trovy konania boli účelne vynaložené
na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Tiež poukázal na názor NS SR vyslovený v uznesení sp.
zn. 6M Cdo/5/2013, podľa ktorého trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných
veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej ktorej veci a jej individualizáciu na
súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie

práva na súde. Vedľajší účastník sa mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy,
ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné.

6. V ďalšom namietal, že súd prvej inštancie nemohol priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania aj preto, lebo je subjektom nemajúcim procesné postavenie vedľajšieho účastníka. Z účinnosti

od 01.01.2015 bola stanovená pre takýto subjekt povinnosť predložiť súhlas toho, na strane koho má
vystupovať, inak sa na takýto subjekt neprihliada. Vedľajší účastník si uvedené nesplnil. V súvislosti s
uvedenou argumentáciou poukázal na rozhodnutie NS SR R/62/2014. Uviedol preto, že rozhodnutie o
priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je nedôvodná a nezákonná. Navrhol
napadnutý výrok zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov právneho zastúpenia.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS tak, že navrhlo
napadnutý výrok ako vecne správny potvrdiť. Uplatnilo si zároveň trovy odvolacieho konania v celkovej
výške 35,20 eur. Uviedlo, že argumentácia žalobcu na neúčelnosť trov konania vedľajšieho účastníka
je nenáležitá, keďže práve vďaka pôsobeniu vedľajšieho účastníka došlo k úspechu žalovaného v

konaní. V dôsledku vznesenej námietky premlčania vedľajším účastníkom bola žaloba vzatá späť. V
prejednávanom prípade bolo potrebné preštudovať žalobu a prílohy, zhodnotiť právnu podstatu veci
a náležite právne reagovať. Jeho vyjadrenie, v ktorom bola vznesená námietka premlčania a bolo
reagované na právnu argumentáciu žalobcu bolo náležité, vecné a účelné. Poukázalo na uznesenie NS
SR zo 14.09.2011 sp. zn. 4 MCdo/4/2010 a rozhodnutie ÚS SRII. ÚS/281/2011. V predmetnom konaní

bolo dôležité to, že dosiahli úspech žalovaného v konaní, preto záver o neúčelnosti trov konania je
nesprávny. Ak by žalobca nepodával na súdy žaloby o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok,
prípadne žaloby uplatňujúce premlčané nároky, neboli by dôvody vstupovať do konaní. Vo vzťahu k
účelnosti poukázalo na uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 10.12.2012 č.k. 6Co/204/2012-141.
„Trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy. Každý

má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený
advokátom“ (mimoriadne vydanie Bulletinu slovenskej advokácie 1997, str. 53).

8. Združenie rovnako argumentáciu žalobcu o neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania
po 01.01.2015 považuje za nesprávnu. Až novela O.s.p. zrealizovaná zákonom č. 353/2014 Z.z. s

účinnosťou od 01.01.2015 zakotvila potrebu k oznámeniu o vstupe do konania aj súhlas účastníka, popri
ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. Novela O.s.p. účinná od
15.10.2008 v § 93 ods. 2, 3 nepožadovala súhlas hlavného účastníka s vedľajším účastníkom, preto
relevantným úkonom hlavného účastníka bolo iba vyslovenie jeho nesúhlasu s vedľajšou intervenciou(v tejto súvislosti poukázalo na uznesenie NS SR z 05.02.2013 sp. zn. 3Cdo/188/2012). Po 01.01.2015
súhlas hlavného účastníka musí predložiť len ten vedľajší účastník, ktorý po 01.01.2015 do konania
vstupuje a nie vedľajší účastník, ktorý už do konania pred uvedeným dátumom vstúpil. Všeobecne platí,

že právne predpisy nepôsobia spätne (lex retro non agit), právne vzťahy a nároky z nich vyplývajúce sa
totiž musia spravovať normami, ktoré platili v čase ich vzniku. Teória pripúšťa aj prípady tzv. nepravej
retroaktivity, čo je upravené v prechodných ustanoveniach neskoršieho predpisu. Pritom zákon č.
353/2014 Z.z. neobsahuje vlastné prechodné ustanovenia, a preto je potrebné jeho účinky vykladať v
súlade s princípom zákazu pravej retroaktivity. Tak podmienky vstupu vedľajšieho účastníka do konania

môžu byť posudzované len s ohľadom na zákonné podmienky platné a účinné v čase vstupu vedľajšieho
účastníka do konania. Aj podľa ust. § 355 O.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred
účinnosťou tohto zákona, zostávajú zachované. Tiež poukázal na uznesenie KS v Trenčíne zo dňa
28.05.2015 č.k. 19Co/347/2015-134 vychádzajúceho a podporujúceho uvedený výklad.

9. Združenie preto navrhlo napadnutý výrok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania.

10. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu konštatuje, že pokiaľ súd prvej
inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ust. Občianskeho súdneho poriadku, zákona č.
99/1963Zb.(vznenídoplnkovúčinnéhodo30.06.2016),takodvolacísúdmusípostupovaťavecposúdiť
už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok

(ďalej len C.s.p.), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ust. § 470 ods. 1, 2 C.s.p.
s tým, že účinky procesných úkonov zrealizovaných pred súdom prvej inštancie (okresným súdom) do
01.07.2016 ostali zachované.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 389 a nasl. C.s.p., a bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmet činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z
vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého účastníka urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti
vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a
povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého

v konaní podporuje, posúdi ich súd po zvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 2 až 4 O.s.p., účinného
v čase vstupu Združenia do konania).

13. Z obsahu spisu vyplýva, že podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.09.2013 Združenie
na ochranu spotrebiteľa HOOS /ďalej len Združenie / oznámilo svoj vstup do konania na podporu práv

žalovanej strany. Podaním doručeným súdu prvej inštancie 13.11.2013 sa Združenie vyjadrilo k veci
kvalifikovane, okrem iného vznieslo námietku premlčania celej pohľadávky žalobcu a poukázalo na
neprimerane vysoké úrok, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, preto nemôžu požívať súdnu ochranu.
Po doručení uvedeného vyjadrenia žalobcovi tento žalobu v celom rozsahu vzal späť bez odôvodnenia
jej späťvzatia. Preto o trovách konania rozhodol súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 146 ods. 2 prvá veta

O.s.p. a preto Združeniu, podporujúcemu v konaní stranu žalovaného, priznal náhradu trov konania
za štyri úkony právnych služieb, t.j. prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd zo dňa
12.11.2013, odvolanie zo dňa 12.05.2014 a písomné podanie na súd zo dňa 30.03.2015, 3 x po 41,50
eur + 1 x 20,75 eur + režijný paušál 4 x z toho 2 x7,81 eur, 1x 8,04 eur a 1 x 8,39 eur), spolu sumu
212,76 eur v zmysle § 10, 13a,16 vyhl. č. 655/2004 Z.z.

14. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania vo vzťahu
medzi žalobcom a vtedajším vedľajším účastníkom za situácie, že zastavenie konania zavinil žalobca
späťvzatím žaloby bez uvedenia dôvodov, preto bol povinný nahradiť trovy konania protistrane, t.j. aj
Združeniu, ktoré do konania vstúpilo na podporu žalovaného. Rovnako súd prvej inštancie správne

vypočítal aj výšku priznaných trov právneho zastúpenia vtedajšieho vedľajšieho účastníka. Odvolací súd
v celom rozsahu odkazuje na správne odôvodnenie uznesenia v napadnutom rozsahu, s ktorým sa v
zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje.15. Iba na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom
odvolací súd uvádza, že nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že trovy právneho zastúpenia
Združenia, vystupujúceho ako vedľajší účastník na strane úspešného žalovaného nie sú účelné. Aj

odvolací súd považoval za účelné všetky trovy právneho zastúpenia vtedajšieho vedľajšieho účastníka,
za ktoré bola súdom prvej inštancie priznaná odmena. Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca
vtedajšieho vedľajšieho účastníka aktívne vystupoval v spore, kvalifikovane sa vyjadril k žalobe, čoho
dôsledkom bolo späťvzatie žaloby v celom rozsahu. Je preto nutné konštatovať, že vstup Združenia
do konania bol realizovaný v zmysle zákona a jeho prínos vzhľadom na vyššie uvedené je evidentný.

Je rovnako nedôvodná námietka odvolateľa, že pre vstup Združenia bol potrebný kvalifikovaný súhlas
žalovaného. Takýto súhlas sa vyžadoval pre vstup Združenia, ktorý by bol zrealizovaný po 01.01.2015,
no vstup Združenia v tomto konaní bol zrealizovaný oznámením o vstupe dňa 12.09.2013, teda ešte pred
01.01.2015, kedy zákon kvalifikovaný súhlas strany nevyžadoval, ale postačovalo, aby nebol vyslovený
nesúhlas žalovaného so vstupom Združenia do konania, čo vyplýva aj z uznesenia NS SR sp. zn.
3Cdo/188/2012.

16. Súd vníma účasť vedľajšieho účastníka v konaní ako naplnenie cieľa primárneho práva Európskej
únie vyplývajúceho z článku 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ochrana hospodárskych záujmov
spotrebiteľov aj prostredníctvom združení). Prehliadnuť nemožno ani fakt, že medzi základné práva
sa zaradilo aj spotrebiteľské právo (politiky štátov zabezpečujúce vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa,

článok 38 Charty základných práv Európskej únie).

17. Aj keď odvolateľ poukazuje na rozhodnutia Krajských súdov v Košiciach a Banskej Bystrici, odvolací
súd má za to, že v prejednávanej veci boli splnené všetky zákonné podmienky na priznanie náhrady
trov konania za právne zastúpenie vtedajšieho vedľajšieho účastníka. V tejto súvislosti poukazuje

na rozhodovaciu prax jednak Krajského súdu v Prešove ako napr. uznesenie zo dňa 28.03.2012
sp. zn. 7Co/34/2012, ako aj uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09.08.2012 sp.
zn. 5Co/169/2012 a zo dňa 25.04.2012 sp. zn. 17Co/87/2012. Je možné z uvedeného vyvodiť, že
Občiansky súdny poriadok (účinný v čase vstupu a realizácie úkonov vedľajšieho účastníka) vo svojich
ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom

sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z toho dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov
vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie
uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní
advokátom.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd jednoznačne ustálil, že súd prvej inštancie správne
rozhodol o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a občianskym združením, ktoré vstúpilo do
konania na podporu žalovanej strany a správne bola vypočítaná aj výška priznaných trov konania. Preto
bolo odvolacím súdu potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, a to čo do výroku
o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom, a to postupom podľa § 387 ods.

1 C.s.p.

19. Odvolací súd vzhľadom na to, že žalovaný G. P. W. zomrel dňa XX.XX.XXXX, teda po rozhodnutí
súdu prvej inštancie, nerozhodoval o pokračovaní v konania s jeho dedičmi v zmysle ust. § 63 ods. 2
C.s.p., lebo predmetom odvolacieho konania boli práva a povinnosti medzi žalobcom a Združením na

ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, nie práva a povinnosti vo vzťahu k pôvodnému
žalovanému. Dedičia poručiteľa - žalovaného sa preto nestali nositeľmi hmotného práva v predmetnej
veci po poručiteľovi. Odvolací súd preto iba označil v záhlaví toho uznesenia na žalovanej strane dedičov
po pôvodnom žalovanom.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. a nasl. V odvolacom konaní neúspešný žalobca bol preto zaviazaný na plnú náhradu
trov v odvolacom konaní úspešnému občianskemu Združeniu na ochranu občana HOOS. O výške trov
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21.Vodvolacomkonaníneúspešnémužalobcovinemohlabyťpriznanážiadnanáhradatrovodvolacieho
konania.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného
sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).