Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/69/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215207447
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8215207447.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EvyŠofrankovejačlenieksenátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci navrhovateľky: Z... zastúpená O.
proti odporcovi D.., o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov zo dňa 02. 11. 2016, č. k. 5C/523/2015-37 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o čiastočnom zastavení konania a výroku, ktorým súd v prevyšujúcej
časti návrh navrhovateľky zamietol.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„Súd zaväzuje odporcu V. prispievať na výživu navrhovateľky Z. D. mesačne po 120,- Eur počnúc od
27.11.2015 do budúcna, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

Dlžné výživné za dobu od 27.11.2015 do 30.11.2016 vo výške 1.456,- Eur povoľuje odporcovi splácať
mesačnými 20,- Eur-ovými splátkami, pričom prvá splátka sa stane splatnou dňa 20.12.2016 a každá
ďalšia spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok.

Konanie v časti o výživné vo výške 30,- Eur mesačne od 1.8.2015 do budúcna zastavuje.

Návrh navrhovateľky v časti o prispievanie na výživu za dobu od 1.8.2015 do 27.11.2015 zamieta .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania“.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že
navrhovateľkaještudentkouA...Mánáklady,ktorésúvisiasoštúdiom,poplatkyzaubytovanie,cestovné,
strava, ďalšie jednorazové výdavky súvisiace s charakterom jej štúdia (nákup športových potrieb a
oblečenia). Ďalej má náklady, ktoré musí vynaložiť aj na svoje spoločenské a kultúrne vyžitie, náklady na
hygienické a kozmetické potreby. Odporca je výsluhovým dôchodcom s príjmom 600 Eur mesačne. Jeho
zdravotný stav mu umožňuje zamestnať sa, pričom dňa 22. 02. 2016 uzavrel so spoločnosťou X. G., s. r.
o. dohodu o pracovnej činnosti od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX s pracovným zaradením recepčný s

odmenou 145 Eur mesačne. Dňa 14. 04. 2016 bol pracovnoprávny vzťah odporcu so zamestnávateľom
skončený v skúšobnej dobe a podľa správy zamestnávateľa, pracovnoprávny vzťah bol ukončený z
dôvodov na strane u odporcu. Po dobu trvania pracovnoprávneho vzťahu so zamestnávateľom X. G., s.
r. o., odporca mal príjem 200 Eur. Matka navrhovateľky je zamestnaná s mesačným príjmom 530 Eur. Vprospech navrhovateľky poberá daňový bonus a rodinné prídavky spolu v sume 50 Eur mesačne. Matka
navrhovateľky si svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére plní dobrovoľne tým spôsobom, že zasiela v
určitom časovom úseku na účet navrhovateľky sumu 1 000 Eur, z ktorého účtu potom navrhovateľka

čerpá peňažné prostriedky pre svoju potrebu.

3. V manželstve rodičov navrhovateľky sa narodili tri deti, pričom odporca okrem navrhovateľky má
vyživovaciu povinnosť aj k mal. S., ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 12. 05. 2016
sp. zn. 4P/175/2015 zverená do výchovy matky a odporcovi bola uložená povinnosť prispievať na jej

výživu sumou 60 Eur mesačne.

4. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie uzavrel, že pri daných odôvodnených potrebách
navrhovateľky, schopnostiach a možnostiach povinného odporcu a s prihliadnutím na jeho vyživovaciu
povinnosť aj vo vzťahu k maloletej S. navrhovateľkou žiadané výživné vo výške 120 Eur mesačne je
primerané a zodpovedajúce zásadám uvedeným v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd pri určení

výšky výživného nemohol prihliadať na námietku odporcu, podľa ktorej čas prostriedkov na svoju výživu
si navrhovateľka môže zabezpečiť brigádnickou činnosťou, lebo podľa názoru súdu aj keď nesporne
navrhovateľka môže túto formu čiastočného krytia svojich životných potrieb využiť, nešlo by v žiadnom
prípade o pravidelný príjem a je pritom na vôli navrhovateľky a jej úvahe zvážiť, či takúto prípadnú
možnosť využije. Jej prvoradá pozornosť musí byť zameraná na vysokoškolské štúdium, ktorým sa

pripravujenabudúcepovolanie.Rovnakonebolomožnéprihliadnuťnaskutočnosť,ženavrhovateľkamá
na účte stavebného sporenia určitú sumu peňažných prostriedkov, lebo tieto peniaze by navrhovateľka
mala použiť až v budúcnosti a v súčasnosti iba v prípade núdze. Súd prvej inštancie konštatoval, že
určená výška výživného, ktorú je odporca povinný zaplatiť obom dcéram v žiadnom prípade neohrozí
jehoschopnosťprimeranýmspôsobompokryťvšetkysvojenevyhnutnéživotnépotrebybeztoho,abybol

nútený využiť svoje možnosti získať okrem dôchodku ďalší príjem, čo jeho zdravotný stav i vzdelanie mu
nesporne umožňuje. Odporca v konaní nepreukázal, aby pre možnosť zamestnať sa vyvinul potrebné
úsilie.Zapredpokladuplneniasivýživnéhozostranyobochrodičovvovýškeurčenejsúdompreodporcu,
môžu byť na strane navrhovateľky zabezpečené jej odôvodnené potreby a vytvorené podmienky pre
nerušené štúdium, a to bez toho, aby u jej rodičov došlo k zhoršeniu možnosti zabezpečiť primeranú

výživu aj mal. S. i vlastné životné potreby.

5. Súd návrh navrhovateľky zamietol v časti pokiaľ žiadala výživné za dobu od 01. 08. 2015 do 27. 11.
2015, lebo výživné bolo možné priznať len od začatia konania, k čomu došlo dňa 27. 11. 2015.

6. Pokiaľ ide o dlžné výživného za obdobie od 27. 11. 2015 do 30. 11. 2016 vo výške 1 456 Eur, súd
povolil uhradiť odporcovi dlžné výživné v splátkach po 20 Eur mesačne spolu s bežným výživným. V
tejto súvislosti súd uviedol, že odporca za celú uvedenú dobu na výživu navrhovateľky ničím neprispel,
čo sám aj potvrdil..

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a určil výšku výživného na navrhovateľku 80 Eur mesačne. Takto určená výška výživného
by zodpovedala podielu odporcu na mesačných nákladoch navrhovateľky, ktoré podľa názoru súdu

predstavujú 200 - 220 Eur mesačne. Zároveň žiada, aby bolo zrušené rozhodnutie o zaplatení dlžného
výživného z dôvodu, že matka navrhovateľky hradila náklady na jej výživu z peňazí, ktoré previedla zo
spoločného účtu manželov na svoj súkromný účet v októbri 2015 vo výške 11 000 Eur. Ďalej poukázal,
že v tomto roku končí navrhovateľke zmluva o stavebnom sporení, z ktorej jej bude vyplatená suma cca
2 500 Eur, s ktorou bude môcť navrhovateľka voľne disponovať.

9. Navrhovateľka k podanému odvolaniu navrhla rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny
potvrdiť. Uviedla, že rodičia majú približne rovnaký príjem, ale na všetky výdavky súvisiace so spoločným
bývaním a stravou prispieva len matka. Na štúdium navrhovateľky prispieva výlučne matka, príležitostne
starí rodičia. Nemôže súhlasiť s určením výživného na 80 Eur mesačne, lebo odporca sám na

pojednávaní navrhoval výšku výživného 100 Eur mesačne. Sumu zo stavebného sporenia môže použiť
až v roku 2018, pričom suma 2 360 Eur mala by byť použitá aj podľa vyjadrení odporcu na pojednávaní
v budúcnosti alebo v prípade núdze.10. Prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) účinného od 01.
07. 2016, došlo k zrušeniu Občianskeho súdneho poriadku, pričom podľa prechodných ustanovení, nový
zákon (CSP) platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, keď právne účinky úkonov, ktoré v

konaní dovtedy nastali, zostávajú zachované.

11. Občiansky súdny poriadok bol nahradený zhora uvedeným Civilným sporovým poriadkom a tiež
zákonom č. 161/2015 Z. z. Civilným mimosporovým poriadkom (ďalej len „CMP“), keď podľa tohto
zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone (§ 1). Na konania podľa tohto

zákona (CMP) sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník
konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak (§ 2 ods.
1 a 2 CMP).

12.KrajskýsúdvPrešoveakosúdodvolací(§34CSP),pozistení,žeodvolaniebolopodanéúčastníkom

konania - odporcom v zákonom stanovenej lehote a spĺňa náležitosti odvolania, viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383
CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 378 a § 219 CSP) s verejným vyhlásením rozsudku
a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 387
ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správne, keď odvolanie odporcu nie je dôvodné.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch je správny a dostatočne odôvodnený,
a preto odvolací súd nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP
opakovaťtieistépodstatnédôvody,ktorésúobsiahnutévrozhodnutísúduprvejinštancie,vrátanecitácie
ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Len na zdôraznenie odvolací súd s

ohľadom na odvolacie dôvody uvádza nasledovné:

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Je bez pochýb zistenie súdu prvej inštancie, že navrhovateľka od 01. 09. 2015 je študentkou A.,
teda pripravuje sa formou denného štúdia na svoje budúce povolanie (ako to vyplýva aj z predloženého

potvrdenia o štúdiu zo dňa 22. 09. 2015 založeného v súdnom spise č. l. 3 spisu). Preto bolo povinnosťou
súdu na základe návrhu navrhovateľky rozhodnúť o výške výživného pre navrhovateľku v zmysle § 62
ods. 1 Zákona o rodine. Pokiaľ ide o výšku výživného, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva,
že súd prvej inštancie sa dostatočne venoval zisťovaniu schopnostiam, možnostiam a majetkovým
pomerom odporcu. Tiež zohľadňoval aj potreby navrhovateľky a určil výšku výživného pre navrhovateľku

zodpovedajúcu jej potrebám, ktorú odvolací súd považuje za primeranú. Odporca má príjem z výsluhové
dôchodku vo výške 607 Eur mesačne. Súd prvej inštancie správne poukázal, že je v možnostiach a
schopnostiach odporcu, aby sa popri príjmu z výsluhového dôchodku vzhľadom na svoj vek, zdravotný
stav i vzdelanie pokúsil o získanie zamestnania, lebo odporca v konaní nijako nepreukázal, aby pre
možnosť zamestnať sa vyvinul potrebné úsilie. Takáto nečinnosť odporcu je pripočítaná na jeho ťarchu,

rovnako ako aj skutočnosť, že odporca sa vzdal bez dôležitého dôvodu zamestnania, resp. zárobku,
keď v skúšobnej dobe z dôvodov na jeho strane ukončil pracovný pomer dňa 14. 04. 2016 (§ 75 ods.
1 Zákona o rodine) so zamestnávateľom X. G. s. r. o..

16. Rozsah výživného určený súdom prvej inštancie zo strany odporcu nepokryje všetky náklady na

výživu, ktoré má navrhovateľka v súvislosti s vysokoškolským štúdiom s pokrytím jej základných potrieb,
ako aj tých, ktoré súvisia s jej kultúrnym, rekreačným či športovým vyžitím. Podľa názoru odvolacieho
súdu výdavky navrhovateľky nie sú nadmerné a neprimerané, korešpondujú so súčasným charakterom
doby a hlavne s nárokmi, ktoré prináša vzdelanie navrhovateľky.

17. Súd prvej inštancie správne určil výživné odo dňa podania návrhu navrhovateľky na určenie rozsahu
stanoveného výživného. Správne určil i výšku dlžného výživného a správny bol aj postup súdu prvej
inštancie pokiaľ povolil odporcovi zaplatiť dlh na výživnom v mesačných splátkach. Podľa názoru
odvolacieho súdu splatenie dlžnej sumy neohrozí odporcovu výživu, nespôsobí mu väčšie ťažkosti pripríprave zabezpečenia nevyhnutných výdajov pre seba a je potrebné prihliadnuť aj na tú okolnosť, že
odporca na pokrytie základných životných potrieb navrhovateľky ničím neprispieval. Je tiež nesprávne
tvrdenieodporcu,ženavrhovateľkamázabezpečenévýživnézfinančnýchprostriedkov,ktoréodporcova

manželka previedla zo spoločného účtu manželov na svoj účet v októbri 2015, lebo aj pred novembrom
2015 (doba určenia výživného súdom) výživné pre navrhovateľku vždy výlučne zabezpečovala len jej
matka a odporca vo vzťahu k navrhovateľke plnenie vyživovacej povinnosti nijako v konaní nepreukázal.

18. Poukazujúc na uvedené preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho

napadnutých výrokoch ako vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP).

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak,
že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).