Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/70/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316206199
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8316206199.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EvyŠofrankovejačlenieksenátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951 proti žalovanému: K.., o zaplatenie 908,39 Eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 09. 02. 2017, č. k. 5C/249/2016-51
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a
vo výroku o zaplatení dlhu v 30-eurových mesačných splátkach.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 585,19 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej sumy
od 25. 03. 2016 do zaplatenia, a to v 30-eurových mesačných splátkach splatných vždy do 28.dňa v
mesiaci počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku pod
stratouvýhodysplátok.Vprevyšujúcejčastisúdžalobuzamietolažalobcovipriznalnáhradutrovkonania
v rozsahu 38 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z . o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „ZoSÚ“); § 52 ods. 1 - 3, § 53 ods. 1,5, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“).

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako banka a žalovaný ako dlžník dňa 11. 07. 2014 uzatvorili
zmluvu o úvere č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške

1 000 Eur a žalovaný sa zaviazal úver splatiť 72-anuitnými splátkami po 23,80 Eur mesačne. Súčasne
sa zaviazal uhradiť poplatok za poskytnutie úveru 100 Eur a mesačne uhrádzať poplatok za poistenie
schopnosti splácať úver 0,58 Eur. Termín splatnosti prvej splátky bol 21. 07. 2014 a poslednej 22. 06.
2020. Každá ďalšia splátka bola splatná k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci. Listom zo dňa 24. 03.
2016 žaloba žalovanému oznámil, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný si neplní svoje povinnosti z
úverovej zmluvy, žalobca sa rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a vyzval žalovaného na jeho
zaplatenie najneskôr do 03. 04. 2016. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že úverová

zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch.Žalobcajeprávnickáosoba,ktorávrámcipredmetusvojhopodnikaniaposkytujespotrebiteľské
úvery a žalovaný je spotrebiteľom, fyzickou osobou, ktorému bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmluve o úvere absentuje údaj požadovanýzákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) , a to údaj o termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto
znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným

ustanovením. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné
v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Žalovaný tak má žalobcovi vrátiť len sumu reálne čerpaných prostriedkov z úverovej zmluvy.
V konaní bolo preukázané, že žalovaný celkom vyčerpal sumu 1 000 Eur a vrátil žalobcovi sumu 414,81
Eur, čo je zrejmé so žalobcom predložených prehľadov o čerpaní. Zaviazal teda žalovaného zaplatiť

sumu 585,19 Eur, teda sumu, ktorá mu bola reálne zo strany žalobcu poskytnutá a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Vzhľadom na omeškanie žalovaného zo splatením svojho záväzku súd priznal
žalobcovi podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v
súlade s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a vo zvyšnej časti požadovaného úroku
z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na výšku priznanej sumy po zhodnotení
majetkovej, zárobkovej a sociálnej situácie žalovaného na žiadosť žalovaného súd prvej inštancie povolil

žalovanému uhradiť dlžnú sumu žalobcovi v mesačných splátkach po 30 Eur s tým, že neuhradením čo
i len jednej splátky žalovaný stratí výhodu splátok (§ 232 ods. 4 CSP).

4. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP a vzhľadom na pomer úspechu v konaní
žalobcovi priznal trovy konania v rozsahu 38 % s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne po

právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 1, 2 CSP).

5. Proti rozsudku v rozsahu zamietnutej časti žaloby a v rozsahu povolenia splátok istiny podal včas
odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmenil a žalobe v
plnom rozsahu vyhovel. Uviedol, že z ustanovenia 1.1 úverovej zmluvy č. XXXXXX zo dňa 11. 07.

2014 vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky, a teda
niektoré z náležitosti, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať.
Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy nasledovne: výška
anuitnej splátky - 23,80 Eur, termín splatnosti prvej anuitnej splátky - 21. 07. 2014, počet anuitných
splátok 72, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky mesačne v 20.deň kalendárneho mesiaca. Z

uvedeného teda vyplýva, že počet a termíny splátok istiny, aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom
splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo
forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich
úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov vypočítaných na základe

úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. V prospech jeho argumentácie svedčí aj vec C-42/15, návrh
na začatie prejudiciálneho konania na Súdnom dvore EÚ Home Credit Slovakia a. s. proti Klára Biróová
zverejnený na stránke Súdneho dvora EÚ, podľa ktorého amortizačná tabuľka nemusí byť súčasťou
zmluvy o úvere (body 58 a 59 návrhu). Článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice č. 2008/48 treba vykladať
v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s

odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s
istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu, ktorým povolil žalovanému
zaplatiť dlh v splátkach, súd pri rozhodovaní nedostatočne posúdil skutkový stav, jeho rozhodnutie je
v tejto časti nepreskúmateľné. Súd sa vôbec nezaoberal majetkovými pomermi žalovaného, ale svoje
zistenia obmedzil výlučne na posúdenie žalovaným tvrdeného mesačného príjmu bez jeho ďalšieho

preukazovania. Okrem toho nebola splnená ani podmienka, podľa ktorej súd v odôvodnených prípadoch
môže určiť dlhšiu lehotu na plnenie a súd pri svojom rozhodovaní rozhodol nad zákonom dovolený
rozsah, čo je v priamom rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba
na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

6. Žalovaný k podanému odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť v celom rozsahu.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva o úvere je
zmluvou spotrebiteľskou vychádzajúc z postavenia žalovaného ako dlžníka z úverovej zmluvy s tým,že je namieste aplikovať zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“). Konal
pretosprávne,keďpreskúmal,čizmluvaospotrebiteľskomúvereobsahujevšetkyobligatórnenáležitosti
podľa § 9 odsek 2 tohto zákona.

9. V zmysle ustanovenia § 9 odsek 2 písm. k/ ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

10. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 písm. a/, b/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

11. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje údaj požadovaný
zákonom o spotrebiteľských úveroch v čase jej uzavretia a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Takéto údaje musia byť v zmluve výslovne uvedené, nemožno ich vyvodzovať z ďalších
zmluvných náležitostí.

12. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle ustanovenia § 9
odsek 2 v spojení s § 11 odsek 1 ZoSÚ bol správny.

13. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 odsek 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných

(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 9 odsek 2 písm.
k/ uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom

úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu bolo aj suma, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová suma, počet a termíny splátok sa viažu ku každej
z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom.
Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných
poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom prípade zmluva o úvere, ktorá bola uzatvorená

medzi stranami sporu (č. l. 3 spisu) obsahovala len výšku, počet a termíny anuitnej splátky, a to v sume
23,80 Eur v počte 72 splátok s dátumom splatnosti v 20. deň kalendárneho mesiaca.

14. Čo sa však týka výšky, počtu a termínu splátok úrokov, tento údaj v úverovej zmluve absentuje.
Účelom právnej úpravy (§ 9 odsek 2 ZoSÚ) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany

spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške (sume) úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca
ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov
a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené
(§ 11 odsek 1 ZoSÚ). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu,
že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný

ako spotrebiteľ však túto možnosť nemal, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. (Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo
245/2010)

15. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré žalobca poukazuje v odvolaní odvolací súd

uvádza, že zo spomínaného rozhodnutia Súdneho dvoru EÚ skutočne vyplýva, že nie je nevyhnutné,
aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok (bod 50). V neposlednom rade si však musíme uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá
jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva

vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad
Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z..
Súd prvej inštancie náležitosti úverovej zmluvy posúdil podľa zákona platného v čase uzatvorenia
zmluvy. Predmetný zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je platný aj v čase rozhodovaniaodvolacieho súdu. Aj z hľadiska právnej istoty by nebolo správne, aby sa nezmenil zákon, no iba
výklad jeho ustanovenia, a to úplne opačným spôsobom. Nedostatky o transpozícií smernice môžu byť
odstránené zmenou zákona, nie však zásahom do horizontálnych súkromnoprávnych vzťahov.

16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalobcu voči výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené
dôvody odvolací súd rozsudok v zamietavej časti potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 CSP.) vrátane

výroku o náhrade trov konania, ktorý nebol odvolaním osobitne napadnutý. K odvolacej námietke, že
súd prvej inštancie nedostatočne posúdil skutkový stav ohľadom povolenia žalovanému zaplatiť dlh v
splátkach, čím je rozhodnutie nepreskúmateľné, odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené nižšie.

17. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu (§ 232 ods. 3 CSP). Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti

splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak
súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za
následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 CSP).

18. Súd môže (napr. s poukazom na zlú finančnú situáciu strany sporu) tiež uložiť povinnosť plniť

opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky. Súd musí určiť výšku každej dávky alebo splátky.
Môže tiež určiť, že omeškaním s plnením čo i len jednej dávky alebo splátky sa stáva splatným celé
plnenie.

19. Z citovanej zákonnej úpravy vyplýva, že súd je oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané

v splátkach po spoľahlivom zistení možnosti a schopností toho, kto je na dané plnenie povinný. Súd
prvej inštancie rozhodol o povolení splácať dlh v splátkach na základe žiadosti žalovaného vyjadrenej
v podaní zo dňa 31. 01. 2017, ako aj na základe žiadosti žalovaného uvedenej na pojednávaní dňa
09. 02. 2017. Žalovaný na uvedenom pojednávaní uviedol, že vzhľadom na výšku dlžnej sumy žiada,
aby mu súd umožnil splatiť istinu v 30-eurových mesačných splátkach. Predložil súdu doklad, že je od

10. 11. 2015 evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, nemá žiaden príjem a v súčasnosti je v
štádiu, keď si vybavuje nárok na poberania dávok v hmotnej núdzi, keďže doposiaľ nespĺňal vekovú
hranicu pre priznanie dávky v hmotnej núdzi. Zároveň uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a
dvoma bratmi a v súčasnosti nemá žiaden príjem. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v tom smere, či je v možnostiach, schopnostiach žalovaného splatiť celý dlh bez potreby

jeho rozloženia na splátky. Súd na uvedenom pojednávaní preskúmal finančnú situáciu žalovaného,
jeho zárobkové pomery aj s oboznámením sa písomnosti - dokladu vydaného Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Humenné, na základe ktorého súd zistil, že žalovaný je evidovaný na tomto úrade od
10. 11. 2015 a podpísanie pečaťou v tomto doklade svedčí o tom, že žalovaný sa pravidelne chodí
hlásiť na tento úrad. Z tohto dôvodu správne postupoval súd prvej inštancie, ak s poukazom na zlú

finančnú situáciu žalovaného uložil mu povinnosť zaplatiť dlh v 30-eurových mesačných splátkach
splatných vždy do 28.dňa v mesiaci počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok. Zistené majetkové pomery žalovaného teda
odôvodňujú záver o aplikácií ust. § 232 ods. 4 CSP, pričom výška splátky 30 Eur mesačne je primeraná
zisteným majetkovým pomerom žalovaného, ktorá nezhoršuje ani postavenie žalobcu a uspokojenie

jeho pohľadávky. Vzhľadom na postavenie žalobcu, ktorý je silnou právnickou osobou poskytujúcou
spotrebiteľské úvery, povolením splátok žalovanému nijako nebude zasiahnuté do jeho majetkovej sféry.

20. Keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, odvolací súd postupom
vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací
súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému nepriznal a neúspešný žalobca nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nemá.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).