Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/259/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716200218
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6716200218.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu Intrum Justitia
Slovakia, s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO 35 831 154, právne zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej R. E., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom X. XXXX/XX, XXX XX X., o zaplatenie 7.161,94 eur s príslušenstvom, o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/5/2016-50 zo dňa 09. 03. 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (druhý výrok) a vo
výroku o trovách konania (tretí výrok) z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 09. 03.

2017 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.542,40 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne z uvedenej sumy od 03. 02. 2013 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia (prvý výrok) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok). Žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania proti žalovanej vo výške 26 % (tretí výrok).
Okresný súd z vykonaného dokazovania zistil, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili
dňa 10. 11. 2011 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, ktorej schválená výška bola 6.910,52 eur; právny

predchodca žalobcu tvrdil 11.692,08 eur. Žalovaná mala pôžičku splatiť v 72 mesačných splátkach po
162,39 eur; do podania žaloby uhradila 2.368,12 eur. Termín končenej splatnosti bol dohodnutý 11/2017,
celková suma pôžičky 11.692,08 eur, celkové náklady spotrebiteľa 4.781,56 eur, RPMN aj ročná úroková
sadzba 21 %, priemerná hodnota RPMN nebola v zmluve uvedená. Listom zo dňa 24. 01. 2013 žalobcov
právny predchodca vyzval žalovanú na okamžitú jednorazovú úhradu všetkých splátok pre porušenie
jej povinnosti splácať pôžičku.

Právne okresný súd s odkazom na § 497 Obchodného zákonníka účinného k 10. 11. 2011, na § 1
ods. 1, 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010
Z. z. účinného k 10. 11. 2011 a na komunitárne právo posudzovaný zmluvný vzťah vyhodnotil ako
spotrebiteľskú zmluvu napriek tomu, že zmluva o úvere sa spravuje Obchodným zákonníkom. Nakoľko
zo zmluvy nebolo zrejmé, aká čiastka z mesačnej splátky 162,39 eur pripadá na splátku istiny a aká na
úroky považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť

žalobcovi len rozdiel medzi poskytnutým úverom (6.910,52 eur) a jeho vrátenou časťou (2.368,12 eur),
čo predstavuje 3.542,40 eur. Aj keď v čase meritórneho rozhodovania vo veci bolo vydané rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09. 11. 2016 zn. C-42/15, súd prvej inštancie konštatoval, že
rozhodoval v zmysle platných právnych predpisov vydaných v legislatívnom procese zákonodarného
orgánu Slovenskej republiky (týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv). Súdny dvor Európskej únie podľa
okresného súdu vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a nikdy nie je oprávnený poskytovať

výklad vnútroštátneho práva, ani zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý poskytujú
výlučne a len vnútroštátne súdy členských štátov Európskeho spoločenstva.Z dôvodu omeškania s úhradou dlhu bola žalovaná odo dňa 03. 02. 2013 (keďže výzvu na zaplatenie
dlhu do 5 dní zo dňa 24. 01. 2013 prevzala 28. 01. 2013) zaviazaná na zaplatenie úroku z omeškania s
poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške určenej podľa § 3 nar. č. 87/1995 Z. z..

O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol s poukazom na §§ 255 ods. 1 a 262 ods. 1,
2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalobcovi ako strane sporu úspešnej v pomere 26
% priznal nárok na náhradu jeho trov.

2. Žalobca podal voči druhému a tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie včas odvolanie s

poukazom na § 365 ods. 1 písm. h) CSP navrhnúc zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch odvolacím súdom tak, že uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.619,54 eur s úrokom
z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 2.619,54 eur od 03. 02. 2013 do zaplatenia a prizná mu nárok na
náhradu trov celého konania.
V zdôvodnení odvolania namietol nesprávnosť právneho posúdenia bezúročnosti úveru. Poukázal na
rozpor rozsudku súdu prvej inštancie s článkom 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/

ES ako právne záväzným aktom Európskeho spoločenstva aj s primárnym prameňom európskeho
práva, ktorým je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09. 11. 2016 zn. C-42/15 vydaný vo
veci Home Credit Slovakia, a. s. c/a T. J., ktoré majú v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred
zákonmi SR. Podľa tohto rozsudku by členské štáty nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré
smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria

tieto povinnosti. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi
splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny. Súdny dvor tiež rozhodol, že voľba režimu sankcií je ponechaná na zváženie
členského štátu, avšak ich tvrdosť musí byť primeraná závažnosti postihovaných porušení. Podľa
odvolateľa Súdny dvor vylúčil oprávnenosť sankcie na stratu úrokov a poplatkov v prípade, že úverová

zmluva neobsahuje rozdelenie úverovej splátky na jej jednotlivé zložky.

3. Žalovaná nevyužila možnosť vyjadriť sa k podanému odvolaniu (§ 373 ods. 3 CSP).

4. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané (§ 359, § 362 CSP), proti rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 a § 362 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné. Odvolací
súd odvolaním napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP) a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nižšie uvedených dôvodov.

5. S prihliadnutím na obsah odvolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktoré nie sú len vecného
charakteru (dotýkajú sa správnosti právneho posúdenia veci) a vo svojej podstate spochybňujú
presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (tvrdenie odvolateľa, že neabsentuje
údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia), odvolací súd pristúpil k posúdeniu argumentačnej
„udržateľnosti“ rozhodnutia súdu prvej inštancie z pohľadu, či napĺňa záruky garantujúce, že výkon
spravodlivosti v danom prípade nie je arbitrárny (svojvoľný). V zmysle judikatúry považuje ústavný súd
za protiústavné a arbitrárne rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo

aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I.
ÚS301/06).

6. Právo na spravodlivý súdny proces ako základné právo strany sporu je garantované Ústavou
Slovenskej republiky (čl. 46 a nasl.), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6

ods. 1) aj zákonmi Slovenskej republiky. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz
Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko
z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález z 12. mája
2004 sp. zn. I. ÚS 226/2003, z 27. júla 2011 sp. zn. III. ÚS 198/2011) sa za porušenie práva na
spravodlivé súdne konanie považuje i nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia. Rozhodnutie súdu (až na výnimky stanovené zákonom - viď napr. § 279 alebo § 279 CSP)
musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s § 220 ods. 2 CSP musí súd v odôvodnení
rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami; jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočnevysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne
závery. Súd ale nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných jeho stranami.

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo
222/2009, zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie

skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne
spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009).

8. Ako vyplýva z obsahu spisu, jediným dôvodom zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti okresným
súdom bola aplikácia ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX zo dňa 10. 11 2011 neobsahovala
náležitosť stanovenú v § 9 ods. 2 písm. k) uvedeného zákona (výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia).
Súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsudku vysvetlil, že pri rozhodovaní nepostupoval podľa
rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vyhlásenom dňa 09. 11. 2016 v prejudiciálnom konaní C-42/15
vo veci Home Credit Slovakia, a. s. c/a T. J., nakoľko vnútroštátne právo môže interpretovať iba
vnútroštátny súd. Nezdôvodnil ale, či je toto rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie prameňom

právaačiadoakejmieryjeprevšeobecnésúdySlovenskejrepublikyzáväzné.Vtejtosúvislostiodvolací
súd poukazuje na to, že Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 03. 02. 1977, Benedetti/Munari, 52 - 76
rozhodol, že cieľom rozsudku o výklade vyhlásenom v prejudiciálnom konaní je vyriešiť právnu otázku,
a že zaväzuje vnútroštátneho sudcu, ktorý otázku položil, pokiaľ ide o výklad príslušných ustanovení
a aktov Spoločenstva. Podľa bodu 21 a bodu 24 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 09. 03

1978, Simmenthal, 106/77 na základe doktríny prednosti práva Spoločenstva je vnútroštátny sudca
povinný uplatňovať v celom rozsahu právo Spoločenstva a chrániť práva, ktoré toto právo priznáva
jednotlivcom, a to aj tým, že neuplatní každé ustanovenie vnútroštátneho zákona, ktoré prípadne právu
Spoločenstva odporuje, bez ohľadu na to, či je toto ustanovenie staršie alebo novšie ako ustanovenie
Spoločenstva. Vnútroštátny sudca najmä nesmie čakať na zrušenie vnútroštátneho zákona, ktorý je

v rozpore s právom Spoločenstva, či už legislatívnym postupom alebo akýmkoľvek iným ústavným
postupom (Naômé, Caroline. Prejudiciálna otázka v európskom práve. Praktický sprievodca. Bratislava:
Iura Edition, 2011, str. 209). Neaplikovaním týchto princípov únijného práva dospel okresný súd k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vyhlásenom
dňa 09. 11. 2016 v prejudiciálnom konaní C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a. s. c/a T. J. by totiž

členské štáty nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré smernica 2008/48/ES neupravuje.
Podľa jej článku 10 ods. 2 písm. i) v spojení s písm. h) zmluva o úvere na dobu určitú nemusí v čase
jej uzatvorenia obsahovať presné určenie, aká časť splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť
spláca bežné úroky a poplatky.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne
v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď
by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával a súdnej kontrole nepodrobil
celú spotrebiteľskú zmluvu, čo napraví v ďalšom konaní. Súd prvej inštancie najmä zistí, či zmluva o
poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 10. 11 2011 obsahuje platne písomne dohodnutú priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov vyžadovanú ustanovením § 9 ods. 2 písm. y) zákona

č. 129/2010 Z. z. účinného k 10. 11. 2011 a či je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru dohodnutý spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti,
dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne (§ 9 ods. 2 písm. f) označeného zákona). Ak okresný súd
v ďalšom konaní zistí absenciu niektorej z obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úverevyžadovanej v § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 10. 11. 2011 a pristúpi
k aplikácii jeho § 11 ods. 1 písm. a), svoj právny záver náležite zdôvodní.

10. Vodôvodnenísvojhorozsudkusúdprvejinštancietiežnevysvetlil,prečozmluvuoposkytnutípôžičky
č. XXXXXXX uzatvorenú dňa 10. 11 2011 medzi právnym predchodcom žalobcu Consumer Finance
Holding, a. s., Kežmarok a žalovanou považoval za zmluvu o úvere uzatvorenú podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka.

11. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku okresného súdu (prvý výrok) zostal nedotknutý (§ 367
ods. 3 CSP).

12. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o trovách celého, teda aj odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).