Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, August 16, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/210/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200798
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4016200798.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu

JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: HOTEL CAPITAL s.r.o., Farská
16, Nitra, IČO 47 237 279, zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Kochanským, Farská 33, Nitra, proti
žalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,Lazovná63,BanskáBystrica,osprávnejžalobe
žalobcu zo dňa 22. 08. 2016 proti rozhodnutiu žalovaného č. 103403510/2016 zo dňa 27. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správcu dane, t. j.
Daňového úradu Nitra, súd zistil že dňa 22. 01. 2015 sa u žalobcu začala daňová kontrola dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2013 a január až november 2014, a to na
základežiadostiKriminálnehoúradufinančnejsprávyzodňa16.01.2015.Ozačatídaňovejkontrolybola
spísaná dňa 22. 01. 2015 zápisnica za účasti štatutárneho zástupcu žalobcu, s ktorým bolo dohodnuté,
že doklady budú správcovi dane predložené dňa 23. 01. 2015. Podľa úradného záznamu z uvedeného

dňa žalobca doklady nepredložil a bolo dohodnuté, že ich predloží dňa 26. 01. 2015.

2. Dňa 26. 01. 2015 bolo u správcu dane spísané potvrdenie o zapožičaní, z ktorého vyplýva, že
správcovi dane boli zapožičané doklady za zdaňovacie obdobie január až september 2014 č. ZU
2014000001 až ZU 2014002514 a taktiež bolo správcovi dane predložené potvrdenie zo dňa 23. 01.
2015 o zaistení odňatej veci, spísané Kriminálnym úradom finančnej správy, z ktorého vyplýva, že v
tento deň boli zaistené tam uvedené písomnosti týkajúce sa spoločnosti HOTEL ZLATÝ KĽÚČIK, s.r.o.

a spoločnosti žalobcu. Podľa potvrdenia o zapožičaní dokladov zo dňa 27. 01. 2015 boli v uvedený deň
správcovi dane predložené ďalšie tam uvedené doklady (kniha ERP s daňovým kódom pokladnice a
faktúry za zdaňovacie obdobie od 01. 11. 2014 do 27. 11. 2014.

3. Dňa 02. 02. 2015 bola spísaná ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom spoločnosti
žalobcu, ktorý uviedol, že doklady týkajúce sa dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január
až december 2013 nepriniesol, a to z dôvodu, že tieto uschoval u Ing. Q. C., ktorý spáchal samovraždu

a jeho mama oznámila, že žiadne doklady sa v jej rodinnom dome nenachádzajú. Kriminálny úrad
finančnej správy dňa 26. 02. 2015 spísal úradný záznam o odovzdaní zaistenej veci, z ktorého vyplýva,
že písomnosti zaistené dňa 23. 01. 2015 (týkajúce sa spoločnosti HOTEL ZLATÝ KĽÚČIK, s.r.o. aspoločnosti žalobcu) a uvedené v potvrdení o zaistení veci z toho istého dňa, boli odovzdané správcovi
dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu u žalobcu, a to dňa 26. 02. 2015.

4. Následne vo vykonávaní daňovej kontroly na základe poverenia pokračovali zamestnanci Daňového
úradu Nitra, pobočka Komárno a dňa 22. 04. 2015 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s Ing.
N. M. - externou účtovníčkou spoločnosti žalobcu (za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu), ktorá
uviedla,žepopodanídaňovéhopriznaniazarok2013účtovnédokladyodovzdalakonateľovispoločnosti
žalobcu, ktorý ich fyzicky preberal a nevie, kde ich uložil.

5. Výzvou zo dňa 27. 04. 2015 správca dane vykonávajúci u žalobcu daňovú kontrolu vyzval žalobcu
na predloženie účtovných dokladov a iných dokladov preukazujúcich hospodárske operácie a účtovné
prípady za rok 2013, pričom v tejto výzve je uvedené, aké listinné doklady je potrebné predložiť.

6. V dožiadaní zo dňa 27. 04. 2015 a 28. 04. 2015 správca dane požiadal Daňový úrad Bratislava

o zistenie skutočností týkajúcich sa daňového subjektu FLER spol. s r. o. v súvislosti s faktúrou za
zdaňovacie obdobie november 2014, daňového subjektu ALFA Petrol, s. r. o. v súvislosti s faktúrou
za zdaňovacie obdobie august 2014 a daňového subjektu BJ EUROBUSINESS, s.r.o. v súvislosti s
faktúrami vystavenými v zdaňovacom období september a október 2014.

7. Dňa 29. 04. 2015 bol správcovi dane doručený protokol o odovzdaní dokladov za účtovné obdobie
2013, z ktorého vyplýva, že konateľ spoločnosti žalobcu preberal od účtovníčky Ing. N. M. tam uvedené
pokladničné doklady, bankové výpisy, interné doklady, došlé a vyšlé faktúry a dobropisy.

8. Žalobcovi bolo v podaní zo dňa 21. 05. 2015 oznámené, že dňa 24. 06. 2015 správca dane vykoná

v priestoroch spoločnosti HOTEL CAPITAL s.r.o. miestne zisťovanie. Konateľ spoločnosti žalobcu bol v
podaní zo dňa 03. 06. 2015 predvolaný k správcovi dane na deň 23. 06. 2015 a vyzvaný na predloženie
tam uvedených dokladov (totožných ako vo výzve zo dňa 27. 04. 2015 v bode 5 tohto rozsudku).

9. Dožiadaný správca dane (Daňový úrad Bratislava) dňa 17. 06. 2015 spísal zápisnicu o ústnom

pojednávaní s konateľom spoločnosti FLER spol. s r. o., ktorý sa vyjadroval k zdaňovaciemu obdobiu
november 2014 a k faktúre zo dňa 28. 11. 2014 vystavenej pre žalobcu za reklamno-propagačné služby.
Odpoveď na dožiadanie zo dňa 27. 04. 2015 (bod 6 tohto rozsudku) týkajúce sa spoločnosti FLER spol.
s r. o. bola doručená správcovi dane dňa 29. 06. 2015.

10. Dňa 23. 06. 2015 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti splnomocnenej zástupkyne
žalobcu a konateľa spoločnosti žalobcu, ktorý predložil tri šanóny dokladov (kópie a fotokópie) od
rôznych dodávateľov, ktoré neboli očíslované a neboli spôsobilé na prevzatie a z toho dôvodu ich
správca dane neprevzal. Konateľ spoločnosti žalobcu uviedol, že zabezpečí očíslovania dokladov a
ďalšie doklady postupne zabezpečuje od svojich dodávateľov.

11. Dňa 24. 06. 2015 (na základe predchádzajúceho oznámenia zo dňa 21. 05. 2015) bola spísaná
zápisnica o miestnom zisťovaní v sídle spoločnosti žalobcu za prítomnosti splnomocnenej zástupkyne
žalobcu a konateľa žalobcu, z ktorej vyplýva, že bola vykonaná fyzická obhliadka priestorov hotela,
pričom zamestnanci správcu dane prevzali doklady (METRO z roku 2013, počet strán 1 - 559, žltý šanón

(strany 1 - 417), červený šanón (strany 1 - 140) a bolo dohodnuté, že konateľ žalobcu predloží zmluvy
a inú dokumentáciu k faktúram za stavebné práce.

12.Dňa26.06.2015bolaspísanáďalšiazápisnicaoústnompojednávaní,naktorombolisplnomocnenej
zástupkyni žalobcu vrátené tam uvedené doklady (jednalo sa o doklady týkajúce sa roku 2014).

13. Správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu bola predložená zmluva o poskytovaní služieb
zo dňa 01. 09. 2014 uzavretá medzi odberateľom - žalobcom a spoločnosťou LALA, s.r.o. a zmluva o
reklame zo dňa 01. 09. 2014 uzavretá medzi spoločnosťou žalobcu ako objednávateľom a spoločnosťou
FLER spol. s r. o. ako obstarávateľom.

14. Dňa 30. 06. 2015 bola s konateľom žalobcu spísaná ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní, na
ktorom boli správcovi dane predložené dodacie listy za rok 2013 od dodávateľa Heineken Slovensko
Distribúcia, spol. s r.o., prevádzka Lužianky v počte 71 kusov, z toho 68 kusov s príjmovýmipokladničnými dokladmi a 3 dodacie listy bez pokladničného dokladu. Ďalšia zápisnica o ústnom
pojednávaní bola s konateľom žalobcu spísaná dňa 09. 07. 2015, na ktorom konateľ žalobcu odovzdal
ďalšie doklady (jednalo sa o doklady vystavené v rolu 2014).

15. Dňa 17. 08. 2015 bola správcovi dane doručená odpoveď dožiadaného správcu dane (Daňový úrad
Bratislava) zo dňa 13. 08. 2015 podľa dožiadania v bode 6 tohto rozsudku týkajúca sa spoločnosti BJ
EUROBUSINESS, s.r.o., z ktorej vyplýva, že táto spoločnosť bola bezvýsledne žiadaná o predloženie
dokladov a taktiež bývalý konateľ bol bezvýsledne opakovane predvolaný na pojednávanie, ale

nedostavil sa. Dňa 14. 07. 2015 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s ďalším bývalým
konateľom (Jaroslav Bango) tejto spoločnosti, ktorý bol konateľom od 17. 12. 2014 do 18. 03. 2015 a
k predchádzajúcim obdobiam sa nevedel vyjadriť.

16. Správca dane predvolal na pojednávanie ako svedka konateľa spoločnosti BJ EUROBUSINESS,
s.r.o. (L. P.) a konateľa spoločnosti FLER spol. s r. o. (Peter Vince). Dňa 13. 10. 2015 bola spísaná

zápisnica o ústnom pojednávaní (za účasti splnomocnenej zástupkyne žalobcu), na ktorom bol vypočutý
O. Z., ktorý sa vyjadroval k faktúre vystavenej dňa 28. 11. 2014 pre žalobcu ako odberateľa.
17. Vo výzve zo dňa 23. 10. 2015 správca dane vyzval spoločnosť AMD Machines, s.r.o. (právny
nástupca spoločnosti ALFA Petrol, s. r. o. a BJ EUROBUSINESS, s.r.o.) na zapožičanie tam uvedených
písomností týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia august, september a október 2014.

18. Dňa 26. 10. 2015 bola správcovi dane doručená odpoveď Daňového úradu Bratislava na dožiadanie
týkajúce sa spoločnosti ALFA Petrol, s. r. o. spolu so zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 18.
08. 2015, na ktorom bol vypočutý Mário Mezey, bývalý konateľ tejto spoločnosti, ktorý sa vyjadroval k
činnosti tejto spoločnosti v roku 2014.

19. Vo výzve zo dňa 19. 11. 2015 správca dane popísal priebeh daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty
týkajúcej sa zdaňovacích období roku 2013 a konštatoval, že žalobca nepredložil žiadne relevantné
doklady (okrem dokladov uvedených v tejto výzve) a účtovnú evidenciu za zdaňovacie obdobie január až
december 2013, v dôsledku čoho nebolo možné preveriť, či o predložených dodávateľských faktúrach

účtoval a nebolo teda možné ani zistiť, či bola daň z predložených dokladov odpočítaná, v akom
zdaňovacom období a v akej výške. Žalobca nepredložil ani všetky faktúry, na základe ktorých si
odpočítal daň a nepredložil ani účtovnú evidenciu za kontrolované zdaňovacie obdobia v roku 2013,
preto nebolo možné zistiť, aké faktúry prijal a ako ich zaúčtoval. V kontrolovaných zdaňovacích
obdobiach si odpočítal daň z pridanej hodnoty v celkovej sume 87.463,93 eur a správca dane bol toho

názoru, že žalobcovi nemožno uznať právo na odpočítanie dane v zdaňovacích obdobiach január až
december 2013 z dôvodu porušenia ust. § 51 ods. 1, písm. a/ v nadväznosti na ust. § 49 ods. 2, písm. a/
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, nakoľko nepreukázal
právo na odpočítanie dane faktúrami. Správca dane žalobcu vyzval, aby sa k týmto zisteniam vyjadril
a svoje tvrdenia i preukázal.

20. Žalobca podal písomné vyjadrenie zo dňa 06. 12. 2015, pričom k zdaňovacím obdobiam roku 2013
uviedol, že doklady týkajúce sa roku 2013 odložil na miesto, na ktorom sa nenachádzajú, z dôvodu
úmrtia osoby, u ktorej boli odložené. Snažil sa však doklady obstarať a správcovi dane predložil doklady
od rôznych dodávateľov v počte asi 1.200 kusov. Nesúhlasil s tvrdením, že si nemôže uplatniť právo na

odpočítanie dane, pretože uplatnenie nároku na odpočítanie nie je podmienené účtovaním v účtovníctve
podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Bol toho názoru, že správca
dane mal predložené doklady od dodávateľov tovaru pre žalobcu akceptovať pre účely nároku na
odpočet za zdaňovacie obdobie január až december 2013.

21. Dňa 18. 12. 2015 bol spísaný protokol z daňovej kontroly u žalobcu. Pri zdaňovacom období
december 2013 je uvedené, že žalobca v daňovom priznaní uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume
794,90 eur, pričom po daňovej kontrole je vlastná daňová povinnosť žalobcu v sume 6.641,59 eur, čo je
rozdiel 5.846,69 eur. Správca dane konštatoval, že žalobca nepredložil všetky doklady, záznamy k dani z
pridanej hodnoty a nepreukázal, na základe akých dokladov si odpočítal daň v príslušnom zdaňovacom

období a nesplnil podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

22. Na základe výzvy správcu dane zo dňa 30. 12. 2015 sa žalobca vyjadril k uvedeným zisteniam
správcu dane v podaní zo dňa 28. 01. 2016 a zopakoval, že pri začatí daňovej kontroly nemal všetkypotrebné doklady za zdaňovacie obdobie január až december 2013, nakoľko tieto si odložil na miesto,
na ktorom sa už nenachádzajú. Snažil sa však tieto doklady obstarať od dodávateľov, a tak sa mu
podarilo obstarať cca 1.200 kusov dokladov. Uplatnenie nároku na odpočet dane nie je podmienené

zaúčtovaním účtovníctve a je toho názoru, že správca dane mal predložené doklady od dodávateľov
tovaru akceptovať pre účely nároku na odpočet dane za zdaňovacie obdobie január až december 2013.

23. Dňa 02. 03. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo
prerokovanie pripomienok žalobcu k protokolu zo dňa 18. 12. 2015, pričom žalobca i správca dane

zotrvali na svojich vyššie uvedených stanoviskách.

24. Dňa 11. 03. 2016 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013 v sume 5.846,69 eur.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

25. Na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 11. 03. 2016 vo veci rozhodoval
i žalovaný, ktorý rozhodnutím č. 103403510/2016 zo dňa 27. 06. 2016 rozhodnutie správcu dane potvrdil

ako vecne správne.
Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia popísal priebeh daňovej kontroly u žalobcu a poukázal na
konštatovanie správcu dane, že žalobca nepredložil evidencie v zmysle účtovníctva a dane z pridanej
hodnoty, a preto z predložených listinných dokladov nebolo možné zistiť, či z nich bola daň odpočítaná,
v ktorom zdaňovacom období a v akej výške. Žalobca nepredložil všetky faktúry, na základe ktorých si

odpočítal daň, nepredložil ani účtovnú evidenciu, a preto nebolo možné zistiť, aké faktúry prijal a ako ich
zaúčtoval. Nepredložením záznamov, ktoré je povinný viesť, porušil ust. § 70 ods. 1 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Nakoľko žalobca nepredložil žiadne ďalšie doklady požadované správcom dane a nekonkretizoval, v
ktorom zdaňovacom období a v akej výške si uplatnil daň z predložených dokladov, správca dane

ukončil proces dokazovania a vyhotovil dňa 18. 12. 2015 protokol z daňovej kontroly, ktorého doručením
bola daňová kontrola ukončená. Správca dane trval na tom, že žalobca nepreukázal svoje právo na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pretože právo odpočítať daň z tovaru a služby vzniká platiteľovi
po splnení zákonom stanovených podmienok a toto jeho právo nemôže za neho uplatňovať správca
dane. Je na žalobcovi, aby preukázal, na základe akých dokladov, v ktorom zdaňovacom období a v

takej výške si odpočítal daň z pridanej hodnoty.
Žalobca nepredložil správcovi dane požadované doklady a evidencie (najmä evidenciu dane z pridanej
hodnoty), na základe ktorých by správca dane overil správnosť a pravdivosť údajov uvedených v
daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia. Daňový
subjekt už pri podaní daňového priznania k dani z pridanej hodnoty musí mať za preukázané skutočnosti,

na základe ktorých si uplatnil odpočítanie tejto dane.
Jepravdou,žežalobcapredložilnazákladevýzvysprávcudanečasťdokladov,ktorémaluloženévhoteli
a časť dokladov (fotokópie) si zabezpečil sám od niektorých svojich dodávateľov (Heineken Slovensko,
spol. s r. o., prevádzka Lužianky). Žalobca ale nešpecifikoval, z ktorých dokladov, v akej výške a v ktorom
zdaňovacom období si odpočítal daň uvedenú na predložených dokladoch a túto zásadnú skutočnosť

nemohol vykonať za žalobcu správca dane. Daňový subjekt má právo a nie povinnosť odpočítať si daň
z pridanej hodnoty a v danom prípade mal žalobca určiť, z ktorých predložených dokladov, v akej výške
a v ktorom kontrolovanom zdaňovacom období si uplatnil odpočítanie dane.
Žalovanýsúhlasilstvrdenímžalobcu,žeuplatnenienárokunaodpočetniejepodmienenézaúčtovanímv
účtovníctve v zmysle zákona o účtovníctve a tiež vedením záznamov podľa ust. § 70 zákona č. 222/2004

Z.z.odanizpridanejhodnotyvzneníneskoršíchpredpisov.Daňovýsubjektbolvšakpodľaust.§70ods.
1 vyššie citovaného zákona povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o
dodanýchaprijatýchtovarochaslužbáchasvojimúčtovníctvomnepriamopreukazujepravdivosťsvojich
tvrdení. Žalobca, ani jeho účtovníčka neposkytli správcovi dane žiadne údaje, na základe ktorých by bolo
možné preveriť výšku dane deklarovanú na predložených alternatívnych dokladoch. Žalobca nemôže

bezhranične požadovať od správcu dane, aby zabezpečil doklady a dôkazy v prospech žalobcu, pretože
dôkazná povinnosť je v prvom rade na strane daňového subjektu. Správca dane umožnil žalobcovi
predkladať dôkazy (čo žalobca čiastočne vykonal) a preukázať, z akých dokladov, v akej výške a v
ktorom zdaňovacom období si uplatnil odpočítanie dane (čo žalobca nevykonal).Žalobca mal dostatočný časový priestor preukázať svoje tvrdenia, mal možnosť vykonať rekonštrukciu
svojho účtovníctva, vyhotoviť evidenciu dane z pridanej hodnoty a teda aj alternatívnymi dôkazmi
preukázať, že si odpočítanie dane uplatnil v súlade so zákonom. K predloženým dokladom žalobca

nevyhotovil evidenciu dane z pridanej hodnoty a nepreukázal dodanie tovaru a služby na nich
uvedených. Správca dane nemal inú možnosť, ako neuznať právo na odpočítanie dane z predložených
dokladov. Daňový subjekt musí nielen preukázať, že tovar, resp. službu nadobudol/prijal a uplatnil si
odpočítanie dane v tom, ktorom zdaňovacom období, ale aj tú skutočnosť, že prijaté plnenie použil na
účely svojho podnikania ako platiteľ dane.

Žalobca nepredložil správcovi dane zákonom stanovenú a v danej veci nevyhnutnú evidenciu dane
z pridanej hodnoty a nebolo možné zistiť, či z predložených dokladov bola daň odpočítaná, v ktorom
zdaňovacom období a v akej výške. Vierohodným spôsobom teda nepreukázal, že k dodaniu tovaru a
služieb došlo. Preukazovanie nadobudnutia, resp. dodania tovaru a služieb úhradami nie je postačujúci
dôkaz. Právo na odpočítanie dane nie priamo viazané na úhradu faktúry a samotná úhrada faktúry je
len podporným dôkazom (tak isto aj zaúčtovanie dokladu).

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

26. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 22. 08. 2016 uviedol, že proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa
11. 03. 2016, ktorým mu bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december
2013 podal odvolanie, nakoľko sa s týmto rozhodnutím nestotožnil, najmä z dôvodu porušenia jeho
základných procesných práv. Bol toho názoru, že splnil zákonom požadované podmienky a malo dôjsť k
prenosutvrdeniaadôkaznéhobremenanasprávcudanesprávcadane.Správcadanesvojerozhodnutie

neodôvodnil, neuviedol, prečo predložené dôkazy neuznal ako podklady pre správne určenie dane, v
dôsledku čoho sa jeho rozhodnutie stáva nepreskúmateľné.
Žalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 27. 06. 2016 (ktorého podstatné dôvody žalobca v podanej žalobe
citoval) potvrdil rozhodnutie správcu dane a uviedol, že žalobca mal dostatočný časový priestor na
preukázanie svojich tvrdení, mal možnosť vykonať rekonštrukciu svojho účtovníctva, vyhotoviť evidenciu

dane z pridanej hodnoty, a tak aj alternatívnymi dôkazmi preukázať, že si odpočítanie dane uplatnil v
súlade so zákonom o dani z pridanej hodnoty.
Žalobca bol toho názoru, že rozhodnutím žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa 04. 07.
2016, resp. dňa 24. 08. 2016, bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch a jeho
rozhodnutie je nezákonné, samo si odporuje, čo vyplýva z jeho odôvodnenia. Žalovaný v odôvodnení

svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru a služby a že
daňový subjekt musí vo vzťahu k podaným daňovým priznaniam na dani z pridanej hodnoty preukázať,
v ktorom kontrolovanom zdaňovacom období tovar prijal a v ktorom zdaňovacom období si uplatnil a
na aký účel prijal použiteľné zdaniteľné plnenie. Takéto znenie nie je uvedené v žiadnom zákonnom
ustanovení, pričom v tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Európskeho súdneho dvora C -

104/12 Wolfram Becker zo dňa 21. 02. 2013 a konkrétne na body 20 a 21 tohto rozsudku, ktoré i citoval.
Žalovaný nesprávne vyhodnotil odvolanie žalobcu, pretože sa mal zaoberať každým dokladom, ktorý
žalobca ako daňový subjekt predložil.
Vďalšejčastižalobyžalobcacitovalust.§49ods.1,§51ods.1zákonač.222/2004Z.z.odanizpridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov a uviedol, že nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty

nemôže byť zamietnutý z dôvodu, že daňový subjekt nemá vedenú evidenciu dane z pridanej hodnoty.
Uznal, že daňový subjekt je povinný viesť evidenciu dane z pridanej hodnoty, ale nárok na odpočet tejto
dane podmienený evidenciou sa vzťahuje pre iné účtovné prípady, ktoré nepatria žalobcovi.
Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca nepreukázal použitie prijatých plnení na svoje podnikanie (nepredložil
žiadne doklady, výstupy z elektronickej registračnej pokladnice, odberateľské faktúry), potom je

nelogické, že správca dane neuznal v zdaňovacom období august 2003 na žiadny nárok na odpočet,
ale daň na výstupe ponechal v plnej výške.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného, vyjadrenie žalobcu a ďalšie vyjadrenie žalovaného

27. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21. 12. 2016 k podanej žalobe uviedol, že žalobca nepredložil
správcovi dane také doklady, ktoré je povinný uchovávať, až pokiaľ nezanikne právo vyrubiť daňz pridanej hodnoty. Žalobca nezabezpečil ani zálohovanie svojho účtovníctva, na základe ktorého
by bolo možné zistiť dodávateľov a odberateľov žalobcu, resp. zabezpečiť doklady a rekonštrukciu
účtovníctva. Porušil i povinnosť predkladať záznamy, ktorých vedenia ukladá osobitný predpis. Správca

dane opakovane vyzýval žalobcu na predloženie dokladov a dôkazov, ale žalobca predložil iba protokol
zo dňa 10. 05. 2014 o tom, že prevzal doklady od svojej účtovníčky. Kompletné účtovníctvo za rok
2013 nepredložil, pričom bol vyzývaný, aby predložil účtovné a iné doklady, preukazujúce hospodárske
operácieaúčtovnéprípadyzarok2013,atosichbližšímkonkretizovaním,takžežalobcamalvedomosť,
čo od neho správca dane požaduje. Kompletné účtovníctvo a evidenciu dane z pridanej hodnoty

nepredložil vôbec.
V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil 3 šanóny (kópie, fotokópie) dokladov od rôznych
dodávateľov. Tieto však nespĺňali základné údaje o účtovných dokladoch, neboli bližšie označené -
očíslované, nebolo z nich zrejmé, o aký účtovný doklad sa jedná, kde a ako bol zaúčtovaný. Doložil
71 kusov dodacích listov z roku 2013 od dodávateľa Heineken Slovensko, Distribúcia, spol. s r.o.,
Hurbanovo, prevádzka Lužianky. Pri miestnom zisťovaní dňa 24. 04. 2016 predložili ďalšie doklady

(METRO z roku 2013 počet strán 1 - 558, žltý šanón strany 1 - 417 a červený šanón strany 1 - 140)
týkajúce sa roku 2013. Nepredložil však účtovníctvo spoločnosti, ale ani evidenciu dane z pridanej
hodnoty, na základe ktorej by správca dane zistil, či daň uvedená na týchto dokladoch bola zahrnutá v
sume odpočítanej dane uvedenej v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie.
Samotné predloženie listinných dokladov bez ďalších dôkazov neoprávňuje žalobcu odpočítať daň z

pridanej hodnoty pri takýchto dokladov. Žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty musí byť schopný
preukázať časovo a vecne, aké tovary a služby ako platiteľ nadobudol ako ich použil na ďalšie dodanie
tovarov a služieb ako platiteľ. Tieto skutočnosti žalobca preukázať nevedel a nepreukázali ich ani
alternatívnymi dôkazmi.
Žalovaný uznal, že nárok na odpočítanie dane nemôže byť podmienený len a len absenciou evidencie

dane z pridanej hodnoty, ale v danom prípade žalobca relevantným spôsobom nepreukázal, že
deklarované dodanie tovaru prijal, že ho použil na svoje podnikanie ako platiteľ.
Dodanie tovaru žalobca preukazoval fotokópiami dokladov od uvedených dodávateľov (METRO a
Heineken Slovensko), ale dodací list sám osebe nie je možné považovať za dostačujúci relevantný
daňový doklad, pretože samotný dodací list nie je účtovným dokladom, ale zvyčajne je prílohou faktúry.

Žalobca nezdôvodnil, prečo nepredložil faktúry od uvedených dodávateľov, ale len dodacie listy, ktoré
nie sú daňovým a účtovným dokladom.
V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobca v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty
deklaroval nejaké dodanie tovaru alebo služby v tuzemsku, ale tieto žiadnym spôsobom nespresnil a nie
zrejmé, z akého dôvodu uviedol daň v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty. Žiadnym spôsobom

nepreukázal, komu prijaté tovary a služby ďalej dodal. Správca dane preto daň uvedenú v daňovom
priznaní k dani z pridanej hodnoty nemohol preveriť a žalobcovej požiadavke vyhovieť (neuznať daň
na výstupe). Žalobca mal možnosť zabezpečiť si dôkazy aj od svojich odberateľov, čo nevyužil a sám
seba tak ukrátil na svojich právach.

28. Právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 17. 01. 2017 zaujal stanovisko k vyššie uvedenému
vyjadreniu žalovaného, pričom zotrval na dôvodoch podanej žaloby.
Žalovaný v podaní zo dňa 15. 02. 2017 reagoval na stanovisko žalobcu zo dňa 17. 01. 2017.

V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

29. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby
(ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc

zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 06.
2016 bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. §
107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania), pričom dospel k záveru, že
podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

30. Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, aka/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b/) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,

c/ ide o veci podľa § 192,
d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

31. Podľa § 3 ods. 1, 2, 5, 8, 10 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vykávania daňovej kontroly

u žalobcu, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa
záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca

dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné
podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil

riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je
úzko spolupracovať so správcom dane.
Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
(ďalej len "finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"),

ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 1)
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú

rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 45 ods. 1, písm. c/, f/, ods. 2 písm. c/, d/, e/, g/, h/ vyššie citovaného zákona, daňový subjekt,
u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane právo

c/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy
dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,
f/ vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:

c/ poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d/ predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné
doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcomdane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
e/ predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,

g/ zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov
kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie,
h/ umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa
na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.
Podľa § 46 ods. 3 vyššie citovaného zákona, správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj

bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, 33)alebo ak o vykonanie daňovej
kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo
iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej
kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí
daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly,
dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo

kontrolované účtovné obdobie.

32. Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov účinnom v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, právo odpočítať daň z tovaru alebo
zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a/vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané.
Podľa § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49

môže platiteľ uplatniť, ak
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie

daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom
zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ

vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.
Podľa § 70 ods. 1, 9 vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa
jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách;

osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru
z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch
sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ
záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane
a s možnosťou pomerného odpočítania dane; v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v

ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách
prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb.
Člen skupiny je povinný viesť osobitne záznamy o dodaní tovarov a služieb ostatným členom skupiny.
Záznamy podľa odsekov 1 až 6 sa uchovávajú do konca kalendárneho roka, v ktorom uplynie desať
rokov od skončenia roka, ktorého sa týkajú.

Podľa § 71 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona
a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
b/ elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek

elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,
c/vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
d/ neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,e/ elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača
s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.
Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť

faktúryodjejvydaniadokoncaobdobianauchovávaniefaktúry.Akospôsobzabezpečeniavierohodnosti
pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť
a/ kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k
dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby,
b/ zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom

štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu,
c/ elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov
zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov,
d/ iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.
Podľa § 76 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona, platiteľ je povinný uchovávať
a/ kópie faktúr, ktoré vyhotovil alebo ktoré vyhotovil v jeho mene a na jeho účet odberateľ alebo tretia

osoba, a prijaté faktúry vyhotovené zdaniteľnou osobou alebo treťou osobou v jej mene a na jej účet po
dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.

33. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov účinnom
v kontrolovanom zdaňovacom období, účtovnú dokumentáciu účtovnej jednotky tvorí súhrn všetkých

účtovných záznamov vytváraných podľa § 4 ods. 5.
Podľa § 35 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, účtovná jednotka je povinná zabezpečiť ochranu
účtovnej dokumentácie proti strate, odcudzeniu, zničeniu alebo poškodeniu. Účtovná jednotka je tiež
povinná zabezpečiť ochranu použitých technických prostriedkov, nosičov informácií a programového
vybavenia pred ich zneužitím, poškodením, zničením, neoprávnenými zásahmi do nich, neoprávneným

prístupom k nim, stratou alebo odcudzením.
Účtovná jednotka je povinná uchovávať účtovnú dokumentáciu počas doby ustanovenej v odseku 3. Na
nakladanie s účtovnou dokumentáciou sa vzťahujú všeobecné predpisy o archívnictve.
Účtovné záznamy sa uchovávajú takto:
a/ účtovná závierka, výkazy vybraných údajov z účtovných závierok podľa § 17a a 22 a výročná správa

počas desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,
b/ účtovné doklady, účtovné knihy, zoznamy účtovných kníh, zoznamy číselných znakov alebo iných
symbolov a skratiek použitých v účtovníctve, odpisový plán, inventúrne súpisy, inventarizačné zápisy,
účtový rozvrh počas piatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú,
c/ účtovné záznamy, ktoré sú nositeľmi informácie týkajúcej sa spôsobu vedenia účtovníctva a ktorými

účtovná jednotka dokladuje formu vedenia účtovníctva ( § 31 ods. 2) počas piatich rokov nasledujúcich
po roku, v ktorom sa naposledy použili,
d/ ostatné účtovné záznamy počas doby určenej v registratúrnom pláne účtovnej jednotky tak, aby neboli
porušené ostatné ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov.

34. Žalobca v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013
uviedol daň v sume 6.641,59 eur, odpočítanie dane celkom v sume 5.846,69 eur a vlastnú daňovú
povinnosť uviedol v sume 794,90 eur, pričom za uvedené zdaňovacie obdobie nepodal dodatočné
daňové priznanie. Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december
2013 a január - november 2014 sa u žalobcu začala dňa 22. 01. 2015, kedy bola spísaná zápisnica

o začatí daňovej kontroly, a to bez oznámenia o jej začatí s poukazom na ust. § 46 ods. 1, 3 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov účinnom v čase vykávania daňovej kontroly. Takýto postup je možný okrem
iného i v prípade, ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní (v
administratívnom spise sa nachádza žiadosť Kriminálneho úradu finančnej správy zo dňa 16. 01. 2015)

alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo
zničené.

35. V priebehu daňovej kontroly správca dane žalobcu výzvou zo dňa 27. 04. 2015 vyzval na predloženie
účtovných dokladov a iných dokladov preukazujúcich hospodárske operácie a účtovné prípady za rok

2013, pričom v tejto výzve je uvedené, aké listinné doklady je potrebné predložiť. Na predloženie týchto
dokladov bol žalobca vyzvaný i v podaní zo dňa 03. 06. 2015, pričom bol zároveň predvolaný k správcovi
dane na deň 23. 06. 2015. Požadované účtovné doklady žalobca nepredložil ani po výzve správcu dane
zo dňa 19. 11. 2015. Následne správca dane dňa 18. 12. 2015 spísal protokol z daňovej kontroly, vktorom okrem iného konštatoval, že žalobca za zdaňovacie obdobie december 2013 nepredložil všetky
doklady a záznamy k dani z pridanej hodnoty a nepreukázal, na základe akých dokladov si odpočítal
daň za toto zdaňovacie obdobie. Správca dane po daňovej kontrole vyrubil žalobcovi rozdiel dane za

uvedené zdaňovacie obdobie v sume 5.846,69 eur (daň vyrubená v daňovom priznaní v sume 794,90
eur, daň zistená správcom dane 6.641,59 eur).

36. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových
orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december

2013 v sume 5.846,69 eur a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo
spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z
pridanej hodnoty, pričom dostatočne nepreukázal existenciu obchodných transakcií.

37. Správa daní s prihliadnutím na jej účel, vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu, je príslušnými
hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem

iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať
prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového
konania nesie dôkazné bremeno. Uvedené platí v plnom rozsahu aj na uplatnenie odpočítania dane z
pridanej hodnoty. Správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a
iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať

a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane, predchádzajúcej
rozhodnutiu o uplatnenom nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, uplatňuje dôsledná aplikácia
zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane spolu so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu
k potrebným zisteniam. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo

na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového
konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko,
čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí
zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácií relevantných zákonných ustanovení.

38. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.
Daňový subjekt ako platiteľ dane z pridanej hodnoty má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,
ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci
daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane z pridanej

hodnoty nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (čo je vyjadrené pojmom „môže“ uvedeným v
ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov), ktoré
právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane.

39. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis

správcu dane vyplýva, že žalobca počas daňovej kontroly nepredložil požadované doklady a neposkytol
požadované informácie a vysvetlenia, ktoré by preukázali vecnú stránku reálnej existencie dokladov,
čím žalobca nesplnil povinnosť úzko spolupracovať so správcom dane a nepreukázal skutočnosti, ktoré
majú vplyv na správne určenie dane a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a
vyúčtovaní a na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Je

nespornou skutočnosťou, že žalobca svojím konaním (nepredložil požadované dôkazy a nevysvetlil
požadované skutočnosti) neumožnil preveriť všetky skutočnosti týkajúce sa zdaniteľných obchodov, pri
ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Za stavu, že žalobca nepreukázal skutočnú
realizáciu zdaniteľných obchodov v decembri 2013 a ním predložené neúplné doklady (kópie, fotokópie)
nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné použiť ako jednoznačný dôkaz o uskutočnení

deklarovaných zdaniteľných obchodov, je dôvodné konštatovať, že nepreukázal splnenie podmienok
vyplývajúcich z ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z.

40. Podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 a 2, písm. a/ a § 51 ods. 1, písm. a/ zákona
č. 222/2004 Z. z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na

odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, pričom zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok
na odpočítanie dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane
stanovil. Dôkazné bremeno je v tomto prípade na daňovom subjekte, čo vyplýva aj z rozhodnutia
Ústavného súdu SR č. k. III. US 78/2011-17 zo dňa 23. 02. 2011. Dokazovanie zo strany správcu daneslúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Preto, ak
daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže mu
byť nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. V tejto súvislosti správny

súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23. 06. 2010 v
spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23. 02. 2011
z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne
je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje
svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane

pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil;
preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených
podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“.
Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená

judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ. Preukázanie materiálnej
existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení
je však esenciálnou podmienkou pre odpočítanie.

41. Podľa názoru správneho súdu žalobca jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno a nevyvrátil

tak dôvodné pochybnosti správcu dane o reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení, pri ktorých si
uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a
prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti.
Povinnosťou účtovnej jednotky je viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne a zrozumiteľne.
Preukázateľnosť znamená, že všetky účtovné záznamy budú doložené overiteľnými dokladmi. V

prípade, že daňový subjekt na kontrolu nepredloží požadované doklady v zákonom stanovenom rozsahu
a účtovné zápisy teda nie sú podložené a preukázané, daňový úrad ho vyzve, aby chýbajúce doklady
v stanovenej lehote predložil. Ak daňový subjekt ani po výzve chýbajúce doklady nepredloží, nesplní
si základnú povinnosť pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

42. Správca dane v priebehu daňovej kontroly zrozumiteľne popísal skutočnosti, ktoré žiadal od
žalobcu preukázať a presne označil doklady týkajúce sa roku 2013, ktoré uložil žalobcovi predložiť,
a to vo výzve zo dňa 27. 04. 2015, opakovane v predvolaní zo dňa 03. 06. 2015 a
v ďalšej výzve zo dňa 19. 11. 2015. Z postupu žalobcu v priebehu daňovej kontroly je zjavné, že

tento si nesplnil všetky povinnosti, ktoré mu správca dane na základe zákona uložil a požadované
doklady nepredložil tvrdiac, že účtovné doklady týkajúce sa roku 2013 uložil u Ing. Q. C. (o čom
nepredložil žiadny dôkaz), ktorý zomrel a z toho dôvodu tieto doklady nevie predložiť správcovi dane. Z
administratívnehospisuajednotlivýchzápisnícoústnomkonanívyplýva,žežalobcavedelochýbajúcich
dokladoch a počas celého správneho konania nemal záujem o rekonštrukciu deklarovaných údajov

podľa podaného daňového priznania za zdaňovacie obdobie december 2013. Účtovníctvo žalobcu
malo a mohlo byť zabezpečené použitím technických prostriedkov a programového vybavenia pred ich
zneužitím, poškodením, zničením, neoprávnenými zásahmi do nich, neoprávneným prístupom k nim,
stratou alebo odcudzením. Žalobca si túto povinnosť nesplnil, údaje neviedol prostredníctvom iných
technických prostriedkov, nemal ich zálohované prostredníctvom počítačových technológii, alebo na

USB porte, či záložnom disku, a preto je povinný znášať riziko, ktoré na seba preniesol neuložením
potrebných informácií na účely daňovej kontroly.

43. Súd opätovne poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca nepreukázal snahu o rekonštrukciu daňových
dokladov, nemal záujem ich predložiť. Jeho tvrdenie, že účtovné doklady týkajúce sa zdaňovacieho

obdobia december 2013 odložil v rodinnom dome u fyzickej osoby, ktorá neskôr zomrela, a preto nevie
tieto doklady predložiť, nemožno považovať za relevantný dôvod nepreukázania obchodných transakcií,
pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Nepredloženie dôkazov zo strany daňového
subjektu však nezbavuje správcu dane povinnosti zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti čo najúplnejšie. Samotná neexistencia účtovného dokladu, prípadne nedostatok jeho

náležitostí, ešte nevylučuje možnosť a schopnosť správcu dane preukázať skutkový stav aj inak. V
tejto súvislosti je potrebné uviesť, že správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu u žalobcu za účelom
objektívneho zistenia skutkového stavu veci, požiadal iných správcov dane o preverenie skutočností
v spoločnostiach, s ktorými mal žalobca obchodovať, predvolal bývalých konateľov týchto spoločnostíako svedkov, teda i v rámci vlastných a zákonom daných možností vykonával úkony smerujúce k
objektívnemu zisteniu skutkového stavu a správnemu určeniu daňovej povinnosti u žalobcu. V priebehu
daňovej kontroly správca dane neuprel žalobcovi žiadne právo vyplývajúce z ustanovenia § 45 ods. 1

zákona č. 563/2009 Z. z. a zároveň mu správca dane vytvoril dostatočný časový priestor na preukázanie
skutočností, ktoré by mali vplyv na správne určenie dane, čo žalobca nevyužil, pretože v rámci daňovej
kontroly pri zabezpečovaní dokladov nebol súčinný v potrebnom rozsahu a požadované doklady i
napriek výzvam správcu dane nepredložil.
Súdvychádzajúcsoskutkovýchokolnostívyplývajúcichzadministratívnehospisuspoukazomnazávery

uvedené vyššie považoval žalobné námietky za nedôvodné, ktoré nemohli mať za následok úspešnosť
podanej žaloby. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol ako nedôvodnú s poukazom na
nedostatok relevantných žalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

44. K rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci Wolfram Becker (C-104/12) správny súd uvádza, že
pokiaľ sa žalobca v podanej žalobe odvoláva na tento rozsudok, bolo jeho povinnosťou a jeho dôkazným

bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky tohto rozsudku a nielen
uvádzať niektoré právne závery v tomto rozsudku uvedené. Pokiaľ sú jeho tvrdenia len všeobecné,
nemôže na ne súd v správnom súdnictve prihliadať. Naviac Súdny dvor (prvá komora) predmetným
rozsudkom rozhodol takto:
„Existencia priamej a bezprostrednej súvislosti medzi daným plnením a hospodárskymi činnosťami

zdaniteľnej osoby na účely určenia, či táto osoba použila tovary a služby „na účely zdaniteľných plnení“
v zmysle článku 17 ods. 2 písm. a/ šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení
právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej
hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2001/115/ES z 20.
decembra2001,závisíodobjektívnehoobsahutovarovaleboslužiebprijatýchtoutozdaniteľnouosobou.

V prejednávanej veci poskytovanie služieb advokátmi, ktorej cieľom je zabrániť trestnému postihu
fyzických osôb, konateľov podniku podliehajúcemu zdaneniu, neumožňuje tomuto podniku uplatniť
právo na odpočet dane z pridanej hodnoty za poskytnuté služby zaplatenej na vstupe“.
Už z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že vo veci Wolfram Becker bola riešená
iná právna problematika a v predmetnej veci ho podľa názoru súdu nemožno aplikovať.

45. Dôvodom, pre ktorý správca dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty uplatnené
v podanom daňovom priznaní bola tá skutočnosť, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane, ale žiadnym
spôsobom nevedel preukázať zákonnosť tohto postupu. Z ust. § 49 ods. 1, 2, písm. a/ a ust. § 51 os. 1,
písm. a/, ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom

v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia jednoznačne vyplýva, že žalobca by si mohol (mal by
právo, nie povinnosť) odpočítať daň z tovaru alebo zo služby v prípade, ak pri tomto tovare alebo službe
vznikla daňová povinnosť jeho dodávateľovi. Uvedené znamená že žalobca by musel označiť subjekt,
ktorý mu tovar alebo službu dodal a ktorému v dôsledku toho vznikla daňová povinnosť, čo neurobil.
Ďalšou zákonnou podmienkou pre uplatnenie práva na odpočítania dane pri tovaroch a službách je,

že tieto tovary a služby prijal a použil na dodávku tovarov služieb ako platiteľ dane, pričom daň môže
odpočítať, ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo
majú byť platiteľovi dodané. Žalobca toto nepreukázal, pretože v priebehu celej daňovej kontroly a ani
vyrubovacieho konania nepreukázal, aké tovary a služby prijal, od ktorého daňového subjektu, ako a
kedy ich použil na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ dane a ktorý daňový subjekt ako dodávateľ

si voči nemu uplatnil predmetnú daň. Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia práva na odpočítanie dane
je, že platiteľ, ktorý si odpočítanie dane uplatňuje musí mať faktúru od platiteľa dane so zákonom
stanovenými náležitosťami.

46. Pri uplatnení práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty môže prísť k zneužitiu tohto práva, preto

zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov zákony citované a zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov stanovili povinnosť preukázať reálnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov,
pričom žalobca bol k tomuto opakovane bezúspešne vyzývaný. V tejto súvislosti je potrebné poukázať
i na zákonom stanovenú povinnosť uchovávať účtovnú dokumentáciu (vrátane účtovných dokladov) v

zmysle ust. § 35 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorú
žalobca jednoznačne porušil, keď ako sám tvrdí, účtovné doklady týkajúce sa roku 2013 uschoval v
rodinnom dome (čo žiadnym spôsobom nepreukázal) u fyzickej osoby, ktorá neskôr zomrela, a preto
doklady nevie predložiť. Správca dane podľa názoru súdu rozhodol správne, keď nepriznal žalobcoviprávo na odpočítanie dane z chýbajúcich dokladov, pretože žalobca ako daňový subjekt má právo na
odpočítanie dane len v prípade predloženia faktúr od dodávateľov, ktorí si voči nemu daň z pridanej
hodnoty uplatnili. Predloženie iných dokladov, napr. dodacích listov (ich kópií a fotokópií), ktoré nie

sú účtovným dokladom, nie je postačujúce na uplatnenie odpočítania dane, a to s poukazom na
ust. § 51 ods. 1, písm. a/, zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov, z ktorého jednoznačne vyplýva, že právo na odpočítanie dane si môže platiteľ uplatniť,
ak má faktúru od platiteľa. Preto podľa názoru súdu nie je dôvodná ani námietka, resp. požiadavka
žalobcu uvedená v podanej žalobe, že správca dane sa mal zaoberať každým dokladom, ktorý žalobca

predložil.Pokiaľžalobcavpriebehudaňovejkontrolypredložildoklady(jednalosaokópieafotokópie)od
rôznych dodávateľov, tieto nespĺňali požiadavky riadnej účtovnej dokumentácie, na čo správne poukázal
i žalovaný v odôvodnení svojho, žalobou napadnutého rozhodnutia a nebolo možné ich akceptovať pri
určovaní daňovej povinnosti žalobcu za kontrolované zdaňovacie obdobie.

47. Podľa názoru súd nie je dôvodné ani poukazovanie na ust. § 49 ods. 2, písm. b/ v súvislosti s

ust. § 51 ods. 1, písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase
kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, a to vo vyjadrení žalobcu zo dňa 17. 01. 2017, nakoľko na
predmetnú vec sa podľa názoru správneho súdu vzťahuje ust. § 49 ods. 2, písm. a/ v súvislosti s ust.
§ 51 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona. Evidentné nedostatky v účtovnej evidencii žalobcu
preukazuje i vyjadrenie, že rekonštrukciu účtovníctva nedokázal vykonať, nakoľko nemal vedomosť,

ktorí dodávatelia mu tovar dodali.

48. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle
zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 11. 03. 2016 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie december 2013 v sume 5.846,69 eur, čo je rozdiel medzi daňou vyrubenou

žalobcom v podanom daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie v sume 794,90 eur a daňou
zistenou správcom dane v sume 6.641,59 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu
dane zo dňa 11. 03. 2016 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo
dňa 27. 06. 2016. Toto rozhodnutie bolo doručované žalobcovi a podľa pripojenej doručenky ho prevzal

splnomocnenec žalobcu dňa 04. 07. 2016. Obsahovo a formálne úplne identické rozhodnutie týkajúce sa
zdaňovacieho obdobia december 2013, ale s dátumom 02. 08. 2016 a pod č. 1397331/2016 doručoval
žalovanýzástupkynižalobcu,ktoráhoprevzaladňa24.08.2016.Pokiaľžalovanýpovažovalzapotrebné
opätovne doručovať rozhodnutie č. 103403510/2016 zo dňa 27. 06. 2016 týkajúce sa zdaňovacieho
obdobia december 2016, toto opätovne doručované rozhodnutie malo mať tie isté identifikačné údaje

(číslo rozhodnutia a dátum jeho vydania) ako rozhodnutie doručené dňa 04. 07. 2016 splnomocnencovi
žalobcu. Nebol teda správny postup, ktorý zvolil žalovaný a ktorý spočíval v tom, že svoje obsahovo
a formálne identické rozhodnutie týkajúce sa zdaňovacieho obdobia december 2013 doručoval pod
novými identifikačnými údajmi (číslo rozhodnutia a deň jeho vydania), pričom podľa pripojenej doručenky
boloprevzatédňa24.08.2016.Žalobcavšaktútoskutočnosť(ktoráinaknemávplyvnavecnúsprávnosť

a zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia) v podanej žalobe zo dňa 22. 08. 2016, doručenej
súdu dňa 30. 08. 2016 nenamietal, domáhal sa preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
103403510/2016 zo dňa 27. 06. 2016, ktoré mu podľa jeho tvrdenia v žalobe bolo oznámené dňa 04.
07. 2016, resp. dňa 24. 08. 2016.

49. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny
súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

50. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobuzamietol)nepriznalnáhradutrovkonania,atospoukazomnaust.§168SSP,nakoľkozosúdneho

spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

51. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon

neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského

súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)

a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.