Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cbi/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115202152
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115202152.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilinavkonanípredsamosudkyňouJUDr.LenkouMüllerovou,PhD.,vprávnejvecižalobcu:

Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR", so sídlom Klemensova 8, 813 61
Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanému: H.. T. F., R.., so sídlom kancelárie D. XX, XXX XX N.,
správca úpadcu: Tatra nábytkáreň Martin, a.s., so sídlom Bernolákova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 623
280, o určenie pohľadávky proti podstate vo výške 419,04 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že žalobca je veriteľom pohľadávky v celkovej sume 403,20 eur právnym titulom
bezdôvodného obohatenia uplatnenej v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.
zn. 1K/15/2011 na majetok úpadcu Tatra nábytkáreň Martin, a.s., Bernolákova 6, 036 01 Martin, IČO:

31 623 280, ako pohľadávky proti podstate.

V ostatnej časti žalobný návrh z a m i e t a .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 29.01.2015 domáhal voči správcovi
konkurznej podstaty úpadcu Tatra nábytkáreň Martin, a.s., IČO: 31 623 280 určenia svojej pohľadávky
v sume 419,04 eur uplatnenej v konkurznom konaní úpadcu z titulu bezdôvodného obohatenia ako

pohľadávky proti podstate a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že Okresný
súd Žilina uznesením zo dňa 26.09.2011, sp. zn. 1K/15/2011 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Tatra
nábytkáreň Martin, a.s.. V konkurznom konaní žalobca prihláškou zo dňa 19.10.2011 prihlásil pod por.
č. 1 až 5 pohľadávky vo výške 683,04 eur a následne žalobca uplatnil u správcu podaním zo dňa
02.05.2012 pohľadávku proti podstate titulom nezaplatených faktúr vystavených na základe Nájomnej
zmluvy č. XXXXXXXXX-X-XXXX o nájme pozemkov, a to faktúrou č. 2550001083 sumu 201,60 eur
splatnú 30.01.2012 a faktúrou č. 2550001619 sumu 7,92 eur splatnú dňa 13.04.2012. Na podanie

žalobcu žalovaný nereagoval. Listom zo dňa 04.03.2013 žalobca požiadal žalovaného o oznámenie
predpokladaného dátumu úhrady uplatnenej pohľadávky, na čo žalovaný nereagoval. Podaním zo dňa
14.05.2013 žalobca uplatnil u správcu aj pohľadávku proti podstate na podklade faktúry č. 2550003111
v sume 209,52 eur so splatnosťou 31.01.2013. Na predmetné podanie, ani na list žalobcu zo dňa
25.09.2013 žalovaný nereagoval. Žalobca ďalej uviedol, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a
spoločnosťou Tatra nábytkáreň Martin, a.s., Martin ako nájomcom bola dňa 16.06.2009 uzatvorená
nájomná zmluva o nájme pozemkov podľa § 663 a nasledovné Občianskeho zákonníka (ďalej tiež

„Zmluva“ v príslušnom gramatickom tvare). Žalobca je správcom majetku štátu, a to pozemku parc.
č. XXXX/X M. R. G. Q. o výmere XXX J. nachádzajúci sa v k. ú. J.. Zmluvné strany sa dohodli, že
nájomca bude prenajatú plochu užívať výlučne pod stavbou vlečky vo vlastníctve nájomcu odbočujúcej
zo železničnej stanice M. - T., v železničnej stanici J. v kilometri XXX, XXX, výhybkou č. X. Výškanájomného bola podľa čl. IV Zmluvy dohodnutá tak, že celkové ročné nájomné za predmet nájmu je
168,- eur + DPH. Listom zo dňa 08.03.2012 žalobca oznámil zvýšenie nájomného na 174,60 eur + DPH.
Za užívanie pozemkovej plochy žalobca vystavil žalovanému faktúry č. 2550001083 v sume 201,60 eur

so splatnosťou 30.01.2012, č. 2550001619 v sume 7,92 eur so splatnosťou 13.04.2012 a č. 2550003111
v sume 209,52 eur so splatnosťou 31.01.2013. Keďže žalovaný sa k pohľadávke proti podstate napriek
listom žalobcu nevyjadril, žalobca sa domáhal určenia súdom.

2. Ako dôkazné prostriedky žalobca označil fotokópie listinných dôkazov - prihlášku pohľadávky zo

dňa 19.10.2011, uplatnenie pohľadávky proti podstate zo dňa 02.05.2012 a zo dňa 14.05.2013 a list
žalobcu zo dňa 04.03.2013 a 25.09.2013. Do obsahu spisového materiálu ďalej žalobca predložil listinné
dôkazy - kópiu Nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a úpadcom dňa 16.06.2009 ( č. l. 14 -
17), vyhlásenie žalobcu o evidencii pohľadávky voči úpadcovi v účtovníctve žalobcu zo dňa 19.10.2011,
v žalobe označené faktúry (č. l. 19, 20, 22).

3. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.06.2015 (č. l. 33) žalovaný poukázal na oznámenie žalobcu
zo dňa 10.10.2011 adresované predošlému správcovi konkurznej podstaty úpadcu o tom, že sporná
Nájomná zmluva skončila svoju účinnosť. Žalovaný namieta, že právny titul nájomnej zmluvy neexistuje,
s konštatovaním, že v súvislosti s čiastkovým rozvrhom z oddelenej podstaty bol zverejnený zoznam
pohľadávok proti podstate v Obchodnom vestníku č. 26/2014 zo dňa 07.02.2014, avšak žalobca si

svoju pohľadávku neuplatnil, a preto nie je možné o pohľadávke žalobcu konať. Navrhol žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

4. K vyjadreniu žalovaného žalobca v podaní zo dňa 02.11.2016 uviedol, že uplatnenú pohľadávku
považuje v celom rozsahu za oprávnenú. Táto zodpovedá skutočnosti, že nájomný vzťah založený

Nájomnou zmluvou č. XXXXXXXXX-X-XXXX o nájme pozemkov bol ukončený dňom 01.10.2011 a to
s poukazom na čl. V Nájomnej zmluvy, ktorá viaže okamžité ukončenie zmluvy na účinky vyhlásenia
konkurzu na majetok nájomcu v úpadku podľa § 23 ods. 1 Zákona o konkurze sa reštrukturalizácii.
Nájomný vzťah bol tak ukončený dňom 01.10.2011 a nájomcovi vznikla v zmysle čl. III Nájomnej
zmluvy povinnosť vypratať a odovzdať predmet nájmu žalobcovi. Žalobca listom dňa 10.10.2011

oznámil správcovi úpadcu, že ku dňu ukončenia nájomnej zmluvy je potrebné stavbu vlečky z pozemku
žalobcu odstrániť z dôvodu, že ďalšie užívanie majetku žalobcu je neoprávnené. Žalovaný predmet
nájmu protokolárne žalobcovi neodovzdal a tento naďalej užíva bez právneho dôvodu. S poukazom
n obsah zákonného ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka je žalobca názoru, že žalobcovi
vznikla pohľadávka vo výške 419,04 eur titulom bezdôvodného obohatenia, t. j. vo výške dohodnutej

v nájomnej zmluve, a to bezplatným užívaním majetku žalobcu. Žalovaný v liste zo dňa 26.04.2012
prisľúbil vypratanie predmetu nájmu v krátkom čase. S poukazom na ustanovenie § 87 ods. 1 ZKR má
žalobca za to, že je veriteľom pohľadávky proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu v súvislosti
so správou majetku podliehajúceho konkurzu, keďže sa jedná o pohľadávky, ktoré vznikli ako náklad
súvisiaci so správou konkurznej podstaty - koľajovou vlečkou, ktorej vlastníkom je úpadca. Žalobca

súčasne predložil vo fotokópii list žalobcu zo dňa 10.10.2011 a vyjadrenie žalovaného zo dňa 26.04.2012
( č. l. 46, 47).

5. V duplike k vyjadreniu žalobcu zo dňa 28.03.2017 žalovaný potvrdil ukončenie Nájomnej zmluvy podľa
čl. V ods. 1 písm. c/ ku dňu 01.10.2011, avšak učinil sporným právny titul pohľadávky proti podstate s

odôvodnením, že po dátume vyhlásenia konkurzu úpadca predmet nájmu neužíval, a teda nevznikla
mu povinnosť platiť nájomné. Uviedol, že správca v konkurznom konaní zostavil zoznam pohľadávok
proti podstate, ktorý zverejnil v Obchodnom vestníku č. 26/2014 zo dňa 07.12.2014. Žalobca nežiadal na
oboznámenie zoznam pohľadávok proti podstate ani po jeho zverejnení, nenahliadol do správcovského
spisu ani nekontaktoval správcu písomne príp. inou formou, nenamietol v zákonnej lehote zoznam

pohľadávok zostavených správcom podľa § 96 ods. 2, 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej
tiež „ZKR“) a na základe uvedenej skutočnosti žalovaný je oprávnený považovať zoznam pohľadávok
proti podstate za správny. Žalovaný uviedol, že pohľadávka žalobcu nebola zapísaná do zoznamu
pohľadávok proti podstate z dôvodu neexistujúceho právneho titulu, ktorý vo svojich pohľadávkach -
faktúrach žalobca uvádza ako prenájom na základe nájomnej zmluvy a pokiaľ žalobca až v podanej

žalobe uvádza právny titul užívania predmetu nájmu bez právneho dôvodu, hoci v ním vystavených
faktúrach žalobca účtoval žalovanému nájomné, označil svoju pohľadávku za nájomné. Postup žalobcu
žalovaný nevníma ako chybný, keď správca v liste zo dňa 26.04.2012 odmietol zvýšenie nájomného po
vyhláseníkonkurzuapozánikunájomnejzmluvy,keďžežalobcatakmer 7mesiacovpozánikuNájomnejzmluvy jednostranne pristúpil k zvýšeniu nájomného. Žalovaný namietol právny dôvod pohľadávky
žalobcu s konštatovaním, že ak žalobcovi vznikla nejaká škoda, táto nie je predmetom konania. Súčasne
uviedol, že zo strany správcu nedošlo k odstráneniu vlečky a vyprataniu predmetu nájmu z dôvodu

prebiehajúcich súdnych konaní, v dôsledku čoho aktuálne nie je možné vynaložiť správcom vyššiu
sumu finančných prostriedkov na odstránenie vlečky. Žalovaný poznamenal, že žalobca porušil proces
prihláseniapohľadávkyakoajpostuppodľa§87ods.7a8ZKR,keďažnavýzvusprávcujemožnépodať
žalobu o určenie právneho dôvodu alebo výšky pohľadávky proti podstate. Bez tohto postupu považuje
žalobu za predčasnú, vyvolávajúcu zbytočné náklady. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému

náhradu trov konania. S podaným vyjadrením žalovaný predložil súdu fotokópie listinných dôkazných
prostriedkov - výňatok z Obchodného vestníka č. 26/2014 zo dňa 07.12.2014 a faktúry, ktorými žalobca
vyúčtoval dlžné nájomné za čas po vyhlásení konkurzu.

6. Pojednávanie konané dňa 02.06.2017 sa uskutočnilo v neprítomnosti riadne a včas predvolaného
žalovaného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 31.05.2017 z osobných

dôvodov a navrhol prejednať vec v neprítomnosti žalovaného s tým, že žalovaný na svojom písomnom
stanovisku zo dňa 28.03.2017 v celom rozsahu trvá.

7. Za podstatné skutkové tvrdenie v konaní, u ktorých neexistovala dôvodná pochybnosť o ich
pravdivosti, súd považuje skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 1K/15/2011 zo

dňa 26.09.2011 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Tatra nábytkáreň Martin, a.s. zverejnený v
obchodnom vestníku 188/2011 zo dňa 30.09.2011, s účinkami vyhlásenia konkurzu dňa 01.10.2011,
uzavretie nájomnej zmluvy medzi žalobcom a úpadcom zo dňa 16.06.2009 s trvaním nájomnej zmluvy
do dňa 01.10.2011 a nevypratanie predmetu nájmu žalovaným ku dňu rozhodovania súdu o uplatnenom
nároku. Z uvedených skutkových okolností súd s poukazom na úpravu vyplývajúcu z ust. § 186 ods. 2

veta druhá CSP vychádzal.

8. Z vykonaných dôkazov súd zistil, že žalobca v postavení prenajímateľa uzatvoril s úpadcom v
postavení nájomcu dňa 16.06.2009 nájomnú zmluvu č. XXXXXXXXX-X-XXXX na dobu neurčitú, ktorej
predmetom je pozemok špecifikovaný v čl. I bod 1 Nájomnej zmluvy o výmere 420 m2 za dohodnuté

nájomné vo výške 0,40 €/m2/ rok za výmeru 420 m2 spolu 168,- €/ kalendárny rok. Dohodnuté nájomné
v sume 168,- eur je uvedené bez DPH, ktoré má byť fakturované podľa platných právnych predpisov.
Splatnosť nájomného zmluvné strany v čl. IV bod 2 Nájomnej zmluvy dohodli tak, že nájomné je nájomca
povinný uhrádzať prenajímateľovi vopred ročne vo výške 168,- eur na základe faktúry vystavenej
prenajímateľom so splatnosťou faktúry 14 dní odo dňa jej vystavenia.

9. Ukončenie nájmu upravuje čl. V Zmluvy tak, že jedným z dôvodov ukončenia nájomného vzťahu
je vyhlásenie konkurzu na majetok nájomcu v úpadku, a to ku dňu účinkov vyhlásenia konkurzu,
ktoré v posudzovanej právnej veci nesporne nastali dňa 01.10.2011. Nájomný vzťah medzi žalobcom
a nájomcom tak nesporne trval od momentu uzavretia Zmluvy, t. j. od 16.06.2009 do dňa účinkov

vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, t. j. do dňa 01.10.2011.

10. Za nesporné skutkové tvrdenie súd považoval skutočnosť, že napriek ukončeniu nájomnej zmluvy
dňa 01.10.2011 úpadca predmet nájmu nevypratal a na pozemku, ktorého je žalobca správcom, je
naďalej umiestnená koľajová vlečka, ktorú správca prisľúbil odstrániť, avšak ku dňu rozhodovania súdu

k tomu nedošlo.

11. Žalobca listinnými dôkazmi preukazoval uplatnenie si pohľadávok v konkurznom konaní voči
úpadcovi z obdobia pred vyhlásením konkurzu a ďalej pohľadávok, ktoré žalobcovi mali vzniknúť po
vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Prvou výzvou zo dňa 02.05.2012 si žalobca uplatnil voči

správcovi konkurznej podstaty úpadcu pohľadávku, ktorú vymedzil ako peňažný nárok v sume 201,60
eura7,92eurspoukazomnaNájomnúzmluvuonájmepozemkovč.XXXXXXXXX-X-XXXX.Akoprílohu
svojho podania označil Zmluvu a faktúry (č. l. 13 - 20).

12. Z obsahu pripojených faktúr k výzve žalobcu zo dňa 02.05.2012 vyplýva, že predmetnými faktúrami

žalobca fakturoval úpadcovi sumu 201,60 eur za prenájom s odkazom na príslušnú Nájomnú zmluvu,
a to za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 so splatnosťou 30.01.2012 a faktúrou s označením
„ťarchopis“ sumu 7,92 eur ako navýšenie nájomného o mieru inflácie vo výške 3,9% dosiahnutú za
rok 2011, pričom súčasťou spisového materiálu žalobca učinil oznámenie o zvýšení nájomného zo dňa08.03.2012,ktorýmžalobcaoznámilpredchádzajúcemusprávcovikonkurznejpodstatyúpadcuzvýšenie
nájomného o mieru inflácie za obdobie od 01.01.2012 s úpravou nájomného s platnosťou od 01.01.2012
v sume 174,60 eur a to na základe oznámenia Štatistického úradu SR o miere inflácie meranej indexom

spotrebiteľských cien za rok 2011 v porovnaní s predchádzajúcim rokom a s poukazom na obsah
Nájomnej zmluvy.

13. Neskoršou výzvou zo dňa 14.05.2013 (č.l. 21) žalobca opakovane uplatnil u správcu konkurznej
podstaty úpadcu zaplatenie pohľadávky, ktorú právne vymedzuje titulom bezdôvodného obohatenia za

užívanie pozemku v správe žalobcu, s vymedzením predmetu nehnuteľnosti podľa jej údajov uvedených
v katastri nehnuteľností, s vymedzením čísla faktúr, ich splatnosti a fakturovanej sumy spolu vo výške
419,04 eur. Predmetom uplatnenia sú faktúry č. 2550003111 na sumu 209,52 eur, č. 2550001083
na sumu 201,60 eur a č. 2550001619 na sumu 7,92 eur. Obsahom uplatnenia je súčasne žiadosť o
oznámenie predpokladaného dátumu úhrady. Prílohou výzvy sú v podaní označené faktúry.

14. Z listinných dôkazov vykonaných súdom ďalej vyplynulo, že opakovanými žiadosťami zo dňa
04.03.2013 (č.l. 23) a 25.09.2013 (č.l. 24) žalobca žiadal o oznámenie predpokladaného dátumu úhrady
uplatnenej pohľadávky proti podstate, v jednom prípade v sume 209,52 eur a v druhom prípade v
sume 419,04 eur, z toho v poradí druhej žiadosti žiadal o oznámenie, či tieto pohľadávky sú v evidencii
pohľadávok proti podstate.

15. Z obsahu žaloby a predložených listinných dôkazov tak nepochybne vyplýva, že žalobca sa v
predmetnom konaní domáha určenia svojej pohľadávky proti podstate, poukazujúc pri tom na nekonanie
správcu, ktorý na výzvy žalobcu nereagoval. Obsahom spisového materiálu je len oznámenie správcu
predložené súdu žalobcom zo dňa 26.04.2012 (č.l. 47), ktorým správca odmietol zvýšenie nájomného

odvolávajúcsapritomnapísomnúkomunikáciustránaoznámeniežalobcuoukončeníNájomnejzmluvy
dňom 26.09.2011. Obsahom vyjadrenia správcu je prísľub vypratania predmetu nájmu v krátkom čase.

16. Ťažisko procesnej obrany žalovaného voči uplatnenému nároku spočívalo v námietke nedodržania
postupu pri uplatnení pohľadávky proti podstate a v námietke neexistujúceho právneho titulu

uvádzaného žalobcom vo vystavených faktúrach, ktorými žalobca účtoval dlžné nájomné. Žalovaný
súčasne uviedol dôvody, ktoré bránia žalovanému vo vyprataní nehnuteľností, ktoré tvorili predmet
nájmu.

17. S prihliadnutím na účinky začatia konkurzného konania na majetok úpadcu dňa 22.07.2011 a

prechodné ustanovenie § 206a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len
„ZKR“) súd na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení
platnom a účinnom do 31.12.2011.

18. Podľa § 87 ods. 1, 3 ZKR

Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a
speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, výživné pre maloleté deti, odmena správcu a ďalšie
pohľadávky, o ktorých to ustanovuje tento zákon; pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené
pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.
Pohľadávky proti podstate uspokojuje správca z výťažku zo speňaženia majetku dotknutej podstaty

podľa poradia ich splatnosti; ak sú v rovnaký deň splatné viaceré pohľadávky proti dotknutej podstate,
ktoré nie je možné uspokojiť v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne. Správca zodpovedá veriteľovi
pohľadávky proti podstate za škodu, ktorá mu vznikne tým, že jeho pohľadávka proti podstate nebola
riadne a včas uspokojená v súlade s týmto ustanovením, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou
starostlivosťou.

19. Podľa § 137 z. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) , žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností
strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.20. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

22. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

23. V zmysle právnej úpravy účinnej do 01.01.2012 pohľadávky proti podstate, ktoré vznikli po vyhlásení
konkurzu v súvislosti so správou majetku sa uplatňujú u správcu bez toho, že by zákonná úprava
stanovila akékoľvek formálne a obsahové náležitosti ich uplatnenia. Rovnako zákonná úprava v znení

platnom a účinnom do 01.01.2012 neurčuje na uplatnenie pohľadávok proti podstate pevnú lehotu.
Patria sem pohľadávky, ktoré vznikli pri správe a speňažovaní majetku a sú určené tiež časovo, ako
pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu. Pri určovaní pohľadávok proti podstate je potrebné
posudzovať moment vzniku pohľadávky a jej splatnosť, keďže pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením
konkurzu sa musia uplatňovať prihláškou, aj keď ich prípadná splatnosť nastala až po vyhlásení

konkurzu.

24. V prípade, že správca poprie pohľadávku proti podstate, zákonná úprava nevymedzuje ďalší postup
pri určovaní týchto pohľadávok ako v prípade pohľadávok, ktoré sa v konkurznom konaní uplatňujú
prihláškou. Veriteľ je tak oprávnený v prípade popretia pohľadávky podať určovaciu žalobu o určenie

poradia, právneho dôvodu alebo o určenie výšky pohľadávky. Z dôvodu, že tento typ žalôb (určenie
pohľadávok proti podstate) Zákon o konkurze a reštrukturalizácii neupravuje, jedná sa o určovaciu
žalobu podľa pôvodného ustanovenia § 80 písm. c) OSP, aktuálne podľa ustanovenia § 137 písm.
c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V takom prípade veriteľ musí preukázať naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, ktorý je zásadne daný tým, že správca pohľadávku poprie.

25. Vzhľadom na to, že žalovaný pred podaním žaloby pohľadávku žalobcu nerozporoval, avšak z
obsahu vyjadrení žalovaného k žalobe a učinených v priebehu konania je zrejmé, že pohľadávku
uplatnenú žalobcom popiera, súd konštatuje, že v konaní bol dostatočne preukázaný právny záujem
žalobcu na požadovanom určení. Žalobca uplatnil svoj nárok v konaní ako subjekt aktívne vecne

legitimovaný v postavení veriteľa popretej pohľadávky, ktorú si uplatnil voči správcovi konkurznej
podstaty úpadcu ako osobe pasívne vecne legitimovanej s tým, že hmotnoprávne účinky rozhodnutia
súdu sa viažu na úpadcu.

26. V situácii, že žalovaný na uplatnenie pohľadávky proti podstate žalobcom nereagoval, žalobca

legitímne uplatňoval svoje práva súdnou cestou, v konkrétnom prípade určovacou žalobou, ktorou
sa domáha určenia svojej pohľadávky čo do právneho dôvodu, výšky a jej poradia ako pohľadávky
proti podstate. V uvedenom kontexte súd námietku žalovaného o nedodržaní postupu pri uplatnení
pohľadávky voči správcovi vyhodnotil ako nedôvodnú. Pokiaľ žalovaný poukazoval na nedodržanie
postupu žalobcu podľa ustanovenia § 87 ods. 7 a 8 ZKR, súd konštatuje, že ustanovenie § 87 ods. 7

a 8 ZKR je novelizovaným ustanovením ZKR, ktoré sa vracia ku koncepcii pohľadávok proti podstate
z hľadiska poradia ich uspokojovania, a to na základe právnej úpravy účinnej od 01.01.2012 zákonom
č. 348/2011 Z.z...

27. Za nosnú námietku žalovaného súd považoval skutočnosť, že k zapísaniu žalobcom uplatnenej

pohľadávky do zoznamu pohľadávok proti podstate nedošlo z dôvodu správcom v konaní namietaného
neexistujúceho právneho titulu, ktorý žalobca vo svojich pohľadávkach - faktúrach vymedzil ako
prenájom na základe nájomnej zmluvy.

28. K procesnej obrane žalovaného žalobca uviedol, že aj po ukončení doby platnosti nájomnej zmluvy

uzatvorenej medzi žalobcom a úpadcom v postavení nájomcu, žalovaný predmet nájmu nevypratal
a koľajovú vlečku neodstránil napriek tomu, že bol o neoprávnenom užívaní nehnuteľnosti zo strany
žalobcu informovaný. Zo skutočnosti, že vlečka vo vlastníctve úpadcu je naďalej umiestnená na
pozemku v správe žalobcu, ktorý je tým obmedzený vo výkone práv vyplývajúcich mu zo správy majetkuštátu, zo strany úpadcu dochádza k bezplatnému užívaniu nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, a teda
k vzniku bezdôvodného obohatenia. Na podporu svojej právnej argumentácie žalobca poukazuje na
právoplatný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 03.05.2016, sp. zn. 16CoKR/21/2015-68 v

spojení s rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.03.2015, sp. zn. 36Cbi/91/2014 v obdobnej
právnej veci. Žalobca má za to, že fakturačný dôvod uvedený na faktúre nie je podstatný, keďže sa jedná
o daňový doklad, a teda nie je právnym titulom vzniku pohľadávky. K namietanému postupu žalobcu,
ktorý žalovaný označil za rozporný s právnou úpravou Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, žalobca
uviedol, že zákonná úprava v znení účinnom do 31.12.2011 ustanovenie § 87 ods. 7 a 8 neobsahovala a

rovnako ustanovenie § 96 ods. 2, 3 neupravovalo možnosť veriteľa podať námietky poradia pohľadávky
proti podstate, resp. možnosť nahliadnuť do zoznamu pohľadávok proti podstate, ako bolo uvádzané v
rámci procesnej obrany žalovaného. Rovnako z oznámenia v Obchodnom vestníku zo dňa 07.12.2014
nevyplývajú poučenia o právach veriteľa, napríklad o práve nahliadnuť do zoznamu pohľadávok proti
podstate, právo podať námietky poradia pohľadávky proti podstate, na základe ktorého by mal možnosť
žalobca oboznámiť sa so zostaveným zoznamom pohľadávok proti podstate alebo namietať postup

správcu. Žalobca uviedol, že zverejnenie v Obchodnom vestníku zo dňa 07.12.2014 sa týkalo zoznamu
pohľadávok proti oddelenej podstate a zámeru zostaviť čiastkový rozvrh pre konkrétneho oddeleného
veriteľa, pričom však pohľadávky žalobcu nie sú pohľadávkami proti oddelenej podstate a žalobca nie
je oddeleným veriteľom a ani dotknutá vlečka ako majetok úpadcu nebola zaradená do tejto oddelenej
podstaty.

29. Vzhľadom na povahu uplatneného nároku žalobcu, ktorým sa žalobca domáha určenia právneho
dôvodu, poradia a výšky pohľadávky proti podstate, bolo predmetnom kognície súdu vyhodnotenie
skutočnosti, či žalobca je veriteľom pohľadávky proti podstate tak, ako túto pohľadávku vymedzuje
právna úprava Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a to v rozsahu uplatnenom podanou žalobou.

Z predložených listinných dôkazov, a to faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval úpadcovi svoju pohľadávku,
nesporne vyplýva, že predmetnými daňovými dokladmi žalobca vyúčtoval nájomcovi nájomné za časové
obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012 a za obdobie od 01.01.2013 do 31.12.2013 s odvolaním sa
na obsah Nájomnej zmluvy č. XXXXXXXXX-X/XXXX, t. j. vo výške dohodnutého nájomného. Súčasne
však obsahom výzvy zo dňa 14.05.2013 adresovanej správcovi konkurznej podstaty úpadcu žalobca

uplatnil svoj nárok ako pohľadávku proti podstate, ktorá mala žalobcovi vzniknúť titulom bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného, a to užívaním pozemku v správe žalobcu. Žalobca označil spornú
nehnuteľnosti podľa údajov v katastri nehnuteľností a svoju pohľadávku s odkazom ma číslo faktúry,
dátum jej splatnosti a fakturovanú sumu. Jedná sa o výzvu uskutočnenú v čase, kedy žalovaný nesporne
disponoval vedomosťou o zániku nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a úpadcom a bol si

nesporne vedomý svojej povinnosti vypratať predmet nájmu tak, ako vyplýva z obsahu jeho podania
zo dňa 26.04.2012, ktorým odmietol zvýšenie nájomného (č.l. 47). Doručením výzvy žalobcu zo dňa
14.05.2013 si žalovaný musel byť vedomý existencie pohľadávky žalobcu a vnikla mu povinnosť
žalobcom uplatnenú pohľadávku z výťažku získaného speňažením majetku podliehajúceho konkurzu
uspokojiť.

30. Vo všeobecnosti žalobný dôvod predstavuje existenciu konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu
medzi stranami sporu, z ktorého vzniká uplatnený nárok. V sporovom konaní súd následne deklaruje
už existujúce alebo neexistujúce hmotnoprávne povinnosti žalovaného vo vzťahu k skutočnostiam
tvrdeným žalobcom. Súd sa prikláňa k názoru, že zásadne nie je možné priznať právo na súdnu ochranu

z iného žalobného dôvodu, než ktorý žalobca uplatnil v žalobe, a preto ak by žalobca vymedzil uplatnený
nárok ako nárok z titulu tvrdenej existencie nájomnej zmluvy a to napriek tomu, že zo skutkového deja
vyplynie existencia záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia, ktorý žalobca v žalobe neuviedol,
nie je možné žalobcovi ním uplatnený nárok priznať.

31. V posudzovanej právnej veci však žalobca okrem popisu nájomnej zmluvy a jej obsahových
náležitostí v rámci žalobného návrhu formuluje uplatnený nárok s poukazom na neuhradené faktúry
a súčasne s vymedzením bezdôvodného obohatenia ako právneho titulu uplatneného nároku. Keďže
v praktickej rovine sa otázka formulácie žalobných dôvodov prejavuje ako zložitá otázka a ako už
bolo judikované viacerými rozhodnutiami Ústavného súdu SR (II ÚS 135/2004) prílišný formalizmus pri

posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania nie je v súlade s ústavnými princípmi
spravodlivého procesu, súd žalobcom uplatnený nárok v kontexte jeho skutkového vymedzenia a
formulácie žalobného návrhu a vo väzbe na pripojené listinné dôkazy vyhodnotil ako určenie pohľadávky
proti podstate, ktorá mala vzniknúť žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia tým, že po ukončenídoby platnosti nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a úpadcom k vyprataniu predmetu nájmu
správcom nedošlo a vznikol tak protiprávny stav na ujmu majetkových práv žalobcu.

32. Vo vzťahu k uplatneniu pohľadávky (proti podstate) u správcu úpadcu zákonná úprava formálne
neurčuje spôsob uplatnenia, t.j. neustanovuje žiadne osobitné formálne a obsahové náležitosti a
neukladá žiadne lehoty na uplatnenie ako v prípade pohľadávok, ktoré sa uplatňujú prihláškou.
Správcom namietané nedostatky formálneho postupu žalobcu ako veriteľa tak nemôžu byť relevantným
dôvodom na popretie jeho pohľadávky , pokiaľ právny dôvod vzniku pohľadávky a jej výška je správcovi

z podkladov poskytnutých mu veriteľom zrejmá. Prehnané formálne nároky na spôsob uplatňovania
pohľadávok nesmú byť v extrémnom rozpore s princípom spravodlivosti a nemôžu brániť alebo
obmedzovať veriteľa pri uplatnení jeho práv.

33. K námietke, že zo strany správcu konkurznej podstaty úpadcu nie je po vyhlásení konkurzu na
majetok úpadcu využívaný predmet nájmu, súd konštatuje, že vo všeobecnosti zánikom nájomnej

zmluvy dochádza k zániku základných práv a povinností účastníkov nájomného vzťahu a nájomcovi
zaniká oprávnenie predmet nájmu naďalej užívať. Prenajímateľovi, t. j. žalobcovi sa v celom rozsahu
obnovuje dispozičné právo k predmetu nájmu, čoho dôsledkom však nie je zánik ostatných nárokov
vyplývajúcich zo zákona, pričom konštantná judikatúra nerozlišuje intenzitu, s akou je užívaný predmet
nájmu po skončení doby nájmu a tak za pokračujúce užívanie predmetu nájmu sa považuje aj ich

nevypratanie (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 31.10.2002, sp. zn. 28Cdo
1790/2002). Nevypratanie predmetu nájmu predstavuje majetkovú hodnotu, ktorú získava pôvodný
nájomca po zániku nájomnej zmluvy, teda bez právneho dôvodu, a preto nie je právne relevantné či,
s akou intenzitou a v akej kvalite táto soba predmet nájmu užívala. Za užívanie predmetu nájmu je
súdnou praxou považované už samotné umiestnenie vecí v (na) nehnuteľnosti, ktorú nájomca užíval

na základe nájomnej zmluvy, keď nájomca nehnuteľnosť nevyprace a vlastník z tohto dôvodu nemôže
získať prospech ďalším prenájmom veci (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 22. februára 2007,
sp. zn. 33 Odo 190/2005).

34. K námietke subsidiárneho charakteru bezdôvodného obohatenia súd konštatuje, že v podmienkach

konkurzu zásadne nie je možné pričítať dlžníkovi zodpovednosť za porušenie práv vlastníka (správcu)
veci, pokiaľ k vyprataniu nehnuteľnosti po vyhlásení konkurzu pre nedostatok finančných prostriedkov
nedošlo, navyše v situácii, ak nakladanie s majetkom úpadcu prechádza na správcu konkurznej podstaty
úpadcu. Z uvedeného vyplýva, že ak osobe dlžníka nemožno pričítať zodpovednosť za protiprávne
konanie, je namieste uplatnenie podporného nároku pre ochranu osoby postihnutej v majetkovej sfére v

podobe nároku z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému po vyhlásení konkurzu na
majetok úpadcu v súvislosti so správou majetku úpadcu.

35. Pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie zákonná úprava nevyžaduje úmyselné konanie
alebo protiprávny úkon dlžníka, ale predpokladá stav, kedy s (ne)konaním, dlžníka právna úprava spája

vznik bezdôvodného obohatenia. Môže tak dôjsť bez vôle zúčastnených subjektov, ale aj v situácii
nepredvídanej udalosti nezávislej na vôli strán. Podstata bezdôvodného obohatenia spočíva v zásade,
že nikto sa nemôže obohacovať na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny dôvod. V takom
prípade ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Predmet bezdôvodného
obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal, a to všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak bezdôvodné obohatenie spočíva vo výkonoch, príp. má nehmotný charakter, musí sa
poskytnúť relutárna, teda peňažná náhrada. V posudzovanej právnej veci nastala situácia neexistencie
právneho dôvodu, čo znamená, že v danom prípade nenastala právna skutočnosť (stav po zániku
nájomnej zmluvy), ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola
povinnosťazároveňprávonaposkytnutéplnenie.Bezdôvodnéobohatenienemusíspočívaťvtom,žesa

zväčší majetok povinného, ale tiež v tom, že sa jeho majetkový stav nezmenší, hoci v prípade existencie
platnej nájomnej zmluvy by k tomu došlo.

36.Zvykonanýchdôkazovaznespornýchtvrdeníprocesnýchstránmalsúdpreukázané,žekvyprataniu
predmetu nájmu po ukončení doby platnosti nájomnej zmluvy žalovaným nedošlo. Na strane žalovaného

tak vzniklo bezdôvodné obohatenie v podobe užívania nehnuteľnosti (nevyprataním pozemku) v správe
žalobcu, na ktorej má úpadca bez právneho dôvodu ďalej umiestnenú koľajovú vlečku. V posudzovanom
prípade tak vznikol po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu prospech z realizácie užívateľského
oprávnenia bez toho, aby sa majetok úpadcu zmenšil poskytnutím náhrady vlastníkovi, resp. správcoviveci. Vzhľadom na to, že žalovaný nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu užívacieho
práva k predmetu nájmu žalobcovi vydať, je povinný nahradiť mu bezdôvodné obohatenie peňažnou
formou.

37. Pokiaľ ide o výšku pohľadávky proti podstate , aj keď nájomná zmluva uzatvorená medzi žalobcom
a úpadcom zanikla, súd obsah nájomnej zmluvy hodnotil ako dôkazný prostriedok, ktorý bez ďalších
navrhovaných dôkazov umožňuje ustáliť výšku bezdôvodného obohatenia vo väzbe na dojednanú výšku
nájomného na daný predmet nájmu - t.j. poskytnutie užívacieho práva (obdobne rozsudok Najvyššieho

súdu SR, sp. z. 4Cdo 104/2008 zo dňa 30.06.2009). Najvyšší súd v označenej právnej veci v rámci
podaného dovolania uviedol „Odvolací súd pri výške bezdôvodného obohatenia vychádzal z nájomnej
zmluvy, ktorú účastníci konania nespochybňovali. Žalovaný platil na základe zmluvy nájomné dohodnuté
v zmluve a bez akejkoľvek zmeny zmluvy akceptoval zvýšenie nájomného fakturované žalobcom. Aj keď
zmluva o nájme je neplatným právnym úkonom, táto listina je dôkazným prostriedkom, ktorý preukazuje
určité skutkové okolnosti, akými sú predmet nájmu a výška mesačného nájomného. Dovolací súd sa

preto stotožnil s právnym názorom odvolacieho súdu, že bezdôvodné obohatenie žalovaného sa rovná
dohodnutej výške nájomného“.

38. K splatnosti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia súd konštatuje, že táto nie je zákonom
upravená, a preto je potrebné vychádzať z obsahu ust. § 563 Občianskeho zákonníka, v zmysle

ktorého splatnosť nastáva nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník na plnenie vyzvaný. V posudzovanej
právnej veci je splatnosť uplatneného nároku nesporne viazaná najneskôr na doručenie výzvy žalobcu
žalovanému zo dňa 14.05.2013.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žalobcom

uplatneného nároku a určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti podstate z právneho dôvodu
bezdôvodného obohatenia, ktoré súd určil vo výške zodpovedajúcej dohodnutému nájomnému podľa
nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a úpadcom dňa 16.06.2009, t. j. vo výške 168,- eur spolu
s DPH spolu vo výške 201,60 eur za rok 2012 a vo výške 201,60 eur za rok 2013, spolu vo výške
403,60 eur. V časti uplatneného zvýšeného nájomného jednostranným úkonom žalobcu v sume 7,92

eur žalobný návrh zamietol, keďže oprávnenie žalobcu, ktoré mu vyplývalo z ustanovenia čl. IV bod 5
nájomnej zmluvy zo dňa 16.06.2009, zánikom nájomnej zmluvy zaniklo.

40. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd určil, že žalobca
je veriteľom pohľadávky proti podstate v celkovej sume 403,20 eur právnym dôvodom bezdôvodného

obohatenia a v ostatnej časti žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.

41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s ustanovením
§ 262 ods. 1 CSP, podľa ktorých zákonných ustanovení súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Vzhľadom na nepatrný neúspech žalobcu v konaní súd priznal žalobcovi nárok voči žalovanému na
plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručeniepodania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).