Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 21T/30/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114010314

Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sopúch

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4114010314.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sopúcha a prísediacich Petra
Ostertága a Evy Čentéšovej v trestnej veci obžalovaného U. Q., pre zločin ublíženia na zdraví podľa §
155 odsek 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.06.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný,

U. Q. narodený XX.XX.XXXX v T., trvale bytom H. ulica č. XX, T.,

sa podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby okresného prokurátora v T., sp. zn. XPv XXX/XX/XXXX, pre zločin ublíženia na zdraví
podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364
odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe, že :

dňa 12.11.2011 v čase okolo 02:40 hod., v Nitre, na Mostnej ulici pred barom Devil?s Pub fyzicky napadol
poškodeného U. I., bytom T., tým spôsobom, že ho udrel päsťou do tváre, následkom čoho poškodený
spadol na zem, kde ho niekoľkokrát kopol do tváre, následkom čoho poškodený U. I. utrpel obojstrannú

zlomeninu hornej čeľuste, pomliaždenie obličaja, drobnú ranku na dolnej pere vpravo, otras mozgu,
trieštivúzlomeninunosovýchkostíbezposunuúlomkov,zlomeninubočnejstenyľavejočnicebezposunu
úlomkov, odlomenie z korunky siedmeho zuba vľavo dole, dôsledkom čoho bol práceneschopný od
12.11.2011 do 31.12.2011, t.j. 49 dní,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodených : Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta
8 a 10, 813 63 Bratislava a DÖVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01
Bratislava, IČO: 35 942 436, s ich nárokmi na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Nitre, (ďalej v texte len so znením „prokurátor“) podal na U. Q. (ďalej v texte tiež
so znením „obžalovaný“) Okresnému súdu Nitra, dňa 19.03.2014 obžalobu č. 4 Pv 760/11/4403, prezločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Súd vykonal dokazovanie tak, ako ho navrhli vykonať strany obžaloby a obhajoby na hlavnom
pojednávaní konanom v dňoch 15.12.2015, 25.05.2016, 24.08.2016 a 30.06.2017, výsluchom
obžalovaného U. Q., svedka U. I. v procesnom postavení poškodeného, svedkov Z. R., I. I., I. M., M.
D., prečítal znalecký posudok I.. Z. C., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a
traumatológia č. 14/2011 a prečítaním listinných dôkazov z vyšetrovacieho spisu OR PZ Nitra sp.zn.

ČVS:ORP-243/OVK-NR-2012 GL (ďalej v texte len so znením „vyšetrovací spis“) a súdneho spisu.

Obžalovaný U. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten večer bol s kamarátmi na diskotéke v Devil?
s Pube a keď si išiel pred podnik vonku zapáliť s kamarátom Z. R., zastavila sa pri ňom skupinka štyroch
ľudí, ktorí mu niečo povedali, potom prišli k nemu povedali si tak dve, tri vety a ani si nestihol uvedomiť
a od zavalitého pána dostal úder do úst, videl, že krváca, zľakol sa, videl, že v bitke chcú pokračovať a

biť ho päsťami a mal čo robiť, aby sa ubránil a bál sa o svoje zdravie. Y. Z. R., ktorý mu išiel pomôcť tiež
napadli. Obžalovaný ďalej uviedol, že bitka trvala dve, tri minúty a nevie ako skončila. Bránil sa, nevedel
o tom, že by niekto spadol a nikoho nekopol do hlavy. Po tom ako bitka skončila, išiel si zapáliť s Z. R.
ku divadlu, vrátil sa do baru Devil?s a išiel domov.

Obžalovaný na položené otázky uviedol, že sa bránil rukami, zdvihol sa zo zeme, ale nikoho nekopol.
Mal rozťaté ústa, boleli ho rebrá a mal na hlave hrče. Na lekárskom ošetrení nebol a neoznámil to
polícii, pretože už chcel mať s tou vecou pokoj a mal strach. K facebookovej komunikácii uviedol, že
reagoval na popud priateľa G. C., s ktorým hral hokejbal, ktorý sa ho spýtal, že prečo má rozťatú peru a
povedal mu, že aj jeho kamarát dostal vtedy bitku, ktorému mal zranenia spôsobiť nejaký hokejbalista a

na mieste skutku iný hokejbalista nebol. Obžalovaný ďalej uviedol, že kamarát Z. R. mal mať prasknutý
nejaký článok. Poškodeného videl prvýkrát až na konfrontácii. Keď sa vrátil do baru Devil?s zraneného
tam nevidel nikoho a ani nepočul o žiadnej bitke. V čase skutku pred podnikom stál kamarát I. I., s
ktorým sa rozprával, keď vyšla skupinka ľudí, z ktorých nikoho nepoznal. Prvý z nich, ktorý pristúpil k
nemu ho „hlavičkou“ udrel do úst a v tej chvíli na ruke zbadal krv, pristúpili k nemu a padali údery hlava,

nehlava proti nemu, takže sa snažil kryť, rukami si kryl tvár a bránil sa ako vedel, pričom nikoho neudrel
do tváre, ak niekoho aj udrel tak len v obrane do tela a U. I. neudrel. Obžalovaný ďalej na položené
otázky uviedol, že útočník, ktorý mu dal hlavičku mal vyholenú hlavu, bol zavalitej postavy a vyzeral ako
silný chlap. K divadlu si išiel zapáliť preto, lebo chcel z miesta útoku odísť, bol v šoku a obával sa, aby
ho znova nenapadli. Do baru Devil?s sa vrátil pre svoju bundu.

Svedok U. I., v procesnom postavení poškodený, na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol sám, keď išiel
z iného podniku tak si dal kebap a čakal na taxík a potom ako, videl, že pred barom Devil?s je bitka, pri
ktorej sa dvaja bili s človekom, ktorý ležal na zemi, tak sa do nej zapojil, tak, že odsotil obžalovaného,
alebo Z. R. a následne dostal ranu do hlavy, padol a bol dokopaný na zemi.

Svedok na položené otázky uviedol, že bol napadnutý obžalovaným, päsťou zrazený na zem a na zemi
dokopaný, pričom kopance smerovali na hlavu. Obžalovaný ho kontaktoval cez facebookovú stránku
a následne bol kontaktovaný jeho priateľmi, ktorých mená nechcel uviesť, ktorí mu ponúkali nejaké
peniaze, aby to stiahol. Svedok ďalej uviedol, že na ošetrenie išiel na druhý deň ráno. Nevedel sa

vyjadriť, kedy išiel k lekárke I.. Z. H. a nevedel uviesť a ani kedy bola vystavená lekárska správa zo
dňa 21.11.2011 a či mu ju lekárka aj dala. Svedok nevedel uviesť, kedy mu bolo vystavené lekárske
potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, nevedel uviesť, že mal povolené vychádzky, vedel uviesť, že
ju ukončil koncom roka. Uviedol, že nemohol chodiť do práce a dva týždne nejedol tuhú stravu, starali
sa o neho jeho budúca manželka, matka a budúca svokra, keďže v tom čase býval u nich a chodievala

za ním aj jeho matka. Varili mu, kŕmili ho, nosili ho na WC. Na vychádzky nechodil a starostlivosť trvala
približne mesiac. Svedok ďalej na položené otázky uviedol, že sa do bitky zapojil preto, že dvaja bili
jedného, pričom žiadného z útočníkov neudrel a nevie, prečo je pred súdom len jeden z útočníkov, keď
boli dvaja. Na mieste bitky videl v jej okolí asi 20 ľudí. Videl tam obžalovaného, Z. R., pričom tretiu osobu
nepoznal až neskôr sa dozvedel, že sa malo jednať o M. D.. Svedok ďalej uviedol, že keď prišiel k tým,

čo sa bili jedného útočníka chytil za bundu a odsotil tak si mohli myslieť, že sa zapájal do bitky a potom
mu bola zasadená rana päsťou do hlavy, padol na zem a kopali ho do hlavy.Svedok Z. R., na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol pri tom, ako jeho kamaráta U. Q. napadol M. D.
a potom videl ako ho zaliala krv a keď ho išiel brániť, opakovane pristúpil a strhla sa bitka a oni sa
bránili. Svedok ďalej uviedol, že keď sedeli vzadu v bare S.?s videli problémovú skupinu pri bare, čo

im potvrdili aj vyhadzovači a keď si išiel von zapáliť M. D. ho drgol, vulgárne mu nadával, pozeral mu
do očí a keď prešiel na druhú stranu zbadal, že bol pri U. Q. a pripadal mu ako provokatér, ktorý by
mal vyvolať bitku. Potom videl ako U. Q. rozbil nos a ústa a keď chcel úder zopakovať, tak ho odsotil.
Svedok na otázky uviedol, že tam bol aj úder s hlavou a s päsťou. Po tom, ako M. D. odsotil zo zadu
zacítil úder päsťou do temena hlavy a nasledovali ďalšie údery. Útočníci boli štyria až piati a počas bitky

nikoho nevidel ležať na zemi.

Svedok ďalej uviedol, že si všímal hlavne M. D., ktorého nebolo možné oddeliť od U. Q.. Keď sa to
skončilo, tak rýchle s U. Q. odtiaľ odišli k divadlu a po určitej dobe, aby ich nevideli išli späť baru Devil?
s pre svoje veci. Mal poranený malíček na pravej ruke, asi preto, že zabraňoval kopu útočníka a bol
práceneschopný dva až tri týždne.

Svedok ďalej uviedol, že U. Q. mal hrče na hlave, mal rozbitý nos, z ktorého mu tiekla krv, mal rozbité
ústa a mal odreniny. Svedok nevedel povedať, či na mieste bol aj U. I., osobne ho nepoznal a prvý krát
ho videl na konfrontácii. Na lekárskom ošetrení bol na druhý deň, ale trestné oznámenie zo strachu
nepodal. Svedok ďalej uviedol, že do toho incidentu chodil do baru Devil?s pravidelne, ale odvtedy, čo

sa to stalo má zlý pocit, keď ide kdekoľvek. Svedok ďalej uviedol, že napadnutie U. Q., M. D. videl pred
vstupom do podniku Devil´s, pri podchode. Obžalovaného poznal od detstva, je priateľskej povahy a
nikdy nebol prítomný pri tom, že by do niekoho vyrýval.

Svedok I. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol pri tom, keď väčší pán opakovane drgal do U. Q.,

potom nastala bitka, skupinky sa rozišli, išli preč a on tiež odišiel. Svedok na položené otázky uviedol, že
tam bol s kamarátom N. R.. Videl ako M. D. napadol U. Q., tak, že telom do neho drgal a hlavou ho udrel
do úst. Proti obžalovanému boli štyria až piati útočníci a potom ako dostal U. Q. „hlavičku“ nasledoval
pästný súboj. Počas incidentu nikoho nevidel na zemi, boli pri ňom prítomní U. Q., Z. R. a osoby, ktoré
ale nepoznal. Bitku videl z bezprostrednej vzdialenosti dvoch až troch metrov. V čase bitky, ktorá sa

odohrala pred vchodom do baru Devil?s, bolo na ulici veľa ľudí.

Svedok I. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že boli na oslave v bare Devil?s, mal vypité, tak si veľa
nepamätal, vedel, že pred podnikom sa strhla mela a že M. D. bol na zemi.

Svedok na položené otázky uviedol, že mal vypité tak tri až štyri promile a nevedel povedať ako M. D.
a on spadli na zem. Svedok uviedol, že U. I. pozná len zbežne a počas incidentu videl obžalovaného a
v ten deň U. I. nevidel a počas oslavy s nimi nebol. Svedok na položené otázky uviedol, že v ten večer
ho niekto napadol a on spadol na zem, keďže ho niekto udrel. V ten večer oslavovali v inom podniku
jeho tridsiate narodeniny a potom išli o 02. hodine do baru Devil?s s M. D. a pili pri bare. Stalo sa to

pri odchode z podniku.

Svedok M. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň boli na oslave, potom ešte šli do baru Devil
´s, kde sa zdržali tak 1 až 1,5 hodiny a mal dosť vypité. Svedok ďalej uviedol, že pri odchode z baru
Devil´s zaregistroval provokáciu, resp. hádku I. M. s niekým a zrazu sa ocitol na zemi a potom z miesta

tak po minúte, dvoch odišiel taxíkom.

Svedok na položené otázky uviedol, že nevedel ako sa dostal na zem, že asi sotením. Svedok ďalej
uviedol, že obžalovaného počas incidentu nevidel a jeho tvár si vôbec nepamätal. Uviedol, že osobu s

menom U. I. pozná a až na tretí deň sa dozvedel, že to bol on, čo ho zdvihol zo zeme. Ďalej uviedol,
že čo on vie počas incidentu nikoho neudrel. Bol na oslave tridsiatich narodenín I. M. a do baru Devil?s
išiel s ním a že tam boli aj iní ľudia z tej oslavy a keď viacerí odchádzali z podniku I. M. bol už vonku.

Súd na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký posudok I.. Z. C., znalca z odboru zdravotníctvo a

farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia č. 14/2011 na (č.l. 50 až 94). Súd zo znaleckého posudku
zistil, že znalec konštatoval, že U. I., utrpel obojstrannú zlomeninu hornej čeluste, pomliaždenie obličaja,
drobnú ranku na dolnej pere vpravo, otras mozgu, trieštivú zlomeninu nosových kostí bez posunu
úlomkov a zlomeninu nsovej priehradky s posunom úlomkov, nevyžadujúc napravenie, zlomeninubočnej stany ľavej očnice a odlomenie z korunky siedmeho zuba vľavo dole, ktoré podľa znalca
vznikli pôsobením tupého násilia menšej, väčšej až veľkej intenzity, s tým, že musel byť zasiahnutý
najmenej štyrikrát. Znalec utrpené zranenia charakterizoval ako ľahké a čeľusť ako dôležitý orgán,

pričom akceptoval dobu práceneschopnosti od 12.11.2011 do 01.01.2012, s tým, že poškodený U. I.
bol obmedzený v obvyklom spôsobe života.

Súd zo zápisnice o rekognícii osoby poznávajúcou osobou U. I. na (č.l. 44 až 48) zistil, že z predložených
fotoalbumov č.1 a č.2 opoznal osobu M. D., ktorej ako uviedol mal pomáhať pred barom Devil?s vstať

zo zeme.

Súd z lekárskej správy na (č.l. 95) vyšetrovacieho spisu zistil, že bola spísaná dňa 21.11.2011, teda 9
dní po skutku, pričom ošetrený pacient U. I. v nej k pôvodu zranení uviedol, že ho v noci na ulici napadli
dve osoby.

Súd z facebookovej komunikácie na (č.l. 98) medzi obžalovaným U. Q. a U. I., v procesnom postavení
poškodeným, zo dňa 23.11.2011, teda 11 dní po skutku zistil, že obžalovaný sa U. I. dotazoval, čo sa
mu vlastne stalo, že oni s kamarátom boli napadnutí a ospravedlnil sa mu, s tým, že či si je istý, že to
bol on, pretože je presvedčený, že mu to nespôsobil, že to čo sa mu stalo on na svedomí nemá, na čo
U. I. reagoval, že od hokejistov a potom, čo videl ich fotky vie, že to bol on a Z. R..

V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný sa U. I. ospravedlnil, len za predpokladu,
že pri tom ako bol napadnutý a bránil sa, ak U. I. na mieste bol, o čom ale nemal vedomosť, ale zároveň
zásadne poprel, že by mu on spôsobil dané zranenia. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že v
prípravnom konaní nebola vykonaná rekognícia, pri ktorej mal U. I. opoznať obžalovaného U. Q. a Z. R..

Súd z odpisu registra trestov zistil, že obžalovaný nebol súdne trestaný. Súd z výpisu z Ústrednej
evidencie priestupkov a zo správy o povesti Mesta Nitra zistil, že obžalovaný bol v rokoch 2010 až 2012
tri krát prejednávaný za priestupky voči verejnému poriadku uložením blokovej pokuty.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie na základe návrhov strán obžaloby a obhajoby.

Súd vyhodnotil na hlavnom pojednávaní vykonané jednotlivé priame a nepriame dôkazy. Z vykonaného
dokazovania súd zistil, že existujú jednak priame a nepriame dôkazy činu, svedčiace v prospech a v
neprospech obžalovaného, z ktorých by mal byť usvedčený zo spáchania skutku, ktoré mu obžaloba

kladie za vinu.
Obžaloba obžalovanému kladie za vinu, že U. I., v procesnom postavení poškodeného napadol tak, že:
- mu zasadil úder päsťou do tváre, následkom čoho mal U. I. padnúť na zem,
- kde ho mal niekoľkokrát kopnúť do tváre
a spôsobiť mu utrpené zranenia. Prokurátor v záverečnej reči modifikoval kvalifikáciu daného skutku,

ktorý mal obžalovaný spáchať, tak, že tento je potrebné kvalifikovať nie ako zločin ublíženia na zdraví
podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek
1 písmeno a) Trestného zákona, ale ako prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona.
Súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo a v ich súhrne na základe logických súvislostí, ich vierohodnosti a

pravdivosti, alebo účelovosti, v ich vzájomnej súvzťažnosti a tiež s poukazom na to, aký mal mať
obžalovaný motív na protiprávne konanie.
Súd z vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav, teda, či sa stal žalovaný skutok, či skutok spáchal
obžalovaný U. Q., subjektívnu a objektívnu stránku žalovaného činu. Súd pri vykonaní dokazovania
postupoval v súlade so zásadou trestného konania (§ 2 ods. 10 Tr. por.) tak, že zistil skutkový stav veci

v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie.
Podľa § 8 Trestného zákona, trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone.

Podľa § 17 Trestného zákona, pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne
neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.

Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá
sa odňatím slobody na štyri až desať rokov.Trestný čin - zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, je v základnej ako
aj v kvalifikovanej skutkovej podstate podľa 10 písm. b) Trestného zákona zločinom, keďže sa jedná
o úmyselný trestný čin, za ktorý trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s

hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov. Objektom prečinu ublíženia na zdraví je ľudské
zdravie, teda normálne funkcie ľudského tela, vrátane riadnej funkcie všetkých orgánov. V danom
prípade zavinenie smeruje k následku vo forme ťažkej ujmy na zdraví, čo vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané.

Podľa § 123 odsek 1 Trestného zákona, ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek
poškodenie zdravia iného.

Podľa § 123 odsek 2 Trestného zákona, ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také
poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa § 123 odsek 3 Trestného zákona, sa ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie len vážna porucha
zdravia, alebo vážne ochorenie, ktorou je :

a) zmrzačenie,

b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,
c) ochromenie údu,
d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
e) poškodenie dôležitého orgánu,
f) zohyzdenie,

g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu,
h) mučivé útrapy, alebo
i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa§123ods.4Trestnéhozákona,poruchouzdraviatrvajúcoudlhšíčassanaúčelytrestnéhozákona

rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní
najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného. Za vážnu poruchu zdravia kvalifikovanú ako ťažkú ujmu na zdraví je možné považovať
takú poruchu zdravia, ktorá trvá po celú dobu obmedzenia v obvyklom spôsobe života, čo v danom
prípade nebolo zachované.

Súd z vykonaného dokazovania, lekárskych správ, z výpovede U. I., v procesnom postavení
poškodenéhoa predovšetkýmzoznaleckéhoposudkuznalcazodboruzdravotníctva,odvetviachirurgie
a traumatológie I.. Z. C., zistil, že nebol naplnený jeden zo základných znakov skutkovej podstaty
ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, keďže nebolo dokázané, že U. I. bola

neoprávneným konaním spôsobená ťažká ujmu na zdraví, za ktorú nie je možné považovať obojstranné
zlomenie hornej čeluste, z dôvodu, že v danom prípade sa jednalo o úraz v znaleckom dokazovaní
posúdený ako úraz ľahký, i keď nemožno opomenúť, že U. I. bol obmedzený v obvyklom spôsobe života,
ale nie po dlhšiu dobu, ale trvalo prechodnú dobu.

Zákonným znakom prečinu ublíženia na zdraví je úmyselné ublíženie na zdravi iného, teda objektom je
ľudské zdravie a to normálne funkcie ľudského tela, vrátane riadnej funkcie všetkých orgánov, pričom
ujmou na zdraví sa na účely trestného zákona rozumie akékoľvek poškodenie zdravia iného.

Súd nemal poškodenie zdravia U. I., v procesnom postavení poškodeného ako zákonný znak prečinu

ublíženia na zdraví a narušenie ochrany občianskej morálky ako zákonného znaku prečinu výtržníctva
konaním závažnejšej povahy preukázaný vykonaným dokazovaním, teda vykonaným dokazovaním
nebolo dokázané, že k poškodeniu zdravia U. I. došlo úmyselným zavinením obžalovaného, na danom
mieste a v danom čase tak ako to konštatuje skutková veta obžaloby.

Obžalovaný sa mal dopustiť protiprávneho konania v jednočinnom súbehu (Concursus formalis), keďže
konkrétny skutok spadá pod skutkové podstaty odlišujúce sa rôznym objektom, ktorý je znakom
skutkových podstát, čím dochádza k poškodeniu viacerých práv a teda objektov a to len jedným konaním
páchateľa. Z uvedeného dôvodu pri posudzovaní trestných činov samostatne, tak i v ich posudzovanív súbehu sa kladie dôraz na riadne posúdenie protiprávneho konania, pričom pri posudzovaní skutku a
pri odhade stupňa nebezpečnosti musí byť bola zachovaná objektivita.

Podľa § 364 odsek 1, písmeno a) Trestného zákona, kto sa dopustí slovne, alebo verejne na mieste
verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že napadne iného potrestá sa odňatím
slobody až na tri roky.

Trestný čin, prečin výtržníctvo podľa § 364 odsek 1, písmeno a) Trestného zákona, je v základnej ako aj

v kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 10 písmeno b) Trestného zákona prečinom, keďže sa jedná
o úmyselný trestný čin, za ktorý trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou
hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov. Objektom prečinu výtržníctva je ochrana občianskej
morálky, pričom na naplnenie zákonných znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty sa vyžaduje konanie
závažnejšej povahy, kedy sa hrubá neslušnosť svojou intenzitou približuje výtržnosti ako konania, ktoré
závažným spôsobom narušuje verejný pokoj a poriadok.

Základným predpokladom trestnej zodpovednosti je bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania
páchateľa, na spoločenské vzťahy chránené trestným zákonom, tak aby vina obžalovaného bola
vykonaným dokazovaním preukázaná bez akýchkoľvek pochybností aby bol obžalovaný zo spáchania
činu jednoznačne usvedčený.

Vykonaným dokazovaním zavinenie obžalovaného nebolo dokázané. Obžalovaný U. Q., poprel
spáchanie činu. Na svoju obranu uviedol, že nekonal úmyselne, že sa bránil útoku M. D., ktorým bol
bezdôvodne napadnutý a ďalším najmenej štyrom útočníkom, pričom na mieste činu U. I. ani nevidel.
Súd vyhodnotil okolnosti spáchania činu, svedkov a listinných dôkazov svedčiacich v prospech ako aj

v neprospech obžalovaného. V prospech deklarovanej obrany obžalovaného svedčí jednak absencia
motívu konania, ktoré mu obžaloba kladie za vinu, s tým, že protiprávne konanie obžalovaného
obžaloba modifikovala v súdnom konaní ako prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1, písmeno a)
Trestného zákona.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že obžalovaný
odvracal priamo hroziaci útok, pričom jeho obrana bola zjavne primeraná útoku, najmä k jeho spôsobu,
ktorý nečakal, ako i k okolnostiam, teda k okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka, na jeho strane
prítomných osôb ako i z dôvodov, pre ktoré konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, v dôsledku
zmätku a strachu.

Podľa § 25 odsek 1 Trestného zákona, čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo
trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.

Podľa § 25 odsek 2 Trestného zákona, nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná

útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k
osobe obrancu.

Podľa § 25 odsek 3 Trestného zákona, ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku 2, nebude
trestne zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku,

strachu alebo zľaknutia.

Obranu obžalovaného priamo potvrdzujú jednak zhodné výpovede obžalovaného a pri čine prítomných
svedkov Z. R. a I. I., ktoré súd vyhodnotil jednotlivo a v súhrne, na základe logických súvislostí ako
vierohodné a nie účelové.

Na druhej strane súd vyhodnotil výpovede svedkov U. I., I. M. a M. D. ako nevierohodné, keďže svojou
rozporuplnosťou a nejednotnosťou nezodpovedali skutkovým okolnostiam deja, predovšetkým v jednej
zo základných otázok, či na mieste vôbec U. I. bol, čo ani jeden, či už zo svedkov svedčiacich v prospech
ako aj v neprospech obžalovaného až na výpoveď samotného U. I. nepotvrdili.

K okolnostiam údajného spáchania činu obžalovaným, obžalobou v konečnom dôsledku kvalifikovaného
ako prečin výtržníctva súd nemal ani jedným z vykonaným dôkazom vynímajúc tvrdenia U. I. potvrdené,
že sa hrubá neslušnosť svojou intenzitou približovala výtržnosti pri okolnostiach jej spáchania zostrany obžalovaného, ktorý nekonal úmyselne, ale v obrane a bol postavený pred súd ako jediný
zo zúčastnených osôb. V tejto súvislosti listinný dôkaz svedčiaci v neprospech obžalovaného a to
facebooková komunikácia práve naopak svedčí v jeho prospech.

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že pri čine prítomní svedkovia nepotvrdili, ale práve naopak
vyvrátili tvrdenie U. I., v procesnom postavení poškodeného, že to mal byť obžalovaný, ktorý ho fyzicky
napadol a zranenia mal mať spôsobené jednak úderom päsťou a kopancami do hlavy, pričom svedkovia
Z. R. a I. I. zhodne a jednoznačne pred súdom potvrdili, že na zemi nikoho ležať nevideli na rozdiel od

výpovedí svedkov I. M., ktorý bol na mieste skutku a uviedol, že v ten deň U. I. ani nevidel a svedka
M. D.. V tejto súvislosti súd z lekárskej správy spísanej 9 dní po údajnom napadnutí U. I. obžalovaným
zistil, že U. I. ako pacient k dôvodom zranenia uviedol, že bol napadnutý dvoma osobami, pričom ich
mená neuviedol.

Súd okolnosti spáchania skutku zistil vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní so záverom ich

vyhodnotenia, že žalovaný skutok nie je trestným činom, pre okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť.

Súd zistil, že konaním obžalovaného U. Q. neboli naplnené zákonné znaky žalovaných trestných činov
ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu (Concursus formalis)
s trestným činom výtržníctva podľa § 364 odsek 1, písmeno a) Trestného zákona, (napadol iného) ani

po subjektívnej stránke ani po stránke objektívnej, keďže vykonaným dokazovaním nebola preukázaná
príčinná súvislosť medzi zavinením obžalovaného a následkom a svojim konaním obžalovaný nie je
trestne zodpovedný, z dôvodu okolností vylučujúcich jeho trestnú zodpovednosť, keďže jeho zavinenie
dokázané nebolo.

Trestnosť činu a trestná zodpovednosť páchateľa je založená na zavinení, ako obligatórnej súčasti
subjektívnej stránky trestného činu, teda pri absencii zavinenia niet trestného činu ani trestu.

Zavinenie je vnútorný a zároveň psychický vzťah páchateľa k podstatným prvkom trestného činu a tvoria
ho dve zložky, vedomostná a vôľová, pričom je najvýznamnejším znakom subjektívnej stránky trestného

činu.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že u obžalovaného nebolo preukázané také porušenie zákona,
ktoré malo za následok poškodenie zdravia ako zákonného znaku prečinu ublíženia na zdraví a
narušenie ochrany občianskej morálky ako zákonného znaku prečinu výtržníctva.

Skutkovú podstatu charakterizuje objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka trestného
činu. Objektom trestného činu sú právom chránené spoločenské vzťahy (záujmy), proti ktorým je čin

namierený, pričom ochrana zdravia a narušenie morálky zasluhuje ochranu.

Súd tak vyhodnotil spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti za ktorých bol spáchaný, zavinenie
a pohnútku údajného páchateľa a poškodeného, v kontexte všetkých vykonaných dôkazov, na hlavnom
pojednávaní, podľa zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 10 Trestného poriadku, jednotlivo

aj v ich súhrne, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu.

Súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním jednak nebolo dokázané, že skutok, pre ktorý bol
obžalovaný stíhaný sa stal, s tým, že vykonané dôkazy vylúčili zavinenie obžalovaného, z dôvodu

okolnosti vylučujúcich jeho trestnú zodpovednosť, v danom prípade z dôvodu nutnej obrany, keďže súd
z vykonaného dokazovania zistil, že obžalovaný U. Q. odvracal priamo hroziaci a trvajúci útok na záujem
chránenýtýmtozákonom,tedaľudskézdravieasúdjehoobranuvyhodnotilakoobranuprimeranúútoku,
čím neboli naplnené zákonné znaky žalovaných trestných činov, tým skutok nie je trestným činom.

Súd vyhodnotil všetky vyššie uvedené vykonané dôkazy, skutočnosti a okolnosti a vzhľadom k ich
obsahu z ktorého vyplynulo, že vo veci neexistoval jeden priamy dôkaz v spojení so sledom iných
vykonaných dôkazov aj nepriamych dôkazov, vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré
by obžalovaného usvedčovali zo žalovanej činnosti.Súd z vyššie uvedených dôvodov postupoval v súlade so zásadou in dubio pro reo (v pochybnostiach v
prospech obvineného) a obžalovaného jednohlasne oslobodil, s poukazom na skutočnosť, že dôvodné

podozrenie zo spáchania žalovaného skutku obžalovaným ostalo po vykonanom dokazovaní len v tejto
rovine.

Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku, súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby ak skutok nie
je trestným činom. V danom prípade pre okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť obžalovaného.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže
poškodených s ich nárokmi na náhradu škody vždy na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne
na konanie pred iným príslušným orgánom.

Súdvzhľadomkuvšetkýmvyššieuvedenýmskutočnostiamaokolnostiamovineobžalovanéhorozhodol

tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Tento rozsudok možno napadnúť odvolaním a to do 15 dní od jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva
na Okresnom súde Nitra a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. Odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.