Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/75/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213213252
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213213252.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG,
so sídlom Industriestrasse 13C, CH-6300, Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zast. JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanému: W. Z., nar. XX. XX. XXXX,
bytom I., I. XXXX/XX, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou S. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom I.,

I. XXXX/XX, o zaplatenie 350,46 eura s príslušenstvom, o odvolaní Združenia na ochranu spotrebiteľov
OBRANA, so sídlom Košice, Park Angelinum 2, IČO: 42 326 923, zast. Mgr. Petrom Masarovičom,
advokátom so sídlom Košice, Park Angelinum 2, proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 14.
09. 2015 č. k. 14C/325/2014-84 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Komárno zo dňa 06.
12. 2016 č.k. 14C/325/2014-105, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrhy Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením v spojení s jeho opravným uznesením súd prvej inštancie nepripustil vstup
Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Košice, Park Angelinum 2, IČO: 42 326 923,
do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust.

§ 93 ods. 2 až 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Poukázal na to,
že v konaní sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 350,46 eura s
príslušenstvom, ako i náhradu trov konania. Písomným podaním doručeným súdu dňa 16. 04. 2014
oznámilo Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA (ďalej len „ZDRUŽENIE“) svoj vstup do konania
ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania
spolu s výzvou na vyjadrenie sa k vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania

doručil obom účastníkom konania s tým, že ak sa k vstupu vedľajšieho účastníka do konania nevyjadria,
resp. opatrovníčka žalovaného na výzvu súdu nebude reagovať, bude mať za to, že so vstupom
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného nesúhlasia. Opatrovníčka žalovaného ani žalobca na výzvu
súdu nereagovali. Argumentoval, že v predmetnom prípade je vedľajší účastník na strane žalovaného
organizáciou zaoberajúcou sa poskytovaním ochrany práv spotrebiteľom, pričom predmetom sporu je
plnenie zo spotrebiteľského vzťahu, v ktorom má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Keďže opatrovníčka

žalovaného napriek výzve nevyjadrila súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka na jeho strane do
konania, tento jej postoj považoval za návrh na nepripustenie vstupu vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného do konania, a preto vstup ZDRUŽENIA do konania ako vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného nepripustil.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadlo v zákonnej lehote odvolaním ZDRUŽENIE, domáhajúc

sa ním jeho zmeny a vyslovenia, že vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného
je prípustný. Dôvodilo, že s účinnosťou od 15. 10. 2008 zaviedol Občiansky súdny poriadok novúskupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastník v konaní, ktorým legitimáciu na vstup
do konania dáva samotný zákon v prípadoch, ak ide o subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana
spotrebiteľa podľa zák. č. 250/2007 Z. z. Prezentovalo názor, že na jeho vstup do konania postačuje

preukázať,žejeprávnickouosobouajejpredmetčinnostispočívavochranezákonomstanovenýchpráv.
V tejto súvislosti argumentovalo, že svoj vstup do konania na strane žalovaného spotrebiteľa oznámilo
dňa 16. 04. 2014 a predložilo i výpis z registra občianskych združení, z ktorého jednoznačne vyplýva
predmet jeho činnosti. Uviedlo, že ak prvoinštančný súd svoje rozhodnutie oprel o názor, že pre vstup
vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného je potrebný výslovný súhlas žalovaného, resp.

súhlas jeho opatrovníka, podľa ustálenej judikatúry takýto výslovný súhlas žalovaného nie je potrebný.
Argumentačne svoje tvrdenie podporil i odkazom na označené rozhodnutia odvolacích súdov. Poukázal
tiež na to, že k oznámeniu jeho vstupu ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného došlo pred
účinnosťou novely Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 353/2014 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť dňa
01. 01. 2015, a preto pri zachovaní zásady lex retro non agit ju nie je možné na vec aplikovať. Opierajúc
sa o ust. § 355 veta druhá OSP dôvodilo, že v záujme ochrany práv účastníkov a určitosti procesných

vzťahov, právne účinky zákonov, ktoré v konaní nastali pred účinnosťou zák. č. 353/2004 Z.z., zostávajú
zachované a teda pre jeho vstup do konania podľa § 93 ods. 3 OSP v znení do 01. 01. 2015 nebol
potrebnýsúhlasžalovaného.Vprípade,žebysaodvolacísúdnestotožnilsjehoprávnouargumentáciou,
navrhlo konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP prerušiť a požiadať Súdny dvor Európskej únie o
rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, týkajúcej sa vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane

žalovaných spotrebiteľov. Alternatívne navrhlo v súlade s § 109 ods. 1 písm. b/ OSP konanie prerušiť a
podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade § 93 ods. 6 OSP účinného
od 01. 01. 2015 s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, keďže pri absencii intertemporálneho ustanovenia uvedené
zákonné ustanovenie nerieši situáciu, podľa ktorej právnej normy sa majú dokončiť konania, ktoré začali
a do ktorých vstúpili vedľajší účastníci do 31. 12. 2014.

3. Žalobca ani opatrovníčka žalovaného sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Prijatím zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07. 2016
došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného

ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Znamená to, že nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa
použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku

s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380

CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušiť.

6. Podľa § 81 CSP, intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a
má právny záujem na výsledku konania.

7. Podľa § 83 CSP, súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný.

8. Podľa § 291 CSP, spotrebiteľ sa môže dať v spotrebiteľskom spore zastupovať právnickou osobu
založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ môže mať len jedného takto zvoleného
zástupcu.

9. Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou (§ 290 CSP).

10. Ako už bolo vyššie uvedené, účinnosťou zák. č. 160/2015 Z. z. došlo k zrušeniu Občianskeho

súdneho poriadku, ktorý v ust. § 93 upravoval inštitút vedľajšieho účastníka a podmienky jeho vstupu
do konania. Nová právna úprava, ktorá sa použije i na konania začaté predo dňom nadobudnutia jej
účinnosti,preberániektoréprvkypôvodnejprávnejúpravyvedľajšiehoúčastníctva,tútovšakpodstatným
spôsobom modifikuje. Úprava podľa § 93 OSP pod pojmom vedľajší účastník zahŕňala vedľajšiehoúčastníka, ktorý mal právny záujem na výsledku konania (§ 93 ods. 1 OSP) a vedľajšieho účastníka
- právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti bola ochrana práv spotrebiteľa alebo ochrana práva na
rovnaké zaobchádzanie (§ 93 ods. 2 OSP). Tento vedľajší účastník nemal vlastný právny záujem na

výsledku konania, keď jeho cieľom bolo pomáhať v konaní slabšej strane sporu. V porovnaní s touto
pôvodnouúpravounováprávnaúpravanepovažujezaintervenciu,akprávnickáosobavystupujevspore
na ochranu práv spotrebiteľa alebo práv žalobcu z antidiskriminačného sporu.

11. Potreba regulácie spotrebiteľských vzťahov a ochrany spotrebiteľa ako slabšej strany sa premietla

v novom civilnom kódexe do II. hlavy CSP (ust. § 290 a nasl.). Zákonodarca činnosť právnických osôb
založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa (ďalej len
„združení“) v novom civilnom procese upravil v zásade nanovo. Základnou myšlienkou činnosti združení
podľa Civilného sporového poriadku je, že združenie poskytne najúčinnejšiu ochranu individuálnym
záujmom spotrebiteľov ako ich zástupca. Združenie od 01. 07. 2016 sa tak nemôže zúčastniť na konaní
popri spotrebiteľovi ako intervenient, pretože nemá právny záujem na výsledku konania (§ 81 CSP), ale

môže byť súdom pribraté do konania len ako osobitný subjekt, ak s tým spotrebiteľ súhlasí za splnenia
podmienok podľa § 95 CSP alebo ako zástupca spotrebiteľa podľa § 219 ods. 1 CSP.

12. Predmetom tohto odvolacieho konania je uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým rozhodoval v
intenciách § 93 ods. 3 OSP o prípustnosti vedľajšieho účastníctva ZDRUŽENIA na strane žalovaného.

V danom prípade ZDRUŽENIE oznámilo svoj vstup do konania písomným podaním doručeným súdu
prvej inštancie dňa 16. 04. 2014. Učinilo tak v intenciách § 93 ods. 3 OSP v znení účinnom do
31. 12. 2014. V čase jeho vstupu platná právna úprava zakotvovala, že ako vedľajší účastník sa
môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ktorým okrem iného bol i zák. č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa (§ 93 ods. 2 OSP). Do konania vstupovala buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu, pričom o prípustnosti vedľajšieho
účastníctva súd rozhodoval len na návrh. Rovnako i novelizované ust. § 93 ods. 3 OSP rozhodovanie
o prípustnosti vedľajšieho účastníctva podmieňovalo existenciou návrhu. Ako preukazuje obsah spisu,
žiaden z účastníkov konania však takýto návrh nepodal a vstup ZDRUŽENIA do konania ako vedľajšieho

účastníka na strane žalovaného nenamietal. Naviac samotný súd prvej inštancie listom zo dňa 03.
09. 2014 vyzval strany sporu, aby sa k oznámeniu ZDRUŽENIA o jeho vstupe do konania vyjadrili a
pokiaľ tak neučinia, bude mať za to, že k nemu nemajú výhrady. Za situácie, keď strany sporu zostali v
tomto smere naďalej nečinné, neboli tak splnené v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podmienky
pre rozhodovanie súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníctva ZDRUŽENIA na strane žalovaného v

preskúmavanej veci. S ohľadom na popísané zistenia odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil, keď nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre
ktoré bolo vydané, neexistovali.

13. Odvolací súd návrhy ZDRUŽENIA na prerušenie konania v zmysle § 162 ods. 1 písm. b/, c/ CSP (v

čase podania návrhu § 109 ods. 1 písm. b/, c/ OSP) zamietol, keď s ohľadom na výsledok odvolacieho
konania nevzhliadol dôvody pre takýto postup. Vychádzajúc i z novej právnej úpravy nedospel totiž k
záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade namietaných právnych predpisov s Ústavou SR
a potrebe podať Ústavnému súdu SR v tomto smere návrh na začatie konania. Ustanovenie § 93 ods. 6
OSP účinné od 01. 01. 2015, ktoré podľa tvrdenia ZDRUŽENIA je v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, totiž

riešilo podmienky, za ktorých mohol vedľajší účastník podať odvolanie alebo dovolanie, ktorá otázka ani
nebola predmetom tohto odvolacieho konania. Rovnako tak v danej veci neexistuje potreba obrátiť sa
s prejudiciálnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, nakoľko povinnosť vnútroštátneho
súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke v zmysle článku
267 Zmluvy o fungovaní EÚ nie je absolútna. Zo žiadneho ustanovenia CSP totiž nevyplýva povinnosť

všeobecného súdu prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej
otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania. Predpokladom takéhoto
procesného postupu nie je len skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného
v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje
ustanovenie úniového právneho predpisu, ale že rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového

práva, o jeho výklade alebo o jeho platnosti musí bezprostredne súvisieť so sporom prejednávaným
vnútroštátnym súdom. Prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ pritom nesmie byť zjavne
neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu. Začatie konania o predbežnej
otázke tak nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nieje potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 388/2010 z 19. 10. 2010). Naviac povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký

vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t.j.
súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).