Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208484
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115208484.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a členov
senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jany Novotnej, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS,
s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, proti povinnej: H. E., nar.
XX. U. XXXX, bytom X. XX, XXX XX O. O., o vymoženie pohľadávky vo výške 367,83 Eur s prísl.,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17,

960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 1030/15, o odvolaní BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., proti Uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/1185/2015-33 zo dňa 28. septembra 2015 a o odvolaní
Poštovej banky, a.s., proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/1185/2015-33 zo dňa
28. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
4Er/1185/2015-33 zo dňa 28. septembra 2015 podľa § 386 písm. b) CSP o d m i e t a.

II. Odvolanie Poštovej Banky, a.s., proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
4Er/1185/2015-33 zo dňa 28. septembra 2015 podľa § 386 písm. a) a b) CSP o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým
uznesením č. k. 4Er/1185/2015-33 zo dňa 28. septembra 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým,
že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35
862 882, sp. zn. IA-C/1213/0276 zo dňa 19. marca 2014. Z pripojených listinných dôkazov exekučný súd
zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 30. júna 2011 Zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený
poskytol povinnej úver, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky (ďalej

len „VOP“) obsahujúce v bode 10.2.2 rozhodcovskú doložku. Podľa článku 10.2.2 VOP: „Banka a klient
sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú
z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní
Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom
znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prejednanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné

a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom
klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to
podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského
konania alebo všeobecnému súdu.“ Exekučný súd zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou
zo Zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský vzťah, na ktorý aplikoval ust. § 52 a nasl. zákona č.
40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), pretože mal za preukázané, že ide o zmluvu, ktorú

uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvným stranami sú dodávateľ - pôvodný oprávnený,spoločnosť Poštová banka, a.s., ktorej predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov a teda koná
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinná je subjektom, ktorý pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Exekučný súd konštatoval, že dojednaná rozhodcovská doložka vo vyššie uvedenom znení predstavuje
neprijateľnú podmienku, keďže spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na strane
spotrebiteľa. Požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy nie
je spôsobilé zaručiť dojednanie obsiahnuté v rozhodcovskej doložke, ktoré právo výberu spôsobu
riešenia sporu a aj subjektu majúceho vyriešiť prípadný spor účastníkov zveruje žalobcovi a to tak,

že pokiaľ žalobcom bude dlžník - spotrebiteľ, tento si môže vybrať ako prejednanie a rozhodnutie
sporu rozhodcovským súdom, tak aj všeobecným súdom. Exekučný súd považoval iniciovanie sporu
spotrebiteľom zo spotrebiteľskej zmluvy za teoretické, až nepravdepodobné, keďže okruh možných
požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou je obmedzený tým, že neumožňuje do tohto
okruhu zaradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd ďalej konštatoval, že
uvedená rozhodcovská doložka je neplatná aj z dôvodu, že nebola so spotrebiteľom individuálne

dojednaná, nakoľko ten nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Takto dojednanú rozhodcovskú doložku
potom exekučný súd vyhodnotil za také zmluvné dojednanie, ktoré nie je z pohľadu rešpektovania
domácich a európskych štandardov ochrany spotrebiteľa dostatočné a v konečnom dôsledku malo za
následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania podľa § 53 ods. 5 OZ. Exekučný
súd uviedol, že znenie VOP vo svojom dôsledku odopiera spotrebiteľovi možnosť brániť svoje práva pred

všeobecným súdom, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd, napriek skutočnosti, že svojim
znením v bode 10.2.3 VOP neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia. Svojimi dôsledkami
však sleduje cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. Exekučný súd
uzavrel, že keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na
absolútne neplatnom právnom úkone, po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný

v rozpore so zákonom, a preto v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte
„Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie BENCONT

INVESTMENTS, s.r.o. Namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), e), a f) a § 221 ods.
1 písm. d), f) a h) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Súd prvej
inštancie vychádzal podľa názoru odvolateľa pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci,
zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p.,
účastník dôkazy bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prevej inštancie,
súd odňal účastníkovi konania - oprávnenému možnosť konať pred exekučným súdom, nesprávne
vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav a rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie. Uvedeného sa podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie dopustil
prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia, a to
skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie zákona v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V
zmysle uvedeného ustanovenia exekučný súd nemá oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr.
Zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku, môže skúmať len žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ďalej má za to, že rozhodnutie nie
je dostatočne zdôvodnené v tom zmysle, ako súd dospel k záverom v ňom uvedeným. V predmetnom
prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd
konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako exekučný súd. Skúmaním rozhodcovskej doložky

exekučný súd nerešpektoval prekážku rozsúdenej veci. Exekučnému súdu nie je možné priznať väčší
rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len
jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Odvolateľ
ďalej uviedol, že exekučný súd prekročil aj zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45
ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len

„ZRK“). Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom
určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka
rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Banka ako právny predchodca oprávneného
uzavrela s povinnou v súlade so ZRK platnú rozhodcovskú doložku. Poukázal na to, že je tu prekážka„res iudicata“ a uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Ďalej poukázal na to, že ako právny nástupca Poštovej banky, a.s., bol povinný postupovať
v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. Poštová banka, a.s., ako jeho právny predchodca

postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh
rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom
stanovenú ponuku. Uviedol tiež, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka a porušil § 153 ods. 1 O.s.p. Absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery uvedené v
rozhodnutí. Exekučný súd sa nijako nevysporiadal s odlišným právny názorom, ktorý majú iné súdy tohto

istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd. Nijako nezdôvodnil tento odlišný postup. V prípade, ak
by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a
konanie by prebehlo na „štátnom súde“, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj
osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Poukázal
ďalej na to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný
senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere

predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné
fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky,
čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa
nevynímajúc. Ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok a ani ZRK neposkytuje žiadnu
oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako

súd konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo napríklad
rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Uviedol, že ak by exekučný súd zvažoval rozhodcovskú doložku
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť
o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou úniového
práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného

zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež nie je možné brať do úvahy
judikatúru Európskeho súdneho dvora, nakoľko judikatúra vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky
všeobecne alebo na rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom -
a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Ďalej tiež odvolateľ uviedol, že
teóriu o eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach

vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre to dáva národná judikatúra interpretačný priestor, a to
spôsobom, ktorý je zlučiteľný s ústavnými požiadavkami právneho poriadku, ústavnými predpismi.
Zákonodarstvo de lege lata žiadny takýto interpretačný priestor nedáva. Poukázal ďalej na to, že
ide o porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne
obdobných veciach poverenie vydajú alebo zamietajú. Exekučný súd svojím postupom neprimerane

zvýhodnil povinného na základe jeho postavenia a znemožnil uplatniť právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Poukázal ešte na
súvisiace rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a na rozhodnutia iných všeobecných
súdov. Na základe uvedeného odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje alebo aby napadnuté

uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal pôvodný oprávnený Poštová banka, a.s., dňa 19. januára
2017 odvolanie. Namietal odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), e), a f) a § 221 ods. 1 písm.
d), f) a h) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Súd prvej inštancie

vychádzal podľa názoru odvolateľa pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil
skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., účastník
dôkazy bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prevej inštancie, súd odňal

účastníkovi konania - oprávnenému možnosť konať pred exekučným súdom, nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a
rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie. Uvedeného sa podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie dopustil prekročením zákonných
limitov pre skúmanie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako

pripúšťa výslovné znenie zákona v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia
exekučný súd nemá oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. Zmluvu o úvere, ktorá obsahuje
rozhodcovskú doložku, môže skúmať len žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ďalej má za to, že rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené vtom zmysle, ako súd dospel k záverom v ňom uvedeným. V predmetnom prípade je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok a súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu nie je vecne príslušný
vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku,

ale práve a len ako exekučný súd. Skúmaním rozhodcovskej doložky exekučný súd nerešpektoval
prekážku rozsúdenej veci. Exekučnému súdu nie je možné priznať väčší rozsah vecnej preskúmavacej
pôsobnosti než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a
systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. Odvolateľ ďalej uviedol, že exekučný súd
prekročil aj zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.

z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Exekučný súd je oprávnený
skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti
rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby
bola opätovne posúdená. Banka ako právny predchodca oprávneného uzavrela s povinnou v súlade
so ZRK platnú rozhodcovskú doložku. Poukázal na to, že je tu prekážka „res iudicata“ a uvedeným
konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej poukázal

na to, že ako právny nástupca Poštovej banky, a.s., bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami
rozhodcovského zákona. Poštová banka, a.s., ako jeho právny predchodca postupovala v súlade s
§ 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky
s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku.
Uviedol tiež, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil §

153 ods. 1 O.s.p. Absentujú akékoľvek dôkazy pre právne závery uvedené v rozhodnutí. Exekučný
súd sa nijako nevysporiadal s odlišným právny názorom, ktorý majú iné súdy tohto istého stupňa,
dokonca samotný exekučný súd. Nijako nezdôvodnil tento odlišný postup. V prípade, ak by zmluva
neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a konanie by
prebehlo na „štátnom súde“, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v

závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. Poukázal ďalej na
to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát,
pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere
predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). Rozhodcami sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné
fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky,

čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa
nevynímajúc. Ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok a ani ZRK neposkytuje žiadnu
oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako
súd konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo napríklad
rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Uviedol, že ak by exekučný súd zvažoval rozhodcovskú doložku

ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť
o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou úniového
práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného
zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež nie je možné brať do úvahy
judikatúru Európskeho súdneho dvora, nakoľko judikatúra vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky

všeobecne alebo na rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom -
a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Ďalej tiež odvolateľ uviedol, že
teóriu o eurokonformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach
vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre to dáva národná judikatúra interpretačný priestor, a to
spôsobom, ktorý je zlučiteľný s ústavnými požiadavkami právneho poriadku, ústavnými predpismi.

Zákonodarstvo de lege lata žiadny takýto interpretačný priestor nedáva. Poukázal ďalej na to, že
ide o porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne
obdobných veciach poverenie vydajú alebo zamietajú. Exekučný súd svojím postupom neprimerane
zvýhodnil povinného na základe jeho postavenia a znemožnil uplatniť právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Poukázal ešte na

súvisiace rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a na rozhodnutia iných všeobecných
súdov. Na základe uvedeného odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje alebo aby napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Povinná sa k odvolaniu pôvodného oprávneného Poštová banka, a.s., nevyjadrila. Povinná sa k
odvolaniu BENCONT INVESMENTS, s.r.o., vyjadrila v podaní doručenom exekučnému súdu dňa 04.
februára 2016. Uviedla, že nesúhlasí s odvolacími dôvodmi uvedenými oprávneným. Povinná považuje
rozhodnutie exekučného súdu za spravodlivé, riadne odôvodnené a vydané v súlade so zákonom.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 4Er/1185/2015-33 zo dňa 28. septembra 2015 potvrdil ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 O.s.p.

5. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa § 89 ods. 1 CSP strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený
zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 121 ods. 1 CSP lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov,
mesiacov a rokov.

8. Podľa § 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené

elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

9. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

10. Podľa § 359 CPS odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

11. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

12. Podľa § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

13. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP
a odvolanie BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. podľa ust. § 386 písm. b) CSP odmietol a odvolanie
pôvodného oprávneného Poštová banka, a.s., podľa ust. § 386 písm. a) a b) CSP odmietol.

15. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
4Er/1183/2015-33 zo dňa 28. septembra 2015 bolo doručené pôvodnému oprávnenému dňa 02. októbra
2015 na korešpondenčnú adresu uvedenú v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie -
BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105 so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava.
Spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., podala dňa 13. októbra 2015 na exekučný súd odvolanie

proti predmetnému uzneseniu. Exekučný súd rozhodol uznesením č.k. 4Er/1185/2015-51 dňa 24.
novembra 2015 o návrhu na zmenu účastníka na strane oprávneného tak, že pripustil, aby z konania
vystúpil doterajší oprávnený Poštová banka, a.s., a na jeho miesto do konania vstúpil ako nový
oprávnený PRO CIVITAS, s.r.o. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. decembra 2015.
Exekučný súd ďalej vyzval oprávneného, na doplnenie neúplného podania, najmä na skutočnosť, aby

podané odvolanie bolo podpísané oprávnenou osobou, resp. osobou splnomocnenou konať v mene
oprávneného. Spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o., vo vyjadrení k výzve, doručenej exekučnému súdu
dňa 23. januára 2017 uviedla, že doručuje potrebné dokumenty, najmä plnomocenstvo a odvolanie
(pôvodného) oprávneného Poštová banka, a.s., obsahujúce podstatné náležitosti podľa § 42 ods. 3
O.s.p. v spojení s § 205 ods. 1 O.s.p. účinného v čase podania odvolania.

16. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby
sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje
o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Podľa § 89 ods. 1 CSP strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom,
ktorého si zvolí. Strana si môže zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V zmysle ustanovenia §
359 CSP môže rozhodnutie súdu napadnúť

odvolaním strana, v ktorej neprospech bolo vydané rozhodnutie. V exekučnom konaní, o aké ide aj v
predmetnej právnej veci, sú účastníkmi konania oprávnený a povinný, a ak súd rozhoduje o trovách
exekúcie aj poverený súdny exekútor (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku). Len uvedené osoby sú
oprávnené podať proti rozhodnutiam vydaným súdom v exekučnom konaní odvolanie. V predmetnej
exekučnej veci podala proti Uzneseniu exekučného súdu č. k. 4Er/1183/2015-33 zo dňa 28. septembra

2015 odvolanie spoločnosť BENCONT INVESTMENTS s.r.o., ktorá nie je ani oprávneným, ani povinným
a bez ohľadu nato, že sa nerozhodovalo o trovách exekúcie možno uviesť, že nie je ani súdnym
exekútorom. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že menovanú spoločnosť nemožno považovať ani
za procesného zástupcu strany v zmysle § 24 O.s.p. . Menovaná spoločnosť je právnickou osobou, konkrétne obchodnou spoločnosťou vo
forme spoločnosti s ručením obmedzeným. Vo svojom predmete podnikania podľa výpisu z obchodného

registra nemá výkon advokácie podľa osobitného zákona (zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii). Spoločnosť BENCONT INVESTMENTS s.r.o. tak
nemôže byť procesným zástupcom oprávneného v tomto exekučnom konaní. Z tohto pohľadu potom
odvolací súd považuje za bezpredmetné vyzývať spoločnosť BENCONT INVESTMENTS s.r.o. na
predloženie procesnej plnej moci na zastupovanie oprávneného v predmetnom exekučnom konaní,

pretože v tomto prípade sa nejedná o odstrániteľnú vadu podmienok konania. Pokiaľ by ale BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., predložil takúto plnú moc, odvolací súd na ňu nemôže prihliadať.

17. Odvolací súd ďalej skúmal, či odvolanie oprávneného podané dňa 23. januára 2017 spĺňa náležitosti
podania odvolania v zmysle § 127 ods. 1 CSP v spojení s § 363 CSP, resp. či odvolanie bolo oprávneným

podané v zákonnej lehote. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, napadnuté uznesenie bolo doručené dňa
02. októbra 2015 na korešpondenčnú adresu uvedenú pôvodným oprávneným v návrhu na vykonanie
exekúcie. Keďže z priloženého súdneho spisu nevyplýva, že by pôvodný oprávnený zmenil adresu,
resp. požadoval, aby súd písomnosti doručoval na inú ním uvedenú adresu, odvolací súd má zato,
že odvolaním napadnuté uznesenie bolo pôvodnému oprávnenému doručené dňa 02. októbra 2015 -

t.j. dňom doručenia napadnutého uznesenia spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., v dôsledku
čoho začala oprávnenému plynúť 15 - dňová zákonná lehota na podanie odvolania, ktorá uplynula dňa
19.októbra2015.Oprávnenývovyjadreníkvýzvedoručilaj odvolaniepôvodnéhooprávnenéhoPoštová
banka, a.s., dňa 23. januára 2017, t.j. až po márnom uplynutí 15 - dňovej odvolacej lehoty. Odvolací
súd navyše uvádza, že exekučný súd rozhodol uznesením č.k. 4Er/1185/2015-51 dňa 24. novembra

2015 o návrhu na zmenu účastníka na strane oprávneného tak, že pripustil, aby z konania vystúpil
doterajší oprávnený Poštová banka, a.s., a na jeho miesto do konania vstúpil ako nový oprávnený PRO
CIVITAS, s.r.o. Na základe vyššie uvedeného rozhodnutia exekučného súdu (aj s poukazom na vyššie
uvedenéust.§37ods.1Exekučnéhoporiadku),môžeuskutočňovaťpodanianastraneoprávnenéhoiba
spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o. Nakoľko spoločnosť Poštová banka, a.s., v dôsledku prijatia uznesenia

exekučného súdu č.k. 4Er/1185/2015-51 zo dňa 24. novembra 2015 už nie je v predmetnom konaní
oprávneným, odvolací súd nemohol na podané odvolanie prihliadať, keďže bolo podané neoprávnenou
osobou.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade sú

splnené zákonom ustanovené podmienky na vydanie rozhodnutia, ktorým súd odmietne odvolanie podľa
§ 386 písm. b) CSP podané spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., nakoľko bolo podané
neoprávnenou osobou a tiež odmietne odvolanie podľa § 386 písm. a) a b) CSP podané pôvodným
oprávneným Poštová banka, a.s., keďže bolo podané neoprávnenou osobou a po uplynutí 15 -dňovej
odvolacej lehoty.

19. Z dôvodu odmietnutia odvolania, odvolací súd vecnú správnosť napadnutého uznesenia
neposudzoval.

20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP.).