Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/56/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115234411
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115234411.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu JUDr.
Pavla Pileka a Mgr. Erika Németha v exekučnej veci oprávneného: LEDeco solution, s.r.o., so sídlom
Sládkovičova 37/A, Banská Bystrica, IČO: 44 845 049, zastúpený: JUDr. Ivan Spišiak, advokát so sídlom
Nad plážou 7, Banská Bystrica, proti povinnému: ELEKTRA NITRA, s.r.o., so sídlom Nábrežie mládeže
95, Nitra, IČO: 36 522 562, zastúpený: Advokátska kancelária VOZÁR s.r.o., so sídlom Trenčianska 56/

D, Bratislava, IČO: 47 234 628, o vymoženie sumy 4.250,00 eur a trov exekúcie, o odvolaní povinného
proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 18Er/1279/2015 - 150 zo dňa 9. februára 2016 v spojení s
opravným uznesením č. k. 18Er/1279/2015 - 155 zo dňa 16. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 18Er/1279/2015 - 150 zo dňa 9. februára 2016 v
spojení s opravným uznesením č. k. 18Er/1279/2015 - 155 zo dňa 16. februára 2016 v napadnutej časti
týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie v časti vymoženia istiny v sume 1250,-- eur z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol námietky povinného proti exekúcii vedenej
JUDr. Stachom Chladným, súdnym exekútorom so sídlom exekútorského úradu Stráž 223, Zvolen pod
spisovou značkou EX 1285/15. Súd prvej inštancie druhým výrokom zastavil exekúciu a tretím výrokom
nepriznal náhradu trov konania oprávnenému.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 36 ods. 2, § 41 ods. 1, § 46 ods. 3, § 50, § 57 ods. 1 a 2,
§ 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“), § 358, § 364, § 537 ods. 1, § 560 Obchodného zákonníka a § 151 ods. 1 a 2 OSP.

3. Uviedol, že v exekučnom konaní sa súd v rámci podaných námietok zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by

jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním
vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Povinný sa vo svojich námietkach
odvoláva práve na tieto skutočnosti, ktoré mali nastať pre tým, ako sa exekučný titul stal právoplatným a
vykonateľným, tzn. že spochybňuje dôvodnosť nároku a tým exekučného titulu. Vo vykonávacom konaní
súd musí vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva

to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté, a nenahrádza súd, resp. iný orgán v základnom konaní a v
jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané,
a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu, a preto
exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že predmetný exekučný

titul - uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 60Cb/126/2014-105 zo dňa 06.10.2015,
právoplatný dňa 14.10.2015 a vykonateľný dňa 22.10.2015, má všetky materiálne i formálne náležitostiv zmysle platného práva, nezanikol plnením zo strany povinného v plnom rozsahu ani iným zákonným
spôsobom, keď povinný neuviedol žiadne právne relevantné dôvody a dôkazy v zmysle § 50
Exekučného poriadku. K skutočnosti tvrdenej povinným v jeho námietkach sa súd prvej inštancie

vyjadril tak, že povinným uplatnené započítanie zo dňa 15.12.2015 neakceptoval ako okolnosť, ktorá
spôsobila zánik vymáhaného nároku alebo bráni jeho vymáhateľnosti, nakoľko z dôkazov predložených
povinným nevyplýva splnenie zákonnej podmienky podľa § 364 Obchodného zákonníka, že na základe
dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky. Konštatoval, že nakoľko súdu nebola
predložená žiadna dohoda medzi povinným (ako objednávateľom) a oprávneným (ako zhotoviteľom) o

započítaní akýchkoľvek vzájomných pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy o dielo (žiadne ustanovenie
o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok sa ani v predloženej zmluve o dielo nenachádza),
na takýto úkon povinného smerujúci k zániku pohľadávky oprávneného neprihliadal.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pokiaľ ide o vytknutú vadu diela a jej odstránenie v lehote
stanovenej povinným, v čase odovzdania diela oprávneným (t. j. dňa 13.03.2014) dielo vytknutou

vadou nedisponovalo, táto vada na diele sa objavila až dňa 31.07.2014, ako to vyplýva z reklamácie
spoločnosti HANT BA, a.s. zo dňa 01.08.2014, ktorá v tejto reklamácii uvádza, že "nesvieti od včera
premenlivý led pas na fasáde budovy...". V zmysle § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka by zhotoviteľ
zodpovedal za vady diela vzniknuté po čase odovzdania diela, ak by boli spôsobené porušením jeho
povinností. Z uvedeného vyplýva, že dielo v čase jeho odovzdania predmetnú vadu nemalo, nakoľko

táto vada v čase odovzdania diela vytknutá nebola. Pokiaľ ide o odstránenie závady oprávneným v
reklamačnej dobe, súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom povinného, že poskytol oprávnenému
dostatočne primeranú lehotu na odstránenie vád diela, a to nanajvýš 7 kalendárnych dní (reklamácia
zo dňa 04.08.2014, v ktorej bol určený čas odstránenia nedostatkov do 11.08.2014), nakoľko táto
lehota musí byť so zreteľom ku konkrétnym okolnostiam prípadu primerane dlhá k tomu, aby bola

závada odstrániteľná. Oprávnený obratom povinnému listom zo dňa 07.08.2014 oznámil, že reklamáciu
vybaví, pričom určenú lehotu nepovažuje za primeranú, nakoľko táto bola príliš krátka na vybavenie
reklamácie, vzhľadom k naplánovaniu celo-firemnej dovolenky v období od 08.08.2014 do 15.08.2014.
Po urgencii povinného oprávnený listom zo dňa 28.08.2014 oznámil povinnému, že dňa 21.08.2014
vykonal obhliadku závady, objednal u dodávateľa chybnú súčiastku, ktorá by mu mala byť doručená

v období 08.09.2014 až 12.09.2014; následne prípisom zo dňa 17.09.2014 oznámil povinnému, že
závada v diele bude odstránená dňa 18.09.2014. Nakoľko v plánovaný deň odstránenia závady diela
povinný pri vybavovaní reklamácie nebol prítomný, oprávnený závadu neodstránil (nevymenil chybnú
súčiastku), o čom upovedomil povinného a vyzval ho, aby si dohodol nový termín odstránenia závady
diela. Ako to vyplýva z oznámenia povinného zo dňa 03.10.2014, povinný spoločnosti HANT BA a.s.

oznámil, že reklamácia bola odstránená dňa 25.09.2014. Z uvedeného vyplýva, že reklamovaná závada
bola odstránená v lehote kratšej ako 2 mesiace (vznik závady dňa 31.07.2014, jej odstránenie dňa
25.09.2014). Súd prvej inštancie považoval túto lehotu za primerane dlhú k tomu, aby bola závada
odstránená. Akceptovateľná by bola aj kratšia reklamačná lehota, avšak to iba za predpokladu, že by
táto bola v zmluve o dielo medzi oprávneným a povinným ustanovená. Zhotoviteľ diela (povinný) totižto

nemôžezodpovedaťobjednávateľovidiela(povinnému)zaodstráneniezávadyvlehote,ktorúsizmluvne
nedohodol s objednávateľom. Pokiaľ mal objednávateľ zmluvný záväzok so spoločnosťou HANT BA,
a.s. týkajúci sa extrémne krátkej reklamačnej lehoty na odstránenie možných budúcich nedostatkov, mal
objednávateľ diela o tejto reklamačnej lehote upovedomiť zhotoviteľa diela už pri uzatváraní zmluvy o
dielo.

6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v exekučnom konaní nie sú predmetom skúmania okolnosti,
za ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu, ale súd skúma, či po vzniku exekučného titulu nastali
okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné
dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Na základe uvedeného námietky povinného neobsahujú teda

skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vykonateľnosti pohľadávky uvedenej v exekučnom titule, príp. by
bránili jej vymáhateľnosti alebo by inak spôsobili, že exekučné konanie by sa stalo neprípustným, a preto
námietky povinného proti exekúcii tak, ako je uvedené v prvej výrokovej vete napadnutého uznesenia,
zamietol ako nedôvodné.

7. Súd prvej inštancie však po preskúmaní námietok povinného v súvislosti s predloženými dôkazmi a
vyjadrením oprávneného dospel k záveru, že je potrebné exekúciu v časti vymáhania istiny vo výške
1 250,00 eur zastaviť, nakoľko táto suma bola po začatí exekučného konania povinným uhradená.
Preto rozhodol tak, ako je uvedené v druhej výrokovej vete napadnutého uznesenia a exekúciu včasti vymáhania istiny vo výške 1.250,00 eur zastavil. Exekúciu je teda možné po právoplatnosti tohto
uznesenia vykonávať už len na vymoženie istiny vo výške 3.000,00 eur a trov exekúcie.

8. O náhrade trov právneho zastúpenia oprávneného súd rozhodol tak, ako je uvedené v tretej výrokovej
vete tohto uznesenia, že túto oprávnenému nepriznal, hoci mal v konaní o námietkach plný úspech,
nakoľko oprávnený si vo svojom vyjadrení k námietkam trovy právneho zastúpenia nevyčíslil v zmysle
ust. vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a preto súd nemohol priznať náhradu trov právneho zastúpenia.

9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný v celom rozsahu
žiadajúc jeho zmenu tak, že súd námietkam povinného vyhovie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že podal námietky proti exekúcii
z dôvodu, ktorý zakotvuje Exekučný poriadok v § 50 ods. 1 veta prvá, že po vzniku exekučného titulu
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Exekučný titul vznikol dňa 22.10.2015.

Okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku
spočívali v úhrade sumy priznanej exekučnej titulom vo výške 4.250,-- eur zo strany povinného
voči oprávnenému, ktorej vymáhanie je predmetom exekúcie EX 1285/15. Predmetná suma bola
vyporiadaná zo strany povinného nasledovne: v časti 1.250,-- eur prostredníctvom platby povinného zo
dňa30.11.2015avčasti3.000,--eurprostredníctvomzapočítaniazodňa15.12.2015kudňu10.12.2015.

Na základe uvedeného tak prišlo k zániku vymáhaného nároku, nakoľko povinnosť, ktorú povinnému
ukladal Okresný súd Banská Bystrica svojím uznesením zo dňa 06.10.2015 bola zo strany povinného
započítaná a splnená. Avšak súd aj napriek tomu námietky zamietol. Dôvody pre uzatvorenie zmieru ako
aj dôvody vzniku pohľadávky povinného voči oprávnenému vo výške 3.000,-- eur titulom oneskoreného
odstraňovania vady diela „Zvlnená LED lišta na čelnej strane fasády budovy OC LIPTOV RGB Liptovský

Mikuláš“ uplatnenej povinným u oprávneného listom zo dňa 04.09.2015 sú podrobne uvedené v
námietkach povinného voči exekúcii v ich časti III a plne na tieto dôvody odkázal. Z rozhodnutia súdu o
námietkach vyplýva, že súd túto časť námietok prehliadol, pretože v odôvodnení rozhodnutia sa venuje
vade a nárokom povinného z vady, uplatnenej u oprávneného dňa 04.08.2014 s popisom „nesvieti
premenlivý LED pás na fasáde budovy“. Je teda zrejmé, že na odstránenie reklamovanej vady „zvlnený

led pás na fasáde“ ELEKTRA NITRA, s.r.o. ako objednávateľ v súlade s § 564 v spojení s § 437 ods.
3 OBZ stanovila primeranú lehotu 5 dní, ktorá je záväzná a nie je možné po tomto stanovení lehoty
objednávateľom, aby zhotoviteľ aplikoval postup podľa § 437 ods. 4 OBZ. K otázke započítania poukázal
na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11CoE/134/2012, R 29/1991, Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6M Cdo 12/2010 a M Cdo 35/2003. Mal za to, že jednostranné započítanie uplatnené povinným

zo dňa 15.12.2015 spĺňa všetky zákonné podmienky, a teda je nutné ho akceptovať ako okolnosť
spôsobujúcu zánik vymáhaného nároku.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok -
ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu

predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že napadnuté uznesenie je
potrebné v napadnutej časti zrušiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

11. Počnúc od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.

Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.. Vzájomná súvsťažnosť ustanovení
§ 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP však znamená, že nová právna úprava vychádza síce z princípu
okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (§ 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok

tých odvolaní, ktoré smerujú proti rozhodnutiam súdu vydaným do 30.06.2016 a ktorý účinok zostal
zachovaný aj po 30.06.2016 (§ 470 ods. 2 CSP). Opačný záver by bol porušením právnej istoty a
legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť
vo svojej dôvere k nemu sklamaný (napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde
o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd preukázané, že dňa 27.11.2015 súd prvej inštancie
udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia
- uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cb/126/2014-105 zo dňa 06.10.2015. Následne
súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením č. k. 18Er/1279/2015 - 150 zo dňa 9. februára
2016 v spojení s opravným uznesením č. k. 18Er/1279/2015 - 155 zo dňa 16. februára 2016. Uvedené

rozhodnutie napadol odvolaním tak oprávnený v časti III. výroku ako aj povinný v celom rozsahu. Súd
prvej inštancie uznesením č. k. 18Er/1279/2015-179 zo dňa 01.12.2016 rozhodol v rámci aplikácie
ustanovenia § 374 ods. 4 OSP autoremedúrou a o odvolaní proti výroku I. a III. rozhodol tak, že
námietkam povinného proti exekúcii nevyhovel a oprávnenému priznal náhradu trov konania. V časti
výroku II. predložil rozhodnutie odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní povinného v tomto rozsahu.

15. Podľa § 60 ods. 1 Exekučného poriadku, poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa
§ 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak

a) súd rozhodol o vylúčení exekútora (§ 30),
b) exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46 ods. 8),

c) súd zastavil exekúciu (§ 57),
d) súd vydal poverenie pre iného exekútora (§ 57 ods. 2),
e) sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.

16. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,

exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

17. Poverenie na vykonanie exekúcie oprávňuje exekútora na procesné úkony, ktorých účelom je

uspokojenie pohľadávky oprávneného. Tieto procesné úkony zasahujú do právom chránených záujmov
povinného, osôb povinných na súčinnosť, ako aj tretích osôb. Len poverenie oprávňuje exekútora na
takéto zásahy. Ak pominú dôvody a predpoklady na vykonávanie týchto procesných úkonov (vylúčenie
exekútora, upustenie od vykonávania exekúcie, zastavenie exekúcie, poverenie vydané súdom pre
iného exekútora a vymoženie pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie), exekútor musí poverenie

vrátiť súdu.

18. Poverenie exekútor vráti aj vtedy, keď sú nároky oprávneného a exekútora úplne uspokojené,
to znamená, keď sa vymohla pohľadávka, jej príslušenstvo uvedené v § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, trovy predchádzajúceho konania, ktoré v tomto ustanovení nie sú uvedené a pritom netvoria

príslušenstvo vymáhanej pohľadávky a trovy exekúcie, ktoré patria oprávnenému i exekútorovi.

19. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prípade vymoženia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva
a trov exekúcie od povinného dochádza ku skončeniu konania ex lege (to znamená, že priamo zo
zákona), a to dňom vymoženia pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Nakoľko účinky skončenia

exekučného konania nastávajú priamo zo zákona, nie je potrebné o skončení exekúcie vydávať
rozhodnutie. O uvedených účinkoch skončenia exekučného konania je súdny exekútor bezodkladne
povinný informovať súd s tým, že mu vráti poverenie na základe, ktorého exekúciu vykonal.

20. V tomto konaní súdny exekútor podaním zo dňa 09.05.2017 oznámil súdu ukončenie tejto exekúcie,

a to vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie, pričom súdu prvej inštancie zároveň vrátil
poverenie na vykonanie exekúcie.

21. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že v predmetnej veci došlo ku skončeniu exekučného konania
počas odvolacieho konania (t. j. pred rozhodnutím odvolacieho súdu o podanom odvolaní povinného), a

to v deň, kedy súdny exekútor vymohol celú pohľadávku oprávneného voči povinnému, jej príslušenstvo
a trovy exekúcie. Keďže k skončeniu exekučného konania došlo ex lege (priamo zo zákona), stratilo
rozhodovanie o zastavení exekúcie na základe autoritatívneho rozhodnutia súdu svoje opodstatnenie.22. Nakoľko v skončenom exekučnom konaní odvolací súd už nemôže preskúmavať exekučný titul a
ani vydávať žiadne rozhodnutia, t. j. ani rozhodovať o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení
exekúcie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP

zrušil bez toho, aby sa zaoberal odvolacími dôvodmi povinného.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom

alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.