Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/137/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815202760
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815202760.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a
členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Drahomíry Brixiovej v exekučnej veci oprávneného:
Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnému: D. S., F..
XX.X.XXXX, Č. A. XXX, o vymoženie 38,04 eur s príslušenstvom, vedenou súdnou exekútorkou JUDr.
JuditouJakobejovousosídlomvRožňave,Námestiebaníkov1,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniu

Okresného súdu Rožňava č.k. 5Er/229/2015-20 zo dňa 6.8.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnému vymoženia svojej pohľadávky s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 21.9.2010 sp.zn.: 3C/530/2010. Exekučný titul
bol vydaný na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa

28.1.2010 na základe ktorej sa povinný poistil u oprávneného na 7 rokov.

3. Následne súd citoval ustanovenie § 243d ods. 1, 2, § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 44 ods. 1, § 45
ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a
predmetnú poistnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú. Ďalej sa zaoberal rozhodcovskou doložkou, ktorá

núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým je spotrebiteľovi
odobratá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka tak spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je
neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná. Súd prvej inštancie mal zároveň za to, že rozhodcovská
doložka nebola individuálne dojednaná. Vzhľadom k neplatnosti rozhodcovskej doložky, na základe
ktorej sa uskutočnilo rozhodcovské konanie, rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nie je

spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, a preto súd žiadosť súdnej exekútorky o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

4. Uznesenie bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou.

5. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie, ktoré doplnil podaním

zo dňa 12.10.2015. Namietal odňatie možnosti konať pred súdom a porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy
a čl. 36 ods. 2 Listiny. Zdôraznil, že súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosťexekučného titulu, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Šetrenie dôvodov predstavujúcich materiálnu stránku exekučného titulu nie je exekučnému
súdu zverené. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 18CoE/132/2013 zo dňa

26.6.2013 a zdôraznil, že exekučný súd prekročil svoje právomoci priznané mu Exekučným poriadkom,
čím porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Zastával názor, že exekučný súd postupoval v rozpore s európskym
právom, pretože nevyzval oprávneného, aby sa k prijatému názoru súdu v súlade s OSP vyjadril. Súd
tým zjavne porušil zásadu kontradiktórnosti konania a odňal mu možnosť konať pred súdom. Súd
nevykonal dokazovanie riadnym spôsobom, lebo mu neumožnil vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom.

V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Českej republiky sp.zn. 20Cdo/1020/99 a rozhodnutie ESĽP
vo veci Mareš v. Česká republika. Exekučný súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď uviedol,
že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda je neplatná. Súd nedostatočne zistil skutkový stav
v danej veci. Zdôraznil, že v prípade, že už je rozhodcovské konanie začaté na základe návrhu na
začatie konania zo strany dodávateľa, spotrebiteľ sa mu musí podrobiť a na všeobecný súd sa môže

obrátiť až po skončení rozhodcovského konania. Poukázal na zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní , ktorý poskytuje spotrebiteľovi zvýšenú ochranu a v ust. § 3 ods. 6 pritom
uvedené právo priamo vylučuje. Súd opomenul pri zisťovaní právne významných skutočností
zohľadniť, že po rozhodnutí rozhodcovského súdu sa môžu účastníci zmluvných strán domáhať nápravy
rozhodnutia na všeobecnom súde. Poukázal na rozhodnutie SD EÚ vo veci C- 342/2013 a zdôraznil,

že v právnom prostredí SR majú spotrebitelia prostriedok právnej ochrany po jednostupňovom konaní
a to konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecnom súde, čo potvrdil aj Ústavný súd
SR uznesením IV. ÚS 394/2012. Rozhodcovská doložka teda nijakým spôsobom nebránila povinnému
obrátiť sa na všeobecný súd po skončení rozhodcovského konania, preto rozhodcovská doložka nie
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rozhodcovskú doložku obe zmluvné strany na znak súhlasu

podpísali. Ďalej namietal, že exekučný súd nesprávne zistil skutkový stav na základe listín, ktoré si
zabezpečil a vyslovil nesprávny právny názor že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná.
Osobitné zmluvné dojednania sú totiž samostatný právny úkon oddeliteľný od textu VPP a poistnej
zmluvy. Povinná nemusela osobitné zmluvné dojednania podpísať a ich nepodpísaním by poistný vzťah
rovnako vznikol a trval by bez akejkoľvek ujmy pre spotrebiteľa. Osobitné zmluvné dojednania môže

poistník prijať alebo aj neprijať, má teda k dispozícii dve alternatívy a možnosť slobodnej voľby sa pre
jednu z nich rozhodnúť. Neprijatie osobitných zmluvných dojednaní nemá za následok to, že poistný
vzťah nevznikne. Nepodpísanie rozhodcovskej doložky by nijako neovplyvnilo poistný vzťah, ten by totiž
trval aj naďalej. Súd dospel k neprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď pri rozhodovaní úplne a
správne nezohľadnil relevantný právny predpis, ktorým je smernica Rady 93/13/EHS. Namietal, že súd

nezohľadnil 19. recitál smernice 93/13/EHS Rady a v dôsledku toho si nesplnil povinnosť vykladať
ustanovenia o ochrane spotrebiteľa eurokonformne, čo viedlo k neúplne zistenému skutkovému
stavu na základe čoho vec nesprávne právne posúdil. Zastával názor, že exekučný súd postupoval v
danej veci nelegitímne. Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu,
či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať

neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba
odmietnuť ako neprípustné. Dôvody zistenia, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský vzťah, a preto
je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva aj v rámci exekučného konania, v ktorom je okruh
účastníkov jednoznačne vymedzený v § 37 Exekučného poriadku a niet preto dôvodu pre podporné
použitie O.s.p., ale ani okolnosti zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia ako takej, exekučný súd

riadne nezdôvodnil. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je nepreskúmateľné, čo malo za následok
porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom v
zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

6. Súdna exekútorka vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedla, že sa stotožňuje s dôvodmi
uvedenými v podanom odvolaní, nakoľko v rovnakých veciach boli inými súdmi udelené poverenia na
vykonanie exekúcie.

7. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

8. S účinnosťou od 1.7.2016 bol prijatý zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ako nový procesnoprávny predpis upravujúci postup súdu v sporovom konaní.9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote,
preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia

dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

10. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

11. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

12. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú
ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

14. Podľa § 9b ods. 5 Exekučného poriadku, v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

15. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 25.3.2015
na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho
súdu Košice zo dňa 21.9.2010 sp.zn. 3C/530/2010. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať

a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v XV. časti Všeobecných
poistných podmienok pre poistenie, na ktorú odkazujú Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve
č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.1.2010 uzavretej medzi oprávneným a povinným.

17. Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj zo samotného

Exekučného poriadku, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje,
či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

18. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného

poriadku) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

19. Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza,
že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej

výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie

je prekludované.

20.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudokvydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s

právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to,
či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá
platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21. marca 2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného

nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci
materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

21. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala vo Všeobecných poistných
podmienkach - XV. časť - Rozhodcovské konanie, na ktorú odkazujú Osobitné zmluvné dojednania

k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX. Podľa tejto rozhodcovskej doložky sa poisťovňa a poistník
dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom. Podľa bodu 2. tejto doložky rozhodcovským súdom s právomocou a
príslušnosťou vec rozhodnúť bude Arbitrážny súd Košice. V bode 4. sú určené spory, ktoré sa budú
prejednávať pred rozhodcovským súdom a v bode 10. je daná možnosť poistníka individuálne odmietnuť

rozhodcovskú doložku v lehote 30 dní od podpisu zmluvy. Podľa bodu 3. a 4. Osobitných zmluvných
dojednaní k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX:
„3. Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom
samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto
súdnehokonaniazdôvoduúčelnosti,praktickostiarýchlostipodrobiarozhodcovskémukonaniuvzmysle

XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.
4. Napriek odseku 1 týchto osobitných zmluvných dojednaní sa zmluvné strany dohodli, že za účelom
realizácie osobitného práva poistníka individuálne ovplyvniť poistný vzťah v súlade s potrebami poistníka
môže poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne písomne
odmietnuť ustanovenia časti XV. VPP, ktoré tvoria súčasť jeho poistenia, a zároveň ods. 3 týchto

osobitných zmluvných dojednaní, a to bez toho, aby tým bol právne dotknutý alebo akýmkoľvek
spôsobom podmienený ostatný zvyšok poistného vzťahu.“

22. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

24. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

25. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,

požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.26. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého predstavuje predmetná
rozhodcovská doložka neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku možno považovať tú, ktorá spotrebiteľa núti, aby všetky

spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní pred konkrétne
určeným rozhodcovským orgánom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj v prípade, ak síce spotrebiteľ
má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Obsah

zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť.
Povinná ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdala práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo
nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa §
53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou. Nič na
tom nemení ani skutočnosť, že povinná mala postavenie profesionála v oblasti uzatvárania poistných
zmlúv, a teda bola informovaná o rozhodcovskej doložke a o jej význame pre poistný vzťah.

27. Súd prvej inštancie správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že „ak je zmluvná podmienka v hrubom

nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený,
nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.
Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú
podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto

neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská
doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“

28. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná a
spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani o individuálnom

dojednaní rozhodcovskej doložky v zmluve, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok
(ide o poistnú zmluvu a osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve, obe podpísané v jeden
deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený
nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v zmluve, resp., že by si povinný osobitne
vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a

mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda
aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním zmluvy by nedošlo ani k
podpisu poistnej zmluvy, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň. Z týchto dôvodov je záver súdu
o neplatnosti rozhodcovskej doložky v zmluve vecne správny.

29. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy,
obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už
z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa

podmienku uvedenú v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská doložka neplatná
podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

30. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná
rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez

právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, teda vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené
podmienky na vykonanie exekúcie.

31. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1

CSP potvrdil.32. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v
odvolacom konaní úspešný a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

33. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 3 druhej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho

sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).