Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115202642
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7115202642.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloleté deti I. Ö., D.. XX.X.XXXX a mal. O. Ö.B., D.. XX.X.XXXX bytom u matky, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, deti rodičov: matka L.. Z. Č., D..
X.X.XXXX, N. G. X, G., zast. JUDr. Richard Kovalčík, advokát so sídlom Rázusova 1, Košice a otec L..
Ľ. Ö., D.. XX.X.XXXX, N. J. X, G., zast. JUDr. Juraj Langer, advokát so sídlom Moravská 20, Košice, v
konaní o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti takto

r o z h o d o l :

I. Návrh otca na zverenie maloletých detí I. Ő.C., D.. XX.X.XXXX a O. Ő., D.. XX.X.XXXX do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

III. Otec je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu vo výške 1 095,60 Eur na účet Okresného súdu Košice
I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec návrhom doručeným súdu dňa 5.2.2015 žiadal, aby zveril maloleté deti do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov. Súčasne by súd výživné neurčil.

2. Otec v návrhu uviedol, že obaja rodičia sú spôsobilí maloleté deti vychovávať, pričom má záujem
o ich osobnú starostlivosť. Po dlhom a náročnom konaní o rozvode manželstva dĺžku konania cca 3
roky, v ktorom sa usiloval o to, aby súd nariadil striedavú starostlivosť, konajúci súd rozhodol tak, že
maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky. Od rozhodnutia Okresného súdu Košice I sp. zn.
24C 238/2010 uplynul určitý čas a pomery účastníkov sa natoľko zmenili, že otec má za to, že na
nariadenie striedavej starostlivosti u maloletých detí sú splnené zákonné predpoklady. Otec vychádza
predovšetkýmzosprávaniamaloletýchdetí,zktoréhojezrejmé,žejevichzáujme,abynariadilstriedavú

starostlivosť. Tak mal. O. ako aj mal. I. sa viackrát vyjadrili, že im systém styku s otcom tak ako je
upravený doteraz nevyhovuje a chceli by byť u otca častejšie. Systém striedavej starostlivosti nie je
maloletým deťom neznámy, nakoľko určitý čas fungoval. Otec dáva do pozornosti, že maloleté deti majú
reálnu predstavu o striedavej starostlivosti a teda jej nariadenie nespôsobí nové a nepoznané zmeny v
ichživote.Ďalejmázato,ženariadenímstriedavejstarostlivostisúdzaistípriaznivývývinmaloletýchdetí
a tak sa zabezpečí ich psychická pripravenosť pri navštevovaní škôl. Zároveň sa obmedzia akékoľvek
nežiaduce vplyvy na minimum. Otec je presvedčený, že striedavá osobná starostlivosť je v záujme

maloletých detí. Striedavou starostlivosťou sa zachová rovnocenný kontakt maloletých s matkou a s
otcom. Maloleté deti majú pozitívny vzťah k obom rodičom a majú právo na zachovanie vzťahu k matke
ako aj k otcovi. Súd by mal maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s
cieľom čo najviac vyjsť v ústrety ich záujmom. Otec poukazuje na výsluch maloletých detí, nakoľkomá za to, že vzhľadom na ich rozumovú a intelektuálnu vyspelosť je tento postup vhodný. Otec má
za to, že práve výsluchom maloletých detí bude zabezpečená aj jednoznačne preukázaná nevyhnutná
podmienka nariadenia striedavej osobnej starostlivosti a to, či nariadenie striedavej starostlivosti je v

záujme maloletých detí. V ďalšom poukazuje na to, že obaja rodičia bývajú v jednom meste a teda
maloleté deti v prípade nariadenia striedavej starostlivosti nebudú vytrhávané z prostredia školy, akú
momentálne navštevujú. Otec v odôvodnení návrhu poukazuje na zákonné ustanovenia Zákona o
rodine.

3. Matka sa k podanému návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 24.3.2015. S
návrhom otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasila a žiadala ho
zamietnuť. Pre úplnosť uviedla, že pokiaľ by súd dospel k názoru o odôvodnenosti nariadenia striedavej
osobnej starostlivosti, rozhodne bude potrebné vzhľadom na výrazný rozdiel v príjmoch a majetku
rodičov určiť otcovi povinnosť prispievať matke na výživu maloletých detí, upraviť termín striedania
osobnej starostlivosti a upraviť trávenie prázdnin.

4. Kolízny opatrovník sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa
26.3.2015. Kolízny opatrovník uviedol, že v prípade ak sa rodičia o zverení maloletých detí do striedavej
osobnej starostlivosti nedokážu dohodnúť, s poukazom na skutočnosť, že od vyšetrenia maloletých detí
u pedopsychiatra prešla veľmi krátka doba, navrhuje nariadiť znalecké dokazovanie.

5. Úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bola vykonaná Okresným súdom Košice
I sp. zn. 24C/238/2010 zo dňa 28.10.2013, v zmysle ktorého rozviedol rodičov maloletých detí, pre čas
po rozvode zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá je zároveň oprávnená maloleté deti
zastupovať a spravovať ich majetok. Otec bol povinný prispievať na ich výživu mal. I. D.. XX.X.XXXX

sumou 250 Eur a na výživu mal. O., D.. XX.X.XXXX sumou 200 Eur mesačne. Súčasne bol upravený
styk otca s maloletými deťmi.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec odvolanie. O odvolaní rozhodoval Krajský súd v
Košiciach, ktorý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

CoP/53/2014 zo dňa 29.4.2014).

7. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.4.2014.

8. Otec vo svojej výpovedi potvrdil skutočnosti uvádzané v návrhu. V ďalšom uviedol, že deti prejavili

záujem ich striedavej starostlivosti oboch rodičov. Vzťah medzi ním a deťmi je veľmi dobrý. Ide o vrelý
vzťah. Deti u neho radi bývajú v dome. Chodia ku nemu, trávia s ním voľné chvíle a na každé stretnutie
sa tešia. Voľný čas trávia v priebehu pracovno-školského dňa tak, že si urobia hygienické úkony, oblečú
sa, naraňajkujú, idú do školy, po škole ich vyzdvihne, porozprávajú sa, medzi 17:00 až 18:00 hod. sa
deti učia. Medzitým môžu mať voľnočasové aktivity. Mal. I. má koňa, o ktorého sa stará a chodí na

jazdectvo. Mal. O. mal judo. Následne sa pripravujú na večer, večerajú, idú spať. Počas víkendov v
nedeľu doobedu sa učia, kontrolujú domáce úlohy. V prípade voľného času tento trávia spoločne, buď sú
to rôzne voľnočasové aktivity, kino, kultúrne podujatia, športové podujatia. Syn má kamaráta, s ktorým
trávi čas. Dcéra jazdectvo. V prípade sviatkov, prázdnin program je prispôsobený adekvátne ročnému
obdobiu a potrebám detí. Okrem iného ich učí povinnosti. Dcéra si musí poupratovať izbu, nakoľko má

psa, o ktorého sa stará. Syn športuje, bicykluje, trávi voľný čas. Okrem iného hráva aj počítačové hry,
čo sa snaží obmedziť a inak pravidelne sa venujú aktivitám. Otec uviedol, že s matkou detí komunikuje
na dobrej úrovni. Komunikácia je adekvátna stavu, v ktorom sa nachádzajú. Komunikácia sa týka
hlavne maloletých detí a to v priebehu odovzdávania a prípravy odovzdávania ich zdravotného stavu,
zdravotných problémov.

9. Matka vo svojej výpovedi taktiež potvrdila skutočnosti uvádzané vo svojom vyjadrení. Nesúhlasí s
názorom otca ohľadne prejaveného záujmu maloletých detí o striedavú osobnú starostlivosť. Reálne
striedavá starostlivosť fungovala po dobu niekoľkých mesiacov a práve problémy, ktoré súviseli s
uplatňovaním striedavej starostlivosti boli následne dôvodom toho, že v marci 2012 súd vydal predbežné

opatrenie, ktorým boli deti zverené do jej výlučnej starostlivosti. Nemyslí si, že tento režim by uberal
otcovi možnosť vplývať na deti, vychovávať ich, tráviť s nimi čas, pretože s deťmi sa stretáva každý
druhý týždeň na predĺžený víkend. Matka uviedla, že v priebehu školského pracovného týždňa majú
maloleté deti množstvo povinností. Je nutné sa s nimi pripravovať do školy, venovať sa pravidelnýmzáujmom a dodržiavať jednotný režim, pričom u otca je režim voľnejší. Čo sa týka prípravy do školy,
opakovane sa stávalo, že deti sa od otca vrátili nepripravené alebo pripravené len čiastočne. Poukazuje
na množstvo učiva, ktoré majú deti počas školského roka. Mal. I. navštevovala ôsmy a následne deviaty

ročník, pripravovala sa na prijímacie pohovory na strednú školu. Matka uviedla, že má s deťmi dobrý
vzťah tak s dcérou ako aj so synom. Vzťah detí k partnerovi by charakterizovala ako neutrálny. Nemá
vedomosť o tom, že by došlo k problému alebo k nejakému rozporu. V ďalšom uviedla, že deti poznajú
názor otca, ktorý je zástancom striedavej osobnej starostlivosti a ťažko by sa vyjadrili inak ako to od
nich otec očakáva a teda, že by nesplnili vôľu rodiča. So zverením maloletých detí do striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov nesúhlasí, nakoľko to nie je v záujme maloletých detí.

10. V priebehu konania súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou PhDr. S. H. A...

11. Ustanovená znalkyňa vypracovala znalecký posudok pod č. X/XXXX dňa 18.2.2016.

12. Znalkyňa v znaleckom posudku na základe preštudovaného spisového materiálu psychologického
vyšetrenia uviedla nasledovné skutočnosti.

13. Psychologické vyšetrenie a osobnostné štruktúry otca, matky a maloletých detí:

14. Otec : Ide o vysoko neurostabilnú osobnostnú štruktúru s vysokým intelektom, v popredí sú
dominantné prvky socializácie podmienenej aj extravertnosťou - riadiaci, vodcovský typ. Je pomerne
vysoko centralizovaný na svoju osobnosť, je bez afektívnej patológie, bez agresívnych sklonov.

15. Matka: Ide o neurolabilnú osobnostnú štruktúru introvertovane orientovanú. Jej prejav je pomerne

odlišný od prejavu exmanžela, je v komunikácii utiahnutejšia, nesnaží sa presadiť za každých okolností,
je bez afektívnej patológie bez agresívnych tendecií.

16. Mal. I.: Osobnostne ide o neurostabilnú osobnosť, extrovertovane orientovanú bez psychotických
charakteristík, nemá známky sociálnej žiadúcnosti. Intelektové schopnosti sú toho času situované v

oboch zložkách verbálnej i neverbálnej do pásma ľahkého nadpriemeru. Toho času v afektívnej patológii
boli zistené mierne úzkostné tendencie v larvovanej forme.

17. Mal. O.: Osobnostne ide o mierne neurolabilnú osobnosť extrovertovane orientovanú, bez
psychotickej záťaže, bez tendencie javiť sa v lepšom svetle. Intelektové schopnosti sú toho času

situované v oboch zložkách verbálnej i neverbálnej do pásma priemeru, toho času v afektívnej patológii
dominujú mierne úzkostné tendencie v larvovanej forme.

18. Obe maloleté deti sú v psychickej nepohode, nie v zlom celkovom psychickom stave. Päť rokov
ako aj následné opakované vyšetrenia u znalcov, odborníkov z odboru psychológie a psychiatrie ich už

senzitivoval na stres, ktorý v istých cykloch (pojednávanie dokazovanie na vlastné požiadanie otca, či
matky) musia akceptovať a podrobiť sa im. Obe deti majú odlišné osobnostné charakteristiky v oblasti
lability. Mal. I. je neurostabilná, znáša to ľahšie, je aj staršia. Mal. O. je neurolabilný a tým pádom sa
to u neho môže prejavovať pozorovateľnejšie. Obe deti si na základe prežitých skúseností vytvorili istú
koalíciu a súrodeneckú súdržnosť, v ktorej vystupujú obaja ako jeden celok. Mal. O. rešpektuje svoju

sestru ako neformálnu autoritu.

19. Obe maloleté deti majú k obom rodičom vybudovanú jasnú citovú väzbu a jasný silný emocionálny
vzťah, ktorý vedia jasne pomenovať a adekvátne aj prejaviť v ich spoločnosti i mimo nej. Majú jasné
hranice, kde sa s rodičmi pohybujú v oblasti nižších aj vyšších citov. Matka pre deti predstavuje aktívne

riadiaci mechanizmus, ktorý zabezpečuje ich bežný každodenný život. O otcovi majú predstavu, že je to
veľmi dobrý otec ale, že si nevedia predstaviť ako by to fungovalo bežne v praxi (škola, krúžky, záujmy
ale aj týždenné odlúčenie od matky). Napriek veku u oboch detí jasne dominuje pozitívna závislosť na
matke, typický prejav detí z problémových rodín, najmä problémoch tohto druhu.

20. Vzťah k druhovi matky, ktorý žije v spoločnej domácnosti s ním je ambivalentný, dlhodobo nepodlieha
zmenám, je akceptujúci z oboch strán. Nemajú medzi sebou vytvorené emocionálne väzby, ktoré by
výrazne narúšali zdravý a progresívny vývoj u maloletých. V súčasnosti nie je dôvodné práve osobnosťmatkinho partnera dať do polohy, ktorá by mala zásadný vplyv na zmenu spôsobu starostlivosti u oboch
maloletých detí.

21. Psychologickým vyšetrením a znaleckým dokazovaním zistila, že nie je negatívny vzťah medzi
maloletými deťmi a rodičmi, ani jeden rodič u detí nemá v pozícii rodiča profil - starus negatívny.

22. Pri opakovaných rozhovoroch so všetkými účastníkmi konania bolo preukázané, že k ovplyvňovaniu
priamemu, či nepriamemu dochádza u všetkých. Deti nechcú ublížiť ani jednému z rodičov, preto pri

každom sa snažia prezentovať názor, ktorý chce počuť rodič, s ktorým aktuálne sú. Je teda veľmi
obtiažne sa vyjadriť kto koho ako a s akou mierou a intenzitou v čase ovplyvňuje. Následky konania
každého z rodičov teda vyplývajú z polôh a názorov, ktoré pred nimi deti prezentujú. Zo znaleckého
dokazovania vyplýva, že :

1./ Deti majú jasne postavené pravidlá hry, ak staršie I., tak aj mladší O.

2./ Jednoznačne chcú byť spolu, pri styku obaja u jedného z rodičov
3./ Pravidlá, ktoré majú u matky im vyhovujú pre zvládanie každodennej praxe a bežného života.

23. Vyjadrenie oboch detí k striedavej osobnej starostlivosti je, že ju nechcú, chcú ponechať frekvenciu
styku s otcom tak ako to je. Tento názor vznikol po opakovaných rozhovoroch, ktoré boli realizované po

prvýkrát z prostredia matky, po druhé z prostredia otca.

24. Pri psychologickom vyšetrení a znaleckom dokazovaní zistila, že deti sa riadia na báze inštinktov,
teda vyhnúť sa strastí a priblížiť sa slasti. Snažia sa udržať si komfort v situácii keď sú u matky, teda
nekomunikovať o otcovi. U otca rovnako prijímajú a vyjadrujú názory, ktoré by chcel počuť, ktoré by v

danej chvíli - pobytu u neho, neohrozil ich emočnú stabilitu a kľud.

25. Styk maloletých neohrozuje ich zdravie, ani psychický vývoj ani v prípade, že styk otca s deťmi bude
v rovnakom intervale ako bol doteraz ani ak sa dohodnú inak. Ani jeden z rodičov nepredstavuje pre
dieťa hrozbu ohrozenia zdravého vývoja ani zdravia.

26. Deti v klinickom rozhovore potvrdili, že matka vie zabezpečiť ich pravidelný bežný denný režim
lepšie, prípravu na vyučovanie, mimoškolské aktivity, krúžky, ako aj ich fungovanie. Obe deti majú vážne
poruchy učenia dysortografiu pri primárnej diagnóze dysgrafia, ktoré matka v škole prezentovala ako
stav, ale nedala ani jedno dieťa integrovať, aby postupovali podľa IVVP, to znamená, že jej aktivita

pri príprave oboch do školy je vysoká. Obom deťom tak neznížila možnosti a nestigmatizovala ich
„inakosťou“ v škole. Matka tým prebrala na seba množstvo záväzkov a práce pri príprave do školy.
Jej systém je konštantný, vyhovujúci obom deťom. Otec preferuje logický systém a učenie aj na báze
empírie.Model,akýmsaučiaobedetiniejemožnépochopiťlogikou.Vichučeníapriprípraveprevládajú
stereotypné vzorce, učenie sa na báze pamäti, cielené a systematické opakovanie. Napríklad mal. I. o

svojich problémoch v škole vie, rovnako vie, že isté informácie sa musí nabifliť, lebo to inak nejde. Citácia
„ Otec jej vie pomôcť napríklad s angličtinou alebo s chémiou, ale aj tak jej to mama dovysvetľuje“.

27. Rodičia detí nie sú schopní kooperovať, ani nekonfliktne komunikovať v otázke výchovy detí. Táto
skutočnosť bola opakovane skúšaná bez možnosti racionálneho výsledku a bez možného konsenzu.

28. Obe osobnosti otec aj matka majú vysoký intelekt, obaja sú rozumní natoľko, že si po racionálnej
stránke uvedomujú svoj neúspech, prehru a nežiadanú rodinnú konšteláciu. Obaja ako zrelí ľudia
budovali svoj vzťah na pozitívnych citových zážitkoch a slobodne. Osobnostne zo psychologického
hľadiska je na tom lepšie a stabilnejšie, vyváženejšie otec, čo ale nie je priamou indíciou k zabezpečeniu

primárnych a vhodných podmienok na výchovu maloletých detí. Matka empiricky dokázala na životnom
príklade a výchove oboch detí ich stabilitu ako aj ich pozitívny progres a dosiahnutú úroveň. Obaja
rodičia majú osobnostný, psychologický profil vhodný na primerané zabezpečenie podmienok na
výchovu maloletých detí. Optimálne by bol v danom prípade ak by boli schopní funkčne a pragmaticky
komunikovaťakaždýznichbykvýchovemaloletýchdetíprispeltou„svojskou“najoptimálnejšouformou.

29. Deti napriek ich rozumovej a vekovej vyspelosti v súčasnosti neprezentovali názor, že by mali záujem
o striedavú osobnú starostlivosť rodičov. Naopak, vyjadrili sa v tom zmysle, že chcú ponechať daný
funkčný systém tak ako je.30. Znalkyňa v súčasnosti aj na základe znaleckého dokazovania výpovede všetkých zúčastnených s
prihliadnutím a dôležitosťou k vyjadreniu maloletých detí navrhla ponechať súčasný model, t.j. ktorý bol

vykonaný poslednou úpravou rodičovských práv a povinností rozsudkom Okresného súdu Košice I zo
dňa 28.10.2013.

31. V súčasnosti na základe psychologického vyšetrenia a znaleckého dokazovania nedoporučuje
nariadiť striedavú osobnú starostlivosť pre menované maloleté deti. Ich rozumová ako aj veková

vyspelosť poukázala na to, že sú schopní formulovať svoje požiadavky a priania v zmysle nariadenia
osobnej striedavej starostlivosti, pričom obaja súhlasne potvrdili zotrvanie v modely výchovy tak ako
doposiaľ, teda, že chcú zostať u mamy a styk s otcom má prebiehať ako doposiaľ.

32. Teoretické východiská môžu byť podložené a dobre argumentované a prax je vždy podstatne iná.
Daný model nikdy neexistoval v optimálnych podmienkach môže byť striedavá osobná starostlivosť

najlepšou a najvyváženejšou alternatívou funkčnej rodiny, pričom musia byť dodržané isté požiadavky
na komunikáciu ako aj na formu kooperácie u rodičov. V danom prípade to nie je možné. Znalkyňa teda
nedoporučuje striedavú osobnú starostlivosť. Obe maloleté deti neodmietajú kontakt ani s jedným z
rodičov. Majú k rodičom vytvorený pozitívny a silný emocionálny vzťah založený na dôvere, na plnení
si vzájomných potrieb ako aj na pocite istoty. Obe deti si želajú zotrvať v nastavenom modely výchovy,

teda chcú zostať zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že styk s otcom sa ponechá v takej
intenziteakodoteraz.Čojeskutočnýmmotívomprepreferenciuniektorýchzforiemosobnejstarostlivosti
u toho, ktorého dieťaťa a či táto frekvencia vychádza zo slobodného rozhodnutia názoru dieťaťa alebo
je tento názor priamo alebo nepriamo ovplyvňovaný zo strany súrodenca a rodičov, prípadne tretích
osôb. Znalkyňa uviedla, že deti majú vytvorenú silnú súrodeneckú koalíciu, v ktorej je starší súrodenec

pozitívnym vzorom ako aj neformálnou autoritou. Mladší súrodenec je teda priamo ovplyvňovaný
dobrovoľne staršou sestrou. Ich rozhodovania budované na spoločnej vzájomnosti možného zdieľania
si emocionálnych zážitkov u toho, ktorého rodiča. Ak sú u daného toho ktorého rodiča spolu, je im v ich
systéme optimálne. Nie je možné sa na ovplyvňovanie v tomto prípade pozerať ako na škodlivý vplyv. V
rodine Ő. je ťažké sa orientovať v ich systéme persuázie (presviedčanie). Tak ako uviedla vyššie, každý

z nich, t.j. rodičov, či detí hovorí v reálnom čase to čo chcú počuť tí ostatní. V inom prípade to čo neublíži
v aktuálnej rodinne konštelácii, ak súd deti s otcom, tak u otca, ak sú deti u matky, tak s matkou, aby deti
ani jeden z rodičov neublížili. Napriek tejto zložitej orientácii sa v ich informačnom toku nejednoznačných
informácii, u znalca deti vyjadrili jasne, že nech starostlivosť zostane tak ako je.

33. Deti v súčasnej rozumovej a vekovej vyspelosti ešte nemali možnosť si striedavú starostlivosť
vyskúšať, preto nevedeli zaujať stanovisko k výhodám, ani k nevýhodám osobnej striedavej
starostlivosti. Reagovali na základe skúseností s matkou a otcom a porovnávali si ako by to bežne
fungovalo v praxi. Výsledkom ich analýzy bolo to, že matka je ich východiskom v bežnom a v praktickom
živote. Otec je funkčný a žiadaný v čase ohraničenom a najmä bez záväzku plnenia si bežných

povinností. Ich čas strávený s otcom sa viaže na voľný čas, na bezstarostnosť a tak im to vyhovuje.

34. Proti záverom znaleckého posudku doručil otec námietky.

35. Znalkyňa bola podrobne vypočutá na pojednávaní dňa 11.5.2016, kde opätovne zopakovala závery

vyslovené v znaleckom posudku.

36. Na pojednávaní dňa 7.9.2016 v zmysle ust. § 118 ods. 1 CMP, súd viedol účastníkov k zmiernemu
riešeniu a poskytol im priestor na vzájomnú diskusiu ohľadne nezhôd týkajúcich sa maloletých detí a
snažil sa viesť rodičov k ich eliminácii. Účastníci konania po vzájomnej dohode so znalkyňou, kolíznym

opatrovníkom navrhli, aby im poskytol časť v trvaní troch mesiacov, s tým že by deti trávili u otca prvý
týždeň v mesiaci od pondelka do nedele a tretí týždeň v mesiaci od piatka od 19:00 hod. do pondelka do
18:00 hod.. Po uplynutí troch mesiacov znalkyňa by opätovne zhodnotila uvedený model starostlivosti
o maloleté deti, v prípade potreby pôjde do školy a zistí prospech maloletých detí.

37. Následne opätovne súd nariadil doplniť znalecké dokazovanie k znaleckému posudku č. X/XXXX.

38. Matka zhodnotila uvedené obdobie v tom zmysle, že prvý celotýždňový pobyt u otca bola dcéra
chorá a teda bola v škole len dva dni, následne boli jesenné prázdniny. Za obdobie realizácie stykumatky, matka zaznamenala negatívne tendencie najmä u mal. O., ktorý evidentne pribral na váhe, čo
zrejme súvisí s jeho životosprávou počas pobytu u otca (neobmedzené požívanie sladkostí mastných
a silných pochutín, ponocovanie) a skutočnosťou, že po týždni realizácie uvedenej formy styku syn

prestal navštevovať hodiny juda. Matka je znepokojená zistením, že deti sú pravidelne ponechávané vo
večerných hodinách bez starostlivosti a dozoru, pretože otec detí, hoci je v domácnosti prítomný, ktorý
v skorých večerných hodinách zaspí. Táto absencia dozoru a usmernenie zo strany otca má dopad na
mal. O., ktorý sa za uvedených okolností v neobmedzenej miere do neskorých nočných hodín venuje
virtuálnym hrám. U mal. O. došlo k zhoršeniu prospechu, ktoré sa prejavilo tým, že v období, ktoré

bezprostredne nasledovalo po týždni strávenom u otca, dostal z vopred neohlásených písomných prác,
ktorých úspešné zvládnutie si vyžaduje systematickú a kontinuálnu prípravu zlé známky. Podstatným
negatívom tejto formy styku je tiež, že napríklad znemožňuje prípravu detí na vopred ohlásené písomné
prácevdostatočnompredstihuaintenzite,ktorájevzhľadomnašpecifickéštudijnépotrebydetípotrebná
a ktorú je reálne schopná zabezpečiť len matka, nakoľko otec túto potrebu podceňuje. Matka má
za to, že praktizovanie terajšej realizácie styku potvrdilo konštatovania uvedené vo všetkých doteraz

realizovaných znaleckých dokazovaniach a to, že u otca dochádza k zámene rolí „rodič - starý rodič“.

39. Otec doručil vyjadrenie, v ktorom uviedol, že vzájomná dohoda medzi rodičmi sa realizovala, tak
ako bola na pojednávaní dňa 7.9.2016 dohodnutá. Na predmetnom vyjadrení otec trvá. Otec v záujme
zachovania objektivity nebude subjektívne hodnotiť obdobie rozšírenej starostlivosti o maloleté deti v

zmysle dohody rodičov. K zjavnému osočovaniu jeho osoby zo strany matky maloletých detí sa otec
vyjadrilnasledovne.Matkakonštatuje,žepriuvedenejrealizáciistykuzaznamenalanegatívnetendencie
najmä u mal. O., ktorý evidentne pribral. Otec na margo uvedeného uvádza, že konštatovanie matky
nie je správne už len z toho koľko času strávil maloletý u otca, je evidentné, že toto obdobie nemôže
spôsobiť u dieťaťa enormné navýšenie jeho váhy naviac, ak berie do úvahy fakt, že podstatnú časť

predmetného obdobia bol maloletý u svojej matky. Otec zabezpečuje životosprávu svojich detí podľa
svojho najlepšieho vedomia a svedomia tak, ako to realizoval v čase keď sa vykonával styk určený podľa
právoplatného rozsudku. Čo sa týka tendencie mal. O. priberať, táto problematika bola riešená medzi
otcom a matkou už na pojednávaní, ktoré predchádzalo realizácii rozšírenej dohody rodičov styku s
maloletými deťmi. Matka ďalej uvádza, že je znepokojená zistením, že deti sú pravidelne ponechávané

vo večerných hodinách bez starostlivosti a dozoru, pretože otec detí spí. Otec považuje tieto zistenia
matky za absurdné a klamlivé. Otec je toho názoru, že ak matka uvádza, že deti sú pravidelne
ponechávané bez dozoru, je jej povinnosťou túto skutočnosť nielen stroho konštatovať, ale aj relevantne
preukázať, čo sa nestalo. Otec poukazuje na to, že matka do začatie predmetného konania nemala
žiadne výhrady ku starostlivosti otca o maloleté deti v čase keď ich mala v osobnej starostlivosti. Matka

konštatuje, že u maloletého došlo ku zhoršeniu prospechu. Matka podobne ako aj pri iných obvineniach
tototvrdenienijakýmspôsobomnepreukázalaibavšeobecneuvádzazléznámkyznejakýchjednotlivých
písomných prác. Otec sa ku prospechu maloletých detí vyjadruje tak, že ich prospechové ohodnotenie
bude úplne zrejmé a jasné z vystavených polročných vysvedčení. Z predmetných vysvedčení bude
zrejmé bez špekulácie ani podložených tvrdení, či sa deti zlepšili, zhoršili alebo, či ich študijné výsledky

zostali v zásade rovnaké. Hodnotenie študijných výsledkoch spojených s rozšírenou starostlivosťou o
maloleté deti na základe dohody rodičov otec ponechá na doplňujúce znalecké dokazovanie. Otec má
za to, že nie je namieste, aby sa či on, alebo matka v tomto štádiu konania vyjadrovali ku výsledku
zmenenej a rozšírenej starostlivosti o maloleté deti, nakoľko má za to, že takéto hodnotenie prislúcha
jedine ustanovenej znalkyni.

40. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení zo dňa 11.1.2017 uviedol, že matka je schopná akceptovať
daný systém realizácie striedavej osobnej starostlivosti, pričom poukázal na skutočnosť, že je prijateľnou
alternatívou pre všetkých a jej realizácie by mohla byť vhodným kompromisom medzi postojmi oboch
rodičov. Poukázal na skutočnosť, že mal. I. je už samostatná, vie sa o seba postarať, do školy sa

pripravuje sama, voľný čas trávi viac s ockom v klube. Jej príprava na vyučovanie a študijné výsledky sú
v poriadku. U mal. O. došlo podľa vyjadrenia matky k zhoršeniu prospechu, čo matka pripisuje zníženiu
systematickosti v príprave na vyučovanie. Podľa jej vyjadrenia sú maloleté deti každý večer bez dozoru,
pretože otec je večer unavený. Matka má vedomosti o tom, že maloletý sa hrá do neskorých večerných
hodín na počítači. V ďalšom uviedla, že mal. I. sa o súčasnej realizácii k striedavej osobnej starostlivosti

vyjadrila „že sa dá prežiť“. Maloletá reaguje na daný stav tak, že už toho všetkého má dosť a preto
chce, aby sa táto situácie už konečne zastabilizovala a ona by sa nemusela donekonečna zúčastňovať
znaleckých dokazovaní a vypočúvaní. Mal. O. podľa vyjadrenia matky sa tejto téme vyhýba, odmieta
komunikovať na túto tému, trápi sa. Podľa jej vyjadrenie je vo veľkom tlaku, nikomu nechce ublížiť. Dňa10.1.2017 pri pohovore otec uviedol, že striedavá osobná starostlivosť detí sa realizuje v zmysle dohody
uzavretej na pojednávaní dňa 7.9.2016. Hoci táto dohoda v súčasnosti vyhovuje účastníkom konania
podľa vyjadrenia otca, otec trval naďalej na zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti

v týždňových intervaloch. Dňa 18.1.2016 sa otec zúčastnil odbornej konzultácie v CPPS u PhDr. O. B.
ako riaditeľky, za účelom zvládania prípravy maloletých detí na vyučovanie. Uvedená inštitúcia potvrdila,
že maloleté deti netrpia dyslexiou. Obe maloleté deti majú veľký potenciál, učia sa výborne, nie je
potrebná dôsledná kontrola učenia zo strany otca, väčší dôraz na dôslednosť. Podľa vyjadrenia otca sa
maloleté deti cítia u neho dobre, vadí im trojtýždňový interval, čo mu aj povedali. Na vyučovanie sa otec

s maloletými deťmi pripravuje systematicky, nič nie je zanedbané. Otec ďalej uviedol, že trvá na tom, aby
syn často chodil vonku, menej sa venoval internetu. Raz sa stalo, že spolu pozerali televízor, on zaspal a
syn sa venoval internetu do noci. Táto situácia bola však ojedinelá. Mal. O. podľa vyjadrenia otca úplne
odmietol tréningy juda s tým, že tieto cvičenia ho nebavia, nemieni sa venovať tejto aktivite aj napriek
skutočnosti, že otec syna odvážal na tréning. Na záver otec uviedol, že hoci táto dohoda sa v súčasnosti
realizuje, otec trvá naďalej na zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch.

41. Znalkyňa PhDr. S. H. A.. vypracovala doplnok k znaleckému posudku k č. X/XXXX č. doplnku X/
XXXX zo dňa 8.3.2017. V závere znaleckého doplnku k znaleckému posudku uviedla, že vzhľadom
na dohodu rodičov na pojednávaní dňa 7.9.2016 si vyžiadala informácie zo školského prostredia,
zabezpečila výpovede učiteľov, rozhovor a objektívne amnestické údaje zo školského prostredia boli

realizované dvomi spôsobmi a to rozhovorom v škole dňa 16.1.2017 za prítomnosti riaditeľa školy,
zástupkyne školy a oboch triednych učiteliek. Následne na to z rozhovoru vyplynula požiadavka na
znalca a vypracovanie otázok pre triedne učiteľky, ktoré by mali cielene zodpovedať požiadavky kladené
vo veci samej danej súdom podľa ústnej dohody na pojednávanie zo dňa 7.9.2016 v zmysle zmeny
správania sa detí v škole, ich študijných výsledkov v danom období, ich schopnosť sa v škole prejaviť

ako osobnosť, záujem rodičov o školské výsledky. Na dané otázky by triedne učiteľky zodpovedali a
doručili poštou znalcovi. Obe triedne učiteľky maloletých detí doručili znalkyni odpovede na otázky.
Následne znalkyňa uviedla, že v zmysle zistených skutočností od triednych učiteľov, riaditeľa školy a
zástupkyne školy je zrejmé, že obe maloleté deti a ich správanie ako aj ich výchovno- vzdelávacie
výsledky v škole neboli nijako ovplyvnené zmenou vo výchove, ktorá sa reálne začala dňa 3.10.2016,

po stanovení dočasnej rodičovskej dohody na pojednávaní dňa 7.9.2016. K modelu výchovy, ktorý bol
stanovený dočasnou dohodou na danom pojednávaní a jej praktickej aplikácie do praxe sa vyjadruje
z pozície znalca psychológa, že je zvládnuteľná pre oboch rodičov rovnako. Obaja rodičia na základe
psychologického vyšetrenia ako aj aktivít s deťmi v reálnom živote spĺňajú kritéria danej rodičovskej
dohody, vedia sa o deti postarať v súkromí, doma ako aj dohliadnuť na školské povinnosti a záujmové

aktivity detí.

42. Z klinického rozhovoru zo dňa 23.2.2017 vyplýva, že mal. O. sa vyjadril : „Ja striedavú starostlivosť
nechcem, toto obdobie bolo pre mňa náročné, nevedel som sa zorientovať a zvyknúť si na to, bol to
pre mňa veľký chaos, narušilo mi to celý môj program.“ Chcel by som to vrátiť ako to bolo predtým, že

sme boli u mamy a u otca iba ako predtým to mi vyhovovalo. Opätovne maloletému vysvetlila systém
striedavej starostlivosti aj to, že by bol celé dva týždne u otca a celé dva týždne u mamy a že by to
nebol taký zmätok, na čo maloletý odpovedal : „To je dlhý čas bez mamy a dlhý bez otca“. Tento model
zmenila pri vysvetlení na model týždeň a týždeň, na to maloletý reagoval cituje : „chaos“. Na dané
vyšetrenie prišiel maloletý sám, absolvoval ho sám ako aj neboli s ním konzultované názory jeho sestry

I.G.. O. na dané otázky odpovedal veľmi kultivovane, razantne a samostatne. Z predošlého porovnania
jeho vystupovania je pozorovateľná zmena v správaní, je istejší, samostatnejší a bez výrazných emócií.
Odpovedá objektívne, rovnako nechce ublížiť ani jednému z rodičov, má ich oboch rovnako rád. Za
domov považuje to čo je u matky.

43. Z klinického rozhovoru zo dňa 23.2.2017 vyplýva, že mal. I. v porovnaní s predošlým vyšetrením bola
rozhodnejšia a povedala to čo cíti. K striedavej starostlivosti povedala, že ju nechce, že ona chce byť
doma s mamou a k otcovi chodiť ako doteraz. Pri bližšom rozoberaní danej problematiky sa I. rozplakala,
pričom jej ponúkla úvahu o striedavej starostlivosti na čo ona prehlásila cituje : „zase budem ja tá zlá, že
som to nechcela“. Na otázku, čo nechcela a prečo bude zlá odpovedala, cituje : „striedavú starostlivosť“.

I. je emocionálnejšie labilnejšia ako O., preto sa potvrdila diagnostika o jej neurolabilite. Jej prejav bol
citovo výrazný, bolo jej o tom nepríjemné hovoriť. Aj znalkyňa uviedla, že danú informáciu do posudku
neuvedie, čo v kontexte prejednávanej veci nie je možné, inak doplnok posudku stratil význam. Rovnakopotvrdila svoj záujem o štúdium ako aj to, že sa jej darí a to nielen v škole ale aj pri starostlivosti o kone,
ktoré jej vytvárajú podstatnú časť života vo voľnom čase.

44. Mal. I. je osobnostne neurostabilnou osobou s extrovertne orientovanou bez psychotických
charakteristík, nemá známky sociálnej žiadúcnosti. Intelektové schopnosti sú toho času situované
v oboch zložkách verbálne i neverbálnej do pásma ľahkého nadpriemeru, toho času v afektívnej
patológii. Boli zistené mierne úzkostné tendencie v larvovanej forme. Pri pozorovaní a rozhovore boli
zistené poruchy emocionálnej oblasti, prevláda hypersenzibilita, zvýšená citová angažovanosť až na

fyziologickej úrovni plač.

45. Mal. O.: osobnostne ide o o mierne neurolabilnú osobnosť, extrovertovane orientovanú, bez
psychotickej záťaže, bez tendencie javiť sa v lepšom svetle. Intelektové schopnosti sú toho času
situovanévobochzložkáchverbálnejineverbálnejdopásmapriemeru,tohočasuvafektívnejpatológiije
v norme bez akýchkoľvek zmien. Pri rozhovore a pozorovaní je spontánny, jasný a cielene sa vyjadruje.

Jeho emocionálne prežívanie navonok je stabilizované.

46. U otca ide o vysoko neurostabilnú osobnostnú štruktúru s vysokým intelektom. V popredí sú
dominantné prvky socializácie podmienenej aj extravertovanosťou riadiaci vodcovský typ. Je pomerne
vysoko centralizovaný na svoju osobnosť. Je bez afektívnej patológie, bez agresívnych sklonov. Pri

rozhovoreapozorovaníjestabilný,konsolidovaný,jasneorientovanýcielenýavienazákladeskúseností
s deťmi aj v tejto rovine novej dohody racionálne argumentovať.

47. U matky ide o neurolabilnú osobnostnú štruktúru introvertovane orientovanú. Jej prejav je pomerne
odlišný od prejavu ex manžela, je v komunikácii utiahnutejší, nesnaží sa presadiť za každých okolnosti.

Je bez afektívnej patológie, bez agresívnych tendencií. Pri pozorovaní a v rozhovore boli prítomné prvky
miernej nepohody, pričom je argumentácia ako aj jej konštatovanie je jasné a cielené v problematike
prejednávanej veci.

48. Otec opakovane zotrval na svojom návrhu a žiadal, aby maloleté deti boli zverené do striedavej

osobnej starostlivosti oboch rodičov s poukazom na závery znaleckého posudku.

49. Matka taktiež poukazuje na závery znaleckého posudku. Zotrvala na svojom vyjadrení a žiadal návrh
otca v celom rozsahu zamietnuť.

50. Kolízny opatrovník poukazoval na závery znaleckého posudku, nespochybňuje starostlivosť otca o
maloleté deti, avšak rešpektujúc názor maloletých detí, ktoré si striedavú osobnú starostlivosť neželajú,
uviedol, že striedavá starostlivosť nie je v záujme maloletých detí.

51. Znalkyňa prítomná na pojednávaní potvrdila svoje závery, ktoré vypracovala v doplnku ku

znaleckému posudku. Otec má všetky predpoklady, aby vedel realizovať striedavú osobnú starostlivosť.
Obe deti však súhlasne potvrdili stanovisko, t.j. I. bola v pomerne komplikovanom stave a v rozlade
a striedavú osobnú starostlivosť si neželá. Mal. O. jednoznačne potvrdil, že nechce striedavú osobnú
starostlivosť, nechce byť taký dlhý čas od matky preč. Želajú si, aby to bolo tak ako doposiaľ.

52. Otec i matka v závere poukazovali na všetky skutočnosti uvádzané v priebehu konania, na
ktorých zotrvali. Otec naďalej trvá na nariadení striedavej starostlivosti a matka navrhuje návrh otca
zamietnuť ako nedôvodný. Kolízny opatrovník po opätovnom prešetrení pomerov v rodine maloletých
detí s prihliadnutím aj na závery znaleckého posudku poukazuje na vyjadrenie maloletých detí,
ktoré jednoznačne odmietajú striedavú osobnú starostlivosť a želajú si formu starostlivosti v zmysle

posledného rozhodnutia súdu.

53. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu
zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv
a povinností.

54. Podľa ust. § 24 ods. 2 citovaného zákona, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak
majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potrebydieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí
skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

55. Rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností musí vždy vychádzať z právneho
stavu okamihu jeho vyhlásenia. Keďže však rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností na
čas po rozvode manželstva rodičom maloletého dieťaťa nie je rozhodnutím, ktoré zanikne s plnením
jednorázovej povinnosti, musí zákon umožniť, aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do budúcna ak
sa podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Možnosť

zmeniť právoplatné súdne rozhodnutie je výnimkou spravidla občianskeho práva procesného. Táto
zásada umožňuje zmeniť rozsudky aj bez návrhu ak sa súd dozvie, že sa podstatným spôsobom zmenili
okolnosti, z ktorých vychádzalo pôvodné rozhodnutie. Zákon nevylučuje, aby konanie začalo aj na návrh
účastníka, avšak nie je petitom viazaný. Zmena pomerov s času vyhlásenia rozsudku nemôže byť
akákoľvek. Musí ísť o podstatnú zmenu oproti času keď súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu, si musí ustáliť, či došlo k

zmene pomerov a následne, či došlo k takej zmene pomerov, ktorú možno chápať ako podstatnú oproti
pôvodným okolnostiam. Zo skutočnosti, že zmena pomerov je hmotno-právnym základom pre nové
rozhodnutie vyplýva, že súd je vždy povinný zistiť a ustáliť v takýchto rozhodnutiach všetky okolnosti,
za ktorých k výroku rozsudku dospel. Závažnosť zmeny pomerov sa vyžaduje preto, lebo jedným z
významných faktorov prispievajúcim k riadnej výchove dieťaťa je stabilita jeho pomerov vrátane stability

výchovného prostredia. Súd by nemal túto požiadavku absolutizovať ale vždy vziať do úvahy všetky
faktory, najmä tiež názor dieťaťa, ktoré je ho už schopné vyjadriť s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť.

56. Striedavá starostlivosť znamená, že dieťa žije striedavo s každým z rodičov v určitom pravidelnom

časovom intervale. Striedavá starostlivosť kladie na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky. Ak
ju rodičia dokážu kultivovanie zvládnuť, potom výrazne zvyšujú predpoklad, že láskyplný a produktívny
vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný aj po zrušení spoločnej domácnosti. Zachovanie
takéhoto vzťahu je prvoradým záujmom dieťaťa, ktorým môže byť potlačený len inými vážnejšími
záujmami dieťaťa, ktoré prevážia nad týmto záujmom. Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako

prostriedok na potrestanie druhého rodiča, ktorý sa o dieťa prevažne osobne sám staral. Nemožno
ani podporovať jej chápanie ako prostriedku na vyhýbanie sa plateniu výživného a ani ako spôsobu
riešenia negatívneho postoja preferenčného rodiča k právu stretávania druhého rodiča. Na všetky tieto
výchovné problémy treba hľadať riešenie, ktoré bude najviac v záujme dieťaťa. Preto aj v tomto prípade
je prvoradou a základnou otázkou motív, ktorý každého z rodičov vedie k jeho postoju k otázke striedavej

starostlivosti. Až po tomto zistení častokrát aj s využitím odborníkov najmä v oblasti psychológie detí a
dospelých môže zvoliť správny postup na riešenie konfliktnej situácie pri výchove dieťaťa. Z pozitívneho
záväzku štátu pre ochranu rodinno-právnych vzťahov vyplýva povinnosť súdu urobiť všetky kroky v
záujme dieťaťa. Aktívne konať a nečakať na podnety alebo návrhy zo strany rodičov motivovaných
častokrát vlastným sebeckým alebo zavrhnutia hodným záujmom. Ochranu takémuto záujmu nemôže

poskytnúť ani v záujme stability výchovného prostredia. Stabilne nesprávne výchovné prostredie dieťaťa
neumožňuje, aby s dieťaťa vyrástol zdravý jedinec s pozitívno hodnotovou orientáciou. Hmotno-právne
podnikanie pre nariadenie striedavej starostlivosti kumulatívne sú, ak
- obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať
- obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť dieťa záujem, je to v záujme dieťaťa

- budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa
Povinnosť prihliadať aj na tento faktor výlučne z aplikácie striedavej starostlivosti detí, ktorých rodičia
trvale vytvárajú vzájomne nepriateľské prostredie. Pri takýchto rodičoch nie je predpoklad, že budú
spolupracovať aspoň v nevyhnutnej miere na zaistenie potrieb dieťaťa práve naopak. Dieťa sa stane
trvalým rukojemníkom ich vzájomnej nenávisti. Preto v takýchto prípadoch naplnenie pozitívneho

záväzku štátu vyžaduje, aby zistil motív každého z rodičov a pokúsil sa o nápravu vzťahov. Pritom je
potrebné poskytnúť každému z rodičov dostatok vlastného priestoru na výchovné pôsobenie na dieťa.
Striedavá starostlivosť nie je vhodným riešením v prípade, ak nevyhovuje osobnosti dieťaťa. Typickými
prípadmidetí,prektoréniejevhodnástriedavástarostlivosťodetisabnormalitamisociálnehosprávania,
ktoré vyžaduje stabilitu ich výchovného prostredia alebo prítomnosť konkrétnej osoby, na ktoré sú

fixované. Typický je príklad jej rodičov, ktorí nie sú vhodní na striedavú starostlivosť sú rodičia, ktorí
pôsobia na osobnosť dieťaťa alebo jeho výchovu negatívne, vnášajú do výchovy dieťaťa nestabilitu,
maria správne výchovné pôsobenie druhého rodiča, vytvárajú tlak na psychiku dieťaťa a podporujú kdieťaťu nesprávne návyky a pod.. Súd môže nariadiť striedavú starostlivosť aj vtedy ak jeden z rodičov
s určením nesúhlasí, hoci obaja majú záujem ju vykonávať.

57. Predmetom konania je návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti oboch
rodičov. Úprava rodičovských práv a povinností bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Košice I
sp. zn. 24C/238/2010 zo dňa 28.10.2013. V konaní o rozvod manželstva boli maloleté deti zverené
do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na ich výživu. Súčasne bolo upravené
stretávanie sa otca s maloletými deťmi. Otec podaným návrhom na tunajší súd dňa 5.2.2015 uvádzal,

že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov v tom, že maloleté deti sa vyjadrili otcovi, že chcú byť
zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Matka s týmto návrhom nesúhlasila, nakoľko
bola toho názoru, že striedavá starostlivosť nie je v záujme maloletých detí s prihliadnutím na školské
povinnosti a ich obmedzenia (dysortografia, dyskalkúlia). Po výsluchu účastníkov konania, t.j. matky
a otca, ktorí opakovanie zotrvali na svojich návrhoch, súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z
odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých za účelom vypracovanie znaleckého

posudku. Z výsluchu účastníkov vyplynulo, že obaja rodičia na tie isté problémy majú rozdielne
názory. Ustanovený znalec vypracoval znalecký posudok, pričom dospel k záveru, že striedavá osobná
starostlivosť je síce teoretické východisko pre rodinu, avšak daný model nie je vhodný a nedoporučuje
ho nariadiť pre menované maloleté deti. Ich rozumová ako aj veková vyspelosť poukázala na to, že sú
schopné formulovať svoje požiadavky a priania v zmysle starostlivosti, pričom obaja súhlasne potvrdili

zotrvanie v modely výchovy tak ako je to doposiaľ, že chcú zostať u matky a styk s otcom má prebiehať
ako doposiaľ. Deti neodmietajú kontakt ani s jedným z rodičov. Majú k rodičom vytvorený pozitívny a
silný emocionálny vzťah založený na dôvere naplnením si vzájomných potrieb aj na pocite istoty. Obe
deti si želajú zotrvať v nastavenom modely výchovy, chcú zostať teda zverené matke a stretávať sa s
otcom tak ako doteraz. Maloleté deti od roku 2010 sú vystavené neustálym znaleckým dokazovaním a

vyšetreniam,rozhovorom,pričomkaždézdetíhovorívreálnomčaserodičomtočochcúpočuť,prípadne
to čo chcú počuť tí ostatní. V inom prípade to čo neublíži v aktuálnej rodinnej konštelácie ak sú deti s
otcom, u otca, alebo u matky, tak s matkou, tak aby teda deti neublížili ani jednému z rodičov. Napriek
zložitej situácii a orientácii sa deti u znalca jednoznačne vyjadrili, že nechcú striedavú starostlivosť, ale
chcútakakojetodoteraz.Vpriebehukonaniasúdpozeralnazáujemmaloletýchdetí,ktoréjeprvoradým

hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, preto sa snažil pozitívne ovplyvniť rodičov, aby
vyskúšali model striedavej starostlivosti. Rodičia sa na pojednávaní dňa 7.9.2016 dohodli na striedavej
starostlivosti, pričom im bol poskytnutý dlhší čas za účelom realizácie dohody. Opätovne súd nariadil
vykonanie dodatku k znaleckému posudku znalkyňou, ktorá vypracovala doplnok zo dňa 8.3.2017. Pri
osobnom rozhovore s maloletými deťmi zistila, že mal. I. odmieta striedavú osobnú starostlivosť a mal.

O. sa vyjadril, že striedavú starostlivosť nechce, predchádzajúce obdobie bolo pre neho veľmi náročné,
nevedel sa zorientovať a zvyknúť si na to, bol to preňho veľký chaos, narušilo mu to celý program.
Okrem iného je to dlhý čas bez matky a dlhý bez otca. Pri pozorovaní a rozhovore s deťmi boli zistené
poruchy v emocionálnej oblasti, prevládala u mal. I. hypersenzibilita, zvýšená citová angažovanosť až
na fyziologickej úrovni a plač. Pri rozhovore s mal. O. bolo zistené, že tento je spontánny, jasne a

cielene sa vyjadruje. V jeho prežívaní navonok je stabilizované. Obe maloleté deti odmietli striedavú
osobnú starostlivosť. Znalkyňou uvedený záver potvrdila aj na pojednávaní. Otec je síce schopný
zabezpečiť striedavú starostlivosť o mal. deti, starať sa o mal. deti, avšak mal. deti prejavili svoj názor
a striedavú starostlivosť odmietli. Súd je povinný dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. V danom prípade
dohoda rodičov ohľadne úpravy rodičovských práv a povinností nie je možná. Matka striedavú osobnú
starostlivosť odmieta a naopak otec sa dožaduje nariadenia striedavej osobnej starostlivosti. Z dôvodu
zistenia čo najobjektívnejších skutočností súd nariadil znalecké dokazovanie, pričom ustanovený znalec
odpovedal na otázky súdu ohľadne zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch

rodičov. Znalec jednoznačne po výsluchu a rozhovore s maloletými deťmi uviedol, že nenavrhuje nariadiť
striedavú osobnú starostlivosť, aj keď otec je schopný zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti. V danom
prípade súd nepristúpil k výsluchu maloletých detí, ktoré tak ako už uviedol od roku 2010 sú neustále po
dobu siedmych rokov vystavené znaleckým vyšetreniam, konzultáciami u psychológa, či už na podnet
matky, otca, resp. súdu. Vzhľadom k tomu, aby maloleté deti neboli vystavené krízovým a emočne

vypätým situáciám, súd nepristúpil k ich výsluchu, nakoľko má za to, že maloleté deti dostatočne prejavili
svoj názor a vôľu pred znalcom i kolíznym opatrovníkom. Na základe vyššie uvedených skutočností ako
aj prejavenej vôle maloletých detí, súd návrh otca na ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov zamietol. Okrem iného poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Košice Isp. zn. 24C/238/2010 zo dňa 20.8.2013 a má za to, že od uvedenej úpravy k podstatnej zmene pomerov
na strane maloletých detí, tak aby mohli byť zverené do striedavej osobnej starostlivosti nedošlo. Takáto
zmena ako uvádzal otec od rozhodnutia súdu nenastala a teda nie je dôvod, aby predmetné rozhodnutie

súdu zmenil z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletých detí. Súd záverom apeluje na všetkých
zúčastnených, aby rešpektovali vyvíjajúcu sa krehkú psychiku maloletých detí a nevťahovali deti do
svojich vzájomných disharmonických, výrazne narušených vzťahov, čo môže mať negatívny dopad na
ich psychický a fyzický vývoj.

58. Podľa ust. § 57 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), o
povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

59. Podľa ust. § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

60. V konaní ustanovená znalkyňa vypracovala znalecké posudky. Uznesením Okresného súdu Košice
I zo dňa 9.3.2016 bola znalkyni priznaná odmena v celkovej výške 630,80 Eur. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/150/2016, právoplatnosť
dňa 21.7.2016.

61. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 4.4.2017 bola znalkyni priznaná odmena v celkovej
výške 464,80 Eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.4.2017. Odmeny pre znalca boli
predbežné hradené z finančných prostriedkov štátu.

62. Štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu nákladov konania, ktoré platil aj

pre konania, v ktorých účastníci nemali postavenie navrhovateľov a odporcov, teda v konaniach, ktoré
sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov alebo v ktorých účastníci sú osobne oslobodení od súdnych
poplatkov. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát, nie je smerodajné, či dokazovanie
nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu, bolo opodstatnené. Z uvedeného vyplýva,
že v konaniach mimosporových, kde nie je možné hovoriť o neúspechu alebo úspechu niektorého z

účastníkov konania, má štát právo na náhradu trov konania proti každému z účastníkov v rovnakom
rozsahu, avšak musí u každého z nich skúmať, či nespĺňa predpoklady na oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov v zmysle 49 ods. 2 CMP. V prípade, ak súd zistí, že na strane účastníka sú splnené
predpoklady na oslobodenie, trovy, ktoré by bol inak povinný nahradiť, znáša štát. Uvedenú povinnosť
pritom nemožno prenášať na iných účastníkov konania. Ak by bol účastník konania oslobodený od

platenia súdnych poplatkov len z časti, alebo ak by súd dospel k záveru, že u tohto účastníka sú splnené
predpoklady na oslobodenie len z časti, náhrada trov štátu proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah
oslobodenia.

63. V tomto prípade išlo o konanie o zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov. Znalecké dokazovanie bolo nariadené pre posúdenie osobnostných predpokladov
rodičov zabezpečovať striedavú osobnú starostlivosť ako i zistenia čo je v záujme maloletých detí od
poslednej úpravy. Pre toto konanie platí zásada vyšetrovacia, to znamená, že súd je povinný vykonať
všetkydôkazypotrebnépreúplnézistenieskutočnéhostavuajbeznávrhuúčastníkovkonaniaazároveň
nemôže skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov považovať za preukázané a súd

sám rozhodne, ktoré z dôkazov označených účastníkmi konania vykoná. V konaniach starostlivosti súdu
o maloleté dieťa nie je súd viazaný návrhmi účastníkov konania. Štát platil trovy konania pozostávajúce
z priznanej a vyplatenej odmeny znalkyni v celkovej sume 1.095,60 Eur PhDr. S. H. PhD., ktoré platil
štát predbežne z jeho finančných prostriedkov. Štát právo na náhradu trov konania, ktoré platil od otca,
ktorý inicioval konanie, pričom nie sú u neho splnené predpoklady na oslobodenie od platenia súdnych

poplatkov, preto ho zaviazal na náhradu trov vo výške 1.095,60 Eur. Povinnosť zaplatiť trovy štátu má
otec do troch dní pod právoplatnosti rozsudku ( § 232 ods. 3 CSP ).

64. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje

inak.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.

160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.