Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Lýdia Gálisová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/710/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616202920
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4616202920.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: V. E., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko
Y. XX, zastúpeného: Mgr. Vlastimil Valkovič, advokát so sídlom Topoľčany, Andreja Hlinku 4239/58, proti
žalovanému: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769,
zastúpenému: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava, o určenie,
že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 30. septembra 2016 pod č.k. 6C/158/2016-43 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 18. októbra 2016 pod č.k. 6C/158/2016-64 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie
zastavuje.
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že všetky ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. 220121765 uzatvorenej so žalovaným dňa 28.08.2012 upravujúce úroky a poplatky sú neplatné.
Súd prvej inštancie v dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol skutkový stav, z ktorého zistil, že dňa
28.08.2012 uzatvoril žalobca ako dlžník so žalovaným ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. 220121765, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 750 eur s dohodnutou
odplatou vo výške 285 eur s celkovou dlžnou čiastkou na úhradu 1.035 eur. Úver bol poskytnutý za
celkový úrok vo výške 20% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Za poskytnutie úveru si
žalovaný účtoval odmenu vo výške 18% z istiny. Žalobca sa zaviazal uhradiť žalovanému úver v 13-tich
mesačných splátkach a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 3,75 eura a ďalej v pravidelných
rovnomerných desiatich mesačných splátkach vo výške 102,38 eura. Z obchodných podmienok vyplýva,
že RPMN činí pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 67,70%.
Zo spisu sp.zn. 8C/264/2014 súd zistil, že dňa 08.09.2014 podal žalovaný ako navrhovateľ proti
žalobcovi ako odporcovi návrh na zaplatenie sumy 673,36 eura s príslušenstvom z dôvodu, že dňa
28.08.2012bolamedzinimiuzatvorenázmluvaospotrebiteľskomúvereč.220121765načiastku750eur
za odplatu vo výške 285 eur. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 07.07.2014 navrhovateľ oznámil
odporcovi, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 08.06.2013. Uplatnená suma predstavovala rozdiel medzi
odplatou v celkovej sume 1.035 eura čiastkou vo výške 361,64 eura, ktorá bola uhradená. Platobným
rozkazom zo dňa 24.11.2014 č.k. 8C/264/2014-21 bolo žalobcovi uložené zaplatiť žalovanému sumu
673,36 eura s príslušenstvom. Z doručenky o doručovaní platobného rozkazu vyplýva, že za žalobcu ho
prevzala splnomocnená osoba „E.“. Odpor voči platobnému rozkazu nebol podaný a tento nadobudol
právoplatnosť dňa 16.12.2014.Zo spisu sp.zn. 6Er/171/2015 zistil, že dňa 19.02.2015 začalo exekučné konanie vo veci oprávneného
TELERVIS PLUS, a.s. proti povinnému: V. E. na základe exekučného titulu platobného rozkazu
tunajšieho súdu zo dňa 24.11.2014 č.k. 8C/264/2014-21.
Po právne stránke rozhodnutie zdôvodnil ustanoveniami§ 137 písm. c) CSP, § 9 ods. 2 Zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, § 11 ods. 1
písm. a) citovaného zákona, § 52 ods. 1 OZ v znení platnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy,
§ 53 ods. 1, 2 OZ, § 54 ods. 1, 2 OZ, § 101 OZ. Uviedol, že v danom prípade je nepochybné, že ide
o spotrebiteľský vzťah.
Poukázal na zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľských úveroch
spĺňala obsahové náležitosti. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského
úveru na účely jeho splatenia. Je nesporné, že zmluva uzavretá medzi stranami dňa 28.08.2012 o
spotrebiteľskom úvere č. 220121765 takýto konkrétny údaj neobsahovala, je potrebné ju podľa § 11
ods. 1 písm. a) citovaného zákona považovať za bezúročnú a bez poplatkov. V tejto časti sa stotožnil
s názorom žalobcu.
Ďalej uviedol, že napriek uvedenému žalobe žalobcu nemohol vyhovieť pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu na určení, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považuje za bezúročnú a
bez poplatkov, resp. všetky ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravujúce úroky a poplatky sú
neplatné. Dospel k záveru, že nie je splnená podmienka naliehavého právneho záujmu pre existenciu
platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Topoľčany dňa 24.11.2014 pod č.k. 8C/264/2014-21,
ktorým bola uložená povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanému sumu 673,36 eura s príslušenstvom.
Právoplatnosť platobného rozkazu bola vyznačená dňom 16.12.2014. Vyhovením žalobe by nedošlo k
odstráneniu právnej neistoty, pretože by tak mohli existovať dve rozhodnutia, a to jedným by bol platobný
rozkaz vydaný tunajším súdom s vyznačenou právoplatnosťou a druhým v prípade vyhovenia žalobe by
bolo určené, že ustanovenia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravujúce úroky a poplatky
sú neplatné. Týmto by naďalej pretrvával medzi stranami stav právnej neistoty. Nedostatok naliehavého
právneho záujmu je daný aj v prípade tvrdenia žalobcu, že vyššie uvedený platobný rozkaz mu nebol
doručený do vlastných rúk, ale ho prevzala jeho manželka na základe splnomocnenia. Táto otázka
riadneho doručenia platobného rozkazu do vlastných rúk podľa vtedy platného ustanovenia § 173 ods.
1 OSP by mala byť riešená v konaní, v ktorom bol platobný rozkaz vydaný a doručovaný. Preto pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu súd žalobu žalobcu zamietol.
Vďalšejčastisanestotožnilsnázoromžalovanéhooprekážkerozsúdenejvecivzhľadomnarozhodnutie
platobným rozkazom pod sp.zn. 8C/264/2014. V prípade prekážky rozsúdenej veci musí ísť o totožnosť
veci, ktorá je daná jednak totožnosťou účastníkov - strán konania a totožnosťou predmetu konania a je
nesporné, že vzhľadom na rozhodnutie citovaným platobným rozkazom a žalobný petit predmetnej veci
nejde o totožnosť predmetu konania.
K doručovaniu platobného rozkazu poukázal na rozhodnutia NS SR, Ústavného súdu SR a uviedol,
že žalovaný na preberanie poštových zásielok, vrátane tých, ktoré boli doručované do vlastných rúk,
splnomocnil konkrétnu osobu splnomocnením zo dňa 30.11.2007 s poradovým číslom 9/2007 preukazu
splnomocnenca. Takéto doručenie nespĺňa podmienky doručenia do vlastných rúk, pretože platobný
rozkaz musí byť podľa § 173 ods. 1 OSP doručený do vlastných rúk odporcu bez možnosti náhradného
doručenia. Ak platobný rozkaz bol doručený osobe odlišnej od účastníka, ktorá nie je zástupcom s
plnomocenstvom pre celé konanie podľa ustanovení OSP, nemožno ho považovať za doručený, a to ani
vtedy, ak sa zhodou okolností dostal do rúk účastníka, ktorému bol určený.
Námietkou premlčania sa nezaoberal vzhľadom na rozhodnutie vo veci pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 CSP a vzhľadom
na úspech žalovaného v konaní, mu priznal náhradu trov konania v plnej výške.
2. Žalobca podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie zdôvodnil ustanovením § 365
ods. 1 písm. b), f) CSP. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že na podanom určení nemá
naliehavý právny záujem, pretože na platobnom rozkaze je vyznačená právoplatnosť a na jeho základe
prebieha exekučné konanie. Preto mal súd prvej inštancie konanie prerušiť, pretože v exekučnomkonaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, až do rozhodnutia o zastavení
exekúcie. Potom by musel pokračovať v konaní vedenom pod sp.zn. 8C 264 /2014 a následne spojiť
obe veci na ďalšie konanie. Tým, že konanie o vydanie platobného rozkazu nie je právoplatne skončené,
neobstojí názor súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu na danom určení. Týmto nesprávnym
procesným postupom súdu mu znemožnil uskutočňovať mu patriace práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Nesúhlasil
s názorom, že platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť. Súhlasil s názorom súdu o nedostatku
naliehavého právneho záujmu na danom určení a mal za to, že v danom prípade sa jedná o prekážku
právoplatne rozhodnutej veci.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu
v zákonom stanovej lehote na podanie odvolanie (§ 358, § 362 CSP), spĺňajúce náležitosti odvolania (§
363 CSP) z úradnej povinnosti skúmal podmienky, za ktorých môže konať a dospel k záveru, že konaniu
bránu prekážka začatého konania. Preto napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil.
5. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas súdneho konania
prihliadne na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť( ďalej len procesné
podmienky).
Podľa§161ods.2CSP,akideonedostatokprocesnejpodmienky,ktorýnemožnoodstrániť,súdkonanie
zastaví.
Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.
6. Citované zákonné ustanovenie obsahuje jednu z prekážok občianskeho súdneho konania, ktorá
zakazuje, aby súčasne prebiehalo na rovnakom súde alebo na rôznych súdoch konanie v tej istej veci.
K prekážke začatého konania súd prihliada z úradnej moci, kedykoľvek v priebehu konania. Ak takáto
prekážka nastane, je nutné jedno z konaní zastaviť, pričom spravidla súd zastaví konanie o návrhu, ktorý
bol podaný neskôr. Prekážka litispendencie predpokladá totožnosť obidvoch prejednávaných vecí. O
totožnosť veci pôjde vtedy, ak je rovnaký predmet a základ uplatňovaného nároku a subjekty vystupujúce
v právnom vzťahu. Ak niektoré zo súčasne prebiehajúcich konaní skončí rozhodnutím súdu, a to bez
zreteľa na to, či ide o meritórne rozhodnutie alebo procesné rozhodnutie, ktorým sa konanie končí
(zastavenie konania, prípadne odmietnutie návrhu), nemôže už súd druhé z týchto konaní zastaviť pre
prekážku litispendencie, a to ani vtedy, ak rozhodnutie o skončení prvého konania zatiaľ nenadobudlo
právoplatnosť. V opačnom prípade by mohlo dôjsť až k porušeniu práva účastníka na súdnu ochranu
zakotveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (napr. zastavením konaní v oboch súčasne prebiehajúcich
veciach). Pokiaľ súd v jednom z prebiehajúcich konaní právoplatne rozhodne vo veci samej, druhému
konaniu už nebude brániť prekážka litispendencie, ale prekážka právoplatne rozhodnutej veci (§ 159
ods. 3 O.s.p.). Treba dodať, že súd o prekážke litispendencie rozhoduje podľa stavu, aký tu je v čase
vyhlásenia (vydania) rozhodnutia.
Žalobný návrh na plnenie konzumuje určovací žalobný nárok. Žaloba na plnenie preto vytvára prekážku
litispendencie pre určovaciu žalobu. Rovnako platí, že rozsudok o žalobe na plnenie( tak vyhovujúci ako
aj zamietajúci) je pre určovaciu žalobu prekážkou rozhodnutej veci.
7. Z dôvodov rozhodnutia vyplýva, že doručenie platobného rozkazu manželke žalobcu v konaní
vedenom pod sp.zn. 8C/264/2014 nepovažoval súd prvej inštancie za doručenie do vlastných rúk v
zmysle ustanovenia § 173 ods. 1 vtedy platného OSP. Zároveň uviedol, že táto otázka mala byť riešená
v danom konaní, a preto žalobu pre nedostatok právneho záujmu na danom určení zamietol. Záver
súdu, že otázka doručovania platobného rozkazu musí byť riešená v pôvodnom konaní vedenom pod
sp.zn. 8C/264/2014 je správny. Nesprávny je však záver súdu o nedostatku naliehavého právneho
záujmu na danom určení. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že platobný rozkaz nebol správne
doručený, žalobcovi nič nebráni uplatňovať svoje nároky v tomto konaní a požiadať o doručenia
platobného rozkazu, pretože účinky doručenia do vlastných rúk z doposiaľ vykonaného dokazovania
nevyplývajú.Potomsasúdprvejinštanciebudemusieťzaoberaťžalobnýmidôvodmižalobcuspočívajúci
v bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Skutočnosť, že súd prvej inštancie vyznačil na rozhodnutí
právoplatnosťrozhodnutia,ničnemenínasituácii,ženedošlokriadnemudoručeniuplatobnéhorozkazu.Pretože konanie vedené pod sp.zn. 8C/264/2014 začalo skôr, odvolací súd konania pre prekážku
začatého konania napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil. Aj pokiaľ by žalobca neurobil žiadne
kroky smerujúce k riadnemu doručeniu platobného rozkazu, na ktorom je vyznačená právoplatnosť,
konaniu by bránila prekážka právoplatne rozhodnutej veci.
O trovách odvolacieho súdu odvolací súd rozhodol podľa § 369 v spojení s § 256 CSP tak, že žalovaný
má nárok na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené, pretože žalobca podal zjavne bezdôvodnú
žalobu.
Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.