Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 5, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 5C/309/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314214855
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2314214855.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovu, v spore žalobcu: DPS financial consulting, s.

r. o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 46 713 930, právne zastúpeného: advoconsulting
s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, IČO: 47 253 428, proti žalovanej: K. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. J. XXXX/XXA, G., t. č. I. XX, G., v konaní o zaplatenie 808,12 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu e-mailovým podaním dňa 11.06.2014, doplnenou

písomne dňa 13.06.2014, domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 808,12 eura s príslušenstvom a
náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil, v spojení s jej doplnením doručeným súdu dňa 24.03.2015,
tým, že svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje od Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE zo
dňa 27.09.2013 uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľnou, a. s. a žalobcom, pričom postúpenie bolo
žalovanej oznámené listom zo dňa 11.10.2013. Slovenská sporiteľňa uzavrela dňa 30.11.20017 so
žalovanou Zmluvu o kreditnej karte, a to prijatím návrhu na uzatvorenie Zmluvy o kreditnej karte,
predmetom ktorej bolo vydanie kreditnej karty žalovanej a zároveň poskytnutie úveru s celkovým

úverovým rámcom 30.000,- Sk (995,82 eura). Žalovaná sa zaviazala čerpaný úver splácať formou
inkasa minimálnej splátky, ktorú učí Slovenská sporiteľňa zverejnením, t.j. vo výške 5% z vyčerpaným
prostriedkov z poskytnutého úverového rámca. Zmluvné strany sa v zmluve dohodli, že všetky právne
vzťahy výslovne neupravené v zmluve o kreditnej karte sa budú spravovať Obchodnými podmienkami
pre kreditné karty a Všeobecnými obchodnými podmienkami banky. Žalovaná začala dňa 04.12.2007
čerpať poskytnutý úverový rámec uskutočňovaním výberov kartou, na čo boli Slovenskou sporiteľňou
na ťarchu kartového účtu pripisované poplatky za kartové operácie a debetné úroky. Uskutočňovaním

výberovkartou,pripisovanímpoplatkovaúrokovzúveru,žalovanádňa29.02.2008prekročilaposkytnutý
úverový rámec, ktorý však minimálnou splátkou dňa 14.03.2008 vyrovnala aspoň výšku poskytnutého
úverového rámca. Žalovaná ďalej pravidelne zabezpečovala dostatočné množstvo na inkasnom účte,
z ktorého boli uhrádzané minimálne splátky, ktoré Slovenská sporiteľňa započítavala v zmysle ust.
bodu 5.8 Obchodných podmienok pre kreditné karty. Situácia s prečerpaním poskytnutého úverového
rámca sa u žalovanej v priebehu zmluvného vzťahu vyskytovala opakovane (31.12.2008, 31.01.2009,
28.02.2009, 02.05.2009). Žalovaná ku dňu 30.06.2010 opätovne prekročila úverový rámec, pričom

zároveň v období júl, august a september 2010 nezabezpečila na inkasnom účte dostatočné množstvo
peňažných prostriedkov na úhradu minimálnej splátky, ako aj vyrovnanie nepovoleného prečerpania,
čím nepovolené prečerpanie na jej účte narastalo pripisovaním kartových poplatkov, debetného úroku
a úroku z omeškania s vyrovnaním nepovoleného prečerpania. Žalovaná dňa 11.10.2010 uskutočnilav prospech kartového účtu úhradu vo výške 100 eur, ktorá však nepostačovala na vyrovnanie
nepovoleného prečerpania, pričom od tejto úhrady už žiadnu ďalšiu úhradu nevykonala. Týmto porušila
obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne (bod 4.12 písm. e/), na čo Slovenská sporiteľňa v súlade

s ust. bodu 4.12 Obchodných podmienok pre KK ku dňu 05.08.2011 zrealizovala zákaz na kartu
žalovanej, čím vznikla Slovenskej sporiteľni voči žalovanej pohľadávka, ktorej istina ku dňu 05.08.2011
predstavovala sumu vo výške 1.133,73 eura. Žalovaná následne za účelom splácania vzniknutej
pohľadávky uskutočnila dňa 19.08.2011 úhradu vo výške 100 eur, dňa 19.09.2011 úhradu vo výške 100
eur, dňa 27.10.2011 úhradu vo výške 60 eur, dňa 02.11.2011 úhradu vo výške 10 eur, dňa 30.11.20111

úhradu vo výške 30 eur, dňa 23.01.2012 úhradu vo výške 4,42 eura a dňa 20.11.2012 úhradu vo výške
15 eur. Zostávajúcu časť pohľadávky žalovaná neuhradila. Pohľadávka ku dňu postúpenia pozostávala z
istiny808,12eura,spolusjejpríslušenstvomkudňu27.09.2013vovýške133,77eura.Žalobcaakonový
vlastník pohľadávky vyzval dňa 21.11.2013 žalovanú na jej zaplatenie, pričom žalovaná dlh neuhradila.

2. Uznesením č.k. 5C/309/2014-84 zo dňa 27.07.2015, právoplatným dňa 04.03.2017, súd konanie v

časti o zaplatenie úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 808,12 eura od 01.01.2015 do zaplatenia, a
to na základe späťvzatia žaloby žalobcom v tejto časti.

3. Predmetom konania tak zostala istina 808,12 eura spolu s vyčísleným príslušenstvom 133,77 eura a
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny od 28.09.2013 do 31.12.2014.

4. Podaním doručeným súdu dňa 29.11.2016, na základe výzvy súdu, žalobca špecifikoval uplatnený
nárok tak, že žalovanú pohľadávku predstavuje neuhradený zostatok istiny pohľadávky, ktorá právnemu
predchodcovi žalobcu vznikla po zákaze na kreditnej karte a čiastočných úhradách žalovanej ku dňu
05.08.2011 (pôvodne 1.133,73 eura). Úroky vo výške 133,77 eura predstavujú nezaplatené úroky z

omeškania za obdobie od 05.08.2011 (zákaz na karte žalovanej) do postúpenia pohľadávky, a to
v sadzbách 8 % ročne z istiny pohľadávky (pôvodnej, čiastočne uhrádzanej istiny pohľadávky) od
05.08.2011 do 31.01.2013 a 5% z istiny pohľadávky od 01.02.2013 do 26.09.2013, pričom poukázal na
skutočnosť, že žalovaná čiastkovými nepravidelnými úhradami splácala vzniknutú pohľadávku žalobcu.
S ohľadom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, žalobca uviedol, že súd

je síce povinný prihliadať na premlčanie a skutočnosti zoslabujúce nárok veriteľa, avšak nie je povinný
a ani oprávnený produkovať tvrdenia a vyhľadávať skutočnosti slúžiace na prospech žalovaného, i keď
s povahou spotrebiteľa. Vzhľadom na skutočnosť, že k zákazu na kreditnej karte zo strany právneho
predchodcu žalobcu došlo dňa 05.08.2011 a žaloba bola podaná dňa 11.06.2014, teda pred uplynutím
trojročnej premlčacej lehoty, je žaloba podaná dôvodne a navrhol jej v celom rozsahu vyhovieť.

5. Súd vyzval žalobcu spolu s predvolaním na termín pojednávania, ktoré prevzal dňa 10.05.2017, na
preukázanie svojej aktívnej legitimácie v konaní, t.j. predloženie písomnej výzvy Slovenskej sporiteľnej,
a.s. adresovanej žalovanej pred postúpením pohľadávky žalobcovi. Žalobca na túto výzvu súdu
nereagoval.

6. Žalovanej bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 16.02.2016 spolu s výzvou, aby sa v lehote do
10-tich dní k žalobe vyjadrila. Žalovaná sa k žalobe v priebehu konania nevyjadrila, svojimi podaniami
len ospravedlňovala svoju neúčasť na termínoch pojednávania.

7. Na pojednávanie sa nedostavila žalovaná, ktorá bola riadne a včas predvolaná z adresy, ktorú uviedla
pre doručovanie písomností podľa § 111 ods. 3 CSP, preto súd pojednával v jej neprítomnosti. Súd
vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu, prednesom právneho zástupcu žalobcu a zistil tento
skutkový stav:

8. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní pridržal písomne podanej žaloby a jej doplnenia zo dňa
20.03.2015. Mal za to, že na základe tvrdení, ktoré sú obsiahnuté v týchto podaniach, je nárok žalobcu
dôvodný, pričom vo vzťahu k výzve súdu na doručenie písomnej výzvy právneho predchodcu uviedol,
že žalobca nemá k dispozícii takýto listinný dôkaz, a to aj napriek opakovaným výzvam adresovaných
jeho právnemu predchodcovi. K zastaveniu poskytnutia úverového rámca došlo dňa 05.08.2011, o

čom bola z výpisu z kartového účtu žalovaná písomne informovaná, a keďže týmto dňom aj vznikla
pohľadávka tak, ako bola vyčíslená v písomných podaniach žalobcu, vo výške istiny 1.133,73 eura.
Žalovaná na základe písomného oznámenia začala túto pohľadávku dňom 19.08.2011 nepravidelnými
úhradami a v nepravidelných výškach uhrádzať, pričom poslednú takúto úhradu uskutočnila dňa20.11.2012. Vzhľadom na to došlo k postúpeniu pohľadávky dňa 27.09.2013 vo výške istiny 808,12
eura s príslušenstvom. Keďže žalovaná na písomné výzvy žalobcu nereagovala, ani na oznámenie
právneho predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávky, uplatnil žalobca nárok na súde. Na otázku súdu,

ako žalobca vyvodil dátum uzatvorenia zmluvy o kreditnej karte, keď návrh na uzatvorenie zmluvy nie je
podpísaný,uvádza,ževychádzazúvodnéhoustanoveniadodatkuvzmluvezodňa28.03.2008,vktorom
je priamo uvedené, že na základe návrhu na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte zo dňa 30.11.2007
došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou k uzatvoreniu zmluvy o kreditnej karte. Doplnil,
že žalovaná sa k podanej žalobe nikdy nevyjadrila a mala takú možnosť, navyše žiadala o odročenie

termínu pojednávania, nikdy nenamietala, že by žalovanú pohľadávku neuznávala. Záverom uviedol, že
žalovaná bola vyzývaná pred postúpením pohľadávky na úhradu dlžnej sumy, čo vyplýva z predložených
výpisov z účtu, teda mal za to, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, a preto navrhol,
aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

9. Slovenská sporiteľňa, a. s. predložila žalovanej návrh na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte zo dňa

22.08.2007 k číslu účtu 202 644 787 s Kreditnou kartou VISA Classic elektronická a výškou úverového
rámca 30.000,- Sk. Tento návrh bol neodvolateľným návrhom, banka vyhlásila, že ak do 30 dní odo dňa
doručenia tohto návrhu klientovi nebude zo strany klienta tento návrh akceptovaný alebo odmietnutý,
uplynutím posledného dňa uvedenej lehoty, návrh banky zaniká. Tento návrh je možné akceptovať aj
telefonicky, a to prostredníctvom služby Sporotel. Z doplňujúcich informácií na zadnej strane návrhu

vyplýva, že úročenie bolo stanovené nasledovne: úroková sadzba premenlivá - 17,5 % p.a., úrok z
omeškania 26,4 % p.a., úrok z prečerpania 26,4 % p.a.. Poplatky v zmysle tohto návrhu boli stanovené
nasledovne: poplatok za prekročenie celkového úverového rámca 150,- Sk, poplatok za zasielanie
upomienky(1.,2.,3.Upomienka)300,-Sk,poplatokzaopätovnévytlačeniePIN-čísla150,-Sk;zriadenie
splácania úveru inkasom vo výške pohľadávky 150,- Sk, poplatok za predčasné zrušenie Kreditnej karty,

najmävdôsledkuvýpovedezmluvyokreditnejkarteviacako120dníamenejako60dnípredskončením
platnosti kreditnej karty 500,- Sk.

10. Návrhom na uzatvorenie dodatku k Zmluve o kreditnej karte zo dňa 28.03.2008 žalovaná navrhla
Slovenskej sporiteľni, a.s., ktorá s ňou na základe návrhu na uzatvorenie zmluvy o kreditnej karte zo dňa

30.11.2007 uzavrela Zmluvu o kreditnej karte, aby s ňou uzatvorila dodatok k zmluve s tým, že žiadala o
opätovné vytlačenie PIN kódu ku karte č. XXXX XXXX XXXX XXXX. Návrh bol Slovenskou sporiteľňou,
a.s. akceptovaný dňa 03.04.2008.

11.Zvýpisuzúčtužalovanejsúdzistil,žežalovanázačalačerpaťúverovýrámecdňa04.12.2007,pričom

výšku úverového rámca prekročila dňa 29.02.2008. Poslednú úhradu vo výške 100 eur vykonala dňa
11.10.2010. Následne po zrealizovaní zákazu na platobnú kartu vykonala žalovaná úhrady v celkovej
výške 319,42 eura.

12. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27.09.2013 súd zistil, že Slovenská

sporiteľňa, a.s. (banka) ako postupca postúpila žalobcovi ako postupníkovi pohľadávky voči jej klientom,
pričom zo špecifikácie predloženej žalobcom spolu so zmluvou o postúpení pohľadávok, vyplýva, že
predmetom postúpenia bola aj pohľadávka voči žalovanej (z účtu č. XXX XXX XXX) vo výške istiny
808,12 eura a úrokov vo výške 133,77 eura.

13. Listom zo dňa 11.10.2013 oznámila Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanej postúpenie pohľadávky vo
výške 941,89 eura s príslušenstvom spoločnosti DPS financial consulting, s.r.o..

14. Listom zo dňa 21.11.2013 oznámil žalobca žalovanej skutočnú výšku dlhu, ktorú mala ku dňu
27.09.2013 s tým, že dňa 27.09.2013 došlo k postúpeniu jej dlhu na jeho spoločnosť, čím sa stal jej

veriteľom a žalovaná jeho dlžníkom. Celková výška dlhu ku dňu 27.09.2013 predstavovala 941,89 eura,
z toho istina 808,12 eura, úroky z omeškania 133,77 eura. Zároveň oznámil, že od momentu postúpenia
si neuplatňuje voči nej ďalšie úroky ani zmluvné úroky z omeškania, upozornil ju však, že si naďalej
bude uplatňovať zákonné úroky z omeškania.

15. V zmysle bodu 4.12 písm. e) Obchodných podmienok pre kreditné karty, banka je oprávnená
zrealizovať zákaz na platobnú kartu, a to na všetky kreditné karty vydané ku kartovému účtu, ku ktorému
je vydaná hlavná karta ak sa držiteľ hlavnej karty alebo držiteľ dodatkovej karty dostane do omeškanias plnením svojich povinností voči banke alebo poruší svoje vyhlásenie alebo iné záväzky, ktoré má voči
banke alebo dôjde k nepovolenému prečerpaniu celkového úverového rámca.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy /

do 31.12.2007/ (ďalej „Občianskeho zákonníka“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

19. Podľa § 2 písm. a/, písm. b/ Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a

doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej „zákona o spotrebiteľských
úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

21. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení účinnom od 01.05.2014,
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

22. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvom a všetky práva
s ňou spojené.

23. Podľa § 526 ods. 1, ods. 2 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania

zmluvy o postúpení.

24. Podľa § 527 ods. OZ, ak sa dojednalo postúpenie pohľadávky za odplatu, zodpovedá postupca
postupníkovi, aka) postupník sa nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom,
b) dlžník splnil postupcovi záväzok skôr, než bol povinný ho splniť postupníkovi,
c) postúpená pohľadávka alebo jej časť zanikla započítaním nároku, ktorý mal dlžník voči postupcovi.

25. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 o bankách v znení účinnom do 31.12.2016 (ďalej „zákona o
bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju

pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a
to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka
alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri

postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

26. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaná
uzavrelidňa30.11.2007ZmluvuokreditnejkartespolusDodatkom,nazákladektorejbankaposkytovala
žalovanej bankové služby spojené s používaním kreditnej karty, ako aj úverový rámec vo výške 995,82
eura. Žalovaná ako klient vyhlásila, že sa oboznámila s Obchodnými podmienkami pre kreditné karty,

Obchodnými podmienkami pre poskytovanie a používanie elektronických služieb a platobných kariet,
Všeobecnými obchodnými podmienkami, ako aj so Sadzobníkom a súhlasí s nimi. Nakoľko žalovaná
úver riadne a včas nesplácala, Slovenská sporiteľňa, a.s. v súlade so zmluvnými podmienkami ku
dňu 05.08.2011 zrealizovala zákaz na platobnú kartu. V konaní bolo taktiež preukázané, že medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s. (bankou) a žalobcom bola dňa 27.09.2013 uzatvorená zmluva o postúpení

pohľadávok č. 0935/2013/CE, na základe ktorej, mala byť pohľadávka voči žalovanej vo výške istiny
808,12 eura a úrokov vo výške 133,77 eura postúpená na žalobcu.

27. V prejednávanej je podľa názoru súdu nepochybné, že v danom prípade ide o zmluvu spotrebiteľskú,
jednak s ohľadom na povahu zmluvných strán, keďže Slovenská sporiteľňa, a.s. (banka) pri uzatváraní a

plnení zmluvy konala a žalovaná nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, a jednak s ohľadom na skutočnosť, že pre spotrebiteľa sú vopred pripravené podmienky
zmluvy a nie je vytvorený priestor na dojednanie jej obsahu alebo zmeny obsahu pred uzatvorením. Na
takto založený právny vzťah strán konania je preto potrebné aplikovať právne normy spotrebiteľského
práva, a to najmä ustanovenia Občianskeho zákonníka § 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách, ako

i osobitné predpisy, a to najmä Zákon o ochrane spotrebiteľa a Zákon o spotrebiteľských úveroch č.
258/2001 Z.z. Pritom je nutné prihliadať na citované ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom od 01.04.2015 obsahujúce osobitnú úpravu pri spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, ako aj ust. § 5b

zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Uvedené ustanovenia síce neboli platné a účinné
v čase uzavretia predmetnej zmluvy, časovo však pôsobia aj na právne vzťahy pred ich účinnosťou.
Súd pritom poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 12/2014
zo dňa 21.04.2015, ako aj ustálenú aplikačnú prax súdov napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 23Co/127/2016 zo dňa 20.06.2016, rozsudok NS SR sp. zn. 4 MCdo 17/2014 z 26.11.2015,

uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo/20/2009 zo dňa 25.01.2011, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 17Co/167/2011 zo dňa 23.11.2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/218/2012 zo
dňa 11.06.2013.

28. V danom prípade sa súd prioritne zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní,

teda či boli splnené podmienky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, resp. či Slovenská sporiteľňa,
a.s. (banka) dodržala ust. § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách pred postúpením pohľadávky
žalobcovi voči žalovanej. Postúpenie pohľadávky upravujú ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ak však postupuje svoju pohľadávku voči dlžníkovi banka, musí postupovať aj podľa ust. § 92 ods.8 zákona o bankách. Banka teda môže písomnou zmluvou postúpiť pohľadávku, ktorú má voči
svojmu klientovi len vtedy, ak napriek písomnej výzve banky je jej klient nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, pričom

spôsobilým predmetom postúpenia môže byť iba splatná pohľadávka (alebo jej časť), za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy až po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky
banky, ktoré kumulatívne musia byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky. Pokiaľ žalobca uvádzal,
že výzvy banky pred postúpením pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách preukazuje výpis z

účtu žalovanej, kde sú tieto výzvy uvedené, k tomuto súd uvádza, že výpis, v ktorom sú uvedené položky
„výzva na inkaso“ takýmto dôkazom nie je. Judikatúra k ust. § 92 ods. 8 sa zjednotila v tom smere, že
aj keď nie je nevyhnutne potrebné, aby dlžník túto výzvu banky skutočne prevzal, je potrebné, aby sa
banka o doručenie pokúsila. V prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že žalobca napriek písomnej
výzve zo strany súdu nepredložil ani len výzvu banky adresovanú žalovanej, nieto podací hárok, resp.
iný dôkaz, ktorý by preukazoval, že uvedená výzva bola žalovanej zaslaná aspoň obyčajnou listovou

zásielkou.

29. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia
§ 132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu
veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V zmysle § 185 CSP môže

súd vykonať len tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhnutých
dôkazov vykoná. Súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu
(princíp formálnej pravdy). Výnimku z princípu formálnej pravdy predstavuje len ochrana slabšej strany
(napr. spotrebiteľ). V sporovom konaní má teda strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, a jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia

nesie tá strana sporu, ktorá túto povinnosti nesplnila. Aby strana sporu mohla splniť svoju povinnosť
označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia
a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením dôkazného
bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jeho
tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.

30. Žalobcu v prejednávanej veci zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania svojej aktívnej legitimácie v
konaní. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v civilnom sporovom
konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán vyplývajúce z hmotného práva. Aktívnu vecnú
legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda ktorá je nositeľom subjektívneho

práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má
subjektívne právo na plnenie od žalovanej strany uplatnené v konaní. V opačnom prípade súd žalobu
zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez ohľadu na prípadné zistenie,
že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní nevystupuje ako žalobca.
Žalobca nepreukázal dodržanie ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, teda že pohľadávku voči žalovanej

platne nadobudol. Keďže žalobca dôkazné bremeno neuniesol, súd nemal možnosť rozhodnúť inak ako
žalobu zamietnuť.

31. Podľa § 262 ods. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP tak, že v konaní úspešnej
žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v súvislosti s týmto konaním žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný, a to do
15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Galanta.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.