Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115232554
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115232554.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu
(navrhovateľovi): O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX C., zastúpený splnomocneným
zástupcom: Mgr. Petrom Balážom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie C., ul. P. C. XX, proti
žalovanému (odporcovi): C. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., O. XX, t. č. bytom K. XXX, XXX XX O.,
o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina
zo dňa 22.4.2016 č.k. 40C/562/2015-112, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdŽilinaakosúdprvejinštancierozhodolrozsudkomtak,žezamietolnávrh(žalobu)žalobcu
(navrhovateľa), ktorou sa voči žalovanému (odporcovi) domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti, keďže
žalobca je otcom žalovaného.
V odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku okresný súd podrobne popísal zistený skutkový stav,
obsah vykonaných dôkazov a v súvislosti s právnym posúdením veci poukázal na ust. § 62 ods. 1,2,
§ 75 až § 78 Zákona o rodine a § 163 ods. 1 O.s.p. Ďalej v odôvodnení súd prvej inštancie uviedol,

že na základe vykonaného dokazovania vo veci súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné
predpoklady na zrušenie zákonnej vyživovacej povinnosti rodiča k plnoletému dieťaťu s prihliadnutím
aj na osobitosti tohto posudzovaného prípadu, a preto nevyhovel návrhu a tento v celom rozsahu
zamietol. S poukazom na námietky navrhovateľa predovšetkým vek syna - 19 rokov, študuje v poradí
3. odbor a je v druhom ročníku súd uvádza nasledovné - vek dieťaťa, prípadne jeho plnoletosť nemá
žiadny dosah na zánik vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu. Jediným zákonným limitom pre zánik
vyživovacejpovinnostijeudieťaťa nadobudnutáschopnosťsamostatnesaživiť. Akovyplývazustálenej

rozhodovacej praxe všeobecných súdov dieťa je schopné samostatne sa živiť spravidla vtedy, keď
ukončilo povinnú školskú dochádzku a na ňu nadväzujúce denné štúdium na strednej škole, alebo i
ďalšie na vysokej škole a je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Rozhodujúcimi faktormi
pre zhodnotenie tohto stavu na strane dieťaťa sú napr. - vek dieťaťa, zdravotný stav, štúdium, schopnosť
zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené potreby a záujmy a pod., a tieto je potrebné
vyhodnotiť aj vo vzájomných súvislostiach jednotlivo pre každý posudzovaný prípad. Zhodnotením
výpovedí odporcu a jeho matky ,ako aj hodnotiacej správy zo školy jednoznačne vyplýva, že v súčasnom

období plnoleté dieťa navštevuje 2. ročník, denného trojročného odborného štúdia v odbore stolár,
sústavne sa pripravuje na budúce povolanie. Z výpovede odporcu plnoletého dieťaťa jednoznačne
vyplynul záujem ukončiť prípravu na budúce povolanie v učebnom odbore stolár. Sám uviedol, že
tento odbor mu najlepšie "sadol" práca ho baví. Rovnako na ukončení štúdia má záujem aj matka,ktorá sa nielen zaujíma o jeho výsledky v škole, ale mu dokonca pomáha s prípravou do školy.
Z hodnotiacej správy na žiaka vyplynulo, že má predpoklady ukončiť tento odbor, rovnako z tejto
správy je evidentné postupne zlepšenie prospechu, zvyknutie si na nové prostredie školy. Aj napriek

namietanej zmene školy a ďalšej zmene učebného odboru nebolo preukázané obdobie, ktoré by
bolo excesom v príprave odporcu na budúce povolanie, ktoré by bolo výslovným obdobím flákania sa,
extrémneho nezáujmu o štúdium, neprimeraného správania, ktoré by sa nedalo usmerniť, napraviť.
Posledné obdobie 2 rokov je vedené snahou ukončiť vzdelanie v tomto odbore. Je možné odporcovi
vytknúť, že nevyužíva svoje danosti a schopnosti naplno, čo mu vyčíta aj matka s poukazom na jeho

lenivosť, ako aj učitelia len nevyhnutnosťou, aby prospel. Tento vytýkaný nedostatok sa odráža na jeho
študijných výsledkoch, v súčasnej dobe je takýto stav usudzujúc z obdobných prípadov z činnosti súdu
vnímaný u väčšiny študentov ako všeobecný štandard, ale sám o sebe nemôže byť, a ani nebol pre
súd kritériom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Práve pre plnenie si povinností spojených so školou -
striedanieteoretickejprípravyvrámciškolskéhovyučovania sodbornoupraxousinemôžeplnoletédieťa
zabezpečovať všetky svoje osobné potreby samostatne. Argumentácia otca, že si zarába a disponuje

skúsenosťami, aby sa mohol sám živiť bola vyvrátená vykonaným dokazovaním - aj žiadanou správou
zo sociálnej poisťovne. V tomto smere súd poznamenáva, že predsa nemôže byť na ťarchu dieťaťu,
že prejaví záujem o brigádu, ide naopak o záruku pre rodiča do budúcna, že dieťa nebude odkázané
na jeho výživu. V poslednom rade treba poukázať na skutočnosť, že kvalifikované odborné vzdelanie
odporcovi umožní sa lepšie zorientovať na pracovnom trhu. V širších súvislostiach poukazuje súd na

osobitosť daného prípadu a aj dôvod, ktorý viedol k zmene školy a tento bol súdom akceptovaný a nemal
žiadny vplyv na trvanie vyživovacej povinnosti navrhovateľa a v konečnom dôsledku viedol k tomu, že
odporca nemá ešte ukončené štúdium na strednej odbornej škole. Odporca už ako maloletý zostal medzi
dvoma úplnými rodinami, trikrát zmenil výchovné prostredie, výchovné prostredie zmenil aj v období
výchovných problémoch po skončení základnej školy a nástupe na strednú školu. V prvom ročníku

štúdia na Súkromnej umeleckej škole v Martine zmenil nielen výchovné prostredie, ale sa aj presťahoval
do iného okresu. Zmeny dieťa zasiahli v zraniteľnom období - dospievania, musel si zvykať na novú
rodinu, neskôr na nové prostredie v škole. Boli na dieťa kladené príliš veľké nároky spojené s rozvíjaním
jeho talentu na kreslenie už pri horších výsledkoch na základnej škole začal študovať na strednej
škole s maturitou, ktorú nezvládal pre náročnosť predmetov. Argumentáciu navrhovateľa v súhrne

ostatných dôkazov vyznieva veľmi jednostranne, necitlivo, z pohľadu rodiča nezodpovedne a v kontexte
vykonaného dokazovania účelovo v snahe vyhnúť sa zodpovednosti rodiča pri výchove (do plnoletosti
dieťaťa), usmernení a podpore svojho dieťaťa a neplneniu si zákonnej povinnosti vyživovať svoje dieťa.
Postavenie otca - rodiča v posudzovanej veci nie je ohraničené ani rozvodom manželstva rodičov, ani
plnoletosťoudieťaťa.Súdpritejtoúvahevychádzapredovšetkýmzprístupunavrhovateľa-otcaktomuto

konanie, ktorého sa nezúčastňoval a opätovne odvolaním sa na vykonanie dokazovania medzi inými
aj z hodnotiacej správy školy absolútny nezáujem o syna od doby ako bol odporca ešte ako maloletý
zverenýdovýchovymatke,čosaprejavovaloajneplnenímsivyživovacejpovinnostivtaktoohraničenom
období, ako to vyplynulo z vyššie uvádzaného trestného rozkazu tunajšieho súdu a potvrdení súdneho
exekútora. Pokiaľ matka sa snaží vytvoriť podmienky plnoletému dieťaťu pre ukončenie vzdelania

rovnakou mierou sa má pričiniť aj otec, teda navrhovateľ. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje
ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov tohto právneho stavu. A platí to aj
obrátene; deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu,
ak to potrebujú. Uvedené platí, pokiaľ túto povinnosť nepredchádza iný druh vyživovacej povinnosti.
Pre úplnosť sa žiada uviesť, že pokiaľ ide o povinnosť rodičov vyživovať svoje dieťa, je potrebné nájsť

rovnováhu medzi včasnou realizáciou dieťaťa na trhu práce a povinnosťou rodiča dieťa vyživovať, aby
nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti. Posudzovaný prípad však nevykazuje
žiadne znaky zneužívania rodičovskej povinnosti vyživovať svoje dieťa. K označenému rozhodnutiu
ÚS ČR predloženého na potvrdenie argumentov navrhovateľa a v rozsahu výrokovej časti obsiahnuté
v písomnom vyjadrení zo dňa 24.02.2016 (č.l. 25) súd v krátkosti poznamenáva, že mu nie je známy

skutkový stav, ktorý bol podkladom pre závery ústavného súdu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, ktorý v odvolaní zotrval
na argumentoch, ktoré uviedol v žalobe (návrhu na začatie konania), ako dôvody na zrušenie jeho
vyživovacej povinnosti voči synovi - žalovanému. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu

prvej inštancie a v plnom rozsahu vyhovel žalobnému návrhu žalobcu.

3. Žalovaný (odporca) v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu reagoval na obsah podaného
odvolania a navrhoval rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie

rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných
procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č.
161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)

s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň
v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení

s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods.
2 CSP, pričom podrobne odôvodnil, čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vyporiadal sa s rozhodujúcimi
skutočnosťami. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na

odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom
odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorým by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli

spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery.

9. Úvahy okresného súdu v prejednávanej veci neboli ľubovoľné, ale vychádzali z dostatočne zisteného
skutkového stavu a zodpovedali skutočnostiam, ktoré dokazovaním boli zistené. Okresný súd v
prejednávanej veci teda na základe vykonaného dokazovania zistil správne skutkový stav a následne

vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 191 ods. 1 CSP a správne vo veci
rozhodol.

10. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)