Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200987
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Ďurišová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:3014200987.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a

členovsenátuJUDr.JanyHatalovej,PhD.aJUDr.ElenyBerthotyovej,PhD.,vprávnejvecinavrhovateľa:
Ing. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8,
Bratislava, o zvýšenie sumy starobného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne č. k. 15Sd/289/2014-23 zo dňa 21.09.2015, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 15Sd/289/2014-23 zo dňa
21. septembra 2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 15Sd/289/2014-34 zo dňa 1. februára 2016
p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) preskúmavané rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 21.10.2014, ktorým odporkyňa podľa 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
(ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla navrhovateľovu žiadosť zo dňa 30.05.2014 o zvýšenie
starobného dôchodku z dôvodu započítania vymeriavacích základov za rok 1993 v sume 6.700,-Sk, za
rok 1994 v čiastke 32.400,- Sk a 1995 v čiastke 45.800,- Sk ako syn - spolupracujúca osoba samostatne

hospodáriacich roľníkov - rodičov.

V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že odporkyňa pri výpočte sumy jeho starobného
dôchodku vychádzala z evidenčných listov dôchodkového poistenia, zabezpečenia zamestnávateľov,
zhodnoteniavšetkýchdôbpoistenianachádzajúcichsavústrednejevidenciiodporkyne.Podľapotvrdení
pobočky odporkyne Senica zo dňa 18.07.2013 a 16.10.2014 nebol navrhovateľ svojimi rodičmi
prihlásený do poistenia ako spolupracujúca osoba samostatne hospodáriaceho roľníka (samostatne

zárobkovo činnej osoby) v období od 01.01.1993 do 31.12.1995. Za uvedené obdobie nebolo teda
zaplatené poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie, preto príjmy
z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva za vyššie uvádzané obdobie potvrdené
Daňovým úradom Trenčín zo dňa 17.03.2014 nie je možné považovať za vymeriavacie základy na
určenie sumy starobného dôchodku.

Súd pripomenul, že ide o podanie návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia podané

navrhovateľom v skutkovo a právne rovnakej veci, aká už bola I. stupňovým aj odvolacím súdom
predmetom konania. Ide o konania vedené Krajským súdom v Trenčíne, sp. zn. 15Sd 289/2014 zo dňa
13.01.2014, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v Bratislave,sp. zn. 1So 43/2014 zo dňa 30.06.2015. Súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto
konaniach, v celom rozsahu stotožnil a v podrobnostiach na ne odkázal.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia, postupu
odporkyne, ktorý predchádzal vydaniu preskúmavaného rozhodnutia, a ani samotnému rozhodnutiu
nemožno v zmysle námietok navrhovateľa vytýkať porušenie zákona odôvodňujúce jeho zrušenie.
Vzhľadom na uvedené rozhodnutie odporkyne potvrdil ako vecne správne a vydané v súlade so
zákonom.

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že súd
preukázateľne nespochybnil jeho výroky - čo je vymeriavací základ a splnenie podmienky v § 60. Ten
slúžinaochranuzamestnanca,navrhovateľvtomtoprípadebolzamestnancomatedaochranaplatíajna
jeho osobu. Zákonodarca v § 138 ods. 1a) zákona určil, čo je vymeriavací základ - príjem zamestnanca
za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani. Opak súd neodôvodnil. Navrhovateľ preto navrhol odvolaciemu

súdu, aby rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na
základe ktorého náležité právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia
odporkyne. Odporkyňa trvala na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, a preto navrhla, aby

odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
podľa § 212 O.s.p.. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§

204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. §
250s prvá veta O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné.
Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s
tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk ).

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.05.2017 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Podľa § 4a ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon
o sociálnom zabezpečení“), za spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných osôb sa na
účely sociálneho zabezpečenia považujú manželia, deti a súrodenci od skončenia povinnej školskej

dochádzky, rodičia, svokor, svokra, zať a nevesta, druh (družka) osôb uvedených v odseku 1 písm.
a), ako aj manžel (manželka) tejto spolupracujúcej osoby, ak sa podieľajú na ich činnosti a ak nejde o
pracovnoprávny vzťah.

Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení, na dôchodkovom zabezpečení môžu byť

zúčastnené spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných osôb zúčastnených na dôchodkovom
zabezpečení.

Podľa § 6a ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, spolupracujúcej osobe samostatne zárobkovo
činnej osoby účasť na dôchodkovom zabezpečení vzniká odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové

zabezpečenie, najskôr odo dňa podania prihlášky na dôchodkové zabezpečenie a zaniká odo dňa
odhlásenia sa z dôchodkového zabezpečenia, najskôr odo dňa podania odhlášky z dôchodkového
zabezpečenia alebo zánikom účasti na dôchodkovom zabezpečení samostatne zárobkovo činnej osobe.

Podľa § 8 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, zamestnaním na účely tohto zákona, ak ďalej nie

je ustanovené inak, sa rozumejú činnosti, ktoré vykonávajú osoby uvedené v § 6 ods. 1, v § 6 ods.
2 písm. a) a b), a účasť na dôchodkovom zabezpečení osôb uvedených v § 6 ods. 2 písm. c). Účasť
na dôchodkovom zabezpečení osôb uvedených v § 6 ods. 2 písm. c) sa hodnotí ako zamestnanie v
rozsahu najviac 10 rokov.

Podľa § 8 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení, účasť na dôchodkovom zabezpečení samostatne
zárobkovo činnej osoby, spolupracujúcej osoby samostatne zárobkovo činnej osoby a osoby dobrovoľne
pokračujúcej v účasti na dôchodkovom zabezpečení sa hodnotí ako zamestnanie, ak za tieto obdobia
bolo zaplatené poistné na dôchodkové zabezpečenie podľa osobitného predpisu. Ak toto poistné nebolozaplatené do dňa, od ktorého sa priznáva dôchodok, hodnotia sa tieto obdobia ako zamestnanie až odo
dňa zaplatenia poistného.

Podľa § 3 Vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa
vykonávazákonosociálnomzabezpečení,akozamestnaniesahodnotídôchodkovépoisteniejednotlivo
hospodáriaceho roľníka, spolupracujúceho člena jeho rodiny a inej osoby samostatne hospodáriacej po
30.septembri1948do30.apríla1990.Podmienkoupritomjezaplateniepoistného;aksazatotoobdobie
vymeriava poistné po 30. apríli 1990, vymerá sa vo výške 50 Kčs mesačne. Zaplatenie poistného sa

však nevyžaduje, ak ide o činnosť manželky jednotlivo hospodáriaceho roľníka pred 1. januárom 1969.
Na dobu, za ktorú nebolo zaplatené poistné, do dňa od ktorého sa priznáva alebo zvyšuje dôchodok,
sa prihliadne ako na dobu zamestnania až odo dňa zaplatenia poistného.

Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu ako aj konania, ktoré
mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania odvolací súd skúmal aj napadnuté rozhodnutie

odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.10.2014, ktorým odporkyňa zamietla navrhovateľovu žiadosť
zo dňa 30.05.2014 o zvýšenie dôchodku. V danej veci odvolací súd posudzoval najmä otázku, či
navrhovateľovi mal byť v zmysle ust. § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zvýšený starobný
dôchodok po zhodnotení relevantného obdobia rokov 1993-1995 aj napriek tomu, že nebola za toto
obdobie splnená povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie.

Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnenímnapadnutéhorozsudkukrajskéhosúdu,konštatujesprávnosťdôvodov,nazákladektorých
krajský súd rozhodol a pre zdôraznenie správnosti rozsudku dopĺňa v nadväznosti na navrhovateľove
námietky ďalšie dôvody.

Odvolací súd konštatuje, že za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu sú na dôchodkovom
zabezpečení samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej len „SZČO“) zúčastnené aj spolupracujúce
osoby SZČO v zmysle zákona o sociálnom zabezpečení. Spolupracujúcej osobe SZČO účasť na
dôchodkovom zabezpečení vzniká odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové zabezpečenie, najskôr odo

dňa podania prihlášky na dôchodkové zabezpečenie. Nakoľko splnenie tejto podmienky pre relevantné
obdobie rokov 1993-1995 nebolo v správnom konaní preukázané, nemohol byť navrhovateľ zúčastnený
na dôchodkovom zabezpečení spolu so svojimi rodičmi, a z toho dôvodu mu nemôže byť zvýšený
starobný dôchodok z dôvodu započítania vymeriavacích základov z rokov 1993-1995.

Ustanovenie § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je aplikovateľné v danom prípade, nakoľko toto
ustanovenie síce stanovuje, že obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového
poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia bolo zaplatené poistné
na dôchodkové poistenie, pričom z tejto úpravy existujú dve výnimky, avšak prvá z výnimiek, upravená
v ust. § 140 zákona o sociálnom poistení, upravuje prípady, kedy je vylúčená povinnosť platiť poistné

poistencom a zamestnávateľom v iných situáciách a druhá výnimka, upravená v samotnom ustanovení
§ 60 ods. 1 upravuje prípady, kedy zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na
dôchodkové poistenie za zamestnanca, ale podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie
u zamestnanca sa považuje za splnenú.

Čo sa teda týka navrhovateľa, jeho situáciu nemožno subsumovať pod žiadnu z uvedených výnimiek,
a preto obdobie dôchodkového poistenia (zabezpečenia) nie je obdobím povinného/dobrovoľného
dôchodkového poistenia (zabezpečenia), pretože za uvedené obdobie nebolo zaplatené poistné na
dôchodkové poistenie. V prípade druhej výnimky, na ktorú navrhovateľ poukazoval, tak tá slúži na
ochranu zamestnanca iba v prípadoch, ak jeho zamestnávateľ neplní zákonom stanovené povinnosti

odvádzať za svojich zamestnancov o. i. aj poistné na dôchodkové poistenie. Spolupracujúca osoba
samostatne hospodáriaceho roľníka ale nemá status zamestnanca, preto sa na neho táto výnimka
nemôže vzťahovať.

Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení

s § 250ja ods. 3 druhá veta a § 2501 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. l v spojení s § 250k ods. l a § 2501
ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nebol úspešný a
odporkyňa nárok na náhradu trov konania nemá.

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval
odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.