Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, June 7, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811208214
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3811208214.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa,
so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8, IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Prievidza, so sídlom Prievidza,
Matice slovenskej 10, proti povinnému:
K & J MARKET, spol. s.r.o., so sídlom Prievidza, Priemyselná ulica 11, IČO: 36 317 861,

t. č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 837 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. augusta 2016,
č. k. 15Er/1585/2011-20, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o nároku na náhradu trov exekúcie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1

písm. h), § 58 ods. 1 Ex. por. Uviedol, že návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 17.05.2011
sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 837 Eur s
príslušenstvom, na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa
25.02.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.04.2011. Poverenie na vykonanie
exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Martišíkovi udelené dňa 03.06.2011. Z výpisu z
obchodného registra bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.04.2013,

č.k. 29CbR/20/2011-44, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2013 súd zrušil povinného bez
likvidácie a povinný bol následne dňa 20.07.2013 ex offo vymazaný z obchodného registra. Dôvodil, že
ustanovenie § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka určuje, v ktorých prípadoch možno spoločnosť zrušiť
bez likvidácie. Povinný bol zrušený bez likvidácie, pričom nebolo zistené, že by jeho majetok prešiel na
právneho nástupcu. Rovnako nebolo zistené, že by bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, príp.
začaté konkurzné konanie. Vzhľadom k tomu mal súd prvej inštancie za to, že povinný bol zrušený bez

likvidácie, pretože nemal žiaden majetok. Vychádzajúc z uvedeného exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm.
h) Ex. por. zastavil. Nárok na náhradu trov exekúcie (výrok II.) odôvodnil § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 Ex.
por., § 262 ods. 1 a § 470 ods. 1 CSP. Nakoľko súd prvej inštancie zastavil konanie, v zmysle § 262
ods.1 CSP, ktorý je vo vzťahu k Ex. por. lex generalis, rozhodoval
o nároku na náhradu trov konania. V zmysle § 203 ods. 2 Ex. por. priznal súdnemu exekútorovi
právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému, pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu zistenej

nemajetnosti povinného a oprávnený pri podaní návrhu podľa Ex. por. musel predpokladať, že súdnemu
exekútorovi vzniknú trovy, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý nesúhlasil s
výrokom o trovách, o ktorom spolu s výrokom o zastavení exekúcie rozhodol súd prvej inštancie podľa

ustanovenia§203Ex.por.Oprávnenýaniprináležitejopatrnostinemalanemoholmaťpripodanínávrhu
na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinnéhovýmazom z obchodného registra. Vyjadril názor, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa
§ 57 ods. 1 písm. g) Ex. por., pretože bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že
povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.

Poukázal na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.11.2008, sp. zn. I. ÚS
377/08-13 a zo dňa 24.01.2008, sp. zn. IV. ÚS 27/08, podľa ktorého nárok na náhradu trov exekúcie je
nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného, a nie v ustanoveniach práva hmotného.
Ako ďalej ústavný súd poznamenal, skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav,
keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným

dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho
v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti tiež poukázal
na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa
23.11.1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované
v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane
vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Oprávnený žiadal, aby odvolací súd uznesenie

súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie neprizná.

3. Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa plne stotožňuje s
odôvodnením súdu prvej inštancie a žiadal odvolanie oprávneného zo dňa 12.09.2016 v celom rozsahu

zamietnuť.

4. Oprávnený sa k vyjadreniu súdneho exekútora písomne nevyjadril.

5. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa tým,

či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom, ktorý je na podanie odvolania
oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto
opravný prostriedok pripúšťa.

6. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

7. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Ex. por., ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 200 ods. 5 Ex. por. v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9. V predmetnej veci oprávnený napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi, keď obsahu

odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje
voči samotnému zastaveniu exekúcie (oprávnený navrhuje rozhodnúť rovnako o zastavení exekúcie),
no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť, pričom v tejto súvislosti žiadal zmeniť
napadnutého rozhodnutie vo výroku o trovách exekúcie.

10. Odvolací súd odvolanie oprávneného posúdil podľa obsahu a má za to, že ho treba považovať za
odvolanie len do výroku o náhrade trov exekúcie, keďže oprávnený sa aj v petite odvolacieho
návrhu výslovne domáha zmeny uznesenia súdu prvej inštancie len vo výroku o náhrade trov exekúcie.
Odvolanie oprávneného tak smeruje proti výroku rozhodnutia, proti ktorému odvolanie podľa zákona
prípustné nie je.

11. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom
do 31.03.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu
trov exekúcie odvolanie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu
odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní

uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do
31.03.2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov
exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie v tejto časti ako
neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).