Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/264/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715210959
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:7715210959.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu

JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so
sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený JUDr. Vratislav
Šteffek, advokát, so sídlom Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava, proti žalovaným: 1/ O. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, W. S. N., 2/ E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. C. XXX, zastúpená
opatrovníčkou Helenou Slobodníkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Humenné, o zaplatenie
330,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
č.k. 7C/287/2015-47 zo dňa 15.06.2016 takto

r o z h o d o l :

1. Mení sa rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalované v 1./ a 2./ rade sú povinné spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 178,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od
24.1.2014 do zaplatenia, a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V prevyšujúcej časti sa rozsudok potvrdzuje.

3. Náhrada trov konania sa stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol

nasledovne: „Súd žalobu z a m i e t a. Žalovanej v 1. a 2.rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, § 53
ods. 2, 3 a 5, § 54 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 10c, § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z., § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
§ 120 ods. 1 a 4, § 153 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Michalovce domáhal, aby
súd zaviazal žalovanú v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 330,80 eur, úrok
z omeškania vo výške 5,25% p.a. zo sumy 330,80 eur od 24.01.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady
trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.05.2013 bola medzi žalobcom a žalovanou v 1.
rade ako dlžníkom a žalovanou v 2.rade uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na
čiastku 400 eur, za odplatu vo výške 152 eur. Zmluvou sa žalované zaviazali celkovú čiastku vo výške
552 eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2 eur a ďalej v

pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 54,60 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí
zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol veriteľ oprávnený
žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Žalované dodnešnéhodňauhradilisumu221,20eur,pričomposlednáuhradenásumavovýške50eurbolauhradená
dňa 09.12.2014. Vzhľadom na to, že žalované neplnili riadne a včas v zmysle splátkového kalendára,
žalobca im oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej

upomienke zo dňa 16.10.2013 žalobca upozornil žalované na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 29.01.2014 žalobca oznámil žalovaným, že celý
dlh sa stal splatným ku dňu 23.01.2014. Po zosplatnení záväzku bola uhradená suma vo výške 100
eur. Ku dňu vypracovania žaloby predstavuje dlžná čiastka sumu 5330,80 eur, ktorá predstavuje rozdiel
medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 552 eur a čiastkou vo výške 221,20 eur,

ktorá bola uhradená žalovanými.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca síce doložil súdu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, avšak
nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci to, že žalovaným bol tento úver skutočne poskytnutý a v akej
výške, ako ani to, koľko žalované na predmetný úver uhradili, resp. neuhradili. Keďže na základe
predložených dôkazov nemohol súd pristúpiť k určeniu a prepočítaniu skutočného dlhu žalovaných, má

za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a preto žalobu zamietol v celom rozsahu.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

6. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že už v samotnom

návrhu na vydanie platobného rozkazu vyjadril presnú špecifikáciu dlžnej sumy žalovaných a svoje
tvrdenia preukázal zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.10.2013, čiže nie je
možné konštatovať, že by súdu nepredložil dôkazné prostriedky. Súdu boli rovnako predložené aj ďalšie
dôkazy, a to predžalobné upomienky, oznámenia o zosplatnení záväzkov a podacie hárky na poštovú
prepravu. Ani jeden zo žalovaných v priebehu celého sporu nenamietal, či nerozporoval žalobcom

uplatnenú pohľadávku, čiže o výške dlhu nevznikol spor. V zmysle obchodných podmienok budú u
dlžníka vedené záznamy o platbách v splátkovom kalendári, preto nie žalobca, ale žalovaní majú v
dispozícii tento kalendár. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalované sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods.

1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne
dôvodné.

9. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 14.05.2013 vyplýva, že žalobca ako veriteľ
a žalované v 1/ a 2/ rade ako spoludlžníčky uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej im bol poskytnutý

úver vo výške 400 Eur. Úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny pri úvere poskytnutom
na 13 mesiacov a vo výške 14 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov. Za poskytnutie úveru si
veriteľ v zmysle zmluvy účtuje odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a
vo výške 5 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov. RPMN činí pri splatnosti úveru na 7 mesiacov
66,19 % a pri splatnosti 13 mesiacov 67,70 %. Dlžník/ spoludlžník v zmysle čl. I zmluvy podpisom zmluvy

potvrdil prevzatie istiny. Dlžník / spoludlžník sa zaviazal uhradiť v zmysle zmluvy veriteľovi istinu vo výške
400 Eur, odplatu vo výške 152 Eur, teda celkovú dlžnú čiastku v sume 552 Eur, a to v 13 mesačných
splátkach (prvé 3 splátky vo výške 2 Eur a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 54,60
Eur, pričom prvá splátka je splatná 10. deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia až do úplného zaplatenia
je splatná 30. Deň od splatnosti predchádzajúcej splátky). Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že veriteľ

je oprávnený žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so
zaplatením jednotlivej splátky, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.

10. Listom zo dňa 16.10.2013 označeným ako „Predžalobná upomienka - výzva k úhrade dlžnej sumy“
žalobcavyzvalžalovanékúhradedlžnejsumyvovýške430,80Eurstým,žeakdlžnúsumubezodkladne

neuhradia, uplatní si právo a po uplynutí 15 dňovej lehoty v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka
bude žiadať zaplatenie celej pohľadávky spolu so zmluvne dojednanými sankciami.11. Listom zo dňa 29.01.2014 označeným ako „Oznámenie o zosplatnení záväzku“ žalobca žalovaným
oznámil, že záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX bol v súlade so zmluvnými
podmienkami ku dňu 23.01.2014 zosplatnený z dôvodu omeškania s jeho splácaním.

12. Za účelom preukázania zaslania listov zo dňa 16.10.2013 a 29.01.2014 žalovaným žalobca súdu
predložil poštové podacie hárky.

13. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 zb. Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

14. Odvolací senát má za to, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzatvorená medzi stranami
sporu dňa 14.05.2013 je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalobca vystupoval v postavení dodávateľa,
pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskejčinnostiažalovanésúspotrebiteľmi, keďžepriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvy
nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného

je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sa
týkajú spotrebiteľských zmlúv (§ 52 a nasl.).

15. Predmetná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru má formulárovú podobu, žalované nemali
možnosť jej obsah podstatným spôsobom ovplyvniť, čo vytvára priestor pre uplatnenie kontroly

zmluvných dojednaní súdom z hľadiska ich neprijateľnosti v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka.
Je zrejmé, že dojednanie o výške úrokovej sadzby a odmeny za poskytnutie úveru (čl. I. zmluvy)
nepredstavuje individuálne dojednanú podmienku, keďže tieto údaje sú vopred predtlačené vo formulári
zmluvy, ktorý na podpis žalovaným predostrel žalobca (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).16. Spotrebiteľ bol v zmysle zmluvy povinný zaplatiť veriteľovi popri úrokoch vo výške 20 % z istiny za
obdobie 13 mesiacov aj tzv. „odmenu za poskytnutie úveru“ vo výške 18 % z istiny, t.j. celkovo sumu

152 Eur. Je dôvodné dospieť k záveru, že táto odmena v skutočnosti predstavuje odplatu za poskytnutie
úveru, a teda jej podstata a účel je rovnaký ako je to pri úroku. Z kauzálneho hľadiska odmena za
poskytnutie úveru plní funkciu odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov, teda funkciu úrokov. Z
vyššie uvedeného vyplýva, že odplata (152 Eur) za poskytnutie úveru v danom prípade predstavovala
38 % zo sumy istiny za obdobie 13 mesiacov, čo pri prepočte na ročnú sadzbu činí 35 %.

17. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa
a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia
možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

18. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 27.02.2014 vo veci sp. zn. C-470/12, bod
41, v ktorom Súdny dvor výslovne deklaroval, že „možnosť súdu skúmať nekalosúťažné podmienky aj
bez návrhu predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice
93/13, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň

na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať
odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00,
Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25)“ .

19. Odvolací súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že odplata, úroky za poskytovanie peňažných
prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov. Doterajšia judikatúra súdov
nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v
prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia nie je vyňatá zo
súdnej kontroly, pokiaľ ide o jej primeranosť a ani spod kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods.

1, 6, § 39 Občianskeho zákonníka). Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C 484/08 - Caja de
Ahorros y Monte de Piedad de Madrid proti Asociación de Usuarios de Servicios Bancarios (Ausbanc):
Článok 4 ods. 2 a článok 8 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách sa musia vykladať v tom zmysle, že nebránia takej vnútroštátnej právnej
úprave, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá umožňuje súdne preskúmanie nekalej

povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti
medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane
druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a zrozumiteľne.
Článok 2 ES, článok 3 ods. 1 písm. g) ES a článok 4 ods. 1 ES nebránia takému výkladu článku
4 ods. 2 a článku 8 smernice 93/13, podľa ktorého členské štáty môžu prijať vnútroštátnu právnu

úpravu umožňujúcu súdne preskúmanie nekalej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície
hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti medzi cenou a odmenou na jednej strane a službami či
tovarmi poskytnutými v protihodnote na strane druhej, aj keď sú tieto podmienky formulované jasne a
zrozumiteľne.

20. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú
taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať
vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ

tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a
odporuje dobrým mravom. Odvolací súd považuje za v rozpore s dobrými mravmi úroky predstavujúce
viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v čase uzavretia zmluvy,
t.j. 05/2013 - 11,22 % ročne v zmysle údajov zverejnených NBS o priemerných úrokových sadzbách
pre úvery s dobou fixácie úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň

zdôrazňuje, že pokiaľ je dojednanie o výške odplaty neplatné v celom rozsahu, nemožno ho ďalej ani
moderovať. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech
spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiťdohodu o výške odplaty ako absolútne neplatnú (porov. rozsudok Súdneho dvora EÚ C-618/10); druhý
výrok.

21. Zmluvne „dojednaná“ odplata za poskytnutý úver vo výške 35 % ročne je v rozpore s dobrými
mravmi, pretože viac ako 3 - násobne prevyšuje priemerné úrokové miery podobného úveru v čase
uzavretia zmluvy o úvere. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za
užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym

predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda
o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa
priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav
pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v
čase uzavretia zmluvy.“

22. Žiadny všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane vysoké
úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržania imperatívu
dobrých mravov zo strany súdu. Sadzba úrokov 35 % ročne nemá opodstatnenie v demokratickej
spoločnosti. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (Krajský súd v Prešove
vo veci 3Co 67/2008 (25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s

rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu
zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v
roku 1967 rozhodnutím z 1. 4. 1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na
18% a sadzbu 26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom.

23. Žalované v zmysle čl. I. podpisom zmluvy potvrdili prevzatie istiny vo výške 400 Eur. Skutočnosť,
že úver im bol poskytnutý vo výške 400 Eur a že žalobcovi na predmetný úver doposiaľ uhradili 221,20
Eur v konaní rozporovaná nebola. Žalované rovnako nenamietali ani tvrdenie žalobcu, že ich záväzok
zo zmluvy sa stal predčasne splatným dňa 23.01.2014.

24. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že žalovaným bola na základe zmluvy poskytnutá suma
vo výške 400 Eur, pričom tieto žalobcovi vrátili sumu 221,20 Eur. Odvolací súd s ohľadom na uvedené
a s poukazom na skutočnosť, že žalobcovi z dôvodu neplatnosti dojednania o odplate túto nie je možné
priznať, napadnutý rozsudok postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že zaviazal žalované na úhradu
zvyšnej časti istiny, t.j. 178,80 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne,

ktorý žalobcovi prináleží odo dňa, kedy sa žalované dostali do omeškania so zaplatením predmetnej
sumy (§ 517 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z.), t.j. odo dňa nasledujúceho po
zosplatnení dlhu (23.01.2014) a v prevyšujúcej časti rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods.
1 CSP). Keďže žalované v 1/ a 2/ rade uzavreli zmluvu o úvere ako spoludlžníčky, odvolací súd ich
zaviazal na zaplatenie ich solidárneho dlhu vyplývajúceho z predmetnej zmluvy spoločne a nerozdielne

a v prevyšujúcej časti rozsudok ako vecne správny vo výroku potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP. V konaní boli strany so zreteľom na výšku nároku uplatnenú žalobou (330,80 Eur) a výšku nároku,
ktorý bol žalobcovi rozhodnutím súdu priznaný (178,80 Eur) úspešné len čiastočne (úspech žalobcu

54,05 %, úspech žalovaných 45,95 %), odvolací súd preto rozhodol tak, že náhrada trov konania sa
stranám nepriznáva.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).