Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 6, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/384/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203755
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7813203755.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu CD Consulting, s. r. o., Praha, K
červenému dvoru 3269/25a, Česká republika, IČO: 26 429 705, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava,
Grösslingova4,IČO:36864421,protižalovanémuU.I.,nar.X.X.XXXX,Y.,K.XXX,zaúčastivedľajšieho
účastníka Spolok právnej ochrany spotrebiteľa, Košice, Čajakova 1, IČO: 42 244 552, zast. JUDr. Jánom
Dorkinom, advokátom Advokátskej kancelárie Rožňave, Nám. baníkov 33, o uplatnenie pohľadávky vo
výške 846 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 9C/396/2013-90 z 10.2.2016 Okresného súdu
Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok vo výrokoch I. a III.
Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalobu žalobcu zamieta, zastavuje konanie
zaplatenie 0,19 % denného zmenkového úroku a, že nepriznáva žiadnemu z účastníkov právo na
náhradu trov tohto konania a že zaväzuje žalobcu uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo
výške 142,22 € trov právneho zastúpenia, platbou u právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr.
Jána Dorkina, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2.V odôvodnení rozsudku o. i. uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal a ako ju skutkovo

a právne odôvodnil, že na výzvu súdu, aby žalobca predložil zmluvu o úvere uzavretú medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným, žalobca uviedol, že poskytol súdu dostatočne jasné a primerané
informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej
zmenky, že predložil súdu originál zmenky a zmenkové informácie preniesol žalobca presne do návrhu
na uplatnenie pohľadávky a preto neostáva z jeho strany, čo doplniť alebo opraviť, že k doručenému
listinnému dôkazu - úverovej zmluve so všeobecnými podmienkami uviedol, že predmetom konania je
výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych

zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými a preto nie sú závislé na úverovom vzťahu a súd
je oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo
zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť. Konštatoval,
že žalobca zobral žalobu späť čiastočne o 0,19 % denný zmenkový úrok a v tejto časti navrhol konanie
zastaviť. Žalovaný v súlade s článkom 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorý sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ďalej len nariadenia č.
861/2007, nedoručil súdu odpoveď na tlačivo C a pripojenú žalobu a na čiastočné späťvzatie žaloby,

nereagoval. Ďalej konštatoval, že do konania vstúpil vedľajší účastník na strane žalovaného a navrhol
žalobu zamietnuť z dôvodu, že dohoda o vypĺňacom práve zmenky predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku a preto nemôže byť platná ani zmenka a zároveň vzniesol námietku premlčania, namietal
neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu neprijateľnosti podmienok, namietal nedodržanie § 4 ods.6zák. č. 258/2001 Z.z., namietal neplatnosť zmenky, uplatnil si trovy konania vo výške 142,22 € a
k čiastočnému späťvzatiu žaloby uviedol, že súhlasí so zastavením konania v tejto časti. Poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach 2Co/41/2015. Uviedol, že uznesením 9C/396/2013-48 zo

9.1.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach 11Co/235/2014-57 z 5.12.2014 v spojení
s uznesením NS Slovenskej republiky 8Cdo/892/2015-78 zo 19.11.2015 pripustil vstup vedľajšieho
účastníka do konania. Vo veci rozhodol v súlade s § 115a ods.2 O. s. p. v spojení s článkom 5 bod 1
nariadenia ES č. 861/2007 bez nariadenia pojednávania. Vykonal dôkazy v súlade s čl. 7 ods.1 písm. b)
v spojení s čl. 9 ods.1 až 3 nariadenia č. 861/2007. Reprodukoval údaje z originálu zmenky predloženej

žalobcom 10.02.2009, uviedol, čo zistil zo Zmluvy o úvere č. 7273333 uzavretej medzi Pohotovosť s.r.o.
Bratislava, IČO: 35807598 a žalovaným 10.2.2009, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 350,00
€ a žalovaný sa zaväzuje zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 346,00 €,
spolu 696,00 € v 12 mesačných splátkach po 58,00 € počnúc od 20.03.2009. V zmluve o úvere nie sú
uvedené úroky z úveru, ani RPMN. Osobitne poukázal na čl. 13, 17 všeobecných podmienok poskytnutia
úveru a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a

preto ju zamietol. Zistil, že podaná žaloba spĺňa podmienky na konanie v zmysle nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach z nízkou
hodnotou sporu, nakoľko žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky a
žalovaný je fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky. Predmetom konania
je cezhraničný spor, pričom hodnota nepresahuje 2000 € bez príslušenstva, čo je v súlade s čl. 2 a 3

citovaného nariadenia č. 861/2007, že predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená
podľa slovenského práva s miestom vystavenia i platobným miestom nachádzajúcim sa na území SR.
V prvom rade posúdil platnosť zmenky z hľadiska jej formálnych náležitostí vyžadovaných zákonom č.
191/1950 Sb. - Zákon zmenkový a šekový. Predložená zmenka je vlastnou zmenkou, ktorá je upravená
v článku 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Sb. citoval znenie § 75, § 77 ods.1,2,3, § 5 ods.1,2,3, § 11

ods.1,2,3, § 48 ods.1, § 33 ods.1,2 a dospel k záveru, že predložená zmenka žalobcom mala náležitosti
podľa § 33 ods. 1 zákona 191/1950 Sb. Podotkol, že žalobca nenavrhol vydať zmenkový platobný
rozkaz, ale rozsudok a preto v tomto konaní nemohol vychádzať len zo zmenky ako jediného listinného
dôkazu svedčiaceho o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky a zároveň posúdil uplatnený nárok aj v
súvislosti s právnou úpravou viažucou sa na ochranu spotrebiteľa z dôvodu, že predložená zmenka bola

vystavená ako súčasť zmluvy o úvere uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným.
Právna konštrukcia indosácie zmenky s využitím tretej osoby (indosatára) umožňuje od žalovaného
ako spotrebiteľa vymôcť jednak plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky a jednak plnenie úrokov
a poplatkov v rozpore s povinnosťou poskytovateľa úveru uvádzať v zmluvách ročnú úrokovú sadzbu
a RPMN. Nie je možné totiž prehliadať možné zneužitie zmenkového inštitútu v neprospech jednej

zmluvnej strany. Keďže zmenka bola vystavená žalovaným v súvislosti s uzavretou spotrebiteľskou
zmluvou o úvere, súd ex offo preskúmal zmluvné podmienky a dospel k záveru, že v oboznamovanej
zmluve sa jedná o neprijateľné zmluvné podmienky v časti vypĺňacieho práva zmenky a preto bez
platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná zmenka. V slovenskom právnom poriadku platí
ustanovenie § 5b zákona 250/2007 Z.z., ktoré ukladá orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej

zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Naviac zdôraznil, že od 23.12.2015 je účinný zákon
č. 438/2015 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil aj zákon č. 191/1950 Sb. v znení neskorších predpisov a

podľa § 17 ods.2 zák. 191/1950 Sb. v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky,
sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa ods.1, ktoré by ten,
kto je žalovaný zo zmenky, mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou. V prípade spotrebiteľských zmeniek, o ktorú sa jedná aj v prejednávanej veci,
je povinnosťou súdu ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade,

že sa ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je zákonom upravená a vyššie citované ustanovenie má
procesnoprávny charakter, nakoľko upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa aj na konania začaté
na súde pred účinnosťou novely č. 438/2015 Z.z. V danom prípade postupoval podľa Občianskeho
súdneho poriadku, Občianskeho zákonníka a z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v súlade
so Smernicou Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, smernicou 2005/29/ES o nekalých
obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a citoval znenie čl. 2 písm.
a), čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS, § 121 O. s. p., § 52 ods.1,2, § 53 ods.1,2,4 písm. k), ods.5, §
54 ods.1,2, § 37 ods.1, § 39 O. z. a mal za to, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedokzo spotrebiteľského vzťahu, pričom v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp.zn. C - 419/2011 zo
14.3.2013 (Česká sporiteľňa a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní
pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa

záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe
zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako
spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru,
teda jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. K samotnému
vyplneniu zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej súvislosti so zosplatnením celého

dlhu, pričom k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov zo strany spotrebiteľa.
Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd považuje za podmienku, ktorá je v zmysle čl. 2 písm. a)
v spojení s ustanovením prílohy ods.1 písm. e) smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, nakoľko ide o
podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa
neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne. Zmluvné dojednanie
- dohodu o vyplnení zmenky súd považuje za také dojednanie, ktoré umožňuje v rozpore s § 53 ods.4

písm. k) O. z. požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením
jehozáväzku.Takétozmluvnédojednaniepredstavujeneprijateľnúpodmienkuuvedenúvspotrebiteľskej
zmluve. Podľa § 54 ods.5 O. z. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné. Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne, čo je podľa názoru
súdu v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného vyplýva, že pri vystavení neúplnej zmenky s úrokom

0,25 % denne, ide o obchádzanie uvedeného zákonného ustanovenia so zámerom získať v prípade
porušenia zmluvných povinností dlžníka sankčné plnenia v neprimeranej výške. Dospel k záveru, že
dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, je právnym
úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39 O. z. absolútne neplatný a preto sankčný úrok
vpísanývzmenkevovýške0,25%dennespôsobujeneplatnosťzmenky.Zistil,ževyššieoboznamovaná

úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle § 4 ods.2 písm. h), i), j), k) zákona č. 258/2001
Z.z. V zmluve totiž absentuje ročná úroková sadzba a RPMN, priemerná hodnota RPMN a rozpis splátok
a preto v súlade s § 4 ods.3 zák. č. 258/2001 Z.z. sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Z
toho vyplýva, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. Bratislava mala nárok na vrátenie úveru vo výške 350,00
€ a nie sumy 696,00 €. Preto nemohla byť ani uvedená správna dlžná suma na zmenke vo výške 846,00

€. Naviac zmenka je v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., nakoľko príslušenstvo v zmenkovej
sume môže byť vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru a teda maximálna
výška zmenkovej sumy môže byť v sume 455,00 €, pričom v zmenke je až 846,00 €. Preto je takáto
zmenka neprípustná a veriteľ ju nesmie prijať. Poukázal aj na spoločné stanovisko občianskoprávneho
kolégia a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 93 uverejnené v Zbierke

stanovísk 8/2015, z ktorého citoval bod I., II., III. Aj z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné žalobu
v celom rozsahu zamietnuť. Výrok o čiastočnom zastavení konania o zmenkovom úroku sa oprel o §
96 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku. Výrok o trovách konania sa oprel o § 142 ods.1 Občianskeho
súdneho poriadku. Neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov tohto konania a úspešný
žalovaný si trovy konania neuplatnil. Vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov konania vo výške trov

právneho zastúpenia za dva úkony a to prevzatie zastúpenia zo 23.10.2013 a písomné vyjadrenie vo
veci z 9.12.2013, hodnota jedného úkonu je 51,45 € + 7,81 € RP + 20 % DPH = 142,22 €. Dospel k
záveru, že je potrebné priznať trovy konania vedľajšiemu účastníkovi, nakoľko na rozdiel od pasívneho
žalovaného vstúpil do konania, podal písomné vyjadrenie vo veci, kde namietal platnosť spotrebiteľskej
zmluvy, namietal zmenku v súvislosti s § 4 ods.6 zák. 258/2001 Z.z., vyjadril sa k čiastočnému späťvzatiu

žaloby a teda aktívne vystupoval na ochranu práv žalovaného ako spotrebiteľa. Preto mu patrí právo na
náhradu trov, ktoré boli uplatnené v súlade s vyhláškou 655/2004 Z.z.
3.Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote toto o d v o l a n i e z dôvodu, že
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2
písm. b) O. s. p.]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s §
221 ods. l písm. f) O. s. p.]; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
[§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie o.i. oboznámením sa s úverovou zmluvou, a
ďalšími listinnými dôkazmi. On a podľa dostupných informácií ani žalovaný však dokazovanie úverovou

zmluvou, či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 2. Podľa §120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je
ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi
a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou
tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z § 79 ods.1 a§ 101 ods.1 OSP. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne,
úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel na základe akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo alebo
povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, hovorí sa, že uniesol bremeno tvrdenia. 3. On

predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne
a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal
jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme
a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutých pre rozhodnutie vo veci. 4. §120 ods.1

OSP in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli
účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých
dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho,
že súd nemôže rozhodnúť; Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho
dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol
a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.

Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračný zásada v
zmysle čl.5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán,
nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Považoval za potrebné uviesť, že súd musí
k otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k
narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení rozhodnutia náležíte zdôvodniť. V

danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil. 5. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní
bolovýlučnepredloženieorigináluzmenky.Zmenkajelistinnýcennýpapier,ktorýinkorporujevlistineako
takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k navrhovateľovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným
prostriedkom, ktorý nieje možné ničím iným nahradiť. Žalovaný mohol na základe čl.5 ods.3 a ods.6
Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky

odmietnuté, a to zo dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný
nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa ust. §120 ods.1 veta práva in fine OSP vznášal námietky
voči zmenke za žalovaného. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania
a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. 7. Súd z vlastnej
iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez jeho legitímneho podnetu na jeho ťarchu vykonal dokazovanie,

ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym
spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal. Súd
iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný
podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad
rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovaného

v tomto konaní. Navyše žalovaný o túto podporu nepreukázal žiadny záujem. Súd teda túto ochranu
žalovanému prakticky nanútil, bez jej vôle. 8. Uvedené správanie súdu je neprijateľné v právnom štáte,
predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované či. 46 ods.1
Ústavy SR, ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 9. Súd navyše
pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočnosti. Súd za nesporné považoval

to, že so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o, uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je
predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvorila zmluvu o úvere ako
spotrebiteľ. 10. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov
konania! Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také
skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaný a ani on sa k týmto skutočnostiam

nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností.
V zmysle § 120 ods.3 OSP súd môže pri rozhodovaní vychádzať aj zo skutočností, ktoré nie sú medzi
účastníkmi sporné. Musí však ísť o tvrdenia účastníkov konania a nie o fabulované tvrdenie súdu,
ktoré nepotvrdí žiadny účastník. Ak súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje
meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie nepochybne je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho

nesprávnosť. 11. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako
aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. 12.Súd v odôvodnení
rozsudku ďalej uvádza, že je názoru, že pre rozpor so zákonom spočívajúci v jeho obchádzaní je v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná dohoda o vyplnení zmenky, na základe ktorej spotrebiteľ
podpísal v prospech podnikateľa zmenku a preto aj z tohto dôvodu návrh zamietol. Zároveň súd uviedol,

že nakoľko „zmluva o úvere" uzatvorená medzi žalovanou a spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. je
absolútne neplatná, súd tento návrh zamietol. 13. Uvádza, že súd zovšeobecňuje svoje tvrdenia. Súd
uvádza, že dochádza k zneužitiu postavenia voči žalovanému tým, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.
(právnypredchodcažalobcu)dalavystaviťpredmetnúzmenku,pričomnásledky(právneúčinky)zmenkynemohli byť vzhľadom na náročnú právnu úpravu zmenkového a šekového práva žalovanému známe
a jasné. Poukázal na to, že Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 43CoZm/18/2013
z 28.11.2013 uvádza, že súd pri svojom odôvodnení vychádza len zo zaužitej praxe súdu v iných

právne a skutkovo obdobných veciach. Týmto konaním nepochybne došlo k porušeniu základného na
spravodlivý súdny proces, ako aj odňatiu možnosti konať pred súdom. 15. On je majiteľom zmenky, na
základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád,
ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom,
neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke

uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č.
191/1950Sb.(ďalejaj„ZŠZ")vôbecnezaoberalaignorovalpredmetsporu.16.Jenevyhnutnézdôrazniť,
že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. On v konaní uplatňuje
bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby išlo
k bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. 17. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ, z ktorého
citoval. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 z 22.10.2008,

z ktorého citoval. 18. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv.
kauzálnenámietkyvočinemu,avšaknámietkamusíbyťvznesenázostranyžalovanéhoapredovšetkým
žalovaný v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné,
aby túto úlohy a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného) prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného.
Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán, súd nieje

oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (ust. §5 ods.1 OSP). 19.V danom prípade následkom bolo
nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením §5 ods.1 OSP,
súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti
a dôkazy na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa
Nariadenia vykonané bez návrhu. 20. Považuje za potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru súdu

o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú
podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukazujeme na to, že samotný
zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k
aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla

byť používaná. Zákon súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie
určitých doložiek a pod. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky
a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne
z formulácie § 4 ods.6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia" ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom",
je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože

inak by použil spojenie „v čase vystavenia", resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa.
Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. 21. Súd ďalej uvádza, že zmenka je síce založená na
prísnej formálnosti zmenkových vzťahov a vo všeobecnosti sa neskúma kauza právneho vzťahu, avšak

v tomto prípade by došlo k porušeniu účastníkov s neužitím tohto inštitútu a to bez možnosti súdnej
kontroly. Prvostupňová súd poukázal na nález VI. US 457/2010 Ústavného súdu CZ. K tomu avšak
uvádza, že vo veci, ktorou sa zaoberal Ústavný súd CZ, došlo zo strany žalovaného k obrane - žalovaný
vzniesol námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu. Okrem toho je nevyhnutné poukázať ja
na to, že v tomto prípade navrhovateľ/žalobca inicioval konanie o vydanie zmenkového platobného

rozkazu podľa vnútroštátneho práva Českej republiky. 22. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia
súd poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora sp. zn.: C-419/2011 z 14.03.2013. Súd z
tohto rozsudku odvodzuje oprávnenie z úradnej moci skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.
23. Uvedený záver súdu však z predmetného rozsudku absolútne nevyplýva. V konaní C-419/2011
je riešená celkom odlišná prejudiciálna otázka, než by sa mohla týkať tohto konania. Prejudiciálnou

otázkousamalavyriešiťexistenciaprávomocisúdukonať,akprávomocsúdujeodvodenáodcharakteru
žalovaného ako spotrebiteľa. V tomto konaní niet sporu, či neistoty o právomoci súdu konať. Súd svoju
právomoc považoval za danú a žiadny z účastníkov právomoc nespochybnil. 24. Uvedený rozsudok sa
zároveň týka výkladu odlišných predpisov Európskej únie, než konajúci súd v tomto konaní aplikuje,
resp. než na aké súd aplikuje predmetný rozsudok. 25. Navyše v konaní C-419/2011 je celkom odlišný

skutkový základ veci, ktorý činí predmetný rozsudok neaplikovateľným na prejednávanú vec. Týmito
podstatnými skutkovými odlišnosťami sú i.a., že súd charakter účastníka konania ako spotrebiteľa
neskúmal z úradnej povinnosti (ako to uvádza prvostupňový súd vo svojom rozsudku), ale charakter
účastníka pre určenie právomoci súdu bol skúmaný na návrh žalovaného a zároveň predmetom konaniaC-419/2011 bol nárok zo zmenky uplatnený priamo remitentom (prvým majiteľom) zmenky, pričom
predmetom tohto konania je nárok uplatnený zo strany indosatára. Uvedený rozdiel v osobách, ktoré
zmenku uplatňujú má osobitný význam v nadväznosti na možnosť vznášať a uplatňovať kauzálne

námietkyvsúvislostisust.§17ZŠZ,ktoréprvostupňovýsúdcelkomopomenul.26.Súddospelkzáveru,
že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore s dobrými mravmi. 27. V tejto súvislosti
je nevyhnutné uviesť, že zmenku vystavil žalovaný. Túto dobrovoľne podpísal, pričom išlo o prejav jeho
slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia
zmenky. Žalovaný teda mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25% denne a

s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil. 28. V tejto súvislosti je na mieste poukázať
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 z 22.10.2008, z ktorého citoval. 29. Poukázal
aj na rozsudok Nejvyššího soudu ČR z 22.8.2002 sp. zn.: 25 Cdo 1839/2000 (uverejnený v Sbírke
soudníchrozhodnutíastanovisekč.59/2004).30.Vokolnostiachrozhodnutiasúdujepotrebnépoukázať
predovšetkým na nespornosť jeho záväzku za zmenku zaplatiť. Nespornosť záväzku žalovaného za
zmenku zaplatiť sa nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok

nevynímajúc. Záväzok žalovaného zaplatiť aj zmenkový úrok je tade platný a má byť priznaný v súdnom
konaní. Zmenkový úrok má byť priznaný o to viac, ak žalovaný žiadne námietky voči uplatnenej zmenke
neformuloval. 31. Zároveň poukázal na podporu svojich tvrdení na doterajšie rozhodnutia okresných
súdov v skutkovo a právne obdobných veciach navrhovateľa, v ktorých okresné súdy priznali nárok
navrhovateľovi v plnom rozsahu, a to konkrétne: Rozsudok Okresného súdu Lučenec z 13.2.2014, sp.

zn.: 13C 88/2013, Rozsudok Okresného súdu Revúca zo 6.3.2014, sp. zn.: 3C 8153/2013, Rozsudok
Okresného súdu Martin z 11.2.2014, sp. zn.: 8C 198/2013, z ktorých odôvodnení citoval. 32. Zároveň
poukázal aj na rozsudok Krajského súdu Nitra z 3.2.2010, sp. zn.: 5Co/16/2010. Vyššie uvedené
závery potvrdzuje uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 10Co/79/2013 z 5.9.2013 a uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.: 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013, ktoré boli vydané v skutkovo

a právne zhodnej veci, ktorých tiež citoval. II. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu žiadal,
aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava z 10.2.2016, sp.zn.: 9C 396-2013 tak, že
návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná jemu náhradu trov odvolacieho
konania vo výške: 51,45 € bez DPH za podané odvolanie a 8,58 € bez DPH režijný paušál, a to všetko
navýšené o DPH.

4.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
5.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
6.Rozsudok, bol odvolaním napadnutý len vo výroku o zamietnutí návrhu a o nepriznaní trov konania
žalobcovi a ostatné výroky nadobudli právoplatnosť (§367ods.1,3 CSP), preto neboli v uvedenom
rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané.

6.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo súd úplne zistil
skutkový stav, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací

súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič
nemení ani podané odvolanie.
7.Súd rozhodnutie zruší, podľa § 389 ods.1 CSP len, ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v

konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci
nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde
o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
8.Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.

9.Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v
nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v
chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehukonania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho,
ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

10.Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom a, žeby konanie na súde prvého stupňa bolo takou inou vadou postihnuté, preto tento
odvolací dôvod nie je daný.
11.Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Keď je rozhodnutie súdu prvého stupňa tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom

použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvého stupňa nepoužil
správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a
vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
12.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.
13.K odvolaniu žalobcu je nutné konštatovať, že obsahuje tvrdenia a namietané dôvody, ktoré nie sú
napádanom rozsudku uvádzané a na základe ktorých nebolo rozhodnutie vydané.
14.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť: Vzhľadom na to, že na zmenke

(fotokópia na č.l.4) je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy, žalobca pri nadobudnutí zmenky vedel,
že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi
zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, informujúca o
kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť,
že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi

podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia
zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach
prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7 cit. zák.č.258/01 Z. z.

15.Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade so súdnou praxou formulovanou v SPOLOČNOM
STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015
k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015.
16.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na

odvolacie konanie.
17.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18.Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
a žalovanému mu žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.
19.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.