Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/180/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316201806
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8316201806.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: X. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX E., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník,
proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné
č.k. 12C/56/2016-52 zo dňa 02.06.2016 takto

r o z h o d o l :

Po t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere zo
dňa 20.02.2009, č. XXXXXXX, uzavretej medzi účastníkmi konania a to v bode 13. Všeobecných
obchodných podmienok poskytovania úveru v znení: ,,Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v
celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené
v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“, je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy konania vo výške 412,78 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust.§ 261 ods.3 písm.d/ a § 497 Obchodného
zákonníka, ust.§ 25 ods.1,2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 2 písm.a/, § 3 ods.1,2 zákona č. 258/2011 Z.z.,
§ 3 ods.3 zákona č. 250/2007 Z.z., § 52 ods.1,2,3, § 53 ods.1,3,5 a 6, § 54 ods.1,2, § 39, § 53a, § 879l

Občianskeho zákonníka a ust.§ 153 ods.3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016.
Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie
špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok zo spotrebiteľských zmlúv a výslovne

ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na
jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom kpodnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje
ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ
požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho

plneniu, je neplatná.

3. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

4. V danom prípade neobstojí tvrdenie žalovaného o tom, že úver bol žalobcovi poskytnutý na výkon
povolania, teda že túto zmluvu žalobca neuzatváral ako spotrebiteľ. Vykonaným dokazovaním súd mal
za preukázané, že žalobca pri uzatváraní zmluvy bol v pozícii fyzickej osoby, ktorá potrebovala finančné
prostriedky na splatenie iných mu predtým poskytnutých úverov. Žalobca si vôbec nebol vedomý toho,

že žalovaný v zmluve zaškrtol políčko ktoré pojednáva o tom, že mu je úver poskytovaný na výkon
povolania, ani mu netvrdil, že úver chce zobrať za týmto účelom. Zo samotnej zmluvy, teda údajov v
nej sa nachádzajúcich, okrem zaškrtnutého políčka, nevyplýva, že by úver mal byť poskytnutý na výkon
povolania žalobcu. Žalobca je v zmluve identifikovaný ako fyzická soba, v zmluve je uvedené jeho rodné
číslo. V zmluve absentuje akýkoľvek údaj o tom, že v čase jej podpisu žalobca bol zamestnaný, kde bol

zamestnaný, resp. údaj o tom, že je osobou samostatne zárobkovo činnou. Zo strany žalovaného teda
nebolo žiadnym spôsobom preukázané tvrdenie, že žalobcovi boli finančné prostriedky poskytnuté na
výkon jeho zamestnania.

5. Aj napriek tomu, že v danej právnej veci bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom

Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný
ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

6. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku v bode 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tak
ako uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku, v zmysle ktorej žalobca mal povinnosti zaplatiť
administratívny poplatok vo výške 810,- eur za administratívne náklady na vypracovanie a uzavretie

zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, pričom v tejto časti
nárok vopred uznáva, súd v súlade s ustanovením § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, túto dojednanú
podmienku považuje za neprijateľnú, nakoľko ide o ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktoré spočíva v neprimerane
vysokej výške poplatku 180 % z poskytnutej sumy úveru za obdobie dvanástich (zrejme mesiacov),

pričom pre porovnanie banky dojednávajú obdobný poplatok za spracovanie zmluvy len vo výške 1 %
alebo 2 % z výšky úveru. Navyše takýto neprimerane vysoký poplatok považoval súd prvej inštancie tiež
za absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi.

7. Takto zadefinovaný poplatok je neúmerne vysoký, v konaní absentuje dôkaz, že žalobca ako

spotrebiteľ s jeho podstatou bol oboznámený, nakoľko je súčasťou formulárovej zmluvy, pričom tento
poplatok nie je ani náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčité náklady na vypracovanie a
uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Naviac je potrebné konštatovať, že
nejde o cenu plnenia, pretože túto by mal odrážať úrok z úveru. Podstatou tohto poplatku je pridanie
bližšie nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané a so

zreteľom na výšku poskytnutého úveru ide o poplatok neúmerne vysoký.

8. Na základe uvedeného preto súd považoval nárok žalobcu uplatnený v konaní za dôvodný a určil
neprijateľnosť ním uvedenej zmluvnej podmienky tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 142 ods.1, § 137 a § 149 ods.1 a § 1451
ods.1,2 a 8 O.s.p.10. Žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.
priznal plnú náhradu trov konania vo výške 412,78 ako náhradu trov právneho zastúpenia. Súd
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 412,78 eur podľa vyhlášky

MS SR č. 655/2004 z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
(ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto : Tarifná odmena v sume 247,49 Eur DPH
podľa § 11 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c) a d), § 13a ods. 4 vyhlášky za nasledovné
úkony : - prevzatie a príprava zastupovania .............................................61,87 Eur, -...
písomné podanie na súd - žalobný návrh .......................................61,87 Eur , - účasť na

pojednávaní dňa 25.01.2016 vo výške 1 .........................16,50 Eur, - účasť na pojednávaní dňa
02.06.2016 .....................................66,00 Eur, Náhrada hotových výdavkov v sume 39,89
Eur s DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) - rok 2014 vo výške 16,08 Eur ( 2 x 8,04 Eur), rok
2016 vo výške 17,16 Eur (2 x 8,58 Eur). Cestovné náhrady v sume 39,60 Eur s DPH podľa § 17 ods. 1
vyhlášky a zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách za cestu za účelom účasti na pojednávaní
konanom dňa 25.01.2016 a 02.06.2016, na trase Svidník - Humenné a späť motorovým vozidlom Škoda

Fabia, ev. č. SK477AZ, ev. č. PO 914 BC, priem. spotreba 6,2 l/100km, cena PHM 1,194 Eur/l a 1,049
eur/l, v sume 66,- Eur - 132 km x (0,183 Eur + (1,194 Eur x 0,062 l/km) + 132 km x ( 0,183 Eur + (1,049
Eur x 0,062 l/km) ) a z toho v súlade § 17 ods. 2 vyhláška 1 =33,- Eur. Náhrada za stratu času v sume
85,80 Eur s DPH podľa § 15 písm. b), § 17 ods. 1 vyhlášky - rok 2016 vo 14,30 Eur za každú začatú
polhodinu (10 x 14,30 Eur) vo výške 143,- Eur a z toho v súlade § 17 ods. 2 vyhlášky 1 = 71,50 Eur.

11. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zmeniť tak, že nároky v
plnom rozsahu žalobcu budú zamietnuté, eventuálne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, pričom žiadal zaviazať žalobcu k úhrade trov konania. Namietal inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne právne posúdenie veci a to, že súd prvej

inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na to,
že u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného
bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových subjektov potrebné postupovať inak. V
týchto prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku, či úver od
banky nedostali pre isté riziko spojené s osobou dlžníka. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne

vyššie podnikateľské riziko sú úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé
bankové úroky. Pre zistenie obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť aká výška úrokov
bola požadovaná obdobnými podnikateľskými subjektami v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a
úvere v určitom období. Zároveň žalobca poukázal na najuznávanejší komentár v Českej republike,
ktorého autormi sú sudcovia Najvyššieho súdu Českej republiky. Ak teda žalobca namieta výšku

odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné bremeno
a musí preukázať, že v čase a miesta uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne)
vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektami poskytujúcimi financovanie z
vlastných zdrojov (tak ako žalovaný). Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca
poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Pokiaľ ide o samotnú výšku

príslušného poplatku, tento v čase uzavretia zmluvy o úvere dlžníkovi vyhovoval, keďže nič voči jeho
výške nenamietal, zmluvu o úvere uzatvoril a peňažné prostriedky od žalovaného prostredníctvom
obchodného zástupcu prevzal, teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka, či na dané podmienky
úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Čo sa týka príslušného poplatku, tento v 1/3 predstavuje úrok a
v 2/3 náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou.

Pokiaľ ide o výšku príslušného poplatku, tento je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne
napísaný, je uvedený hneď pri sume poskytnutého úveru, teda dlžník musel vedieť posúdiť hodnotu
protiplnenia a mal okamžite pri podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť aká je cena úveru. V prípade, ak
by súd predsa len zmluvu nesprávne posúdil ako spotrebiteľskú, žalovaný poukazuje aj na stranu 20
dôvodovej správy Zákona o spotrebiteľských úveroch, kde sa uvádza modelový prípad výpočtu sankcií

v spotrebiteľskej zmluve. Ide o časť týkajúcu sa novely Občianskeho zákonníka, ktorý jasne počíta s
existenciou 1 % poplatku za spracovanie zmluvy. Dôvodová správa ide ešte ďalej, keď úrok a poplatok
za spracovanie zmluvy označuje za odplatu za poskytnutie úveru. Môže teda ísť o cenu plnenia, ktorá
nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa tiež nemôže
stotožniť s úhradou trov právneho zastúpenia, keď spor nebol právoplatne rozhodnutý. Žalovaný mal

za to, že rozhodnutie súdu je vydané nesprávne.

12. Odvolanie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 27.06.2016. Vyjadrenie zo
strany žalobcu podané nebolo.13. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ
súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku

(zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel
postupovať a vec posudzovať už podľa nových civilných procesných kódexov, a to zákona č. 160/2015
Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom
aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie
(okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj

webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 16.05.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

15. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako klient uzatvorili
dňa 20.02.2009 Zmluvu o úvere č. 8570504, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 2.700,-

Eur. Žalobca sa zaviazal celkovo vrátiť sumu 3,510,- Eur a to do dvoch mesiacov počnúc dňom
19.03.2009. Žalobca sa zaviazal zaplatiť poplatok vo výške 810,- Eur. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, ktoré boli uvedené na zadnej strane zmluvy. Žalobca podpisom zmluvy
vyhlásil, že sa s týmito podmienkami oboznámil. V zmluve je zaškrtnutá kolónka, že úver je poskytovaný
na výkon povolania.

16. Podľa bodu 13. Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru, dlžník uznáva dlžnú sumu
vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky
tak, ako je uvedené v tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny
zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým

spojenou.

17. Z odpovede spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. zo dňa 5.9.2014 vyplýva, že žalobcovi a jeho manželke
bolo poskytnutých 13 úverov celkovo a na základe týchto úverov žalobca je dlžný ku dňu 05.09.2014
žalovanému 24.790,32 Eur.

18. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že od žalovaného mal poskytnutých viacero pôžičiek, pričom
každú jednu pôžičku so zástupcom tejto spoločnosti dojednával iba v kaviarni s tým, že zo strany
zamestnanca spoločnosti mu stále bola predložená už naformulovaná zmluva o pôžičke a neboli mu
vysvetlené zmluvné podmienky, za ktorých pôžičku alebo úver je poskytovaný, stále mu len tvrdil,

že pre urýchlenie času to má podpísať, aby finančné prostriedky čím skôr od nich dostal. Poslednú
pôžičku, ktorá je predmetom konania, bral na preklenutie ostatných pôžičiek, ktoré boli poskytnuté jemu
spoločnosťou Pohotovosť. Čiže tieto finančné prostriedky použil na splatenie predchádzajúci úverov.
Neboli z jeho strany vôbec použité na výkon jeho povolania tak ako je to zaškrtnuté v zmluve o úvere.
Pokiaľ sa jedná o konkrétne uzavretie zmluvy zo dňa 20.02.2009 a ohľadom toho, že v tejto zmluve je

zaškrtnutá kolónka, že tento úver je poskytnutý na výkon povolania, tak uviedol, že nebol upozornený
zo strany zamestnanca žalovaného, že túto kolónku vypĺňa, on mu neuvádzal, že tento úver berie na
výkon povolania, čiže mu ani nie je zrejme, prečo táto kolónka je zaškrtnutá.

19. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočnosti

vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo. Preto si odvolací súd osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutie
súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, pričom nesúhlasí s tvrdením, že zmluva
uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z.
Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 20.02.2009, pričom úver v sume 2.700,- Eur zvýšený o príslušný

poplatok vo výške 810,- Eur sa mal splatiť v dvoch mesačných splátkach počnúc dňom 19.03.2009. V
zmysle ust.§ 1 ods.2 písm.f/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy zákona sa nevzťahoval na zmluvy, na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ
úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace, alebo maximálne 4 splátkami v lehote nepresahujúcej12 mesiacov. Aj keď nejde o zmluvu uzavretú medzi stranami sporu o spotrebiteľskom úver podľa
zákonač.258/2001Z.z.,neznamenáto,žetátozmluvanemácharakterspotrebiteľskejzmluvy.Základnú
charakteristiku spotrebiteľských zmlúv v čase uzatvorenia zmluvy upravoval Občiansky zákonník v

ust. § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným túto charakteristiku spĺňa.
Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky úveru,

ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.
Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo
žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobcovi za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti žalobcu. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania možného účelu
uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského

charakteru dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,
čo znamená, že spotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný,
nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý
neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania, resp.

podnikania s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalovaný nesplnil, čo má na posudzovanie právneho
vzťahu vzniknutého medzi stranami sporu rovnaký vplyv ako keby v zmluve účel uzatvorenia uvedený
nebol. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalobcu (meno a priezvisko, bydlisko,
dátum narodenia a rodné číslo, číslo občianskeho preukazu) iné údaje uvedené nie sú. Kolónky

umožňujúce identifikovať žalobcu ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, iné
oprávnenie ako živnostenský list) vôbec vyplnené nie sú. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom
charaktere zmluvy o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní. Nesprávnym je i tvrdenie žalovaného,
podľa ktorého odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov nesmela v súlade s ust. § 53 ods.

6 Občianskeho zákonníka podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Ku dňu uzatvorenia zmluvy bolo účinné ust. § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka, v súlade s ktorým ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy bolo poskytnutie
peňažných prostriedkov a nešlo o spotrebiteľský úver podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch,
nesmela odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v

mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzatvorenia zmluvy. Občiansky zákonník v tomto ustanovení
neumožňoval dojednať odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške podstatne prevyšujúcej
odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery. Odlišné zmluvné dojednanie o výške odplaty
za poskytnutie úveru odporujúce ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy, bolo postihnuté sankciou neplatnosti, čo je zrejmé z ust. § 52 Občianskeho

zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Keďže ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Dohodnutý poplatok vo výške 810,- Eur pri úvere 2.700,-
Eurslehotousplatnosti3mesiacepredstavuje30 %zosumyposkytnutéhoúveru.Výškapoplatkutakpo

prepočítaní na obdobie 1 roka zodpovedá 120 % istiny poskytnutého úveru. Takéto dojednanie odplaty
vo výške niekoľkonásobne prevyšujúcej obvyklú odplatu požadovanú bankami spôsobuje absolútnu
neplatnosť takéhoto dojednania. Pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie peňažných prostriedkov, jedna
tretina z neho mala predstavovať dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňali ničím nešpecifikované náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

Takáto špecifikácia nákladov je neurčitá a teda neumožňujúca podrobiť uvedené dojednanie súdnej
kontrole z hľadiska prijateľnosti dohodnutej zmluvnej podmienky. Základnou podmienkou platnosti
právneho úkonu vyžadovanou ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je jeho určitosť. Nedostatok
určitosti spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Okrem toho zmluva o úvere a všeobecnépodmienky poskytnutia úveru sú listiny formulárové, používané žalovaným pri uzatváraní zmlúv s
množstvom ďalších spotrebiteľov. Na predtlačených tlačivách sa mení len údaj o spotrebiteľoch a
výške poskytnutého úveru. Za takejto situácie výška nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy

mala byť v zásade rovnaká a nie meniť sa v závislosti od výšky poskytnutého úveru. Ak žalovaný
výšku týchto nákladov odvádza od výšky úveru, je zrejmé, že týmto dojednaním len sledoval ďalšie
navýšenie odplaty za poskytnutie úveru, čo rozhodne nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými
mravmi. Zákaz konať s dobrými mravmi bol obsiahnutý v zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Podľa ust. § 4 ods. 8 tohto právneho predpisu predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi
pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

20. Aj odvolací súd považuje dojednanie poplatku súvisiaceho s poskytnutím úveru za neprijateľnú
zmluvnú podmienku a konštatuje, že za tento poplatok sa neposkytuje spotrebiteľovi skutočné
protiplnenie, čo je preukázané aj v predmetnej veci a to práve so zreteľom na neurčitosť a
nešpecifikovanosť predmetných 2/3 poplatku.

21. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o trovách konania, pričom výšku priznaných trov žalovaný
ani nerozporoval. Namieta iba, že pred právoplatnosťou rozsudku súdu prvej inštancie boli žalobcovi
priznané trovy konania od žalovaného. Preto odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust.§ 387 ods.1 a
2 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 odsl.1 C.s.p. v spojení s ust.§
255 ods.1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.